To, že je zvýšené mlsanie v období Vianoc poriadnou skúškou odvahy pre naše trávenie, nenaznačujú len častejšie sa vyskytujúce reklamy na antacidá a lieky na podporu trávenia v našej televízii. Na "ťažobu po jedle" niekomu pomôžu domáce triky ako sóda bikarbóna, voda s citrónom, pohár piva či kola.

Aby však náš žalúdok z toľkej štedrosti jedla naozaj neskolaboval, je dobré vsadiť na zlatú strednú cestu, maškrtiť s rozumom a striedmo. Môžeme ochutnať zo všetkého, a aj kombinovať chute, ale v malých množstvách. Nikde nie je napísané, že z vianočnej kapustnice musíme naraz vyloviť všetku klobásku. Pomôcť môžu aj alternatívy niektorých potravín. Namiesto majonézy môžeme použiť jogurt, vyprážanej ryby grilovanú, sladkú vodu nahraďme obyčajnou. Aj pohár vínka v rodinnom kruhu žalúdku neublíži, no všetko s mierou 😉.

Za predpokladu, že ste zdraví a nemáte žiadne tráviace problémy, váš organizmus zvládne štedrovečernú bombu oveľa ľahšie ako tí, ktorí bojujú celoročne s podráždenejším žlčníkom, zvýšeným tlakom, cholesterolom či cukrovkou. U týchto pacientov je diétnejší režim aj počas sviatkov absolútne nevyhnutný.

Aj keď si mnohí z nás sadajú k štedrovečernému stolu s predsavzatím najesť sa s rozumom, predsa len nie všetci to do bodky splnia. Práve počas sviatkov si dovolíme svoj limit výrazne prekročiť. Ak sa nám nepodarí udržať chute na uzde, v prípade tráviacich problémov je vhodné siahnuť po liekoch na báze pankreatických enzýmov, ktoré nám pomôžu s trávením. Ešte účinnejšia vie byť prechádzka na čerstvom vzduchu.

Extrémne prejedanie sa, aj keď len občasne, napríklad na Vianoce, lekári neodporúčajú. Extrémy v oblasti zdravia sa skutočne nevyplácajú. Ak po najedení sa pociťujete intenzívne pichanie pod pravým rebrom a vystreľujúcu bolesť do pravej lopatky, je nevyhnutné vyhľadať lekársku pomoc. Môže sa totiž jednať o žlčníkovú koliku.

Zdroj: www.zenskeveci.com 

Často si možno myslíme, že otravu môžu spôsobiť iba mikroorganizmy, ktoré vniknú do krvi po úraze cez zle ošetrenú ranu. Omyl! Nedostatočne vyčistená rana, je len jednou z možných spôsobov rozvinutia otravy krvi. Vypuknúť môže aj pri bežných ochoreniach, ako sú infekcia močových ciest, pľúc, kostí tráviaceho traktu či po uštipnutí hmyzom. Vtedy život zachráni len rýchle určenie diagnózy a správne nasadená liečba.

Kto je hlavným vinníkom?

Jedným zo základných vyšetrení pri diagnostike sepsy je hemokultivácia. Tá pomáha určiť pôvodcu, aký mikroorganizmus presne spôsobil problém a aké antibiotiká naň zaberajú. Medzi najčastejších vinníkov otravy krvi patria baktérie Escherichia coli, Klebsiella pneumoniae, Staphylococcus aureus, enterokoky a z kvasiniek sú to druhy rodu Candida. Okrem základných biochemických parametrov sa vyšetrujú aj špecifické markery, ktoré indikujú septický stav. Pri diagnostike otravy krvi je dôležité vedieť, či vznikla ako následok zranenia alebo ochorenia. Ak sa potvrdí, že má pacient naozaj sepsu, je nevyhnutné zistiť aj to, ktorý konkrétny mikroorganizmus ju vyvolal.

Pretože čas je dôležitý

Sepsa znamená vždy život ohrozujúci stav, preto lekári najčastejšie aplikujú širokospektrálne antibiotiká priamo do žily, aby bol účinok čo najrýchlejší. Práve s rýchlosťou podávania terapie môže výrazne pomôcť laboratórium. Každá nemocnica má k dispozícii mikrobiologické laboratórium, ktoré je schopné vykonať kultivačné vyšetrenie krvi. V prípade pozitívneho kultivačného nálezu môžu ihneď informovať ošetrujúceho lekára o tom, aký typ mikroorganizmu tento život ohrozujúci stav vyvolal. Identifikáciu konkrétneho mikroorganizmu hemokultiváciou vedia v laboratóriách Medirex poskytnúť do 24 hodín.

Čo keď antibiotiká nezaberú?

Hľadáte rýchly a jednoduchý spôsob, ako získať potrebné informácie o svojom zdraví? Výsledky laboratórnych vyšetrení vám pomôžu zorientovať sa v niektorých základných diagnózach. Práve tieto výsledky vás možno ľahšie usmernia k návšteve potrebného špecialistu, a tak zaručia včasnú diagnostiku ochorenia. Priamo v laboratóriách Medirex môžete absolvovať širokú škálu vyšetrení na vlastnú žiadosť. Ak presne viete, aké laboratórne vyšetrenie potrebujete, stačí sa naň objednať na stránke  www.laboratornadiagnostika.sk. Vyberiete si dátum, čas a miesto odberu, ktoré vám najviac vyhovuje a zarezervujte si ho. Na odbery príďte vždy v dohodnutom čase a nalačno.

V laboratóriu sa vykonáva odber krvi, moču a ďalšieho biologického materiálu. Priamo na odbere si dohodnete spôsob, ako sa k vám výsledky dostanú, a to buď zaslaním na e-mail, alebo ďalšou návštevou v laboratóriu. Výsledky u väčšiny vyšetrení sú k dispozícii do 2 – 5 pracovných dní. Výnimkou sú vyšetrenia potravinových intolerancií. Tu je potrebné počítať s dlhším časom na dodanie výsledkov. Obvykle do 2 až 3 týždňov od odberu. O vyšetrenia na vlastnú žiadosť môžete požiadať aj vtedy, ak vám vyšetrenie mimo indikačných obmedzení zdravotnej poisťovne odporučí váš lekár. Vtedy prinesiete do laboratória odobratú vzorku biologického materiálu spolu s vyplnenou žiadankou od vášho lekára. Na takéto vyšetrenie si nepotrebujete zarezervovať termín.

