Dobre ránko mamičky, 

Predpokladám, že každá z Vás sa snaží viesť svoje deti k láske ku knihám. Láska ku knihám je dar. Dar, ktorý môžu rodičia odovzdať svojim deťom a ukázať im, aké nádherné svety ukrývajú obyčajné biele stránky. Nech už sú dôvody, prečo čítate, akékoľvek, jedno je isté. Väčšie bohatstvo než sú knihy deťom nezanecháte. Neukráťte ich o to... 

Dnešné 8. okienko patrí PEPCO a spoločne Vám prinášame súpis najkrajších kníh pre deti s vianočnou tematikou.

Knihy pre deti 1 - 2 roky

Potulky zimou

Nemeckú ilustrátorku Suzanne Rotraut Berner, ktorá v roku 2016 vyhrala presížnu cenu Hansa Christiana Andersena za prínos do detskej literatúry azda ani netreba predstavovať. Pre tých, ktorí predsa len ešte žiadnu z jej kníh nevlastnia, snáď iba doplníme, že zakúpením tohto veľkoformátového obrázkového leporela otvárate Vášmu dieťatku dvere do sveta fantázie, z ktorého už nie je cesty späť 🙂

Ahoj všem 🙂

Většina z vás mě pravděpodobně nezná, tak se krátce představím - jmenuji se Katka a na Modrém koníku v CZ jsem adminem bazaru. Starám se tam o inzeráty a o řešení problémů v bazaru. 

Už pár let se pohybuji i na slovenské části stránky. Tady už jsme také nastavili funkční systém řešení problémů vzniklých při obchodování v bazaru, podobný tomu, který máme v CZ.

Bazarovými problémy se zabývají moderátorky pro řešení bazarových problémů. Jsou to dobrovolnice z řad běžných maminek, které ve svém volném čase pomáhají Koníku. A přesně takové moderátorky nyní hledám i zde na SK, aby posílily stávající tým.

V současnosti HLEDÁM 1 AŽ 2 MODERÁTORKY, které budou pomáhat s řešením jednotlivých případů.

"Áno, ale potom som čakala skoro dva mesiace kedy ťa uvidím osobne." povedala som ešte horlivejšie. Potom som si uvedomila, že mi vlastne nič nie je dlžný. Nie sme pár, aby sa mi hneď ozýval. Zaznel mi v hlave citát: Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá... Naplnili ma výčitky a sklopila som zrak. On však reagoval veľmi pokojne. 

"Prepáč, musel som si ešte vybaviť veľa vecí. Chcel som sa stretnúť s tebou s čistým štítom. Nechcem ťa nijak raniť." jeho slová zneli ako balzam na dušu. Cítila som ako predo mňa predstupuje nový Joel. Bez obáv a prekážok. Potešilo ma jeho vyznanie. 

"Prepáč mi môj výbuch. Máš nárok na čokoľvek, si predsa slobodný človek." povedala som rezignovane stále so sklopeným zrakom. Prisadol si ku mne a chytil mi jemne bradu a prinútil ma pozrieť sa na neho. Jeho pohľad bol plný pokoja a istoty. Zachvela som sa. Nečakala som to, ale pobozkal ma jemne na líce. Chvenie som pocítila v celom svojom vnútri a privrela som oči. Potom ma nežne objal. Vdychovala som jeho vôňu každým kúskom svojho tela. Moja súkromná oáza. Môj milý. Svoju tvár skryl do mojich rozpustených vlasov. Potom ich jemne chytil a nadýchol sa. Opäť som sa striasla. Opatrne sa odtiahol a chytil moje ruky do svojich. Svoj pohľad smeroval na moje prsty. 

"Máš tie najkrajšie ruky, aké som kedy videl." povedal šepotom. Rozplývala som sa v tomto okamihu. Potom ma pustil a vstal. Pomalým krokom išiel hore po schodoch. Počula som ako otvára dvere do izby. Premýšľala som, čo asi robí. Či sa mi náhodou toto všetko iba nesníva z toho šoku, čo som zažila. Potom som vzala hrnček a odpila si z čaju. Bol presne taký chutný ako vždy. Nemôže sa mi to snívať. Rozopla som si sveter a ostala v blúzke s krátkym rukávom. Všetko to, čo som s ním zažívala mi spôsobovalo, že mi bolo čoraz horúcejšie. Začula som ako zatvára dvere a schádza po schodoch dole. Zhlboka som sa opäť napila. Pomaly kráčal mojim smerom a potom si sadol blízko mňa. V rukách držal malú škatuľku. 

"Niečo som ti priniesol." povedal a hral sa prstami s krabičkou. Prekvapene som sa pohmýrila na mieste. Premýšľala som, čo v nej asi je. On čakal a mlčal. Opäť som sa pohmýrila a on sa hravo usmial. 

"Ani nezaspíš, keď ti to neukážem, však?" spýtal sa pobavene a pozrel na mňa neodolateľným pohľadom. Jeho modré oči akoby nabrali jasnejšiu farbu. Bol uvoľnený a bezprostredný. 

Baby nasťahovali sme sa do novostavby... v kuchyni obývačke a chodbe( spoločne) mame dlažbu. Neviem sa doumyvat!! Už sme sto krát umývali,a je matná nepekná!! A stále voda špinavá keď umývam 🤷‍♀️Už nemám nervy na to!! Treba to len vyumyvat či čo??🤔

Opäť sa vzpriamene postavil a dal variť vodu. Potom zapol hudbu a priložil do krbu. Zo skrinky vybral sviečku a položil ju nad krb. Vytiahol zapaľovač a zapálil ju. Ach, ako mi toto chýbalo. Ako mi veľmi chýbal on. Urobila som si pohodlie na sedačke a sledovala každý jeho pohyb, akoby sa mal každú chvíľu stratiť. 

