Ahoj babulky idem si ku Vám po radu, potrebovala by som odporučiť nejakú cestovnú postieľku ktorá je spoľahlivá a ľahká lebo na veľa recenziách som čítala že sa rozpadáva zips 😕

    Chcela by som sa touto cestou poďakovať Modrému koníku, ako aj Sunaru, za vybratie nás, 6-člennej rodiny, na testovanie ich výrobkov. 

     Naše deti majú veľmi rozličné chute, tak som si vravela, že to bude veľmi zaujímavá ochutnávka. Zásielka prišla skoro, hneď v pondelok. Jej obsah nás pobavil, keďže sme mali testovať 4 kapsičky a troje balenie chrumiek 2 týždne. Dalo mi dosť práce to ustriehnuť, aby to nezjedli ešte v ten večer. 🙂

    Bio kapsičky 

     Ich výrobky som doposiaľ nepoznala. Moji traja sú už odrastení a naše bábätko sa s novými chuťami ešte len zoznamuje. Výlety riešime zbalením si celého kusového ovocia alebo nakrájané v dózičke. Pri takom počte kapsičky vychádzajú drahšie než samotné ovocie a taktiež zaťažujeme prírodu ďalším obalom, ako odpadom. Čo ma milo prekvapilo a hodnotím to ako veľké plus je Eko obal - 70% obalu je vyrobeného z rastlinných obnoviteľných zdrojov - cukrovej trstiny. 

     Keď sme testovali kapsičky, tak zmizli rýchlosťou blesku. Niet pochýb, že všetkým chutili. Hodnotili ich úsmevom a zdvihnutým palcom hore. 

     Len u dvoch sa mi podarilo odchytiť trochu kapsičky, ochutnať a pozrieť si farbu. Hruškovo-malinová bola cítiť za malinami a hruška sa v nej nezaprela, keďže hruška ma svoju výraznú štruktúru. 

"Hore som ti pripravil posteľ. Je čas ísť spať." zrušil razovo príjemne sa vyvíjajúci večer.

"Iste." povedala som trošku znechutene.

Kráčala som za ním pomaly schodami hore. Trošku neochotne. Tak dobre mi bolo v jeho prítomnosti, že sa mi nechcelo ostávať samej. Keď sme obaja vošli do izby čakala som, čo sa bude diať. Túžila som, aby ten múr medzi nami zbúral. Reagoval však úplne inak ako som dúfala. Poprial mi dobrú noc a odišiel dole. Dosť ma to sklamalo. Tie emócie, ktoré som prežila na chate a teraz, ma prevalcovali. Sadla som si na posteľ a začala plakať. Vnútri mi narástla obrovská hrča. Vošla som do kúpeľne, zapla si sprchu a nechala, aby teplý prúd vody zo sprchy prechádzal cez moje vlasy na tvár a kvapky tiekli na celé moje telo. Slzy sa miešali s vodou a ja som sa mohla celá zlomiť v plači. Schúlila som sa do klbka a nechávala som všetkému voľný priebeh. Bolo to očisťujúce a hrča pomaly mizla. Po pol hodine som vodu vypla a zachumlala sa do veľkej osušky, ktorú tam pre mňa nachystal. Bol taký starostlivý a zároveň taký chladný, čo sa týkalo vyjadrovania jeho pocitov. Sebaľútosť si ma zobrala do svojich chápadiel prvýkrát. Prečo práve ja? Čomu ma má toto naučiť? Najskôr to s Vilom. Pri pomyslení na neho sa mi zdvihol žalúdok a utekala som na záchod. Musel to počuť a o pár minút mi klopal na dvere, či som v poriadku. Umyla som si ústa a tvár a sadla som si po tichu na posteľ. Neodpovedala som mu. Nevedela som, čo mu mám povedať. Potichu otvoril dvere a sadol si na kreslo, ktoré bolo vedľa postele. Uprene hľadel na moju tvár. Cítila som to. Ja som však mala oči upreté na zem. Nemala som svoje pocity ešte jasne pod kontrolou, tak som nevedela zo seba nič dostať. 

"Lívia." moje meno z jeho úst znelo inak. Krajšie. Slastnejšie. Vytrhlo ma to zo sebaľútosti a prekvapene som na neho zažmurkala. 

"Pýtal som sa, či si v poriadku?" uprene na mňa hľadel a ja som mala pocit, že sa mi točí svet. Všetko je inak ako kedysi. Nespoznávala som samú seba v jeho blízkosti.

"Myslím, že áno. Len sa mi urobilo trošku nevoľno." povedala som zahanbene.

"Joel." nečakal na vysvetlenie.

Ešte viac sa mi zrýchlil dych. Tento muž je naozaj výnimočný. A ja som nevedela ako reagovať. Srdce mi zrýchlene bilo, dych sa nevedel spomaliť. Vyschlo mi v hrdle. A čo ďalej? Tajomstvo odhalené. Veľa toho však neviem. Joel, ktorý veri v to, že počuje Ježišov hlas, dal dokopy Janka a Sáru, ale medzi nami ľady nezlomí. Aspoň, že hrala tá hudba, lebo ticho medzi nami bolo priepastné. Aspoň pre mňa. On sa zjavne necítil nejak nepríjemne. Prečo by aj mal? Nevedel, že poznám Sáru a Janka.

"Ja... spoznala som tam Sáru a Janka. Ak je to ten Janko. Boli veľmi milí." snažila som sa o udržanie konverzácie. 