U detí mladších ako 15 rokov sa v laboratóriách Medirex odbery nevykonávajú. V takom prípade je potrebné požiadať ošetrujúceho lekára dieťaťa o súčinnosť. Na vyšetrenie do laboratória môže prísť mladistvý od 15. roku života do dovŕšenia dospelosti, a to v sprievode zákonného zástupcu, ktorý personálu laboratória udelí súhlas na odber biologického materiálu svojho dieťaťa.

Vyšetrenia na vlastnú žiadosť pacienta nie sú hradené z verejného zdravotného poistenia, ale pacient si hradí cenu vyšetrenia sám. V súčasnosti je možné objednať sa na vyšetrenie do odberových miest v centrálnych laboratóriách v Bratislave a v Košiciach alebo v bratislavskej poliklinike Mýtna.

Zdroj: http://www.zenskeveci.com/nove-odberove-centra-pre-verejnost/?utm_source=Modry-Konik&utm_medium=post

www.laboratornadiagnostika.sk

Za pocitom celkovej slabosti, únavy, kŕčov či búšením srdca, môže byť aj nedostatok draslíka. Ten je veľmi dôležitým minerálom, ktorý je súčasťou našich buniek. Práve draslík je nevyhnutný pre správnu funkciu tkanív a orgánov, nervov, svalov, srdca a ciev. Svetová zdravotnícka organizácia WHO odporúča prijať denne aspoň 3,5 g draslíka. Jeho hladina v krvnom sére by sa mala pohybovať v rozmedzí 3,5 – 5,0 mmol/l.

Kto je najviac ohrozený nedostatkom draslíka?

Pacienti liečení určitými diuretikami pri vysokom krvnom tlaku, zlyhávaní srdca či ochorení obličiek, sú najviac ohrození vznikom hypokaliémie. Príčinou môže byť aj zvracanie, hnačky či nadmerné užívanie preháňadiel. Inou príčinou zvýšených strát draslíka je nadmerná tvorba nadobličkových hormónov alebo ochorenia obličiek. Menej častou, no rovnako dôležitou príčinou, je nedostatok draslíka v prijímanej potrave. Najvhodnejšou prevenciou pred hypokaliémiou u zdravého človeka, ktorý netrpí žiadnou poruchou obličiek, je dôležitá vyvážená strava s dostatočným obsahom draslíka.

Kde hľadať draslík?

Vhodné zdroje draslíka sú zelenina a ovocie, mäso a produkty z obilnín. Spomedzi zeleniny sú bohatým zdrojom draslíka zemiaky, paradajky, strukoviny, zelená listová zelenina, ako špenát, špargľa, kel, kapusta, zelené vňate, tekvice. Okrem známych banánov majú vysoký obsah draslíka aj marhule, bobuľové ovocie, avokádo, sušené ovocie, huby, klíčky a orechy. Z ďalších potravín treba spomenúť morské ryby, napríklad losos, ale aj mliečne výrobky, jogurty a výrobky z cereálií. Pre zachovanie draslíka v strave je vhodnejšie upravovať zeleninu dusením ako varením vo vode, ktorá sa aj s „vylúhovaným“ draslíkom vyleje.

Ako odhaliť hypokaliémiu?

Moje prvé origoš bežecké topánky si pamätám veľmi dobre. Stáli asi 30 eur a kúpila som si ich preto, lebo na štítku na nich bolo napísané running. Že boli trojpásikové bol bonus a za takú cenu? No nekúp to. Po asi 2 minútach skúšania, som si hrdo niesla domov prvé bežecké topánky vo veľkosti presne takej ako nosím a bola som sama so sebou spokojná. Celé zle :DDD

O 3 mesiace, keď som to s behom začala brať vážne a čo to si aj prečítala, som samozrejme kupovala nové. Týmto prvým botaskám ale nikto nezoberie moj prvý Night Run v Košiciach ani maratónsku štafetu. Ešte stále ich mám u rodičov, kde ich nosím, keď idem na prechádzku so psom k Hornádu. Prvé botasky sa predsa nevyhadzujú...musia sa rozpadnúť🙂

Z môjho pohľadu sú tenisky najdrahšou súčasťou bežeckej výbavy. Teda hneď po hodinkách ale tu si na začiatoch vystačíte aj s mobilom. 

Rozumiem, že pre začínajúceho bežca je položka niekoľko desiatok eur vysoká, hlavne ak si nie je istý/istá, či pri behu vydrží. Tak začne behať v tom, čo doma má a mnohokrát táto obuv nie je na beh vôbec vhodná. Okrem zranení to spôsobuje aj nechuť v behu pokračovať.

A niekedy to zas nie je o financiách ale o informovanosti.

Preto si skúsme povedať, ako pri výbere botasiek postupovať.

Článkov o tom, prečo by sme mali začať behať alebo naopak ako nám behanie škodí, veď chúdačik kolená trpia, tu už bolo popísaných mnoho. Stačí si otvoriť internet a informácie o behu vás zasypú. Áno, je to aktuálne moderné, je to IN.

Viete ale ako nezačať behať?

Som bežec amatér. Rýchloste sa radím niekde do prvej tretiny pretekárov, čo znamená, že niesom dosť rýchla (Usain Bolt  zo mňa určite nebude) ale už ani pomalá.

Jeden pretek sa mi ale podarilo vyhrať. A bol to pretek s medzinárodnou účasťou.

Dobre, boli tam len Maďarky...ale aj to sa ráta nie ?  Nevyhrala som ho rýchlosťou, vyhrala som ho hlavou, taktikou.

Na to, že bol začiatok apríla, bolo vonku 25 stupňov a všetky moje súperky prepálili úvod. Nechali sa strhnúť davom, nevyhodnotili, že nás čaká prvý veľmi teplý deň a beh v horúčave po dlhej dobe...Ja som sa spamätala a skrotla som na 4tom km.

Ako to za začalo...

"Píše sa rok 1995 a na obchodnom registri v Nitre zakladáme obchodnú spoločnosť TEKMAR. Meno sme vymysleli na poslednú chvíľu, nič sa za ním neskrýva a nevieme, v čom budeme podnikať. Ako iní v tej dobe máme iba odhodlanie, sme plní energie," takto nejako sa začala história slovenskej firmy TEKMAR, od roku 1997  už pod úplným názvom TEKMAR SLOVENSKO. 