"Ďakujem, že si ma opäť zachránil." povedala som odovzdane. 

"Už druhýkrát sa k tebe správal násilne. Tretí raz sa už neovládnem a oplatím mu to rovnakou kartou." povedal nahnevane a strhol sa. Pohľad mal upretý na stenu oproti sebe, akoby tam sledoval nejaký film. Prstami zvieral kuchynskú dosku, o ktorú bol opretý a lícne kosti stláčal v hneve. Prekvapene som na neho hľadela. Ešte nikdy som ho takéhoto nevidela. Keď zbadal môj vystrašený výraz, jeho pohľad zjemnel. Do rúk vzal dva hrnčeky a čajník, ktoré položil na stôl a usadil sa na kreslo oproti mne. 

"Vrátil som sa kvôli tebe." povedal pokojne popritom ako nalieval čaj. Potom sa otočil ku mne a sledoval moju reakciu. Jeho tvár bola uvoľnená a priateľská. Nato aké vyznanie z neho vyšlo bol až príliš pokojný. Mňa jeho slová úplne vykoľajili. Vždy to vedel. Povedať niečo, keď som to najmenej čakala. Prekvapene som zažmurkala a premýšľala nad tým ako rýchlo sa dokáže upokojiť. Ešte pred chvíľou bola jeho tvár plná hnevu a teraz je opäť pokojný. Pravdupovediac, nevedela som, čo mu mám na to povedať, mala som chuť ho objať, ale moje obavy z odmietnutia ma nútili k tomu, aby som iba sedela a vyjavene na neho hľadela. Videla som ako sa mu zablesli oči a na tvári mu hral pobavený úsmev. Jemne som sa zamračila. 

"Zabávaš sa na mne?" vyprskla som zo seba. Rozosmial sa. 

"Nie. Len je milé sledovať tvoj výraz." povedal bezprostredne. Jeho úsmev bol nákazlivý a tak som sa usmiala aj ja. Odpil si z čaju a skúmavo ma začal pozorovať. Mala som pocit, že sa v izbe oteplilo, tak som si vyzliekla bundu. 

"Lívia, kde si prosím ťa? Bojíme sa o teba." pýtal sa ocko vystrašene. Neuvedomila som si,že sa začalo stmievať. Premýšľala som, čo mu mám povedať. 

"Neboj sa ocko, som v poriadku. Stretla som priateľa. Dnes večer asi neprídem domov." Keď to Joel počul, prekvapene zdvihol obočie. Čo si myslel, že teraz, keď ho po takej dlhej dobe vidím, tak len tak ľahko odídem?! Ocko sa začudoval. 

"Dobre dcérka, vysvetlím to mame." povedal už pokojnejšie a poprial mi príjemný večer. 

"Ďakujem ocko, ľúbim ťa." 

Keď som telefón vypla, auto zastavilo pri  známej drevenici. Hoci som pred chvíľou zažila obrovský šok, jeho prítomnosť ten šok prebíjal. Ešte stále svoj pohľad upieral dopredu. Chýbalo mi toto tajomno, ktoré z neho vychádzalo. Nikdy som si nebola úplne istá, čo cíti. Mlčali sme asi päť minút. Občas som hľadela dopredu, ale dosť často mi pohľad uchodil na neho. 

"Chýbal si mi." povedala som do ticha. Z hlboka sa nadýchol a pozrel na mňa nežným pohľadom. Prehrabol si vlasy a jazykom prešiel po perách. Roztriasla som sa. Moje vnútro sa topilo v jeho pohľade. Uvidel ako sa mi trasú ruky. 

Vianoce a pečenie, to veruže, ide dokopy! A že sa vám nezdá, že by pečenie malo niečo spoločné s dm či nebodaj s #babylove? Ach, kdeže, ide im to ruka v ruke, veruže, dosť slušne. Veď sa pozrite, aké dobroty som aj s ich pomocou pre vás (a čo si budeme klamať, hlavne pre nás) vykúzlila. Len sa tak po nich zaprášilo. Ešte tak nájsť nejakého dobrovoľníka, čo by tie kalórie išiel za mňa vybehať 🙂

Och, a aby sa nezabudlo, na konci článku vás čaká SÚŤAŽ o balíček produktov, ktoré som pri pečení využila ja. Tak pozorne čítajte a nezabudnite sa zapojiť 🙂

Mrkvová torta s domácim griliážom

Toto je úplne dekadentná záležitosť. Sladká, šťavnatá, sýta, plná chutí a ešte aj pekná. Mrkva je asi top zelenina, ktorú môžete ukryť do koláčika. Prepožičia mu jemne sladkú chuť, zabezpečí vláčnosť aj počas niekoľkých dní a trochu zredukuje množstvo potrebného cukru a prihodí hádam aj nejaký vitamín. Nie je zlé, či?

Cesto:

• 3 vajcia
• trištvrte hrnčeka hnedého cukru
• hrnček #babylove BIO repkového oleja
• hrnček a pol hladkej múky
• dve lyžičky prášku do pečiva
• lyžička sódy bikarbóny
• lyžica mletej škorice
• 1 väčšia mrkva
• 1 mrkvové pyré od #babylove

„Či budem zajtra žiť, samozrejme, neviem. Ale to, že ak budem žiť, tak budem piť čaj, to viem celkom určite.” Gotthold Ephraim Lessing 

Tak tento výrok je niečo, čo mňa plne vystihuje. 🙂 Zbožňujem čaje - sú prvé po čom siaham, keď cítim, že so mnou nie je niečo v poriadku, keď cítim nachladnutie, akýkoľvek problém, ale taktiež je to moja forma relaxu. 

Som veľmi vďačná Modrému koníkovi, ale aj Popradským čajíkom, že som mala tú možnosť ich vyskúšať. 