On však nepovedal ani slovo. Mlčal a ja som mala pocit, že takto mu to vyhovuje. Bol tak spokojný. Dokonca sa ani nezaujímal ako sa volám. Medzi časom, ako som sa pýtala na jeho meno a meno jeho priateľa, si stihol vziať šálku čaju a vychutnával si ho. Žiadne pocity ako zvedavosť, podráždenie, obavy sa v ňom nezrkadlili. 

"Nechceš vedieť moje meno?" spýtala som sa sklamane i podráždene zároveň. Usmial sa a pritom na mňa ani nepozrel. Mala som chuť zakričať. Nič nepovedal. Asi 10 minút len tak pozeral na stenu a potom z nenazdajky povedal.

"Lívia."

Možno ste už zachytili túto krásnu akciu, beží totižto na Slovensku už tretí rok. Je to výzva, zabaliť krabicu od topánok a naplniť ju drobnosťami, ktorým by sa potešili starký v domovoch dôchodcov alebo domovoch seniorov.

Aj my sme sa zapojili a oslovili ľudí z nášho mesta. Vy sa môžete zapojiť tiež a pozrieť si zberné miesta vo vašom okolí.

Viac sa dočítate u mňa na blogu: https://tribodky.online/ne-obycajna-krabica-od-topanok/

Je to akcia, do ktorej môžete zapojiť aj vaše detičky. My s dcérkou sa chystáme nakresliť aj zopár obrázkov a napísať pár milých riadkov. Veľmi sa na to tešíme. 

A viete, koľko lásky sa zmestí do krabice od topánok? NEKONEČNO.

Bolo to divadlo, kde za oponami ľudia ticho plakali. Janka ani len netušila, že to môžu vnímať aj jej dcéry. Snažila sa pred nimi všetko skrývať. Ale deti hoci nevidia, cítia. 

Janka mi napísala o jej príbehu. Rozhodla som sa po jej súhlase ho zverejniť. Myslím si, že sa týka mnohých z nás. Dokonca poznám ženy z môjho okolia, ktoré sa mi zverili s podobným príbehom. 

Janka je 40 ročná žena, matka dvoch dcér – 16 a 12 ročných. Manželka a živnostníčka. Celkom pokojné a spokojné manželstvo trvalo približne 10 rokov. Posledných 8 je to už iba divadlo. 

Jej sebavedomie kleslo na nulu, ako hovorí. Roky okolo domácnosti a dievčat si vyžiadali svoju daň. Prestala si veriť v profesionálnej oblasti a pracovala iba z domu. Nebol to príjem, ktorý by ju uživil. Mala snahu sa vzoprieť jeho názoru a posielala životopisy. Ale keď jej neprišla ani len zamietavá odpoveď, tak to vzdala. Po ôsmych mesiacoch posielania a upravovania motivačného listu a životopisu si skutočne prišla ako neschopná. 

“Naša rodina bola divadlom. Veľkým krásnym divadlom pre svet. Krásny dom, spokojný pracujúci manžel, ktorý sa vie postarať. Žena, ktorá je šťastná, lebo nemusí do práce a môže byť celé dni doma a venovať sa deťom a tomu krásnemu majetku.” 

“Všetko sa zmenilo jeden večer. Moja dcéra sa ma spýtala, ako dlho chcem takto ešte žiť? (ešte teraz pri týchto slovách plačem). Povedala mi, že ona vidí, že nie som šťastná. Že som výborná mama a ony ma ľúbia, ale že vidia, že sa veľmi trápim.” 

12 žien z Modrého koníka malo možnosť otestovať Plasmakosmetiku na vlastnej pokožke. Prečítajte si ich úprimné dojmy a pocity z testovania.  ➡ Skúsenosti s Plasmakosmetikou

O svoju pleť sa staráte, no aj tak máte pocit, že jej niečo chýba? Každá žena túži po krásnej a zdravej pleti, ktorá by rozžiarila jej tvár a osobnosť. A aj keď súhlasíme, že ženy zrejú do krásy, súhlasíme taktiež s tým, že každá pleť si zaslúži potrebnú starostlivosť primeranú veku. Preto vám prinášame testovanie, ktoré sa postará o vašu pokožku a pomôže jej k zdravému a mladému vzhľadu! 

Čo budeme testovať

Aj vy sa chcete cítiť dobre a sebavedomo vo vlastnej koži? Začať deň pohľadom do zrkadla a vidieť sviežu a zdravú pleť bez známok starnutia? Čas plynie a s pribúdajúcim vekom pleť postupne stráca svoju pružnosť a schopnosť regenerácie. Prvé vrásky môžeme pozorovať už okolo tridsiateho roku života. K prejavom starnutia prispievajú aj stres, výkyvy počasia, smog, časté opaľovanie či nedostatok spánku, ktorý mamičky poznajú až príliš dobre. Tieto prejavy však môžete zmierniť. V boji proti starnutiu vám pomôžu prípravky Plasmakosmetika. Táto unikátna kozmetika posilňuje bunečnú regeneráciu kože, regeneruje, omladzuje a ochraňuje ju.

Tak čo, dámy, ste pripravené otestovať regeneračné a omladzujúce prípravky vo forme gélu a krému? Skúste na vlastnej koži, a to doslova, čo dokáže Plasmakosmetika.

PLASMAGEL je účinné sérum na ochranu a regeneráciu pokožky. Tento jedinečný prípravok sa postará o podráždenú, poškodenú či porušenú pokožku a stane sa vaším verným každodenným pomocníkom. Je vhodný aj pre detskú, atopickú či psoriatickú pokožku, ako aj na pokožku namáhanú mrazom či slnkom. Ideálny je taktiež na jazvy, drobné odreniny, ľahšie formy akné a po esteticko-chirurgických výkonoch. Mamičky ho ocenia nielen v starostlivosti po nástrihu hrádze, ale aj na jazvu po cisárskom reze a na poranené, popraskané bradavky. A čím je Plasmagel taký jedinečný? Využitím unikátnej a špičkovej biotechnológie pre výrobu cenných krvných proteínov a urýchľovačov regenerácie R.A.F. Ide o jedinú kozmetiku s týmito zložkami, ktorá skutočne a viditeľne regeneruje už od prvej aplikácie.