Firma je od začiatku rýdzo slovenská. Autorom korporátneho loga je akademický sochár Milan Richter. Hlavný identifikačný znak spoločností má teda slovenský pôvod - vznikol v bratislavských ateliéroch.  V roku 2011 a 2012 prešlo logo zmenou, s cieľom zjemniť pôvodný typ písma a jemným tieňovaním ho zdynamizovať. Autorom zmien je agentúra Pergamen s.r.o. 
Slovenské sú všetky vizuály a obalový dizajn výrobkov, katalógy aj návrhy komunikácie.

A predsa len jedna vec slovenská nie je. Prvá výrobná linka.

"Cestujeme do Milána , linku nakladáme....na horúcom jarnom slnku, poležiavajúc pred našou „fabrikou“ čakáme do noci na kamión. Linku za záujmu občanov obce montujeme. Pochopiteľne....už tretí mesiac rekvalifikujeme 20 miestnych žien, vedúcu výroby, jej zástupkyňu a dvoch elektrikárov....polovica dediny má riešený príjem do rodiny. Začíname byť obľúbení a chcení."

"Ak si mám pamätať na jednu vtipnú chvíľu na začiatku vzniku, je spojená s názvom prvého produktu. Bolo to konkrétne v Lučenci za barovým pultom a pohľadom na fľašu destilátu Bolero. A tak vznikol názov...samozrejme, takto by to nemalo byť a nasledovný brand sme už tvorili relatívne sofistikovane i keď ešte stále dosť intuitívne.," vyjadril sa pán Nitray, spoluzakladateľ firmy.

Prvá Coca-cola sa síce predávala v lekárni, no dnes ju za až tak liečivú nepovažujeme. Aké sú dôvody? Patrí vôbec do pestrého jedálnička detí? Existujú situácie, kedy kolu deťom môžete dovoliť!

Možno aj vy, milí rodičia, v sebe nesiete polemiku, či prezradiť svojmu drobcovi, ako chutí kola... Môže to dopadnúť tak, že už mu ju z rúk len tak nevytrhnete. A niektorí tou rukou mávnete a poviete si:  Veď aj tak sa to dozvie v škôlke, či v škole. Zakázané ovocie chutí najlepšie... Je však zdraviu prospešné? Nasledujúce fakty vám pomôžu vysvetliť deťom, čo je to Coca-Cola.

Kokaín v kole?

Kokakolu vyrobil doktor farmácie John Stith Pemberton v roku 1886, v Amerike. Ponúkal ju v džbáne, pred svojou lekárňou ako liek na chrípku, žalúdočné problémy, bolesti hlavy, brucha, či, dokonca, na impotenciu. Nápoj označil ako liek právom, keďže obsahoval 9 miligramov kokaínu. Ten uľavil od silnej bolesti hlavy, bolesti v brušnej dutine a od bolestí nervového pôvodu. A to pomerne rýchlo. Kokaín a jeho deriváty (odvodené zlúčeniny) sú dodnes používané v niektorých analgetikách (liekoch proti bolesti), výhradne na americkom farmaceutickom trhu.

Až do roku 1903 kola teda v sebe skutočne skrývala kokaín. Drink sa totiž vyrábal z juhoamerického kríka koky a spracovaním jeho listov kokaín vznikal. Avšak, ako nelegálna a silne návyková látka, musel byť odstránený. Preto sa na výrobu doteraz používajú listy, ktoré sú chemicky zbavené jeho obsahu.

Zloženie

Najväčšia šanca, že dieťa náhodne požije lieky, hrozí v domácom prostredí. A ešte väčšia, že to bude u starých rodičov… Ako nepodľahnúť panike? Prečítajte si, čo urobiť ako prvé a aj to, kam lieky uložiť, aby nepredstavovali nebezpečenstvo pre vašich najmenších. Poučte aj príbuzných, do opatery ktorých dieťa dávate.

Prípadov otráv liekmi u detí je na Slovensku dosť. Celkove tvoria asi 85 % zo všetkých prípadov otráv. Hlavne tí najmenší, vo veku 1 – 5 rokov, sú veľmi zvedaví. Farebné “lentilky” zvádzajú k ochutnaniu. Najhoršie to môže skončiť skutočne smrťou. Tak, ako kauza chlapčeka spred niekoľkých rokov: náhodne objavil krabičku antireumatík (lieky proti reume) a stačili dve tablety. Lekári mu už nevedeli pomôcť.

Príznaky otravy liekmi

Rozpoznanie príznakov otravy pomôže k rýchlemu a správnemu zásahu. Často zachráni život. Je dôležité vedieť odlíšiť otravu od alergickej reakcie. Niektoré prejavy majú totiž podobné.

Alergickú reakciu sprevádza, okrem iného, aj sťažené dýchanie. Krátke a plytké nádychy striedané s krátkymi výdychmi. Dieťa akoby lapalo po dychu. Otrava sa prejaví dvoma spôsobmi dýchania: buď spomaleným, alebo naopak, zrýchleným krátkym dýchaním.

Ďalším zo spoločných príznakov oboch stavov je opuch pier, jazyka, či sliznice nosa. Ale nenechajte sa zmiasť. Pokiaľ už dieťa nemá zvyšky liekov v ústnej dutine a nie ste si istí, či ich skutočne prehltlo, toto sú jasné prejavy otravy liekmi:

Afty sú malé, ale bolestivé pľuzgieriky, ktoré môžu vznikať už v dojčenskom veku. Ich pôvod nie je známy. Potlačenie príznakov, aj keď nepríjemných, býva relatívne jednoduché. Problém však nastáva, ak sa táto infekcia opakuje niekoľkokrát počas roka, alebo je sprevádzaná horúčkou. Čo kojencom zaberie na afty najlepšie?

Možno ste sa s tým už stretli. Dieťatko zrazu odmieta prsník, každé prisatie je sprevádzané plačom.  Väčšie nechcú ani jesť, ani piť, sú mrzuté. Ak sa im pokúšate podať jedlo lyžičkou, ani ústa neotvoria. Dôvodom môžu byť biele vriedky ohraničené červeným lemom.