Keď mi čajíky doručil kuriér s netrpezlivosťou sme ich s deťmi vybalili. Veľmi ma zaujal dizajn, ktorý majú krásne prepracovaný. Už na prvý pohľad je jasné, pri akých ťažkostiach sa čajík odporúča, aké bylinky obsahuje. Na zadnej strane každého čaju je účinná látka, kde je napísané aké má účinky. Deti samozrejme zaujali zvieracie motívy. 🙂 Obal je veľmi milý, nevtieravý a dizajnovo krásny. 

Ďalšie veľké plus je Aroma seal bag - je to obal, ktorý viete opakovane uzavrieť a tým pádom vám čajík ostane dlho krásne voňať, neznehodnotí sa, takže si môžete pootvárať veľa rôznych druhov a denne ich striedať podľa chuti. 🙂

Ako výhoda pri týchto čajoch nám príde aj pyramídové vrecúško. Prečo?

"Nechcem ti ublížiť." povedal zachrípnuto a moje reflexy ma donútili, aby som zareagovala. Kopla som ho tam, kde ho to najviac bolelo. Klesol a ja som začala utekať. Počula som ako začal nadávať. Nechápem ako, ale rýchlo sa pozbieral a bol pár krokov za mnou. Ako som sa otočila, aby som sa pozrela, kde je, zakopla som a spadla. Priskočil ku mne a chytil mi ruky nad hlavu. Po prvýkrát som zakričala o pomoc. Bol rozzúrenejší a hľadel na mňa drsným pohľadom. V jeho pohľade som videla, že je schopný čohokoľvek. V diaľke za mnou som začula kroky. Niekto tam bol a stál. 

"Nepočul si dámu? Chce, aby si ju pustil!" zaznel tlmený hlas za mnou. Z lesa sa ozval zvuk brokovnice a Vilo sa zdesene postavil nado mňa. Hľadel do diaľky a bolo zjavné, že sa bojí. Ihneď sa otočil a utekal preč. Ja som sa dívala hore a zazrela som ako slnko prebleskuje pomedzi stromy. Vďaka Bože. Vyšlo z mojich úst. Potom sa všetko zotmelo.

Keď som sa dostala ku zmyslom, zacítila som, že sedím v aute. Dokonca som pocítila známu vôňu. Otočila som sa doľava a pootvorila som oči. Bol tam. V celej svojej kráse. S rovnakou charizmou a pôvabom ako predtým. 

"Joel?! " povedala som potichu a nútila som svoje oči, aby ma začali poslúchať. Auto zastavilo na kraji lesnej cestičky a svoj pohľad otočil ku mne. Bol vážny, pery v rovnej čiare, oči neprístupné a mal zovretú sánku. Bolo zjavné, že sa hnevá. Zažmurkala som a premýšľala, či sa mi to nezdá. 

"Si v poriadku?" spýtal sa svojim nežným hlasom. Prikývla som. Hoci som bola ešte stále v šoku, to, že som videla po takom dlhom čase jeho, ma úplne opantávalo. Nevedela som zo seba dostať ani slovo. 

"Vezmem ťa k sebe." povedal priamo a ja som nemo prikývla. Pocítila som zvláštne deja vu. Celú cestu som hľadela na neho. Bála som sa, že sa rozplynie, že toto všetko je len prízrak zo šoku, ktorý som prežila. Nechápala som, čo sa deje. Po takom dlhom čase je tu. Môžem ho opäť vidieť. On svoj pohľad upieral na cestu, ani raz neuhol. Zrazu mi zazvonil mobil. Joel sa pozrel smerom ku mne. Zaplavila ma horúčava, keď sa nám stretli pohľady. Zdvihla som telefón, bol to ocko. 

Ďalšie dni prebiehali veľmi príjemne. Aj medzi mnou a Maxom zavládol pokoj. Raz prišiel za mnou do izby a otvorene sme sa rozprávali. Presne tak ako pred jeho nehodou. Úprimne sa zaujímal o môj vzťah k Bohu a chcel vedieť ako to vyzerá s mojim súkromným životom. Dozvedela som sa od neho, že to, čo sa mu počas jeho nehody stalo nebolo úplne tak, ako mi o tom rozprával prvýkrát. Nestaval sa k tomu ľahostajne. Veľmi to na neho zapôsobilo a zaujímal sa o Ježiša. Chcelo to iba čas, netlačila som na neho. Dôvera medzi nami vďaka tomu vzrástla. Každý podvečer chodil ku mne do izby a rozprávali sme sa až do neskorej noci. 

Sviatky prešli veľmi rýchlo, tri dni pred Silvestrom prišiel Martin, aby nás pozval na silvestrovskú párty. Max súhlasil, ja som váhala. Dohodli sme sa, že ak budem chcieť prísť, Max ma vezme so sebou. Nechcela som to povedať priamo, ale bolo mi lepšie doma. Ocko s mamkou nezasahovali a nechali rozhodnutie na mňa. 

Deň pred Silvestrom nás ocko pozval do neďalekého lyžiarskeho strediska. Nakoniec prišiel aj ockov kolega s manželkou. Prišli aj so synom, ale s tým sa zoznámime vraj až neskôr, lebo lyžoval. Ja som lyžovať nevedela, tak som sa rozhodla, že sa poprechádzam po okolí. Zasnežené lesy a príroda tejto oblasti dodávali rozprávkový nádych. Obdivovala som na bielo zafarbené stromy a v duchu vzdávala chválu Bohu za túto krásu. Nevedela som presne ako dlho som išla. Po pár krokoch som začula zvláštne zvuky a otočila sa. Zaplavila ma hrôza, keď som ho uvidela. Bol to Vilo. Díval sa na mňa temným pohľadom a na tvári mu hral drzý úsmev. 

"Ale, ale, koho to tu vidím? Vitaj maličká." pozeral na mňa ako na korisť. Z ťažka som sa nadýchla. V hlave mi vírilo mnoho myšlienok a premýšľala som, kade by som mohla utiecť. Začala som sa celá triasť. 