"Odkáž, že sa nemusia báť, zajtra ju priveziem domov.. Áno ... aj tebe." 

Naplnilo ma sklamanie. Už zajtra sa s ním opäť rozlúčim. Nechcem, aby to skončilo ako minule. Budem musieť vyvinúť väčšiu iniciatívu ja sama.

"Kto to bol?" spýtala som sa náhlivo.

Zamyslene pozeral na telefón a potom sa opäť otočil na mňa. Pozrel mi do očí priamo a mne sa na okamih zastavilo srdce.

"Priateľ, za ktorým som sa chystal, keď som ťa tam počul kričať o pomoc." zastavil sa pri poslednom slove, zaťal sánku a z hlboka sa nadýchol. Jeho výdych bol akoby odpoveď na všetky moje otázky. Má o mňa starosť. Potešila som sa, i keď v tejto situácii a v takom načasovaní, to nebolo až príliš vhodné. Sklopil zrak a pozoroval svoje prsty. Potom zdvihol pohľad a na jeho tvári sa opäť zračil pokoj. Nechápala som ako to dokáže. Udržiavať svoje pocity a mať takú sebareflexiu. Ako kôň na uzde.

"Majú o teba strach. Tak som mu povedal, že si so mnou."

"Obrovský." odpovedal ihneď, ale oči neotvoril. Prekvapene som na neho hľadela a  rozhodla sa postaviť zo sedačky, že sa poprechádzam. Nereagoval ani vtedy, keď zavŕzgala podlaha pod mojimi nohami. Pomaly som sa približovala k nemu, míňala jeho kreslo a priblížila sa ku skrinke s knihami. Tvárila som sa, že si ich akože prezerám. V skutočnosti som letmo pozerala na neho. Oči neotvoril ani raz. Zakašľala som. Dúfala som, že ho to príjme k tomu, aby sa na mňa pozrel a povedal viac. On však nič. Rástol vo mne nepokoj. Trošku podráždene som sa spýtala:

"Viac k tomu nepovieš?" Neprestajne som hľadela na jeho tvár. Objavil sa mu pobavený výraz a pomaly otvoril oči. Takmer som spadla z nôh. Stihol ma zachytiť. Inštinkty mal naozaj rýchle. Hľadeli sme na seba. Tváre sme mali tak blízko, že stačil okamih a pery by sa nám spojili. On sa však odvrátil, chytil ma okolo pásu a doviedol naspäť na sedačku. Sadol si opäť oproti mne a pozoroval ma.

"Čo by si chcela počuť?" pýtal sa vážne a zároveň pokojne. 

"Napríklad to, že som pre teba dôležitá." pomyslela som si, ale nahlas nevyslovila.

Chcela som otvoriť ústa a niečo povedať, ale akoby som tušila, že čokoľvek nepremyslené, by túto krásnu chvíľu mohlo pokaziť. A tak som iba mlčala a mozgové závity sa mi točili rýchlosťou svetla. Nič. Nič neprichádzalo, čo by mi pomohlo, aby som ho nepriamo naviedla k vyjadreniu jeho pocitov ku mne. Hovoriť je striebro a mlčať je zlato. Myslím, že moje oči hovorili namiesto mojich úst. Počúvaj srdcom, pomyslela som si. Budeš vedieť. On však pozeral a nevychádzalo z neho nič, po čom som túžila. Sklamane som si vydýchla a sklopila zrak. Zazvonil telefón. Prekvapene som zažmurkala. Bol jeho, keďže môj ostal na mieste, kde som mala aj ostatné svoje veci. Až teraz mi to došlo. Všetci sa o mňa budú báť. Ach.

"Ahoj. Počúvam." druhý hlas som nepočula, iba tlmené zvuky, tak som sa sústredila iba na neho.

Odložil knižku na stôl a zahľadel sa do neznáma. Akoby zabudol, že som vedľa neho. Na jednej strane som mala chuť kričať o mojich citoch k nemu, na druhej som sa bála, že to všetko pokazí jedna veta. Tak som iba mlčala a hľadela na neho. Hudba, ktorá znela, umocňovala moju zmätenosť a túžbu. Otočil sa ku mne a usmial sa. Možno tušil, čo cítim. A možno to cítil aj on sám. Niečo alebo niekto mu v tom však bránili. Domnievala som sa. Nahovárala si. Jeho pohľad bol však uvoľnený a pokojný. Tvár jemná, bez pocitov strachu alebo vnútorných bojov. Tak veľmi som chcela vedieť, čo cíti. Prehrabol sa vo vlasoch a pripravoval sa, že niečo povie. Videla som ako starostlivo premýšľa o správnych slovách. Trvalo to niekoľko desiatok mojich nádychov a vydýchov. Nevadilo mu ticho. Nevadilo mu čakanie. Nebol náhlivý či prchlivý. Jeho pokojný pohľad ma kolísal a upokojoval. Učil ma trpezlivosti. Aj napriek tomu som začala prvá.

"Pekný pohľad na lásku. A čo láska na prvý pohľad?" vyzvedala som nenápadne. Možno sa dozviem o jeho srdci takýmto spôsobom viac, pomyslela som si.