Čo sú to afty?

Afty (aftózna stomatitída) sa prejavia v podobe drobných pľuzgierov (vezikúl), okrúhleho tvaru. Hoci majú veľkosť 1 až 5 mm, uvidíte ich veľmi jasne:  sú pokryté bielym, alebo šedým povlakom, ktorý ostro kontrastuje so začervenaným okolím v ústach. Postihujú ďasná, alebo akékoľvek iné miesto na sliznici úst. Vyskytujú sa buď jednotlivo, alebo v menších zhlukoch, vedľa seba.

Rýchlo praskajú a ostávajú po nich pálivé body. Každý kontakt s prsníkom, alebo potravou pálenie ešte zhorší. Plač neutícha. Ochorenie nie je nebezpečné, ale je bolestivé a nepríjemné. Navyše, kojenec nie je schopný dať najavo, čo ho bolí. Môžete len pátrať.

Príčiny vzniku áft

Spoločnosť chápe tehotenstvo ako obdobie plné lásky, radosti, spokojnosti a šťastia. Inak tomu ani nemôže byť. O strachu sa nevraví. Pritom je bežnou emóciou každej ženy vo väčšej, či menšej miere. Obavy sú späté najmä s bolesťou počas pôrodu, možnými komplikáciami i s fyzickými zmenami. Kedy je strach fóbiou, kto a čo pomôže? Existuje prevencia?

Nielen fyzické, ale aj psychické zmeny a neistota počas tehotenstva vyvolávajú u žien veľké obavy z tohto obdobia. Doslova nočnou morou môže byť i samotný pôrod. Takéto emócie sa ženy boja vyjadriť, pretože si myslia, že iné ženy sú silnejšie a podobné pocity nemajú. Neodkomunikovaný strach naberá na intenzite. Má vplyv na priebeh tehotenstva,  pôrod a aj na rozvoj možných popôrodných depresií, či ich zložitejší priebeh a dlhšie trvanie.

Kedy je strach fóbiou

Tokofóbia (strach z pôrodu) je natoľko silný strach z tehotenstva a pôrodu, že žena sa bráni otehotneniu. Je to paradox, pretože napriek tomu, že túži po dieťati a praje si ho, pociťuje iracionálne, prehnané obavy. Tie ju premôžu a vedome sa otehotneniu vyhýba. Ide o patologický strach.

Tokofóbia sa delí na primárnu, sekundárnu a terciárnu.

1. Primárna sa vyvíja už v ranej puberte, kedy dospievajúce dievča väčšinou preberá vzorec správania svojej matky. Z matkinej negatívnej skúsenosti sa práve v tomto citlivom období môže strach veľmi ľahko rozvinúť.
2. Sekundárna tokofóbia vzniká z traumatickej skúsenosti z predchádzajúceho tehotenstva ženy. Ak žena potratila, alebo porodila mŕtve dieťa, či šlo o akútny cisársky rez, to všetko môže prispieť k intenzívnym pocitom strachu. Rozhudujúce je, či žena takúto pôrodnú skúsenosť vníma ako traumu.
3. Terciárna je súčasťou depresívnej poruchy a zároveň jedným z príznakov tohto ochorenia.

Počas letných dní je takmer nemožné ukryť sa pred neznesiteľnými horúčavami. Doma máme možno o stupeň menšiu teplotu ako je vonku a nech robíme, čo robíme, vzduch sa ani pri otvorených oknách a dverách nepohne. Pobyt v rozhorúčenom aute sa stáva neznesiteľný už odvtedy, keď do neho nastupujeme. Niet sa preto čo čudovať, že nás tieto dni lákajú k vode. Ani nevinné schladenie sa v bazené či v jazere však nemusí dopadnúť dobre.

Úpal a prehriatie nie je to isté

Kým k úpalu sa dopracujeme len pobytom na priamom slnku, prehriatie nám práve naopak hrozí v teplom a nevetranom prostredí. Keď k tomu pridáme ešte aj fyzickú aktivitu, nedostatok tekutín, tesné a nepriedušné oblečenie, problém môže byť na svete. Ako zistíme, čo trápi našeho drobca?

Pri prehriatí môže byť dieťatko unavené, bledé, malátne a celkovo zoslabnuté. Môže sa sťažovať na bolesť hlavy, potí sa, má zrýchlené dýchanie a pulz a pocit na vracanie. Horúčky sa môžu vyšplhať aj nad 40 °C a môžu ich sprevádzať kŕče.

Pri úpale bývajú horúčky o čosi nižšie, okolo 39 °C. Dieťatko sa môže sťažovať na bolesť hlavy, závraty a zvracia. Na rozdiel od prehriatia sa drobec nepotí, práve naopak, koža je suchá a väčšinou aj spálená od slnka. V závažnejších prípadoch hrozia aj kŕče a bezvedomie.

Ako podať prvú pomoc?

Diabetes I. typu postihuje čoraz viac detí v predškolskom veku. Skúsenosť s týmto ochorením majú aj mamičky na MK, ktoré radia, čo nepodceniť pri prevencii, aj ako sa s cukrovkou u svojich detí naučiť žiť.

„Ide o autoimunitné ochorenie, keď si organizmus, často po nejakom prekonanom ‘strese’, začne ničiť vlastné bunky. Imunitný systém sa 'poblázni' a tvorí protilátky proti svojmu vlastnému telu. Zatiaľ sa nevie, prečo u niekoho vznikne a u iného nie,“ popisuje na fóre jedna zo skúsených mamičiek a dodáva: „Najčastejšie ide o zlyhanie tvorby inzulínu v Langerhansových ostrovčekoch pankreasu.“

"Na vine nie je človek samotný. Skrátka je to choroba, ktorej sa dá ťažko zabrániť,“ dodáva na fóre Tanja.

Faktorov je viacero

Do istej mieri sa na vzniku diabetesu u najmenších môže podieľať genetika. Ak cukrovku máte vy alebo váš partner, je o to väčšia šanca, že s ňou bude zápasiť aj vaše dieťa. No ako dokazujú mnohé skúsenosti mamičiek, diabetes I. typu sa často objavuje aj u detičiek, u ktorých sa nikto v rodine s podobným problémom nestretol. Zažila to napríklad aj Ajka: „Moja dcérka má 6 rokov a má diabetes I. typu. Picháme jej teda inzulín už rok. Nie je to jednoduché, ale ani také hrôzostrašné. Zvykli sme si. Je to najmä o disciplíne a kvalite stravy, ktorú je. Spustila nám to štítna žľaza. Nikto v rodine doteraz cukrovku nemal."