"Prosím, odíď." zmohla som sa na tichú prosbu. 

"Naposledy sme sa nerozlúčili moc príjemne." začal sa blížiť ku mne. Ja som inštinktívne cúvala dozadu. Po pár krokoch som zacítila tupú bolesť do chrbta. Narazila som do stromu. Priblížil sa tesne ku mne a mne úplne zmeraveli nohy a rozkrútil sa mi svet. Od strachu som nevedela povedať ani slovo. Cítila som ako sa nahol nado mňa a zhlboka sa nadýchol. Zdvihol sa mi žalúdok. 

Ráno som sa zobudila trošku roztržitá. Nestihla som sa naraňajkovať a rýchlo som utekala do práce. Poobede som sa ešte stretla so Sarou, ktorej som porozprávala o Noemi a zopár vecí, ktoré som sa dozvedela. Nie všetko, cítila som, že je dobré nechať si to zatiaľ pre seba. Hoci Sara bola veľmi dobrá priateľka, veľa myšlienok som si ešte potrebovala utriediť v sebe sama. Nedozvedela som sa nič nové o Joelovom príchode. Rozlúčili sme sa a ja som pokračovala ďalej v práci. Anetka videla moju nervozitu, tak ma nechala vzadu, aby som roztriedila staré knihy. Zotmelo sa rýchlo. Bol už október, takže dni boli kratšie. Čas mi pri knihách ubiehal rýchlejšie. 

Zvykla som si na stereotyp. Domov a do práce. Každý deň som dúfala a túžila, že uvidím jeho tvár. A každý večer som zaspávala so sklamaním, že to neprichádza. Ani neviem ako prešiel mesiac. Potom ďalší a nastali Vianoce. V zhone príprav na našu rodinnú dovolenku v horách som prestala myslieť na naše stretnutie. Chýbal mi stále viac, ale zároveň som sa tešila, že budeme všetci spolu. Ja, ocko, Max a mamka. Nevedela som, kde vlastne máme ísť. Na starosti to mal iba ocko. 

Keď nastal deň odchodu, dúfala som, že mi ešte zavolá Sara, aby mi oznámila niečo nové. Nakoniec prišla osobne, aby mi popriala pokojné sviatky a príjemnú dovolenku. So smutným pohľadom pokývala plecami, že žiaľ nevie nič. 

Cesta prebiehala pohodovo. Rozprávali sme sa a spievali si. Keď ocko spomalil, aby prešiel po zasneženej príjazdovej ceste, uvedomila som si, že to tu spoznávam. Bolo to miesto, kde bola aj drevenica Joelových starých rodičov. Ohromene som sledovala tú zhodu náhod. My sme zastavili o dlhší kus ďalej, ale ja som vedela, že toto nebude náhoda. Našťastie sa nikto nedíval, tak som sa snažila nápor emócií rýchlo spracovať. Nikto si nevšimol môj vnútorný boj. Chatka, v ktorej sme mali bývať bola veľká. Každý z nás mal svoju izbu a spoločná bola iba kuchyňa a obývačka. V izbe bola aj vlastná kúpeľňa a WC. Tak som sa mohla na určitý čas zavrieť v tej svojej v domnení, že si vybaľujem veci. Mala som dosť času na získanie strateného pokoja. Pomohol mi v tom môj súkromný rozhovor s Bohom. O pár hodín sme spoločne ozdobovali stromček, ktorý tam bol pre nás prichystaný. Vraj pozornosť ockovho kolegu, ktorý mal prísť koncom roka. Bolo to uvoľňujúce a pripomenula som si detské časy, keď sme všetci štyria so smiechom trávili sviatky. Bolo vidno, že ocko s mamkou si to veľmi užívajú.

Milé modrokoníkovské osadenstvo, 

tak a máme po Mikulášovi, predpokladám, že každá z Vás práve teraz ochutnava sladkú nádielku 😄 

Vianoce sa nám blížia veľkou rýchlosťou a možno už máte všetky darčeky  nakúpené a zabalené a možno ešte iba premýšľate, čo Vašim deťom kúpiť. 

Tak ako sa deti tešia na darčeky, my sa nevieme dočkať radostných iskričiek v ich rozžiarených očkách. Detská radosť je tou najkrajšou súčasťou vianočných sviatkov. Aj preto si my dospelí dávame na výbere darčekov pre deti obzvlášť záležať.

Ak aj vám tento rok chýba inšpirácia, prinášame Vám v rámci Vianoc s Ambasádorkami niekoľko tipov na najpopulárnejšie hračky tejto sezóny. Keďže dnešné okienko patrí PEPCO, všetky hračky spomenuté v článku nájdete práve v ich predajniach 🙂. 

Darčeky pre najmenších

Tramtadadaáááá ... 🤗 Je tu záver testovania s čajíkmi MISTRAL exclusive.

Ďakujem za možnosť, keď som vám mohla tieto dni postupne priblížiť čaro nových exkluzívnych čajov, ktoré sa stali súčasťou už aj našej rodiny. Musím uznať, že ja ako veľký milovník čaju, som si zase prišla na svoje! Popradský proste nesklamal...👌Čaje sú v krásnych pútavých obaloch, oslovili ma farebné etikety, ktoré po testovaní poznám už naspamäť a presne viem, po akom čaji siaham bez toho, aby som čítala názov. Čajíky sú starostlivo balené v uzatvárateľných vreckách, čo zaručuje, že bylinky nestratia svoju vôňu a udržia si starostlivo suché prostredie. Keďže obľubujem pekné veci a všímam si aj maličkosti, mňa osobne veľmi baví aj tvar pyramídky, je to niečo ,,iné", aj na pohľad v šálke čaju pekné dizajnové vrecúško. V krabičke nájdete 15-násť nálevových vrecúšok. 