Usmial sa tak, že jamky v jeho lícach zvýraznili jeho krásu. Zatajil sa mi dych a podskočilo srdce pri tomto pohľade.

"Láska na prvý pohľad? Chceš vedieť či verím na niečo také?" spýtal sa s nemiznúcim úsmevom a hravou pobavenosťou. 

Prikývla som. Naklonil hlavu a nežne sklopil zrak na moje pery. Potom sa opäť zahľadel do mojich očí.

"Už nie." povedal s tajomným úsmevom a skúmal moju reakciu. Keď som sa nadýchla a zarazene hľadela na neho, postavil sa a priblížil sa ku skrinke s knihami. Vrátil knihu naspäť.

Stiahnite si pracovný list o zvieratkách z dvora ZDARMA ako pdf.

https://tribodky.online/pracovnylistzdarmaozvieratkach/

Vytlačte si na domácej tlačiarni krásne obrázky zvieratiek. Zalaminujte, vystrihnite, ak máte samolepiaci suchý zips, tak aj podlepte a môžete kompletizovať rodinky.

Učte detičky aké zvuky tieto zvieratká vydávajú. Ako sa volá mama a ako otec teliatka? A prečo malé kuriatka vyzerajú inak ako ich rodičia?

To všetko môžete deti naučiť prostredníctvom tejto kreatívnej pomôcky.

Nech sa páči, u mňa na blogu aj oveľa viac pracovných listov.

Tieto dva adventné kalendáre čakajú na svojich nových majiteľov, ktorým by vyčarili radosť v srdiečku a úsmev na tvári. 
Ak chcete kalendár pre svojho drobčeka získať a každý deň odkrývať nové prekvapenie v podobe šatičiek pre Barbie alebo nového autíčka Hot Wheels, stačí nasledovať jednoduché pravidlá - 

1. Like na tento súťažný článok

2. Do komentára napíš pre koho chceš vyhrať kalendár a či súťažíš o Barbie alebo Hot Wheels

3. Súťažiť môžete o oba kalendáre, napísať môžete najviac 2 komentáre (1 súťažný komentár o Barbie kalendár, 1 súťažný komentár o Hot Wheels kalendár) 

4. Súťaž trvá od dnes do 17.11.2020 a následne vyhlásim výhercov

Držím palce!

Vrátil sa asi o dve hodiny, mĺkvejší ako predtým. Nezvládala som už ticho, tak som začala prvá.

"Čo si čítal?" ukázala som na knižku položenú na kresle, kde predtým sedel. Prekvapene hľadel na miesto, kde som ukazovala. 

Pomaly sa vrátil od vchodových dverí a opäť si tam sadol. Otvoril ju a zahĺbil sa do jej písmen. Po malom okamihu sa otočil ku mne a spýtal sa: "Chceš, aby som ti čítal?"

Prikývla som. Nakoniec to nebude také zlé.

"Odpusť mi, že som tak náhle odišiel." Prekvapil ma svojim vyznaním a zmätene som na neho pozrela.

"Všetko je v poriadku, prosím čítaj." vyslovila som nahlas.

Milé zvieratká a krásne vyznania lásky pre Vaše bábätko.

"Nikto nikdy nechcel niečo viac, ako sme my chceli Teba..."

"Strážim tvoje sny"

"Milovaný" a "Milovaná"

Vytlačte a zarámujte, všetko si môžete u mňa stiahnuť zdarma.
https://tribodky.online/obrazkydoizbicky/

Hra je pre deti nástroj na spoznávanie sveta. A hračky, s ktorými sa hrajú, výrazne ovplyvňujú schopnosti, ktoré si pri hre rozvíjajú. LEGO je súčasťou detských izieb už od 50tych rokov minulého storočia. Za ten čas ho vedci podrobili mnohým výskumom. Možno vás prekvapí, že zdanlivo jednoduché spájanie kociek, môže mať pozitívny vplyv na široké spektrum schopností vášho dieťaťa. 

1.Rozvoj jemnej motoriky

LEGO kocky sú malé a spojiť ich nie je jednoduché ani pre mnohých dospelých. Hra s nimi pomáha deťom (aj dospelým) rozvíjať jemnú motoriku. Menej známy je fakt, že rozvoj jemnej motoriky a koordinácie medzi rukami a očami má pozitívny vplyv aj na rozvoj mozgu. 

2.Rozvoj kreativity

Niektorí rodičia majú pocit, že Lego už nie je to, čo bývalo. Namiesto jednej “univerzálnej stavebnice”, z ktorej sa stavalo hlavne “podľa fantázie” je na trhu množstvo setov, z ktorých sa dá postaviť iba konkrétny model. Myslia si, že stavaním podľa návodu, sa u detí nerozvíja kreativita. V skutočnosti je opak pravdou. Stavaním podľa návodu deti zbierajú skúsenosti a učia sa rôznym technikám stavania. Tie neskôr dokážu využiť pri stavaní vlastných diel. Stavanie Lega u detí rozvíja kreativitu, bez ohľadu na to, ako stavajú.

3.Schopnosť riešiť problémy a divergentné myslenie

Keď nastal večer, zapálil sviečky a pustil tú príjemnú hudbu, čo včera. Zapálil aj krb, keďže večere boli trošku chladné a v chatke sa  ochladilo. Sadol si na kreslo, blízko knižnice a privrel oči. Jeho tvár vyžarovala nádherný pokoj. Bolo vidieť, že presne vie, kto je a čo chce. Dlaň ma pálila a srdce ma nútilo, aby som sa ho dotkla. Nesmiem, pomyslela som si. Stačí mi pohľad na neho. Vnútro ma nabádalo vstať, mozog sedieť a iba sa dívať. Potom otvoril oči a postavil sa.  Natiahol sa za nejakou knihou a opäť si sadol. Nežne ju pohladil a otvoril. Nevedela som, čo číta. Bol trošku ďalej odo mňa. Zvedavosť sa so mnou hrala ako mačka s myšou. Nervózne som sa pokrútila na sedačke. Otočil sa od knihy ku mne. Jeho pohľad bol nežný. Kútiky úst sa mu jemne zdvíhali do úsmevu. Prekvapene som zažmurkala. Azda mi číta myšlienky a vie ako sa teraz cítim? Pohľad neprestával, niečo mi chcel povedať, aspoň som si to tak myslela. Och, zasvieti sviečky, zapne nežnú hudbu a potom sa tvári, že tu nie som. Nechápem. Naplnil ma prekvapivo hnev. Naklonil hlavu na bok a s úsmevom ma skúmal. Potom vstal a sadol si bližšie ku mne. Oči mu potemneli. Úsmev zmizol. Opäť tá rovná čiara. Naklonil sa ku mne a odhrnul vlasy nabok. Dych sa mi prehĺbil a zrýchlil. Oči som mala dokorán otvorené a čakala, čo sa stane. Potom mi nežne prstom prešiel po krku. Strhla som sa. Odtiahol svoju dlaň a zahľadel sa so smútkom v očiach. Viem. Prišiel na to, čo sa nachádza na mojom krku. Inštinktívne som sa snažila zakryť to rukou. Zodvihol sa a vstal. Bez slova odišiel von a zavrel dvere. Preglgla som a snažila sa prehltnúť slzy. Zaplavila ma hanba a rukami som sa objala pod prsiami. Auto som nepočula, takže som predpokladala, že odišiel pešo. 

Opláchla som si tvár a prehrabla prstami vlasy. Zazrela som svoj obraz v zrkadle. Mala som opuchnuté, červené oči a podliatinu na krku. Striasla som sa. Toto neskryjem, ani keby som veľmi chcela.  Ešte trikrát som si opláchla tvár a dúfala v zázrak. Keď som sa na seba opäť pozrela, uvedomila som si hĺbku toho, čo sa vlastne včera stalo. Oči mi opäť zaplavili slzy. Začula som klopanie na dvere. Bol to on.

"Si v poriadku?" zaznel jeho nežný hlas.

Zakričala som áno a povedala, že hneď prídem. Prečo naše druhé stretnutie muselo byť práve takéto? Nedokážem sa sústrediť na nič. Opäť som pustila vodu a zmývala si oči, ústa, krk. Nepomáhalo. Rezignovane som vodu zastavila a jemne sa utrela uterákom, ktorý tam visel. Otvorila som dvere a so sklopeným zrakom si sadla na jedálenskú stoličku. Dlaňami som si zakrývala krk a ruku. Akoby tam bolo napísané niečo nehanebné. Sadol si oproti mne a podal mi šálku s čajom. Cítila som jeho pohľad. Bála som sa však oči zodvihnúť k nemu. Nechcela som, aby ma tak videl. Neprestával. Jeho pohľad ma pálil a nútil, aby som sa na neho pozrela. Nič nepovedal, aj napriek tomu moje srdce vedelo. Cítila som sa zahanbene. Prisadol si bližšie a prstami mi nežne pohladil líce. Zodvihla som tvár k nemu. Jeho pohľad nenaznačoval ani trošku znechutenia alebo chladu. Bol prívetivý a priateľský. 

"Bolí to?" ukázal na kúsok modriny, ktorá sa dlaňou nedala zakryť. 

"Trošku." povedala som sklamane.

"Počkaj, niečo ti na to dám." postavil sa a niečo hľadal v komore, ktorá bola blízko kuchyne. Netrpezlivo som čakala, kedy vyjde von. V rukách držal malú zavretú dózu. Sadol si ku mne a prstami si nabral krém, ktorý potom jemne rozpustil v dlaniach. Potom druhou rukou nežne odtiahol moju ruku, ktorou som modrinu zakrývala a pomaly a nežne pretieral to miesto. Pálil ma jeho dotyk. Rozbúšilo sa mi srdce a dýchala som zhlboka jeho vôňu. Bol tak blízko. O tomto som snívala, po tomto túžila. Nechcela som, aby prestal. Bolo to veľmi príjemné a upokojujúce. Krúživými pohybmi pretrel celú modrinu. Bolesť, ktorú som predtým cítila, nahrádzala pulzujúca túžba. Potom prestal. Zaplavilo ma sklamanie. Nemohla som povedať, nech neprestáva. Dokonca ma napadlo, že mu ukážem aj miesto na krku. Ihneď som tu myšlienku zastavila. On mi podal krém a povedal, aby som si miesto natierala čo najčastejšie. Prikývla som. Keď sa zodvihol a pristúpil do kuchyne, vlasy som si zhrnula na krk tak, že podliatina nebola vidno. 

Bola tma. Keď som zaostrila pohľad, uvidela som okolo seba stromy. Veľa stromov. Boli predo mnou a aj za mnou. Cítila som sa dezorientovaná. Čo tu robím? Zrazu som za sebou začula hlas. Kričal stoj! Pohltil ma strach. Inštinkt ma nútil bežať. Spočiatku rýchlo, ale potom som strácala silu. Nemohla som sa nadýchnuť, akoby som sa topila. Spadla som. Niečo ma držalo za nohu. Chcela som ujsť, ale nemohla. Zbadala som tvár. Temnú a nahnevanú. Chytili ma niekoho ruky a ja som kričala. Dosť! Pusti ma! Jeho hlas znel drsne a hlboko. Strhával zo mňa kusy oblečenia a ja som plakala. Prosila. Cítila som sa veľmi zle a strach napĺňal každú moju bunku. Od vzlykov som sa nevládala nadýchnuť. Zrazu do toho všetkého vošlo nádherné svetlo. Zaznel nádherný, jemný, nežný hlas. 

Neboj sa. Ja som s tebou. Nikdy ťa nezanechám.

Strach pomaly ustupoval a nahrádzala ho láska a pokoj. Temná tvár mizla a menila ju tvár, z ktorej vychádzalo nádherné svetlo a teplo. Jeho ruka ma zodvihla a na tele sa mi objavili dlhé biele šaty. Prešlo mnou príjemné teplo a pokoj. Pri jeho dotyku som sa menila. Mala som pocit, že sa vznášam. Zahľadel sa na mňa s láskou a prijatím a ja som nemo pozerala, čo sa to deje. Usmial sa. A potom sa pomaly začal strácať v diaľke. Kričala som, nie! Neodchádzaj! Potrebujem ťa!

Zrazu som sa strhla. Oči sa prispôsobovali tlmenému svetlu. Zazrela som ako na mňa hľadia nádherné modré oči a cítila som jeho dotyk na svojej tvári. Ničomu som nerozumela a prvé, čo ma napadlo bolo, že som sa schúlila v jeho náručí. Cítila som ako jeho telo strnulo. Bolo mi to však jedno. Túžila som, aby ma objal. Jemne som sa triasla a ako ma jeho ruky ovinuli, triaška sa zmenila na horúčosť. Strávili sme takto bez slova dosť dlhý čas. Opäť som zaspala. Tentoraz pokojne.

Ráno bolo krásne. Počula som vtákov ako vyspevujú svoju pieseň a videla to, čo som potrebovala. Stále som bola u neho. Nesnívalo sa mi to. Usmiala som sa. Sadla si na sedačku a jemne sa popreťahovala. Jeho som však nevidela. Dokonca som ho ani nepočula. Vnútri ma naplnil divný pocit nespokojnosti. Nemohol ma tu nechať samú. O pár minút som začula zvuk auta. Vydýchla som si. Prišiel. Rýchlo som sa postavila, ale v nohách som cítila jemnú svalovicu. Nohavice som mala trošku natrhnuté a tričko tiež. Úplne rotrhanú bundu som si vyzliekla a položila na stoličku. Spomenula som si na včerajšok. Naplnilo ma nechutenstvo. Keď som sa lepšie pozrela videla som, že na ruke mi rástla väčšia zeleno-fialová modrina. Pokývala som hlavou a utekala do kúpeľne. Nemôže ma predsa takúto vidieť. 

Takže, ako začať? Začnem tým že má veľmi potešilo, keď nás vybrali na testovanie. Potom prišla správa,  že nám kuriér donesie nás balíček a už sa len čakalo, keď kuriér zavolal a balík dorazil. Jasné, nedočkavá mama ho otvorila, keď deti ešte spali a hneď si všetko prezerala. 

Začali sme testovaním kapsičky a musím povedať, že sú perfektné a odteraz budeme kupovať len tie. Majú 100% pomer ovocia, čo je super.  🙂 Chutia skvelo a všetky príchute deťom chutili 🙂. Pochutil si najmenší 9m, 2r, ale aj ich 6r sestra. Takže maminy, kapsičky odporúčam všetkými 10timi. Jedno čo vytknem, treba väčšie balenie.  😁😁😁😁🙈

A poďme na chrumky s hráškom. Boli super a výrazná chuť. Staršiemu moc nešli, ale keď bol hlad v aute, zjedol sám celú buksičku. 🤣🤣🤣😁😁 Perfektná pochúťka, ako na doma, tak na cesty. Pochutili sme si všetc. Mrkvové boli tiež perfektné a výrazná chuť mrkvy. 🙂 Je super, že aj takéto skvelé výrobky máme na trhu. A mamičkám to odporúčam, ako voľbu namiesto sladkostí.  🙂 Za nás top produkty a dúfam, že sa vidíme pri ďalších testovaniach. Ešte raz ďakujem koníkovskému modrému teamu, že nám dali šancu testovať tieto skvelé výrobky.❤️❤️❤️

#recenzia #test_sunarbio #skusenosti_sunarbio

Tento príbeh mi porozprávala žena, ktorá nechce byť menovaná. Ale aby sa Vám lepšie čítalo, volajme ju Katka. Jej príbeh sa ma dotýka aj osobne. 

Katka mi napísala s tým, že jej bývalý partner nechce dať pokoj. Oslovil ju môj výrok:

“Ty máš posledné slovo ešte aj na svoje posledné slovo.”

Napísala: “Presne toto! Presne toto mám teraz v živote. Ja poviem NIE a on dodá to svoje. Ja poviem PRESTAŇ! a on vzápätí píše a vysvetľuje. Ja poviem DOSŤ! a on si hľadá cestu späť ku mne.

“Skutočne som si myslela, že to pochopil aspoň sčasti, lebo mi dal na pár dní pokoj. Ja som sa snažila dať si znova život do poriadku. Kamarátky ma podporovali a ja som sa znova učila veriť sebe samej. Pomaličky to šlo. Deň za dňom bez neho ma oslobodzovali stále viac od jeho výčitiek.” 

A ako to dopadlo? Čítajte u mňa na blogu https://tribodky.online/nevie-kedy-prestat/

Som veľmi rada že sme boli aj so synom Filipkom (15 mes.) vybraní na testovanie nového radu produktov Sunar BIO. Keďže máme doma malého jedáka, ale preberáka, ktorý nedá do úst hocičo, často si už teraz sám vyberá, čo bude jesť a čo nie, bola som veľmi zvedavá, ako mu ulahodia tieto nové sunar BIO produkty.

Doteraz sme kupovali kapsičky od Sunárku, z ktorých ale nie vždy a nie všetko zjedol.

Prvý dojem po doručení a otvorení balíčka bol veľmi dobrý. Okrem milého listu, boli v balíčku 4 kapsičky a 3 balíky chrumiek, ktoré mi môj asistent pomohol okamžite vybaliť z krabice. Keďže sa zaujímam o pestré zloženie stravy a dbám na pestrosť a kvalitu potravín, hneď som čítala zadnú stranu - zloženie. :D

Nové sunar BIO kapsičky, okrem toho že majú eko obal, ktorý je vyrobený z viac ako 70% rastlinných obnovitelných zdrojov, (za čo dávame velký palec hore) obsahujú 100% ovocia a zeleniny, takže sa nemusíte báť, čo všetko je v kapsičke zamiešané. Mnohé dostupné v obchodoch neobsahujú ani 80% toho, čo majú v názve... Samozrejme preferujem čerstvé ovocie, ale toto je veľmi dobrá náhrada, keď ste mimo domu alebo nemáte čerstvé momentálne poruke.

Sú vhodné už od 4. mesiaca, neobsahujú pridaný cukor, škrob, konzervačné látky, takže na svoje si prídu určite okrem detičiek aj mamičky, ktoré siahajú po kvalitných zdrojoch vitamínov. V balíčku na testovanie nám prišli tieto príchute :

Sunar BIO kapsička jablko, banán, mrkva

Usmial sa. Ja snáď opäť odpadnem, pomyslela som si. Dýchala som zhlboka a nemohla som odtrhnúť oči z jeho tváre. Tak veľmi mi chýbal. Aj keby som sa ho nemohla nikdy dotknúť, postačí mi pohľad na neho. Jeho prítomnosť ma liečila. Úplne som zabudla, čo sa stalo. Stačil mi on. Jeho blízkosť.

"Myslím, že som skutočný. Predstava by ti neuvarila čaj." podal mi hrnček s tou známou slastnou chuťou. 

"Úžasný čaj." povedala som bez premýšľania a z chuti sa napila. 

Prekvapene na mňa pozrel. Jemne som sa začervenala a snažila sa sústrediť na čaj.

"Dúfam, že ti neublížil?" spýtal sa so zovretými päsťami a vážnou tvárou. Úsmev opäť zmizol v rovnej čiare plných pier.

"Vďaka tebe, nie. Opäť som ti vďačná za pomoc." placho som na neho pozrela. Prehrabol si ofinu, ktorá mu padala do očí a snažil sa ju dostať na miesto, kde mal vlasy spojené v gumičke. Bol neodolateľný. Vlasy, úsmev, oči, brada, jeho telo, všetko to u neho ladilo, akoby ho vytvorila ruka dokonalého majstra. Klopila som zrak a vzápätí na neho opäť hľadela, aby som sa utvrdila, že je naozaj skutočný. Videla som ako stísa sánku. Akoby bojoval s niečím neviditeľným. 

"Prosím, pusti ma." odtísala som sa od jeho tela. Márne, jeho zovretie bolo až príliš silné. Pocítila som obrovský strach a roztriaslo sa mi celé telo.

"Neboj sa maličká. Bude ti pri mne príjemne." pritisol mi prst na pery a pritlačil ma k najbližšiemu stromu. Chcela som kričať, ale z môjho hrdla vyšiel iba tichý vzlyk. Slzy sa mi rozkotúľali po tvári. Snažila som sa bojovať a neustále ho odtísala od seba. Násilne mi chytil ruky dohora, takže som sa nemohla chrániť. Snažila som sa brániť nohami, ale malo to na neho opačný vplyv. Akoby ho to ešte viac priťahovalo. Prvýkrát som zakričala o pomoc. Boli sme však príliš ďaleko od všetkých, takže ma nik nepočul. Zacítila som jeho horúce pery na krku, opäť som sa striasla a podlomili sa mi kolená. Kričala som, aby ma pustil, že ja to nechcem. Chlad mi pohltil celé telo.  Roztrhol mi bundu, čo som mala na sebe a ja som cítila, že padám. Slzy, strach, prosby, nechuť. Z toho všetkého sa mi točila hlava. Všetko som videla spomalene. Zrazu sa jeho mocné telo odo mňa odvalilo. Nevedela som ako, ale ležal na zemi a jeho tvár bola pokryvená od bolesti. Odpadla som. Upadla som do ticha a tmy. Zacítila som známu vôňu. Môjho neznámeho. Ten šok mi ho opäť pripomenul. Nechcela som sa prebudiť. Bola tak blízko, že som nechcela otvoriť oči. Občas sa mi zazdalo, že ma nesú jeho ruky. Jeho vážna tvár sa ku mne nahýbala a jeho hlas znel slastne.

"Neboj sa, všetko bude v poriadku." 

Ten hlas znel veľmi skutočne. Opäť som zavrela oči. Nastala úplná tma. Tlmené zvuky. Zvuk motora. Ticho.

Keď som otvorila oči prvýkrát, nechápala som. Tá známa chatka, vôňa čaju, jeho vôňa. Bolo to reálne.  Asi 10 minút som len tak ležala a hľadela dookola. Pretierala som si oči, či sa mi to iba nezdá. Snažila som sa nájsť jeho siluetu, ale oči ma ešte stále neposlúchali. Premáhali ma mdloby. Je to iba sen? Krásny sen, pomyslela som si. Nechcem sa zobudiť. Opäť som omdlela. 

Po prebudení bolo v chatke príjemne teplo. Začula som praskanie dreva v krbe a jemný zvuk veľmi príjemnej hudby. Chlad, ktorý som predtým cítila sa pomaly menil na teplo. Otvorila som oči. Sedel tam. Oproti mne, s privretými očami a rukami založenými k sebe. Akoby sa modlil? Začudovala som sa. Nechcela som ho však rušiť. Iba som na neho hľadela a nemohla uveriť svojim očiam. Bol tu, skutočný. Ten, o ktorom som snívala celé týždne. Môj záchranca? To on mi pomohol. Nesnívalo sa mi to. Vzal ma preč, z tej hroznej nočnej mory. Od Vila. Nadýchla som sa a môj nos ma presvedčil, že je skutočný. Tá vôňa, jeho nádherná vôňa. Otvoril oči a pozrel na mna. Srdce sa mi rozbúšilo ešte viac. Nezabudnuteľný pohľad, ktorý som sa snažila vybavovať po celý čas, bol skutočný. Nežný, ochranársky, prívetivý, láskyplný. Topila som sa v ňom. 

Prebehli asi štyri týždne od posledného stretnutia s mojím neznámym. Našla som si brigádu v mestskej internetovej kaviarni. Cestou tam i domov som si niekoľkokrát predstavovala, že sa náhodne stretneme. Moje predstavy sa však nenaplnili. Dokonca trikrát som bola aj pri svojom obľúbenom strome, ale dúfala som darmo. Čas mi pomáhal v utvrdzovaní, aby som zabudla a sústredila sa na seba. 

Prešiel nový letný mesiac a ja som sa plne sústredila na moju prácu a knižnicu. S tou milou pani, Anetkou, sme sa dohodli, že jej môžem pomáhať cez víkendy, takže hlavu som si zamestnávala povinnosťami. Práca ma bavila, takže som si leto začala užívať. Majiteľ kaviarne sa rozhodol na týždeň zavrieť, takže Martin toho chcel využiť. Pozval ma na predĺžený víkend na chatu k vode. Veľmi sa mi tam nechcelo, už len kvôli tomu, že som sľúbila pomoc v knižnici. Prehovorili ma však rodičia a aj Anetka, aby som sa zabavila aj trošku inak ako prácou. Nakoniec som súhlasila. Predsa len, s Martinom sme si už dlhšiu dobu nikam nevyšli. Verila som, že to bude fajn. 

Nastal víkend a Martin ma čakal hneď ráno pred domom v aute. Rozlúčila som sa a rýchlo som vybehla za ním. Po ceste sme sa smiali a zhovárali. Rozprával mi o tom ako tam bude fajn a že si to užijeme. Keď sme tam prišli okolo obrovského jazera sa nachádzalo veľa malých chatiek. My s Martinom sme kráčali k tej väčšej. Keď otvoril dvere videla som asi 50 nových tvárí. Niektorí sedeli na sedačke pri televízore a hrali playstation. Zopár dievčat postrkovalo skupinku chalanov a podpichovali sa navzájom, že kto bude šľapať na vodnom bicykli a kto sa bude opaľovať. Vyzeralo to tu uvoľnene a zábavne. Iba ja som mala divný pocit, že by som bola radšej doma sama. Martin ma chytil za ruku a viedol ma k nejakým dvom neznámym chalanom. 

"To je Lukáš," ukázal na usmiateho chalana s veselými orieškovohnedými očami. Vyzeral naozaj milo.

"Teší ma", priblížil sa ku mne a podal mi ruku. Opätovala som mu úsmev a pokývala hlavou, že aj mňa.

"A toto je Vilo." povedal Martin a ukázal na muža so zelenými očami a svalnatými rukami. Nejedno ženské oko po ňom v chate pokukovalo. Mne však srdce šepkalo, aby som bola opatrná. Jeho pohľad sa mi nepozdával.

"Lívia, zbláznim sa z teba!"

"Martin." hlesla som po tichu a sadla som si na najbližšiu lavičku. So strachom v očiach pribehol za mnou. 

"Čo sa stalo? Je ti zle? Odkiaľ máš tu mega veľkú mikinu?" spýtal sa starostlivo so zdvihnutým obočím.

"Ach Martin, nechaj ma utriediť si myšlienky. Sama neviem, čo sa vlastne za tých pár hodín stalo." odpovedala som sklesnuto.

"Tak to ma zaujíma ešte viac, keď ťa vidím takúto. Niekto ti snáď ublížil?" spýtal sa podráždene so zovretými päsťami. 

"Nie! Aspoň nie tak ako si myslíš." zodvihla som pohľad k nemu a silno som sa k nemu pritisla. Jeho objatie vždy pôsobilo upokojujúco. Teraz to však nemalo úplne taký pocit. Akoby mi stále niečo chýbalo a ja som vedela, čo to je. Jeho vôňa, pohľad, úsmev, proste jeho prítomnosť. Rozhodla som sa, že v kaviarni Martinovi všetko poviem. Ako priateľ nikdy nesklamal. Bol perfektný poslucháč. Nechal ma rozprávať bez toho, aby mi skákal do reči. Iba občas zmraštil čelo alebo prekvapene zdvihol obočie. Priznala som sa mu so všetkými svojimi pocitmi a cítila som ako sa mi pri konci tisnú slzy do očí. Snažila som sa tú horkosť prehltnúť, ale Martina som tým neoklamala.