S vlastnou skúsenosťou sa podelila aj Annika, u ktorej dcéry zistili diabetes I. typu, keď mala 4 roky: "Odvtedy sme na inzulíne, teraz je to už 8. rok. Je to veľmi náročné. Pritom nemáme v rodine nikoho, kto by mal cukor tohto typu. Dovolím si dať jednu dobrú radu - nedávajte deťom príliš veľa sladkostí. Radšej zvoľte ovocie. Nech si príliš skoro nezvyknú na sladké príchute."

Pokles orgánov panvy, medzi ktoré patrí aj maternica, nie je výhradne chorobou starších dám ako sa to kedysi písalo v medicínskej literatúre. V súčasnosti  trpia poklesom maternice aj ženy v omnoho mladšom veku. 

Zistenie, že tam dolu nie je niečo v poriadku, môže byť pre ženu veľmi šokujúce. Medzi najčastejšie príznaky, ktoré dámy s diagnózou poklesnutá maternica uvádzajú, je pocit akoby im medzi nohami niečo prekážalo, dokonca im to v určitých pózach vychádzalo von, niekedy sa to dá aj nahmať, prípadne zatlačiť späť dovnútra. Pocity sú pri týchto ťažkostiach veľmi nepríjemné  a ženy majú strach z neznámeho.

"Aj ja mám takýto problém. Po pôrode, asi tak po 9-tich mesiacoch, som začala mať divný pocit v pošve ako keď si zavediete zle tampón a potom sa začína vytláčať von. Najskôr som nevedela čo to je, ale nakoľko som nosila  drobca na rukách a robila som aj iné namáhavejšie činnosti tak postupne som začala cítiť v pošve sval, nie veľký,  ale bol tam  a strašne mi to vadilo. Časom to klesalo stále nižšie. Bola som u gynekológa a ten mi povedal, že je to mierny pokles krčka maternice," popísala svoje zistenia mamička na fóre.

"Ja som ako keby niečo mala medzi nohami. Keď som sa pozrela zrkadlom, naozaj tam niečo  bolo,  zasunula som to dovnútra, ale veľmi som sa zľakla," podelila sa so svojou skúsenosťou s poklesom orgánov panvy iná žienka z fóra.

Pokles maternice, ktorý sa odoborne nazýva prolaps má viacero štádií. Pri čiastočnom prolapse vystupuje cez vývod pošvy len časť maternice, pri úplnom poklese sa maternica nachádza pod vulvou, čiže celkom vystupuje z otvoru vagíny. Pokles maternice je často spojený aj s poklesom vagíny, pri poklese prednej steny pošvy dochádza aj k poklesu močového mechúra a pokles zadnej steny pošvy je sprevádzaný poklesom konečníka.

V mladšom veku má vplyv na pokles maternice kombinácia viacerých faktorov medzi ktoré patrí vrodená slabosť väziva a svalstva malej panvy,  nadváha, viacero pôrodov alebo ťažké pôrody alebo príliš extrémne chudnutie.

Každá tehotná žena sa kdesi v kútiku duše obáva, čo ak sa jej počas gravidity niečo stane. Keď spadnete počas všedných dní, veľkú hlavu si z toho pravdepodobne nerobíte. Trošku si ponadávate, oprášite kolená a ide sa ďalej. Čo však v prípade pádu v tehotenstve?

Zrejme v prvom rade poriadne spanikárite. Vedzte však, že vaše telo je stavané tak, aby v prvom rade chránilo dieťatko, ktoré vo vás rastie. Akékoľvek zranenie, ktoré vám pri páde počas tehotenstva hrozí, preto môže ublížiť skôr vám, než vášmu bábätku.

Steny maternice sú zložené z extra silných svalov, ktoré dieťatko chránia. Plodová voda slúži ako ochranný vankúš. Takisto počas prvých týždňov tehotenstva je maternica situovaná za panvovou kosťou, čo jej poskytuje ešte väčšiu ochranu.

Ak preto počas tehotenstva spadnete, primárne by sa vášmu bábätku nemalo nič zlé stať. Vonkajšie otrasy vníma dieťatko s odstupom. Skôr sa teda môže stať, že sa udriete do brucha a vás to bude bolieť viac, no dieťatko je natoľko chránené, že mu nič nehrozí. Ak však máte obavy, pretože pád bol silnejší, navštívte okamžite svojho lekára. Doktora vyhľadajte aj v prípade, že išlo o pád priamo na brucho. Pád v neskoršom štádiu tehotenstva by mohol vyvolať predčasný pôrod.

Deväť mesiacov je pomerne dlhá doba a môže sa počas nej všeličo prihodiť. S menšími nehodami, nepredvídanými pádmi či slabšími údermi do brucha sa stretla už nejedna mamina. Udržiavanie domácnosti, práca, bežné dennodenné činnosti, starostlivosť o ďalšie dieťa… Všade okolo hrozia nepredvídané situácie a často nie je možné im vždy zabrániť. Väčšina budúcich sa v prvom rade, keď sa im stane nejaká nepredvídaná situácia, poriadne nastraší. Sama však musíte usúdiť, o ako náročný pád či udretie išlo a podľa toho zvážiť nasledujúce kroky.

Ak po páde či udretí do brucha pozorujete čo i len jeden z nasledujúcich signálov, ihneď navštívte doktora:

Kedysi boli veci tak. Dnes sú inak a pred „kedysi“ boli zase inak. Naše mamky nám radia, čo a ako pri deťoch. Veď majú kopec skúseností. Nie však každá rada je na nezaplatenie. Manipulácia s deťmi má dôležitý vplyv na ich zdravý telesný vývoj. Predčasné sedenie, či chodáky (pavúky, chodítka) sú presne tie veci, ktoré boli kedysi tak i dnes sú inak. Niečo, čo vyzerá naozaj nevinne môže dieťatku škodiť. Viac si túto tému objasníme s fyzioterapeutkou Mgr. Ľubicou Rostášovou, ktorá sa špecializuje na funkčnú diagnostiku porúch pohybového systému a terapiu funkčnych a štrukturálnych porúch pohybového systému u deti (od novorodencov) a dospelých a na vývojovú kineziológiu. 