Pre tých, ktorý moje testovanie nesledovali a zaujíma vás o aké čaje ide, priblížim vám v skratke, čo som celý čas ochutnávala. Tak si teda zalejme čaj, vyložme nohy a... Relaxujme... ☕ 

Prvý čajík Imunita s vitamínom C a echinaceou, ktorý podporuje našu obranyschopnosť, rozmarín podporí aj imunitu, rumanček upokojí telo i myseľ a v spojení s rakytníkom a šípkami ma úžasnú lahodnú chuť a vôňu hneď po zaliatí.

Prieduškový čaj s kvetom lipy zase zaujal svojou jemnou chuťou, správne namiešaný pomer bylín tymianu, blahodarného na naše dýchacie cesty a kašeľ, feniklu na hrdlo a detoxikáciu a sladkého drievka pre duševný pokoj vám nielen v čase prechladnutia pohladí dušu... Výborne chutí s medom.

Nachladnutie so zázvorom a šípkami je sila sama ukrytá vo vzácnom koreni zázvoru, ktorý lieči rôzne neduhy odpradávna, v spojení s lipou, mätou a rooibosom nemôže chýbať u vás doma, ešte aj krásna farba jesene nabudí pocit tepla a prichádzajúcej zimy.

„Na pitie čaju je vždy vhodná doba.” Lewis Carroll 

Testovanie čajov Mistral v týchto posledných týždňoch mi padlo ozaj vhod. Veď november už tradične so sebou prináša veľmi chladné dni a k tomu mi popíjanie horúceho čaju dokonale sedí. O to lepšie, že išlo o čaje, určené na pomoc pri rôznych problémoch. 

Čaje Mistral Exclusive Tea od Popradské, ktoré som mala možnosť vyskúšať boli určené na imunitu, trávenie, urologický, na priedušky a na nachladnutie. Všetky sú balené v aroma seal bag, čiže v obale na udržanie arómy a chute čajovej zmesi. To sa mi zdalo ako super nápad a nikdy mi nenapadlo, že pri nesprávnom skladovaní môžu čajové vrecúška prísť o svoju vôňu a príchuť. Avšak na druhej strane je to ďalší obal navyše. Čaje sú už balené v papierovej krabičke a ešte aj v tomto vrecku. Príde mi to trochu zbytočné vytváranie odpadu navyše.

Poďme sa najprv bližšie pozrieť na to, ktorý čaj má aké účinky a príchute.

IMUNITA - čajík určený na podporu obranyschopnosti organizmu a zvyšovanie imunity. Obsahuje rumanček, rozmarín, šípky, echinaceu a rakytník + vitamín C. Práve vďaka nemu je čaj osviežujúci, ale zároveň vďaka rumančeku upokojujúci.

TRÁVENIE - pomáha po ťažšom jedle a uľahčuje trávenie. Obsahuje koriander, mätu, repík, rascu a vôňovec. Rasca stimuluje a podporuje trávenie, ale zároveň zmierňuje pocit plnosti. Mäta zasa pomáha udržiavať zdravý žalúdok. Kvôli obsahu sladkého drievka by ho nemali konzumovať srdciari.

Mala som pocit, že som na pár sekúnd prestala dýchať. Inštinktívne som v dlani zvierala amulet, ktorý mi poslal a mala som ho na krku. Úplne sa mi roztriasli ruky a do žalúdka mi vošla známa nervozita. Motýle si tam lietali všetkými smermi. Azda ešte 10x som si prečítala správu a neverila vlastným očiam. Písal mi on! Joel! Ale ako? Ako ho poslal? Zhlboka som sa nadýchla a snažila sa koncentrovať. Prvé, čo ma napadlo, bolo zavolať Sare. Zdvihla na druhé zvonenie. 

"Počúvam." povedala príjemne. 

"Ahoj Sara, môžem sa niečo spýtať?" 

"Iste. Niečo sa stalo?" spýtala sa ustarostene. 

"Nie, nie. Chcela som len vedieť, či ti Janko nehovoril niečo nové o Joelovi?" 

"Iba toľko, že chce prísť čo najskôr, ale to som ti už povedala. Keď by som vedela niečo nové, určite by som ti dala vedieť. Prečo sa pýtaš?" 

Ráno bolo úplne obyčajné. Vstala som, naraňajkovala sa a išla opäť do práce. Anetka ma privítala s úsmevom. Podala mi sáčok s dvoma teplými croissantami, ktoré jej dala Noemi, keď sa spolu stretli dnes ráno. Potešilo ma to, obzvlášť, keď mi odovzdala odkaz, že Noemi veľmi ďakuje za včerajší príjemný večer. Tak som si s Anetkou dala ešte jedny malé raňajky, spolu s čajom. 

Večer som z práce odchádzala o niečo neskôr. Prišli nám nové knihy, tak sme ich potrebovali roztriediť. Po ceste mi volala Sara a pýtala sa, prečo som jej včera nezavolala. Priznala som sa, že som zabudla, lebo som mala príjemný večer s Joelovou babičkou. Bolo počuť ako sa rozkašľala. Nemohla uveriť, čo všetko sa mi stalo za tak krátky čas, čo sme neboli spolu. Sľúbila som jej, že si zajtra počas obedňajšej prestávky nájdem na ňu čas a stretneme sa, aby som jej všetko porozprávala. 

Keď som prišla domov v obývačke bol iba ocko. 

"Max nie je doma?" 

"Nie, pozval mamku na večeru. Chcel jej poďakovať za jej opateru, počas jeho pobytu v nemocnici. Mamku to veľmi dojalo. Chcel, aby som šiel aj ja, ale nechal som im priestor. Viem, že mamka to potrebuje." žmurkol na mňa. Môj ocko hrdina, viem, prečo je Max taký láskavý a vnímavý, má byť po kom. Ocko mu je dokonalým vzorom. Sadla som si k nemu a objala ho. Jeho tvár sa rozžiarila. 