Ako vnímate manipuláciu dnešných rodičov s deťmi v porovnaní s minulosťou? A aký vplyv má nesprávna manipulácia na budúcnosť dieťatka?

V súčasnosti robia rodičia stále rovnaké chyby pri manipulácii s dieťatkom aké robili aj naši rodičia. Nerobia to vedome, jednoducho nevedia, že s bábätkom sa má manipulovať inak, že to má svoje opodstatnenie a významne to ovplyvňuje ďalší motorický vývoj dieťatka. Nesprávna manipulácia spôsobuje rôzne poruchy pohybového systému, a to už od narodenia dieťatka. Napr. asymetrický vývoj, polohový reflux, stranová plagiocefalia (zležaná hlavička na jednej strane), rôzne funkčné pohybové poruchy, ktoré v neskoršom veku života môžu byť základom pre vznik rôznych štrukturálnych porúch pohybového systému, získané formy skoliózy, poruchy príjmu potravy, poruchy spánku, neskôr poruchy v oblasti vnímania jednotlivých častí tela a prevedenia pohybu z hľadiska kvality a rôzne iné poruchy. Pretože ľudské telo pracuje ako jeden celok a porucha jedného systému ovplyvňuje zákonite všetky ďalšie systémy.

Kedy začať so správnou manipuláciou dieťaťa?

So správnou manipuláciou majú rodičia začať od úplného narodenia dieťaťa, pretože bábätko je odkázané na akýkoľvek pohyb, ktorý sa s ním bude robiť na rodičov (myslené tým, že sa nedokáže samé premiestňovať z miesta na miesto, nevie sa samé najesť, umyť, obliecť a pod.) Preto každý jeden pohyb, ktorý smeruje k dieťatku za účelom s ním manipulovať, musí byť vykonávaný správne - s ohľadom na vývojový vek dieťaťa. Keď mám doma čerstvo narodené dieťatko, tak ho nebudem nosiť na rukách vo vertikále, kde na jeho nevyvinutý nervovo-svalovo-kostrový aparát bude vplývať gravitačná sila, ktorej sa v tejto polohe nevie brániť. Ale budem s ním manipulovať v polohe horizontálnej, ktorá je pre neho najviac prijateľná. Nosiť dieťa väčšinu času z dňa na rukách, v šatkách a rôznych iných závesoch a nosičoch je pre jeho vývoj veľmi nepriaznivé. Motoricky sa bude dieťatko prejavovať iba vtedy, keď nato bude mať vhodné podmienky, ktoré mu poskytne pevná opora. A tou je zem - aby sa cítilo bezpečne a dostatočne stabilne. To znamená, že dieťa má byť počas dňa, keď nespí položené na podložke na zemi, aby sa mohlo voľne motoricky prejavovať a rodič musí byť pri ňom a sledovať jeho pohyby, niekedy mu zabezpečiť oporu svojou rukou, polohovať ho z chrbta na brucho, neskôr aj na boky. Na rukách, v šatke, závese či nosiči sa dieťatko nikdy motoricky prejavovať nebude, lebo nato nemá priestor a podmienky. Nakoniec to jeho centrálny nervový systém vyhodnotí tak, že to nepotrebuje, pretože väčšinu dňa visí vo vertikále, na ktorú ešte nie je stavané, ale ono to nevie a tiež to nevedia ani jeho rodičia. Keď sa potom dieťa položí na zem, začne plakať, pretože tú polohu nepozná, nedokáže sa v nej zastabilizovať a znova prídu rodičia a zoberú ho na ruky, aby neplakalo. Tým vzniká ohromné preťaženie celého tela a vytvárajú sa rôzne poruchy pohybové systému. Keby sa dospelí zahrali na malinké detičky, ktoré ešte neovládajú svoje telo, a pristúpil by k nim „obor“ (aby ich mohol uniesť) a nosil by ich na rukách vo vertikále, v šatke, závese či inom nosiči, vtedy by pochopili ako ich to preťažuje, a čo ich dieťatko vlastne prežíva.

Takže voľný, no kontrolovaný pohyb je pre deti najzdravší. Kedysi bol trend posádzať dieťa medzi vankúše, či podopierať ho v kočiari pomaly od 3.-4. mesiaca? Čo mu tým rodič spôsobuje?

Deti majú hru v pieskoviskách veľmi rady. Po hre rodičia dodržiavajú hygienické návyky, ale proti rizikám nákazy z pieskovísk je to jednostranná prevencia. Odborníci hovoria o tom, aby sme boli opatrní. Pieskoviská by mali byť pravidelne kontrolované, zvieratá majú na ne vstup zakázaný a ani odpadky tam nemajú čo hľadať.

Viaceré ochorenia môžu hroziť aj na pieskovisku a najviac ohrozené sú malé deti. 

Prevádzkovateľ pieskoviska je zodpovedný za čistenie priestoru, prehrabávanie a udržiavanie najmenej raz za dva týždne počas sezóny – od marca do novembra. 

Jednoduchá prevencia

Nedávajte deťom do rúk jedlo, ak majú ruky od piesku. Do tela sa vajíčka parazitov dostanú už pri prvom dotyku s jedlom. Okrem dôkladného umytia rúk platí aj ako prevencia osveta. Na detských ihriskách a pieskoviskách nemajú domáci maznáčikovia čo hľadať.

Deťom strihajte nechty, pretože tam sa nachádzajú zárodky parazitov.

V minulom roku bolo na Slovensku hlásených 263 epidémií salmonelóz. Zdrojom nákazy sú predovšetkým vajcia, výrobky z nich a taktiež kontaminované a nedostatočne tepelne spracované mäso. Veľmi dobre prenikajú do sliznice čreva, môžu sa dostať do krvného obehu a u oslabených osôb spôsobiť infekcie kostí, kĺbov, mozgových obalov, alebo sepsu.