"Tak princezná, čo nové sa deje v tvojom živote?" opýtal sa so záujmom. 

"Je smutné a zároveň hrozné, čím všetkým ste si museli prejsť. Je mi to veľmi ľúto." povedala som smutne.

"Ďakujem drahá. Boh nám v ťažkých chvíľach pomáhal. Modlila som sa najmä za vnuka. Aby našiel pokoj a zmieril sa s otcom. Čo sa vďaka Nemu aj stalo. Keď Joel našiel odpustenie u Ježiša, radikálne to zmenilo jeho život. Veľmi veľa dievčat sa však snažilo otvoriť jeho srdce pre lásku, ale márne. Bol naviazaný iba na to, že chce slúžiť Bohu. Mnoho dievčat malo zlomené srdce z jeho odmietnutia. Žiadna sa k nemu nedostala bližšie ako ku kamarátovi." pokračovala v rozprávaní a mne sa otvárali horizonty. Preto toľké odmietanie a nezáujem. Koľko bolesti musel prekonať. Ešte viac moje srdce primklo k jeho. Túžila som ho objať a pošepnúť mu, že ho nikdy nezradím. 

"A čo jeho vzťah k Miriam?" spýtala som sa trošku zahanbene. Noemi na to nereagovala nijak posmešne. Bola pripravená odpovedať mi na akúkoľvek otázku.

"Prednedávnom prišla Miriam za mnou. Rozišla sa s Jakubom, Joelovým priateľom. Prišla na to, že Joel jej veľmi chýba. Vyznala sa mi, že to, čo prežila s ním, jej Jakub nedokázal dať."

Zaplavila ma beznádej. Tak toto som nechcela počuť.

"Ako na to reagoval Joel?" spýtala som sa so stiahnutým hrdlom. 

Vianoce a tradície to mi tak nejako ide k sebe 🙂 Každá rodina v každom kúte Slovenska má nejaké tie svoje vlastné tradície ktoré dodržiavajú počas týchto krásnych sviatkov. Možno viete a možno nie - teraz sa to dozviete - som východniarka - srdcom aj dušou pravá Košičanka 😀 Tak by som vám v tomto článku rada prezradila, čo to o našich zvyklostiach počas Vianoc.

V našej rodine je zvykom na Štedrý večer dodržiavať pôst. Dovolené je len raz do dňa sa dosýta najesť - to ale samozrejme neplatí pre chorých a pre malé deti. Za sviatočný stôl si sadáme okolo 18-tej hodiny a najprv sa spoločne pomodlíme a z Biblie si prečítame príbeh o narodení Ježiša Krista. Potom babka namaže celej rodine oblátky s medom a násedne sa môžeme spolu pustiť do štedrej večere. Nesmie chýbať kapustnica s klobásou, hubami a ryžou, vyprážaná ryba a zemiakový šalát a na koniec bobaľky - ktoré môj manžel pozná pod názvom lokša. 🙂 

Potom sa odoberú zvyšky jedla a zanesú sa domácim zvieratám - tento zvyk praktizuje najmä babka 🙂 počas rozbaľovania darčekov babka rozreže jabĺčko a “vinšuje” z neho šťastie a lásku do ďalšieho roka. Od malička si pamätám, že sa u nás na Vianoce zdobil stromček a ako dieťa som to paradoxne nemala rada. Teraz keď už mám svoju vlastnú rodinu, stromček ozdobuje spoločne a veľmi pomaličky na Mikuláša a užívame si to. Takto sa z neho tešíme celý advent a krásne nám rozvoniava po byte.

Ešte by som chcela spomenúť pár tradícii od nás z východu, o ktorých viem, prípadne som sa o nich dočítala 🙂 

Východniarske zvyklosti

Niektorí ľudia pred Vianocami zvyknú striktne dodržiavať adventný pôst. V Štedrý deň ráno zvyknú chodiť muži vinšovať radostné a pokojné sviatky. Pred večerou sa všetci členovia rodiny od najstaršieho po najmladšieho umyjú vo vode, v ktorej sú hodené mince, aby boli všetci zdraví a bohatí. Vo zvyku je tiež dávať chlieb a peniaze pod obrus, na zabezpečenie dostatku peňazí a jedla na ďalší rok. Zaužívaným zvykom je taktiež rozrezanie jablka, ktoré ukáže zdravie rodiny v najbližšom roku, či šupina z kapra putujúca do peňaženky.

Noemi zvážnela. Postavila sa a niečo vzala zo známej knižnice. Bol to album. Otvorila ho. Potom si v kľude opäť prisadla ku mne. Chvíľu v tichosti so smutným pohľadom hľadela na nejakú fotku. Otočila sa ku mne a usmiala sa. 

"Joel bol veľmi veselý chlapec. Priateľský, citlivý a vnímavý. Miloval hory a svoju snúbenicu... " prstom ukázala na čiernobielu fotku, kde som uvidela mladú, krásnu ženu. V jej objatí sa usmieval chlapec so žiarivým úsmevom. Spoznala som v ňom Joela. 

Do srdca ma niečo pichlo. Tušila som, že Joel nemohol byť sám. Niekto v jeho minulosti a možno aj prítomnosti existoval. Zaplavil ma jemný nepokoj, ale snažila som sa sústrediť na to, čo hovorila Noemi. 

"Žil veľmi krásny a požehnaný život. Až kým sa nestalo niečo veľmi tragické... " Noemi sa odmlčala a zhlboka sa nadýchla. V jej očiach bolo vidieť slzy. Veľmi ma mrzelo, že ju takto vidím. Pohladila som ju po tvári. Akoby ju to prebralo a opäť sa na mňa usmiala. 

"Joelova mamička, moja milovaná dcérka, mala nehodu. Smrteľnú. Joela to veľmi poznačilo. Hneval sa veľmi. Na otca, na Boha, na seba, na všetko. Nedokázal už byť taký ako predtým. Nedokázal už tak milovať ako predtým. Môj zať, Joelov otec, podviedol moju dcérku s nejakou ich priateľkou a ona ich našla doma.." opäť sa odmlčala a odpila si z čaju. Neverila som vlastným ušiam, čím všetkým si museli prejsť. Pomaly som začala chápať Joelovu odťažitosť. 

"Keď odchádzala, bola veľmi sklamaná a plakala. Volala mi, že ma potrebuje. Že jej Leo veľmi ublížil. Keď sme spolu volali, išla veľmi rýchlo. Bola roztržitá a veľmi plakala. Myslím, že cez tie slzy nevidela ako sa na ňu vyrútil nákladiak. Zomrela na mieste. Keď sa to Joel dozvedel, tri dni sme o ňom nič nevedeli. Prišiel až na pohreb. Objal ma a potom sme ho dlho nevideli. Ozýval sa iba mne a manželovi, aby sme sa o neho nebáli. Miriam, jeho snúbenica, bola z toho veľmi sklamaná. Na blízku jej bol Joelov veľmi dobrý priateľ. Keď sa Joel vrátil naspäť, bol úplne niekto iný. Bol mĺkvy, utiahnutý a hovoril veľmi málo. Keď som sa ho spýtala na neho a Miriam, povedal iba, že je koniec. Vraj našla šťastie v niekom inom. Raz sa mi priznal, že už žiadnu ženu nechce milovať. Povedala som mu s úsmevom, že to nech nehovorí, lebo nepozná Pánove cesty. Každý rok na jeseň s mužom chodievali na misie. Zaujímali sa o chudobné oblasti. Pomáhali tam, kde to bolo potrebné. Aj tento rok to tak bolo. Joelovi sa však odchádzalo nejak ťažšie. Skoro päť rokov som ho nevidela usmievať sa. Až toto leto sa všetko zmenilo. Chodil za mnou s veľkou nádejou a radosťou. Rozprával mi o dievčati, veľmi vzácnom s dychberúcim pôvabom."

„Ak vám je zima, čaj vás zohreje. Ak vám je teplo, čaj vás ochladí. Ak ste smutný, čaj vás povzbudí. Ak ste rozčúlený, čaj vás upokojí.” (William E. Gladstone)

     Vďaka MK a Popradské čaje som mala možnosť sa zapojiť do testovania exkluzívnych čajov MISTRAL. Trošku s obavami som sa do toho pustila, nakoľko bolo moje prvé testovanie. Keď mi kuriér doručil starostlivo zabalený balíček, hneď som otvorila a prezrela všetky krabičky. Krabice ma zaujali pekným dizajnom, farebnosťou. Na každej krabici je napísané zloženie čaju, účinky a návrh na servírovanie. Vo vnútri krabíc sú ukryté v "aroma seal bag"-u pyramídové vrecúška v počte 15 ks.  

Ako prvý som si vyskúšala čaj na trávenie. Prekvapil ma krásnou vôňou aj chuťou. Podľa mňa najvýraznejšia tam bola mäta a rasca, koriander bolo cítiť v pozadí. 

Urologický čaj v tomto jesennom a zimnom období je správnou voľbou na každý deň. Obsahuje brusnice a žihľavu, ktorá podporuje vylučovanie vody a toxín z tela. Chuť bola príjemná.

Čaj na imunitu testoval môj manžel a bol spokojný. Po otvorení vrecka cítiť rozmarín, ktorý podporuje imunitný systém. Obsahuje aj rumanček, ktorý má upokojujúce účinky. Chute boli vyvážené.

S očakávaním sme otvorili a zaliali prieduškový čaj, nakoľko sušený lipový kvet  máme stále doma a čaj z neho pravidelne pijeme. Boli sme zvedaví, či chuť bude aspoň trošku podobná, nakoľko testovaný čaj obsahuje okrem lipy tymian, fenikel, stavikrv a sladké drievko. Vôňa aj chuť čaju nás príjemne prekvapila, naozaj bola lahodná.

Taxikárovi muselo byť čudné, že som tam ešte asi desať minút len tak ticho sedela. Zakašľal. Zaplatila som mu a vyšla k dverám. Jemne som zaklopala. Bolo to prvýkrát, čo som klopala na tieto dvere. Zaplavila ma horúčava, hoci už bol večer a pocitovo sa ochladilo. Noemi otvorila ihneď. Musela vidieť výraz mojej tváre, lebo ma okamžite usadila za stôl. Za ten, pri ktorom mi Joel vždy servíroval náš čaj. Voňalo to tam nádherne. Ja som iba sedela, mlčala a pozerala dookola. Pohľad mi zastal na sedačke. Spomienky sa mi vracali rýchlosťou blesku. 

"Drahá, si v poriadku?" vytrhol ma z premýšľania jej príjemný hlas. Vôbec nebola pohoršená, že som ju nepozdravila.

"Ja. Vlastne ani neviem. Cítim sa zvláštne." Noemi sa pousmiala a ja som nechápavo na ňu pozrela.

"Vieš, že toto isté povedal Joel, keď som sem prišla predtým ako odišiel? Díval sa rovnakým smerom ako ty."

Opäť ma navštívili moje známe motýle a sucho som preglgla. Cítila som ako mi horia líca. Joel mal pred odchodom divné pocity? To mi nešlo do hlavy.

Noemi sa zdvihla a pristúpila ku kuchynskej linke. Na podnos dala krásne zdobený porcelánový čajník a dve šálky s lyžičkami. Potom ho položila na stôl a sadla si ku mne. Naliala mi do šálky čaj a položila ju predo mňa. Podľa vône som presne vedela, čo to je. Keď som sa napila, vnútro sa mi upokojilo. 