Prvé príznaky

Na vznik akútneho bakteriálneho hnačkového ochorenia sú vnímavé všetky vekové kategórie, najčastejšie sa vyskytuje u detí v predškolskom veku a u starších ľudí. Inkubačný čas (kým sa od skonzumovania nakazenej potraviny prejavia prvé príznaky) je v priemere 12 až 36  hodín. Priebeh môže byť rôzny, od ľahkého až po závažný. Pacienta potrápia horúčky, kŕčovité bolesti brucha a hnačky z prímesou krvi, zvracanie.  Stolica je zelená, opakuje sa aj 10x denne, takže veľmi často môže dôjsť k dehydratácii, ktorá môže v najťažších prípadoch skončiť až zlyhaním obličiek s nutnosťou dialýzy. Preto je často nutná hospitalizácia na infekčnom oddelení a podanie infúznej liečby.

Kde na nás číha nákaza?

Salmonelóza patrí k tzv. antropozoonózam (ochoreniam prenosným z zvierat na človeka). Prvotným zdrojom baktérií salmonel sú hlodavce a vtáky, ktoré svojimi výlučkami môžu nakaziť krmivo pre hydinu, ale i nesprávne skladované koreniny alebo mak. Tieto sa stávajú rizikovými za predpokladu, že sa už ďalej tepelne nespracovávajú.

"Salmonelóza sa najčastejšie prenáša nedostatočne tepelne upraveným kontaminovaným mäsom - kuracím, morčacím, bravčovým, mletým hovädzím, marinovaným, ale aj tepelne neupraveným mliekom a mliečnymi výrobkami, ďalej tepelne nedostatočne upravenými slepačími vajcami a výrobkami z nich a tiež pokrmami, do ktorých sa často pri domácej príprave pridávajú surové vajcia, ako sú majonézy, krémy do zákuskov a podobne. Okrem použitia kontaminovaných surovín a nedodržiavania správnej technológie býva pri príprave jedla príčinou nákazy aj nedodržiavanie osobnej hygieny, zanedbanie pravidiel hygieny pri používaní pracovných pomôcok, nedostatočné čistenie pracovných plôch, nesprávna manipulácia so surovinami a jedlami, ako aj ich nesprávne skladovanie," varuje Odbor hygieny výživy, bezpečnosti potravín a kozmetických výrobkov Úradu verejného zdravotníctva SR.

Výdatný spánok je potrebný nielen pre dieťa, ale pre všetkých členov domácnosti.  Nočné mory sú nepríjemná situácia, ktorá starostlivých rodičov veľmi vystraší a zároveň oberie o pokoj nielen počas noci, ale aj počas dňa. Rozmýšľanie nad dôvodmi prečo sa takáto nepríjemná vec dieťaťu deje a ako mu pomôcť je veľmi vyčerpávajúce a stresujúce.

Nočné mory a nočný des sú na prvý pohľad podobné poruchy spánku, avšak existuje medzi nimi zásadný rozdiel. Nočný des je omnoho závažnejší, dieťa sa pri ňom nedá zobudiť, často dokonca vstane z postele a snaží sa niekam odísť a zo svojho sna si po zobudení nepamätá vôbec nič. Nočné mory sú v podstate živé sny, dieťaťa sa pri nich dá ľahko zobudiť a skoro vždy si pamätá, čo sa mu snívalo. 

Nočné mory a ich priebeh

Priebeh a intenzita nočného budenia sú od dieťaťa k dieťaťu iné. Niektoré len zo spánku skríkne a spí ďalej, iné si vyžaduje prítomnosť rodičov, telesný kontakt, upokojujúce slová, hudbu. Nočné mory sa vyskytujú zvyčajne v druhej polovici noci, keď je mozgová činnosť veľmi intenzívna a dieťa spracováva všetky podnety, ktoré zažilo počas bdenia a nejedná sa len o negatívne zážitky, ale aj pozitívne informácie. Dôvodom desivých snov môže byť naozaj čokoľvek, nástup do škôlky, sťahovanie, narodenie súrodenca, prechod na inú stravu, odúčanie od plienok, pozeranie strašidelných rozprávok, narodeninová oslava, výlet do ZOO, prechádzka lesom a mnoho iného.

"Mne sa tiež niekedy v spánku z ničoho nič rozplače alebo skríkne a potom spinká ďalej. Snažím sa ho ukľudniť, že som pri ňom a že ho nikomu nedám, že ho veľmi ľúbim a tak. Niekedy to zaberie hneď, inokedy ho musím trošku učičíkať v náručí. Určite sa im niečo sníva, veď cez deň registrujú toľko vecí a potom sa im to všetko preháňa v hlávkach," popísala zlé sny u svojho dieťatka jedna z mamičiek na fóre.

Nočnými morami môžu trpieť deti v akomkoľvek veku, nie sú výnimkou ani u pol ročných detí, dokonca ani u tínedžerov.

Bez pieskovísk by si horúce letné dni nedokázali predstaviť ani deti, ani rodičia, ktorí si môžu vďaka zaujatosti potomkov na chvíľku vydýchnuť. Prvé kamarátstva, aj prieky o hračky. O tom všetkom je "piesková sezóna". Ak však nemáte pieskovisko vlastné, počas vašej neprítomnosti prekryté, dobre si skontrolujte, čo v ňom na vaše dieťa číha.

Vedúca odboru hygieny detí a mládeže Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky docentka  Mgr. MUDr. Jana Hamade, PhD., rodičom radí: ,,Pri návšteve otvoreného pieskoviska zriadeného v rámci občianskej vybavenosti si všímajte jeho celkovú úroveň, či nie je poškodená obruba, ale aj hrubé znečistenie,  vrátane biologických exkrementov. Zdravotné riziká pre dieťa môžu byť mikrobiálne a mechanické. V rámci mikrobiálneho rizika sa pri nedostatočnej hygiene môže na  pieskoviskách nakaziť rôznymi bakteriálnymi, parazitárnymi a vírusovými ochoreniami  ako toxokaróza, toxoplazmóza, giardióza, salmonelóza, helmintózy. Pokiaľ ide o mechanické poškodenia, rizikové bývajú najmä poranenia injekčnými ihlami alebo rozbitým sklom, voľne pohodenými v pieskovisku,“ zdôrazňuje docentka Jana Hamade.

Aké sú povinnosti prevádzkovateľa?