Blíži sa sviatok sv. Mikuláša, na ktorý sa samozrejme tešia predovšetkým deti. Niet sa čomu čudovať, keďze je to pre ne symbol dostávania hlavne rôznych sladkostí.
U nás doma si v predvečer tohto sviatku všetci vyložíme vyčistené čižmy do okna, kde si ráno nájde každý mikulášsku nádielku😊

Ja určite nie som proti cukru, ale riadim sa heslom “všetkého veľa škodí”. A preto si Karolínka, okrem čokolády, nájde v balíčku aj ovocie, tekvicové semienka či medové lízatká. Samozrejme nebudú chýbať ani ovocné a bio zeleninové chrumky od Sunaru, ktoré by najradšej jedla každý deň. Tomáško dostane, okrem spomenutých chrumiek, aj kapsičky, sušienky a ovocie. Karolínka mu už síce skúsila dať ochutnať všeličo, ale čokoláda mu zatiaľ nezachutila. Skôr pred ňou hneď uteká ( v tomto teda nebude po mne😂 ).

Sunar chrumky a sušienky sú skvelou desiatou na doma aj na výletoch. Ovocné chrumky sú bezlepkové, v tvare jahodových srdiečok alebo jablkových prstienkov. Obsahujú viacero vitamínov a vápnik. Sušienky (vanilkové, s banánmi alebo písmenkové) majú jemnú chuť a sú obohatené o vitamín B1 a vápnik.Ak chcete pre deti zdravú maškrtu bez prídavku cukrov a soli, odporúčam Bio chrumky (mrkvové, hráškové ale party mix). Obsahujú bio bezlepkové obilniny a zeleninu.

Sunar kapsičky - Bio, Cool ovocie, Do ručičky, Ovocná kašička s cereáliami a Hotové jedlo - patria medzi produkty zdravej výživy a sú vyrobené z prísne kontrolovaných surovín. Obsahujú vitamíny a minerálne látky potrebné pre zdravý vývoj detí. Na kapsičkách oceníte aj ich praktické balenie.

Teraz majú šancu vyhrať až dve z vás balíček dobrôt od Sunaru. 

Na zapojenie do súťaže dajte:
1. like na článok,
2. napíšte do komentára, čo zvyknete deťom dávať do mikulášskeho balíčka.

Rozlúčili sme sa s prísľubom blízkeho stretnutia. Do práce som išla s veľmi príjemným pocitom a nevedela sa dočkať, kedy sa budem môcť s Noemi opäť stretnúť. 

Tesne pred záverečnou mi prišla sms-ka od Noemi so sľúbenou adresou. Oblasť, kde bývala som nepoznala, tak som si zavolala taxík. Noemi ma čakala o piatej, mala som ešte pol hodiny čas, aby som jej kúpila nejakú maličkosť. Vošla som do svojho obľúbeného obchodíku so starožitnosťami. Zapáčila sa mi tam krásna kvetinová lampa, ktorá mi nápadne pripomínala jej obchodík. Dala som si ju zabaliť a pribalila k tomu ešte sadu porcelánových šálok s lyžičkami. Medzitým ako mi to predavač balil mi zazvonil telefón. Bola to Sara.

"Ahoj Liv. Mám novinku." hovorila nadšene. Popritom ako som ju počúvala hľadala som si peňaženku v taške.

"Ahoj. Čo sa deje?" práve som držala peňaženku v ruke a vyberala kartu, ktorou som chcela zaplatiť.

"Verím, že ti táto informácia spríjemní večer." v jej hlase bolo znieť pobavenie. Pozerala som na predavača ako šikovne sa mu darí baliť môj darček a pocítila som jemnú zvedavosť.

"Tak už mi to prezradíš?" spýtala som sa s jemným úsmevom a predavač na mňa prekvapene zažmurkal.

Jeho vôňa ma opantala. Bola to presne tá istá vôňa, ktorá má upokojovala. Privrela som oči a pár sekúnd som tam bez pohnutia stála. V hlave sa mi začal odohrávať známy film a premietali sa mi spomienky. Najintenzívnejšie bola tá, keď som prvýkrát pila tento čaj s ním.....

"Slečna! Drahá! Ste v poriadku?" vytrhol ma babičkin hlas.

"Áno, áno."

"Zbledla ste v tvári. Poďte, sadnite si." priviedla ma do malej útulnej izbičky, vzadu za pokladňou, kde bola malá sedačka, starý gramofón a zopár látok. Bolo to tam nádherné. Podobne ako u Joela, len v mini verzii. Posadila som sa a babička mi doniesla pohár vody s pomarančom. Potom sa posadila ku mne. Odpila som si a zhlboka sa nadýchla. 

"Je vám lepšie?" spýtala sa starostlivo.

"Áno. Ďakujem za vašu láskavosť. Ste veľmi milá."

Mnohí, ktorí slovo koučing už niekedy počuli, ho vnímajú ako niečo, čo sa ich netýka – niečo, čo sa 

nedá aplikovať práve v ich oblasti profesijného pôsobenia, prípadne na to vôbec nepomýšľajú ako na spôsob, ktorý im pomôže nájsť riešenia v ich osobnom živote.

Kouča môžeme definovať ako človeka, ktorý vie položiť správne otázky správnym ľuďom v správnom čase.

Podľa Bircha (2005), práve úlohy dopytovača a pozorovateľa sú kľúčové a 

prinášajú najefektívnejšie výsledky pri koučovaní. Tieto úlohy z neho v podstate robia osobu, ktorá učí.

Cieľom kouča nie je byť v centre pozornosti pri koučovaní, ale naopak – maximálne sa sústrediť na koučovaného, jeho ciele, potreby a zvýšenie jeho výkonnosti. (Birch, 2005)