Prevádzkovateľ pieskoviska (väčšinou obec) je podľa vyhlášky Ministerstva zdravotníctva povinný viesť záznamy o čistení, prekopávaní, prehrabávaní a polievaní pieskoviska pitnou vodou alebo vodou zodpovedajúcou požiadavkám na kvalitu vody na kúpanie najmenej raz za dva týždne počas sezóny ( od 1.marca do 30.novembra).

Komu sa sťažovať v prípade neplnenia povinnosti?

Ak máte podozrenie, že si zriaďovateľ svoje povinnosti neplní, či je pieskovisko nebezpečné, môžete podať podnet na prešetrenie. Ak ide o verejné pieskovisko, je potrebné adresovať ho zriaďovateľovi ihriska s pieskoviskom. Vo väčšine prípadov je to samospráva, resp. obec. V prípade pieskoviska, ktoré je súčasťou vonkajšieho areálu zariadenia pre deti a mládež, adresujte podnet príslušnému Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva SR, ktorý v danom zariadení vykonáva štátny zdravotný dozor. Zákonom stanovená lehota na vybavenie podnetu je 30 dní.

Boľavé, zapálené ďasná a afty sú nepríjemným spoločníkom ústnej dutiny. Objavujú sa nielen u dospelákov, ale často aj u malých detí, ktorých imunitný systém sa ešte len buduje. Ako si s nimi poradili mamičky, ktoré sa s týmto nepríjemným problémom popasovali?

Opuchnuté, tmavo červené ďasná, ktoré často krvácajú, prípadne zvýšená teplota, biele povlaky na zúbkoch a afty v ústnej dutine. Afty sa u najmenších vyskytujú častejšie priamo v ústach než na perách. Pre malé dieťa je takáto skúsenosť obzvlášť bolestivá a pritom veľmi častá. V mnohých prípadoch môže ísť aj o infekčné ochorenie a drobec si ho so sebo prinesie zo škôlky, z kúpaliska a podobne alebo ho postretne, keď sa mu prerezávajú zúbky. Mnohokrát signalizujú zapálené ďasná a afty u deti nedostatok vitamínu B.

Vitamín B

Odporúča sa preto obohatiť stravu o vitamín B a užívať detský B-komplex. V horších prípadoch pomôže návšteva krčného lekára alebo nemocnice. "My sme chodili k doktorke na injekcie B12-tky a doma sme mali brať detský B-komplex, vytierať si pusu Tamtum verde a pomohlo to," popisuje svoju skúsenosť na fóre Simona.

Čo ešte zaberá?

Dieťa kvôli bolesti v mnohých prípadoch odmieta jesť či dokonca piť a na zúbkoch sa mu tvoria biele povlaky. „Boli sme vtedy v Prahe u lekárky, ktorá nám odporúčila nejaké homeopatiká a ešte nejakú vodičku. Trvalo to asi týždeň, než to zmizlo,“ približuje ďalšia mamička na fóre.

Pri joge ide o správnu metódu dýchania, meditáciu a relaxáciu a správne držanie pozícií. Joga poskytuje deťom telesné a relaxačné vyžitie. Umožňuje psychicky a fyzicky sa uvoľniť. Napriek tomu má svoje miesto viac v rôznych záujmových krúžkoch, než na telesnej výchove. Vyhláškou MŠMT z roku 1990 je povolené zaraďovať do škôl hathajogu, čo je súbor fyzických pozícií, dýchacích a relaxačných techník. Týmito cvičeniami sa dosahuje flexibilita, lepšia kondícia svalov a kĺbov.

Aby deti cvičili a nemeditovali

Deti sa potrebujú hrať, sú dynamické a cvičenie ich musí baviť. Prístup k detskej joge je podobný ako pri každom cvičení s deťmi. Vychádza z toho že deti sú motivované rozprávaním príbehov a kladie sa dôraz na atmosféru pri cvičení. Je to veľmi dôležitý moment, pretože má vplyv kladný prístup k cvičeniu v budúcnosti. V jogovej metodike sa nepoužíva súťaženie.

M. Vargová sa počas prednášok a seminárov na tému detskej jogy stretla s protichodnými názormi. "Ak vychádzame z toho, že joga je vnútorný zážitok založený na pozorovaní dych, pohybu a pocitov, tak o joge pre deti nemôže byť reč. Ak však porovnávame metodiku detskej jogy s metodikou iných pohybových aktivít, tak je namieste hovoriť o jogovej metóde vedenia detí. Táto metodika je rozdielna od metodiky jogy pre dospelých," dodáva. 

Pri cvičení jogy je dôležitá pokojná atmosfére, pohoda a tolerancia. Lektori sa držia zásady, že každé dieťa má možnosť byť pochválené, či je menej alebo viac pohybovo zdatné. 

Zásady detskej jogy

Reflux je veľmi často spomínané slovo z úst mamičiek. Nie nadarmo ho lekári označujú ako civilizačnú chorobu, ktorou trpí vysoké percento detí. Nie je však reflux ako reflux.

Väčšinou sa pod tento pojem prischne už aj detičkám, ktoré sa sem-tam prejedia. Mamičky môžu byť vystrašené bezdôvodne. Je potrebné poznať a rozlišovať. Pokiaľ dieťatko priberá, netreba si robiť starosti. Reflux pomaličky vymizne sám. Sú však aj detičky, ktorým neškodný reflux (je to vlastne jav, ktorý umožňuje odgrgávanie) vyústi do refluxnej choroby pažeráka. Gastroezofagálny reflux sa delí na: fyziologický, patologický a sekundárny (spôsobený niečím iným). Aké sú rozdiely medzi fyziologickou a patologickou diagnózou?

GERD

Reflux vyústi do refluxnej choroby z toho dôvodu, že množstvo žalúdočných štiav, ktoré sú v pažeráku presiahne optimálny limit a začne spôsobovať symptómy a následky s alebo bez poškodenia sliznice pažeráka. Inak povedané -  obsah žalúdka ide späť do pažeráka. Žalúdočná šťava obsahuje kyselinu chlorovodíkovú, ktorá pomáha tráviť. Žalúdok je potiahnutý vrstvou, ktorá ho chráni, no pažerák už nie. K prevencii (ak už vaše dieťa trpí fyziologickým refluxom) patrí zamedzenie pasívneho fajčenia!

Porovnanie klinických prejavov GERD u dojčiat a starších detí podľa PharmDr. Oleárovej:

Dojčatá: