Ahojte,

volám sa Julka a testovala som výrobky DOVE. Keď mi na Modrom koníku vyskočila táto možnosť, tak som sa hneď zapojila, pretože značku DOVE preferujem už nejaký ten piatok. DOVE mi prirástol k srdcu cez tehotenstvo. Dovtedy som používala na potenie driclor, ale keď mi doktor potvrdil tehotenstvo, tak výrobok išiel bokom. Hľadala som rôzne alternatívy, ale nič ma neoslovilo. Na jednom mi vadila vôňa, na druhom to, že zanecháva biele fľaky. Až som vyskúšala DOVE a ostala na ňom závislá 🙂 Na kozmetike DOVE frčíme celá rodina. Antiperspirant má čistú púdrovú vôňu, ktorú by som hneď brala aj ako parfém 🙂 Je veľmi jemný a šetrný k pokožke. V lete, keď sa človek viac potí, hlavne maminky s deťmi, keď musia za svojimi ratolesťami behať, tak odporúčam vyskúšať antiperspirant. Nedráždi pokožku a hneď po holení sa môže aplikovať. Dove sa mi stará aj o vlasy a celé telo. Ženy moje, neviem, či viete, ale firma DOVE robí aj testovačky, čo je úplná paráda. Kúpite si ľubovolný produkt DOVE, zaregistrujete bločik a zadarmo Vám pošlú produkt podľa vlastného výberu. Môžete tak vyskúšať niečo nové pre seba, alebo pre manžela či dieťa. Za toto im tlieskam 🙂👌 

Také malé zhrnutie. Za mňa výrobky DOVE odporúčam. Veď som aj dovemaniačka. Prikladám aj pár fotiek. Ešte raz chcem poďakovať firme DOVE a Modrému koníku za túto možnosť. Ste super 😉 

Ďakujem aj Vám, kočky, za prečítanie. 

Za každý "lajk" poletí malé červené ❤️ 

Na tento týždeň som sa obzvlášť tešila. Nie tak kvoli stavaniu (aj keď ani to samozrejme nebude chýbať), ale kvoli tipu na knižku. Minulý rok som sa zaľúbila do knihy Andrey Gregušovej Marína a povaľači. A v tomto týždni vám prezradím svoju tohtoročnú srdcovku. 

“Brata musíš poslúchať” autorky Gabriely Futovej sme prvýkrát počuli na našom obľúbenom Rádiu Junior. Nezachytili sme úplný začiatok, ale už po jednej či dvoch častiach Grétka vítala toto čítanie na pokračovanie nadšeným výkrikom “ide žabaaa” a nasledovalo 20 minút ticha, keď som ani nevedela, že mám dieťa. Výhodou Rádia Junior je, že každú časť niekoľkokrát zopakujú, takže po chvíli som sa aj ja dostala do deja. A potom som si už pri výkrikoch “ide žabááá” nesadala k počítaču, ale hľadala som si takú prácu, pri ktorej som mohla tiež počúvať. Lebo táto kniha sa radí do kategórie kníh, ktoré si po uložení detí do postele potajme dočítate ;)

Keďže ste už iste poriadne zvedaví, prezradím aj trochu podrobnejšie, o čom je. Žaba je prváčka a jej brat Dodo je ôsmak. Ich ocko odišiel na rok za prácou do Anglicka a tak to musia zvládnuť s mamkou bez neho. Takže hlavou rodiny sa dočasne stáva Dodo. A Žabka ho musí poslúchať (teda aspoň by mala). Ich mamka pracuje ako sestrička v nemocnici, takže Dodo sa o Žabku musí starať aj v čase, ktorý by radšej venoval svojej frajerke Zuzke. Už z tohto popisu je jasné, že o vtipné situácie nebude núdza. No celá kniha je o to zábavnejšia, že tie isté situácie sú vyrozprávané z pohľadu Žabky aj Doda. Vekové odporúčanie pre túto knihu je "starší školský vek", ale pokiaľ ju deťom budete čítať vy, pokojne môžete aj oveľa mladším. Dôkazom je naša Grétka (5 rokov). Takisto ju vrelo odporúčam pokiaľ máte viac detí v rôznom veku.

A ako táto kniha súvisí s tohtotýždňovou témou? Zásadnú rolu v nej totiž zohrajú modré dvere do školskej kotolne. Dodo Žabke nahovorí, že za tými dverami je presne tisíc sto jedenásť schodov, ktoré vedú priamo do pekla. Dvere sú modré, lebo to je farba neba a toho sa čerti boja. Kým sú zatvorené, netreba sa ničoho obávať. Až raz … ale to si už prečítate sami ;)

9 okien a desiate dvere

Naše tohtotýždňové stavanie bude ako inak - o oknách a dverách  Lebo práve okná a dvere často rozhodujú o tom, ako budú vaše stavby v konečnom dôsledku vyzerať. Ukázali sme si to už pred 2 rokmi, keď sme v týždni O meste stavali rôzne budovy. Postaviť múry je jednoduché - ale pekné okná či dvere dajú každej budove ten správny šmrnc. Tento rok vás naučíme toľko fígľov, že bude odteraz každá vaša stavba vyzerať ako zo série Lego Expert.

5. Kapitola

Rozhovor s Petrom ma totálne prebral. Prázdny žalúdok dal o sebe vedieť hlasným kvílením, takže som o predpoludnie mala postarané. Vyzliekla som zo seba prepotené pyžamo a vliezla pod studenú sprchu. Najradšej by som zobudila Lenu a všetko jej povedala, ale vedela som, že pracovala do rána a ešte sa potom o mňa postarala, takže si zaslúži oddych. 

Keď som do seba dostala aspoň zeleninový vývar, inak Lenina špecialita, bolo už popoludnie. Schúlila som sa pod dekou na gauči a ticho sledovala romantický film, pri ktorom sa mi chcelo neustále revať ako malému decku. Aj počasie vonku bolo na zaplakanie a odrážalo moju momentálnu náladu. Načo mi vlastne Peter volal? Čo by odo mňa mohol ešte chcieť? Veď ma ponížil a urobil si zo mňa dievča na jednu noc. Lenže netušil, že mne jedna noc nestačí. 

Vytiahla som si deku až k brade a ticho smoklila do papierovej servítky. 

Keď sa Lena konečne vymotala z izby, bola ako strašidlo. Krátke vlasy jej trčali do strán a veľké tričko zelenej vojenskej farby, na nej len tak viselo, akoby cez noc schudla naraz aspoň päťdesiat kíl. 

„Bré ránko, alebo čo je teraz.“ Ozvala sa ospalo. „Čo sa ti včera prihodilo?“ zaujímala sa a sadla si na bočnú opierku gauča. Potom sa zadívala na telku a znechutene mľaskla jazykom. 

Strašne som zúril na toho idiota Filipa. Utiekol ako zbabelec. Našťastie som tam bol skôr. Ak by sa jej niečo stalo, neodpustil by som si tento môj skrat. Poriadne som Filipovi cez telefón prečistil žalúdok. Mohol zabudnúť na peniaze, ktoré mal odo mňa sľúbené. Zavesil som a otočil som sa. Zmeravel som. Stál som ako prikovaný a hľadel na mladú slečnu Hoffmanovú. Mala na sebe sukňu siahajúcu ku kolenám a biele tričko s čipkou na vrchnej časti goliera. Do riti! Ako dlho tu už musí stáť? Mohla počuť to, čo som vravel? Pozerala na mňa, premeriavala si ma. Cítil som sa nepríjemne.

„Ahoj, dúfam, že ťa nevyrušujem,“ oslovila ma.

„Jasné, že nie,“ snažil som sa skryť svoju nervozitu. „Ako si ma našla?“ spýtal som sa.

„V tvojej mikine, ktorú si mi požičal, si mal peňaženku s dokladmi. Tak som ti ju chcela vrátiť a poďakovať ti,“ podala mi ju. „Tvoja sestra ma poslala sem, vraj tu bývaš,“ poobzerala sa po okolí.

„Pracujem tu neďaleko. Preto som chcel bývať niekde bližšie. A ďakujem ti za tú mikinu, je moja najobľúbenejšia," priznal som. Usmiala sa. Dúfal som, že môj hovor prepočula. Tvárila sa pokojne, nejavila žiaden náznak, že by počúvala. „Som rád, že si v poriadku. Keďže si nechcela, aby som ťa zaviezol do nemocnice, mal som o teba strach.“

„Naozaj?“ prekvapene vyslovila. 

     Cestou na trh kráčali mlčky. Jeden vedľa druhého, navzájom si tak podobný a zároveň tak odlišný. Starší, nižší muž hľadel do zeme, špičkou topánky odkopával drobný štrk pred seba, ruky mal hlboko založené vo vreckách. Druhý, o niečo mladší a vyšší muž hľadel neprítomne pred seba a nervózne si hrýzol spodnú peru. Tak veľmi chcel prekaziť to nepríjemné, ťaživé ticho, no nevedel ako, nevedel čo povedať, aby nevyznel hlúpo, preto radšej mlčal.

     Stretli mnohých ľudí, ktorí ich pozdravili povzbudivým úsmevom či jemným kývnutím ruky na pozdrav. Podaktorí si dokonca úctivo sňali klobúk z hlavy a jemne sa uklonili. Obaja muži reagovali na pozdravy identicky, miernym prikývnutím, mlčky, ako doteraz. Slová sú niekedy zbytočné, mohli by prezdradiť viac ako by tí dvaja chceli.

      Po príchode na trh sa pristavili pri najbližšom stánku s kvetinami. Starší muž sa ozval: ,,Čo myslíš, Peter, aké kvety jej dnes kúpime? Naposledy to boli gerbery, tým sa veľmi tešila. Koniec- koncov, ona sa poteší všetkým kvetom, odjakživa ich miluje. Nemala pre nič za nič najkrajšiu záhradku v okolí. Dnes by som zvolil ruže. Jedno leto jej vykvitol ker s ružami, ktorý sme my všetci už dávno pochovali, ale ona ... ona mu dávala nádej, toľko lásky, starostlivosti a nehy akoby to bola živá bytosť. Asi to musel cítiť, pretože jej to oplatil skutočne výnimočne. Spomínaš?” Druhý muž zamyslene prikývol a znenazdajky sa pristihol, že sa usmieva. “To máš pravdu, ružiam sa poteší, isto si spomenie na túto jedinečnú príhodu. Ten krík vydržal rozkvitnutý najdlhšie zo všetkých, nič ho len tak nezlomilo, až na ... teda chcem povedať, že,” na zlomok sekundy stratil reč, ale keď sa naňho upreli oči jeho staršieho spoločníka sa mu reč náhle vrátila, ,,Áno, vezmi tie ruže.” Obchodník, ktorý ich celý čas pobavene sledoval vzal do rúk päť najkrajších ruží aké mal, zviazal ich ozdobnou stuhou, pridal zopár ozdobných listov a stebiel trávy, vložil túto skromnú kytičku do rúk staršieho muža a dodal: ,,Dúfam, že sa bude kytička dáme páčiť.” Obaja poďakovali, zaplatili a pokračovali v ceste za dámou, ktorá milovala kvety.

    ,,Vieš, Peter, možno by sme ju dnes mali potešiť niečim špeciálnym, kvety jej nosíme vždy, nechcem, aby sa jej to zunovalo. Čo takto nejakú bonboniéru? Alebo koláčik z cukrárne? Viem, že bude mať niečo napečené, to by nebola ona, ale keby sme ...” Peter akosi prestal počúvať, topil sa vo vlastných zmätených myšlienkach, pripravoval si odpoveď, ktorú vysloví, vopred pripravenú, len nechcel, aby čosi pokazil alebo povedal zle. ,,... možno by sa tomu potešila viac ako cukrovinkám, čo myslíš?” ,,Ach, áno, to ju isto poteší, to predsa vieš.” Bez toho, aby Peter vedel, čo muž rozprával ho nasledoval k stánku s ovocím. Bolo ho tam veru požehnane, človek by si možno mal problém vybrať, no oni sa tam príliš dlho nezdržali. Odišli po pár minutách s košíkom plným šťavnatých jahôd. Zvyšok cesty ubehol rýchlo.

      Keď konečne dorazili na miesto a otvorili malú bráničku s ošúchanou kľučkou Peter odrazu zastal. Zaťal ruky v päste, až mu obeleli hánky, a rozhodným hlasom povedal:,, Choď napred, ja sa tu trochu prejdem. Prídem neskôr.” Starší muž sa otočil, zahľadel sa do Petrových očí, skúmavo si ich premeral a chápavým hlasom povedal: ,,Chápem, počkám ťa, ale dúfam, že prídeš, teší sa aj na teba, vie, že prídeš, hovoril som jej to.” Peter prikývol a mávnutím ruky mužovi naznačil, aby šiel. Rozhodol sa, že sa pôjde prejsť do malého parku, ktorý bol neďaleko, chcel sa v ňom zdržať tak dlho ako to len pojde. Z vrecka vybral jahodu, ktorú nenápadne uchmatol, keď sa starší muž nepozeral. Aspoň jedna z nich padne na úžitok, pomyslel si.

       Zatiaľ sa muž, ktorý niesol v jednej ruke jahody a v druhej kyticu ruží, nesmelo postavil pred kamenné dvere, ktoré predstavovali vchod do malej chalúpky. Keďže mal obe ruky plné sa rozhodol, že sa ohlási, snáď ho bude počuť. ,,Miluška, to som ja, Jozef, tak som zase tu. A čosi ti nesiem! Uvidíš, len prosím otvor, potrebujem ťa vidieť, počuť, Miluška...” Neprešli snáď ani dve sekundy a dvere sa otvorili. Na ich prahu stála pôvabná postaršia dáma, vľúdnym úsmevom pozdravila návštevníka a zavolala ho dnu. Jozef sa na ňu cez slzy usmial a natešený jej podával dary. ,,Pozri sa, čo som ti priniesol dnes. Ruže, tvoje najobľúbenejšie. A pozri, tu, košík plný jahôd. Minulé leto si spravila tak výborný jahodový lekvár. Nieže by som ti tým chcel povedať, aby si aj z týchto spravila lekvár, len som si spomenul, vieš. No tak, Miluška, nehľaď tak na mňa a povedz už konečne niečo.” No ona sa len usmievala. Vzala si dary, ktoré jej Jozef priniesol a odložila ich bokom. Na stole mala položený slamenný košíček, čosi v ňom bolo, prikryté bielym obrúskom. ,,Ale, Miluška, ty si zase piekla, však? Čo to bude dnes? A ozaj, takmer by som zabudol. Je tu aj Peter, ale šiel sa prejsť po okolí, vravel, že príde neskôr. To aby si si nemyslela, že som ho nevzal so sebou. Ale späť k tomu košíčku, čo v ňom je? Horím nedočkavosťou!” Miluška odhrnula obrúsok, ktorý ukrýval makový závin, úhladne nakrájaný, ešte teplý. Jozef cítíl tú vôňu, áno, cítil ju. Vedel, že ju cíti, nikto a ani nič ho nepresvedčí o opaku. Natešený si chcel zobrať jeden kúsok, no mal pocit, že čím viac sa načahuje za voňavým košíkom tým viac sa od neho vzďaluje. Zúfalo sa zadíval na Milušku, no ona sa len usmievala. ,,No tak, drahá, prečo ma takto trápiš? Vari nevieš, že tvoje záviny mi namôjdušu chutia? Nebuď taká skúpa. Ani minule si mi nechcela dať, načo ich potom pečieš, keď mi nedáš ani len ochutnať?” Jozef zmĺkol, vedel, že odpoveď nedostane. Tak sa len mlčky prizeral ako ho Miluška vzala za ruku, nežne mu ju pohladila a dívala sa do jeho orieškovohnedých očí, ktoré náhle posmutneli.

Máme PODCASTY! 

Na oznámenie tejto novinky som sa tešila už veľmi dlho, pretože podcasty sú niečo, čo sa dá počúvať vždy a všade - ako s deťmi, tak i bez nich, v aute, na prechádzke, pri vode, pri varení...

Podcasty vznikli aj preto, lebo sme si vedomí, že niektoré z Vás nemajú toľko času, aby si stihli pustiť a ešte k tomu aj pozrieť celé video na našom YouTube kanáli, a tak boli Vaše návrhy na textovú formu (viď. Wiki Modrý koník⁷) a na čiste zvukovú formu vyslyšané a my Vám ako podcasty prinášame rozhovory s odborníkmi z rôznych oblastí a rozhovory so zaujímavými a inšpiratívnymi rodičmi.

Nájdete nás na Spotify:

- Rozhovory s odborníkmi

- Rozhovory s rodičmi

Sme tu a teraz. 

Od úplného začiatku sme prežili 4 roky neuveriteľných okolností. Štyri roky, ktoré mi nenapadlo, že zvládneme, roky, ktoré sa na nás výrazne podpísali. 

Sofinka sa nemala narodiť a je tu! Sofinka nemala ani sedieť a chodí! Sofinka nemala vnímať a ona rozpráva a rozumie. Sofinka nemala vidieť a kochá sa krásou sveta.

Prognózy versus realita!

Naučili sme ju síce chodiť, ale nevie zatiaľ behať a skákať, jej chôdza je kolísava akoby krívala. Naučila sa rozprávať, ale nie je jej 100%-ne rozumieť, zato ústa sa jej nezavrú. Vie sa najesť, ale nevie sa obliecť či obuť, lebo ľavú ruku takmer nepoužíva. Je tvrdohlavá, čo je s ňou niekedy veľmi ťažké, inokedy ju to ženie vpred, aby dobehla zdravých. Vie sa pritúliť aj pomojkať, povedať "Maminka, ľúbim ťa." Čo viac si môžem s jej diagnózami priať?! 

Pán Boh vedel, že nám dáva ťažkú cestu, jednu z najťažších. Mať hendikepované dieťa je pre mamu ťažký údel. Nikto ho nechce, ale Boh sa nás nepýta. 

Testovali sme mliečko HiPP Combiotik. Olívia vypila dve krabice a mliečko jej chutilo. Nemala žiadne problémy s prechodom a novou chuťou. Mliečko ju zasýtilo a nezapekalo. Príprava bola jednoduchá a mlieko nepenilo. Ale všeobecne táto značka je kvalitná, keďže sme skúšali aj HiPP výživky a chutili malej, aj mne. Mohli by testovanie urobiť aj na ne... To by bol záujem.

V pití budeme pokračovať aj po testovaní.

Ďakujem

Kým predchádzajúci týždeň bol ako stvorený pre väčšie deti, tento týždeň bude od začiatku do konca venovaný tým menším aj najmenším. Nie je to žiadne prekvapenie, keďže tento týždeň je celý O drakoch. 

U nás doma zatiaľ draky nie sú nijako špeciálne obľúbené (našu 5-ročníčku už dlhšie drží pravek a indiáni a 2-ročník je zasa vysadený na všetko, čo má kolesá alebo dokáže bagrovať). Ale jeden druh drakov sa predsa objavuje aj u nás – sú to draky z Lego Elves, ktoré si s Grétkou spoločne staviame.

Lego Elves je séria Lega zameraná na dievčatá, ktorú Lego vyrábalo v rokoch 2015 – 2018. Jej súčasťou boli aj krátke filmy vysielané na YouTube kanáli Lega a na Netflixe. Hrdinkou príbehu je Emily Jonesová, ktorá po smrti starej mamy získa amulet, ktorý ju prenesie do paralelného sveta – sveta elfov. No a každý z elfov, stelesňujúcich jednotlivé živly (zem, vodu, vzduch, oheň a lásku), má aj svojho draka … Lego Elves sa už prestalo vyrábať, ale niekoľko drakov (a aj iných stavebníc z tejto série) nájdete u nás v požičovni v sekcii Pre dievčatá.

Ale aký by to bol týždeň O drakoch, keby sme si draky nepostavili aj spoločne.

Prsty si najprv rozcvičíme pri stavaní takéhoto milého dráčika z Dupla:

Rada #1: Je veľmi ľahko možné, že doma nenájdete presne rovnaké kocky. V prípade Dupla to platí dvojnásobne. Ale to vôbec nevadí – “nasajte” myšlienku a návod si upravte na vaše domáce kocky.

Takže svadba. Konečne sa do toho púšťam! Rozbieham sériu článkov o našej svadbe. Naposledy som Vám napísala o tom ako sa TO stalo.  Ako ma požiadal o ruku. Dnes pokračujem a napíšem ako som (ehm SME 😅) svadbu plánovali, čo sme prežívali a aké to bolo. Nebude všetko ružové, nie všetko nám vychádzalo ale sľubujem, že to bude mať happyending 🙂 Nakoniec sme si povedali ÁNO 😅. Tak teda poďme na to 🙂

Základ svadby? Pre niekoho asi dobrá hostina, svadobné šaty, obrúčky alebo to pravé miesto. Pre mňa? Fotograf! Keď som predýchala šok zo zásnub a z toho, že Zúbok mi oznámil, že by chcel veľkú dedinskú svadbu a na nej celú rodinu a také tie naozajstné tradície, musela som si postaviť piliere. Akú chcem svadbu ja? Koho na nej chcem? Na čom mi záleží a naozaj to musí byť? Moja odpoveď bola jednoduchá - musia tam byť rodičia a najlepšie kamošky. Ostatné mi je jedno. Chcem šťastné manželstvo nie brutálnu, veľkú a drahú svadbu. 

 A práve prvým mojim pilierom bol fotograf. Fotograf, ktorého fotky mi vyrazia dych na prvý krát, ale aj každý ďalší, keď sa na ne pozriem. 

Zo svadby proste musím mať fotky, ktoré budem milovať, ktoré budú zdobiť priestory nášho bytu (alebo domu, keď budeme veľkí a bohatí - vtedy som ešte nevedela čo všetko sa po svadbe stane 😅 viď články zo sťahovania), fotky, ktoré budeme s hrdosťou a láskou ukazovať našim blízkym, kamarátom a potomkom. A v neposlednom rade to musia byť fotky, ktoré nahradia naše svadobné video. Fotky, ktoré keď si budeme prezerať, budú z nich sršať emócie, budeme z nich cítiť lásku, šťastie a dojatie, pretože sme sa ( na zatiaľ ) dohodli, že kameramana z našej svadby vynecháme. 

Plánovanie? Už včera bolo neskoro

A tak som začala hľadať. Áno ja. Pretože môj drahý budúci muž mi jemne oznámil, že on síce svadbu chce a chce ju ( na môj vkus veľkú, na jeho vkus malú ) "so všetkým čo k svadbe patrí" ale vyberať a plánovať sa mu SAMOZREJME nechce. Po mojom naliehaní súhlasil, že teda bude taký láskyplný a pomôže mi, ale bol by rád (rozumej - viac neurobí ) keby som ja vybrala z milióna možností tri a on vyberie z tých troch. Takže som začala hľadať ja. Ja, čo som NIKDY na svadbe nebola, čo som nemala ani potuchy, ako sa pohybujú ceny, podľa čoho určiť základné kritériá a hlavne KEDY je ten správny čas sa niekomu ozvať a začať plánovať, vyberať a dohadovať. 

Prvým týždňom Prečítaného leta urobíme radosť všetkým “násťročným”. A samozrejme aj všetkým dospelákom. Lebo rôzne mestá a ich svetoznáme stavby z Lega sú téma, ktorá si získa práve tieto vekové skupiny. 

Dobre to vie aj spoločnosť Lego, ktorá už vyše 10 rokov vyrába sériu Lego Architecture. Je  určená deťom od 12 rokov a dospelým a nájdete v nej množstvo veľmi známych alebo zaujímavých stavieb z celého sveta. Repliky budov sú úplne identické, a tak jednotlivé modely vyzerajú ako zmenšené, ale úplne reálne budovy. Súčasťou každej stavebnice je prehľadná brožúra v anglickom jazyku, kde sa dočítate detaily o dizajne a histórii danej stavby. Biely dom, Eiffelova veža, Opera v Sydney a mnoho ďalšieho – proste s týmto Legom môžete precestovať celý svet. Je to úžasný relax, ale aj skvelý materiál na školácke projekty z geografie či angličtiny.

Ale nebolo by to Prečítané leto, keby sme si nejaké stavby nepostavili aj spoločne. Kým sa však k tomu dostaneme, poradíme vám skvelú knihu, ktorá vám pri stavaní pomôže. Je to kniha “Celý svet ako na dlani: LEGO a svetoznáme stavby z neho”, ktorú napísal Warren Elsmore.

U nás vyšla v českom preklade v roku 2013, takže novú sa vám už asi kúpiť nepodarí. Ale skúste pozrieť antikvariáty, prípadne ju môžete zohnať v anglickom origináli. Je to kniha, ktorou určite urobíte radosť každému veľkému (vekom i náruživosťou) fanúšikovi Lega. Nájdete v nej mnoho vysvetlení, ktoré vám pomôžu pri vytváraní svojich vlastných modelov stavieb. Pretože pri stavaní zmenšenín budov sa využívajú úplne iné techniky stavania ako pri klasických “detských” Lego stavbách.

Nájdete v nej aj množstvo Warrenových modelov, pri ktorých budete odpadávať úžasom. No a pri tých menších zverejnil aj návod, takže si ich budete môcť aj sami postaviť.

Tak a teraz už k nášmu tohtotýždňovému stavaniu. Lebo Warrenova kniha je síce úžasná, ale hádajte čo – nenájdete v nej ani jediné slovenské mesto. A my tu predsa máme tiež krásne mestá a stavby. Takže to je náš tip na tento týždeň pre vás. Postavte si s deťmi zmenšeninu nejakej zaujímavej budovy z vášho mesta. Alebo z miesta, ktoré sa chystáte počas leta navštíviť. Na Slovensku máme množstvo hradov, kostolov ale aj iných zaujímavých stavieb, ktoré sú na stavanie z Lega ako stvorené.

4. Kapitola

,,Čo budeme piť?" zakričala na mňa Lena, len čo sme pristúpili k baru. Odvšadiaľ sa k nám rinula dunivá techno hudba a farebné svetlá nám preblikovali nad hlavami.

,,Tequilu!" zakričala som jej do ucha. 

Ukázala vztýčené palce a pobrala sa za bar. Jej brat Leon lietal z jednej strany na druhú a obsluhoval závratnou rýchlosťou. Raz pri spoločnom pive mi povedal, že po mne túži. Ale keďže je mladší a k tomu brat mojej najlepšej kamošky, čiže skoro rodina, poradila som mu, nech si pomôže pravačkou a zabudne na mňa. Odvtedy sme túto tému už nenačali. 

Lena sa ponorila do svojho sveta. Pred dvomi rokmi sa zúčastnila súťaže mladých barmanov a odvtedy neprestajne stvára tieto dych berúce kúsky. Síce nezískala prvé miesto, zato prišla s novými nápadmi a trikmi. Fľaša alkoholu letela vzduchom a Lena ju poľahky chytila. Za pár minút boli hotové naše drinky. Prísediaci vedľa mňa ju s úžasom sledovali a na záver jej zatlieskali. Pridala som sa aj ja. S úsmevom ju sledovala, kým nevystrúhala krivý pukerlík a neprisadla si ku mne.

,,Tri-štý-ri!" zvolali sme naraz, oblízali soľ z vrchu dlane, hodili do seba panáka a vystrúhali kyslé tváre po zahryznutí do citróna. 

 Je to už naozaj 11 rokov dozadu a ja neverím, ako ten čas letí. Bola som 15 ročné dievča, ktoré milovalo školu, riešilo kamarátky, chlapcov a najväčší problém bolo to, čo si ráno oblečiem a ako sa učešem.

 V tom čase som mala kamaráta, ktorému som sa páčila. Teda vlastne zložil a napísal mi nádhernú báseň, takže to bolo asi viac než len páčenie sa 🙂 Raz sme sa rozprávali a navrhol mi, že mi donesie nejaké filmy. O pár dní som dostala  DVD s viacerými filmami. Keď som prišla zo školy, hneď som ho vložila do PC, aby som zistila o aké filmy ide. Bolo tam tuším 5 filmov, každý v inom žánri. Mňa na prvý pohľad zaujal názov jedného z nich. The Secret? čo je to za tajomný názov? 

 Pohodlne som sa usadila a pustila PLAY. Film začal naozaj tajomne a po asi minúte som zistila, že vlastne ide o dokument. V 15stich rokoch by ho väčšina mojich rovesníkov vypla, no ja nie, úplne ma pohltil. Neviem prečo, ale jednoducho, niečo mi hovorilo sleduj to, uvidíš čo sa stane. V ten týždeň som ho videla ešte ďalšie dva razy. 

  Keďže každý deň som premýšľala nad tým, čo som sa dozvedela, rozhodla som sa myšlienky uviesť do praxe. Prešlo desaťročie a keď sa spätne pozriem ako prebiehal môj život, je to neuveriteľné. Po filme The Secret som si zadovážila knihu, následne ďalšiu a ďalšiu, od rôznych autorov. Začala som sa zaujímať o zákon príťažlivosti čoraz viac, študovať, praktizovať, zisťovať ako funguje. 

 Teóriu som následne skúšala v praxi a každý jeden raz to fungovalo. Neviem ako vnímate myslenie a tvorenie vlastnej reality vy, ale ja mám desiatky dôkazov, že svoj život si tvorím mojím myslením, emóciami, vnímaním.

 Príbehov mám na knihu, s vami by som chcela zdieľať niekoľko z nich, preto budú články vychádzať postupne a pravidelne, ako séria. Taktiež sa s vami rada podelím o to, čo som sa naučila, ako to v praxi funguje, ako môžete aj vy niečo zmeniť a zlepšiť vo vašich životoch.

S našou malou Dáškou sme veľmi vďačné, že sme boli vybraté testovať pokračovacie mliečko Hipp. Keďže Dáška je ešte stále dojčená, trochu som sa obávala, ako príjme iné než materské mliečko. 

Na naše veľké prekvapenie, mliečko Hipp už prvý deň dobre prijala a nerobí jej žiadne problémy. Predtým sme už skúsili jedno nemenované mliečko, preto mám s čím porovnať.
Dáška nemá žiadnu zápchu, kŕče a trávanie ide bez problémov. V pokoji si po mliečku pospí zhruba 3 hodiny a aj v noci sa vyspíme. Mliečko Hipp má aj príjemnú chuť, nie príliš sladkú, čo oceňujem aj pri zavádzaní príkrmov. Pri príprave Hipp nezanecháva na fľaške žiadne stopy mlieka, ako tomu bolo pri inej značke, a hlavne nerobí žiadne hrudky, ktoré treba dodatočne rozrábať.

Čo je pre nás najdôležitejšie, Dáška vďaka mliečku Hipp dobre prospieva, čo nám potrvrdila aj pediatrička, a je naozaj spokojná.

A postreh nakoniec. Veľmi si ceníme ekologický obal z kartónovej krabice, ktorý je je šetrnejší, keďže v našej domácnosti odpad poctivo separujeme a dbáme na životné prostredie ✌🌱

Ďakujeme Hipp, zostávame s Tebou ❣

Vraciame sa všetci do kancelárie. Všade zaznelo hurá, len matky boli ticho. Na tom meetingu to bolo cítiť aj bez obrazu. Bolo to také tiché hurá, že konečne idem medzi dospelých ľudí aj keď po mesiaci ich budem mať po krk, ale každá matka (čiže menšina) namiesto radosti úž plánovala harmonogram ako to zvládnuť.

Moje plány neboli nejako veľmi komplikované. Presunula som všetky tričká na kojenie do zadnej časti skrine, hoci bol plánovaný priamy let do koša (jasné, že toho na oblečenie pff eko-sreko ponad všetko). Vyskladala som si kombinácie oblečenia  na celý týždeň a hor sa na nákupy. Moja sestra pracuje v celkom dobrom obchode len škoda, že ďaleko. Miluje klientky typu matka sa vracia do práce určite jej srdce plakalo, že ma nemohla vybaviť ona sama. Aby som to uviedla na pravú mieru – neznášam nakupovanie oblečenia! Prešla som sa vo vyťahanom tričku po obchodnom dome a šla som tam, kde vo výklade mali moje farby. Celá šťastná som našla predavačku, ktorá mi chcela poradiť. Vravím jej „vraciam sa do práce potrebujem celú novú skriňu, mám rada také farby, materiály a toto nie“. Vrátila sa s kopou oblečenia presne takého ako som nechcela. Reku, možno som sa zle vyjadrila. Ale bola milá. Už som mala vybrané, keď mi oznámila, že ona tiež neznáša nakupovanie oblečenia. Trošku ma šokovala, trošku som aj váhala či mi poradila dobre a nesmelo som odložila väčšiu časť oblečenia a poslala sestre fotky. Tá sa teda vyžila v tej roli 🙂 Aj hej noo…. čakala som, že to bude ako Preety Woman, že chcem tu utratiť veľa peňazí tak sa snaž a prines to naj! Ale… Nie som Julia Roberts, škoda…

Nastal ten deň…Prišla som do kancelárie, kde bolo už veľa zbehlých nováčikov, odsledovala som si postavenie všetkých a rozložila svoje veci. Bolo dosť zábavné sledovať ako sa tvorí štruktúra v tíme a uvedomiť si, že nič sa od školy nezmenilo. Jeden je vždy ten, ktorý vie všetko a ľudia by ho nemali radi, keby to všetko nevedel, ale on pozná šéfa tak sa treba kamošiť.  Menšie primadóny pri veľkej primadóne, ale nemajú ešte také postavenie ako ona, tak len bežia okolo nej, keď ide do kuchyne. Chýbajú im iba také metly aby jej zametali chodník pred nohami ako na curlingu. Super chalani čo majú napeckované kompy a hrajú do rána a potom my – RODIČIA.

Po týždni som už vedela koho z nich by som na návšteve pohostila starou čokoládou s bielym povlakom a tými keksami čo doniesla teta, ktoré už mesiace nikto nechce. Ale školím sa, aby som to po sebe nedala poznať. Vďaka za tento blog vyhodím tu svoje zlé ja. Po týždni som si našla pár pomocníkov, ktorí sa „zázračne“ preriedili po tom čo zistili, že som mama a k tomu nie samotná  😀  a ešte aj šibnutá čo spieva dieťaťu do telefónu, keď doma plače za mamou.

Vytvorili sa tak pekné rodičovské skupiny, kde si vymieňajú papučky, kde diskutujú, že po tomto pôrode idú na podviazanie a pre istotu aj precviknutie u druhej polovičky, kde hovoria o tom ako sú radi, že prišli do kanclu si oddýchnuť. Multitasking ešte neovládam skôr multichaos a sústredenie na 10vecí po 3 % ale patrím niekam, supiš.

Teraz už len čakám na vytváranie nových párikov a eventuálne srdcové záležitosti. Každopádne veľmi sa teším, že môžem byť súčasťou tohto môjho „sociálneho projektu“ hoci mi každý deň do práce na kameru volá zaplakané trojročné dieťa, ktoré na všetko hovorí ňe! Alebo „pooozri mama aký zlatučký a ja vravím áno si zlatučký počúvaj doma a on dodá aký zlatučký mám pipík – samozrejme ukazuje“. Áno patrím do skupiny, ktorá na všetky stretká po práci hovorí „nemôžem možno nabudúce“ a nikdy nepôjde alebo ak tak na vianočný večierok v čase práce alebo tej čo nechodia do fitka lebo škoda času, tak aspoň sa vraciam na bicykli domov – teda rodičia. Jediná potešujúca vec je, že už nemám tričká premočené od mlieka so zipsami na “prevetranie” 😀

Pomp de Lux

kto objednava? 

Tento školský rok bol špeciálny. Všetci, čo máme deti vieme, o čom hovoríme. O to lepšie nám rodičom padne tohtoročný jubilejný - čiže piaty - ročník Prečítaného leta. Lebo Prečítané leto, to je taký balíček prvej pomoci pre rodičov aj deti. Aby bez veľkej námahy dokázali deťom pripraviť zábavné a zmysluplné dni.

9 tém na 9 týždňov prázdnin. Na každý týždeň pár tipov na čítanie pre rôzne vekové kategórie. K tomu nápad na hru alebo aktivitu. A keďže medzi nadšencov pripravujúcich Prečítané leto patrím aj ja, nebude chýbať ani inšpirácia na stavanie prípadne inú zábavu s Legom.

Lebo voľné dni sú zradné. Ráno sa zdá, že máte pred sebou celý deň. A potom je odrazu večer, všetci sú spotení a unavení a deň je zrazu preč, ani ste si nevšimli ako. Ak sú deti ponechané svojmu osudu, nezvykne to končiť dobre. Zvykne to končiť pri 17 hodinách telky za týždeň. A deti sa za 2 mesiace prázdnin vrátia o 3 mesiace dozadu vo svojich jazykových zručnostiach. Podobne sú na tom ich matematické schopnosti. Odborne sa tomu hovorí "prázdinový útlm" (v angličtine summer slide) a presne proti tomu Prečítané leto bojuje.

Na čo z našej kuchyne sa môžete tešiť tento rok?

• Ku každej téme nápad na Lego stavanie alebo hru
• Pre každého niečo – naša ponuka bude pestrá a nájdete tipy pre drobcov aj pre Lego fajnšmekrov. Každý týždeň bude iný.
• A keďže je to Prečítané leto, občas pridáme aj tipy na v našej domácnosti preverené knižky

Ak si to neviete celkom predstaviť, pozrite sa, ako vyzeral minulý ročník Prečítaného leta na našom blogu. 

Už viete, kam pôjdete v lete na dovolenku? ⛱  ☀️ Zdravotní klauni majú veľké plány. Niekedy až také veľké, že sa nezmestia cez dvere bytu či výťahu. 

Pozrite sa, ako sa vychystala na letnú dovolenku sestrička Lila.

Aj počas leta prinášame smiech a radosť deťom do nemocníc po celom Slovensku. Pomáhať môžeme však iba vďaka vašej podpore. Vaše 2%  z dane sú pre nás veľkou pomocou a dokážu naozaj veľa.

Viac info a postup ako darovať 2% z dane: https://bit.ly/2VSchKL

Ďalšia logo za nami a ja Vám teda idem odovzdať svoje nové úlohy a múdrosti. Hodina bola skoro ráno, takže raketu odpálilo už po 20 minutách. Prvýkrát som videla akú ma mizernú pozornosť. Doslova ju preplo a nasledoval "mód", kde nemala ani obraz ani zvuk. Priznám sa, že ma začal normálne pot oblievať, čo tá bude robiť v škole. Poviete si, že času habadej, to sa kopu vecí zmení, ale ja už to vidím. Hodiny a hodiny driny a námahy, kým dosiahneme aspoň "spodnú" hranicu pozornosti.

Napriek tomu stihla logo skontrolovať, či sme pracovali a či sme sa naučili, čo sme mali. Jééj a že sme to flákali. Jakosi je leto, akosi sa mi nechce, ani deťom, a už ma to akosi ani nebaví. Sama sa nútim sadnúť si k stolíku alebo na koberec. Verím, že v Septembri nabehneme na poctivejší režim. Cvičili sme však toľko, koľko sa dalo a predložky na/do, slovesá v tvare je/sú a základnú prípravu na otázku Prečo, sme zvládli.

Ideme znovu o level vyššie, a teraz už musí raketa sama zistiť príčinu. Vie tie svoje štandardne - prečo papá? - lebo je hladný, prečo pije? -  lebo je smädný. Ale teraz už musí na tú príčinu prísť sama. Napr. ukážem obrázok chlapca, ktorý plače a ukážem na obrázok chlapca s prasknutým balónom. Tak čo raketa dáme aj to? Už som si pripravila pre ňu dajaké fičurske obrázky, už sa len správne vedieť opýtať, čo mne väčšionu trvá pár dni. Ale všimla som si, že moja raketa rada počúva moje "kecíky" k obrázkom. Teraz mi už však dochádzajú nápady a snažím sa ísť cez knižky. Tak napr. prečo sa dievčatko hnevá, lebo nemôže ísť von a pod.

Okrem toho sme dostali predložku pre a pod. To budem robiť klasicky ako doteraz schovávať obľúbené hračky pod koberec, pod stôl a pod stoličku.... Prepoužívam veľa úloh, ale znovu mením iba otázku. Napr. Pre koho je táto mrkvička? - Pre zajaca.... Pre koho je les? - Pre medvede a pod.

Na záver perlička moje/tvoje. Teda špeciálne druhá osoba- ty, tvoje. Tu som presne nechápala ako to mám raketu učiť, takže tu tak trochu pletiem raketu, lebo neviem, či mám hovoriť v jej mene, či vo svojom. Do malej krabičky som pozbierala rôzne veci - rúž, "podprsenku", - jej šatky, čelenku a pýtam sa jej, toto je tvoje? toto je moje? a tak to nejak chomolím... Výsledok posúdi logo o ďalší mesiac...

Inak sa mením a húpeme dopredu aj dozadu. Posuny sú vidieť každý mesiac, vyjadrovanie je super, komunikuje už aj s cudzími, odpovedá na otázky, ak zachytí, že sa tie otázky priamo jej týkajú, dokonca opisuje aj veci cudzím a to napr. že tato je v robote, boli na rybách, a dokonca sa aj vypytuje čoraz častejšie svojpomocne zložené otázky: Babka idete do kostola? Ale škoda, že to zrovna babka hluchá nepočuje🙂 Je z nič perfektná dvojka🙂 Raketa kecá, babka nepočuje, babká kecá, raketa "nepočuje"...

Cestovanie s deťmi? Aj vám sa teraz otvorili oči dokorán? Už je iba otázne, či to bolo spôsobené nadšením, alebo zdesením ;) Pretože kým niektorým rodičom slovné spojenie cestovanie + deti vyplavuje hormóny šťastia a radosti, tým druhým stekajú kropaje potu po čele. 

Každé dieťa je iné a aj keď sa postavíte na hlavu, spravíte salto či iné krkolomné kúsky, niekedy skrátka nič nezmeníte. Ak máte doma malého „bojkotéra“ cestovania, ktorý preplače cestu v aute, premrnčí v neznámom prostredí a prekazí akékoľvek pokusy o spoznávanie nových miest, nezúfajte. Aj tu platí, že všetko má svoj čas. Vydržte a počkajte si, ono to obdobie, keď bude vaša ratolesť parťákom na cesty, skutočne príde. Skôr či neskôr, ale príde. Zatiaľ si plánujte dovolenky, výlety a postupne skúšajte.

Ten náš malý spoločník na cesty mal rôzne fázy. Raz to s ním bolo ukážkové, inokedy som prichádzala domov zo spoločných výletov upotená, znechutená a vyšťavená. A potom, akoby lusknutím prstov opäť prekvapil perfektnou cestovateľskou náladou. Nuž, náladovosť mu vyčítať nemôžem. Myslím, že viem, po kom ju zdedil. A po manželovi veru nie ;) No ako som spomínala vyššie, stačí počkať do istého veku a cestovanie bude opäť spojené iba s príjemnými zážitkami 🙂 A moja ratolesť, našťastie, v tom veku už je. 

Cestovateľský plán 2020

Počas nedávnych karanténnych čias sme si v rámci spoločných aktivít so synom založili cestovateľský plánovač. Cestovali sme aspoň prstom po mape, brázdili internet a hľadali miesta, ktoré sme v tom smutnom, izolovanom čase zúfalo túžili navštíviť. Aby bolo naše plánovanie dokonalé a autentické, k našim výletným tipom sme si vždy vyhľadali aj ubytovanie. Pretože keď už plánujem, tak poriadne a so všetkým, čo k tomu patrí. Áno, som plánovací maniak a detailista. Ale všetci si už na to zvykli 🙂 Koniec koncov, čo už im ostávalo, všakže? 

Pomalými krokmi sme sa od plánov presunuli k realizácii. Dovolenka na Slovensku je vždy dobrý nápad, no tento rok je vzhľadom k okolnostiam tento cestovateľský cieľ ešte lákavejší, preto jej plánovanie netreba odkladať. Náš veľký cestovateľský plán s krycím názvom „ROK 2020“ sme odštartovali výletom do Banskej Štiavnice. Bola to takzvaná akcia rýchly šíp - jeden deň sme sa rozhodli, na druhý deň vyrážali. Ubytovanie sme vybavili šmahom ruky, rýchlo, pohodlne a spoľahlivo. Hauzi.sk ponúka viac ako 4 000 ubytovaní nielen na Slovensku, ale aj v susedných Čechách, pričom si môžete vybrať z rôznych typov ubytovaní. Môžete tak hotel s kompletnou starostlivosťou ľahko prestriedať s čarovnou chalúpkou či rodinným penziónom. Pretože neviem, ako vy, ale ja mám rada rôznorodosť aj vtedy, keď ide o cestovanie a spoznávanie. Ponúkajú najnižšie ceny priamo od ubytovateľa a navyše, čo je pre mňa pri výbere veľmi dôležité, aj preverené hodnotenia od skutočných hostí. Okrem hodnotenia nájdete pri konkrétnom ubytovaní aj tipy na výlety v okolí. A to nielen tie známe, ale aj menej známe, vyzradené priamo hosťami. Nájdete tu skrátka všetko, čo by malo ideálne ubytovanie pre rodiny s deťmi ponúkať. Človek však potom zistí, že mu ani celý jeden život nestačí na to, aby videl všetky tie krásne miesta. Ak ste sa ešte nerozhodli, ktorý kút Slovenska navštíviť, možno vám pomôže tento sprievodca atrakciami na Slovensku. Ja som náš cestovateľský zoznam veru opäť rozšírila 🙂

Slnečné lúče šteklia naše tváre a vzduchom sa nesie vôňa leta. Stúpajúca teplota a dlhé, teplé večery si priam žiadajú chvíľky relaxu s osviežujúcim nápojom v ruke. Viete, kto si takú chvíľku oddychu zaslúži najviac? Áno, mamičky! Pracujú nepretržite, 24 hodín denne, 7 dní v týždni. Preto ani tento rok nechýba testovanie nových príchutí Zlatý Bažant Radler 0,0 %, tentoraz vo verzii Light. Tá je ako stvorená pre všetkých, ktorí hľadajú zdravšiu alternatívu s nižším obsahom cukru. Testujte s nami radlery, ktoré sú nealkoholické, prírodné, chutné, zdravé a ako stvorené na malý únik z mamičkovských každodenných povinností ;) Tak teda, mamičky, hor sa na to!

Čo budeme testovať

Je čas na poriadnu dávku osvieženia! Tentoraz vás potešíme 3 novými príchuťami nealkoholického nápoja Zlatý Bažant Radler 0,0 %, navyše vo verzii Light, ktorá obsahuje až o 30 % menej cukru než klasická verzia:

Mandarínka Jazmín Light

Lahodná mandarínka v kombinácii s jemne kvetovou arómou japonského jazmínu dokonale dopĺňajú horkastú chuť svetlého piva. Čerstvá šťava z mandarínok navyše umocňuje sviežosť tohto jedinečného nápoja. Toto netradičné, ale o to zaujímavejšie spojenie chutí sme pre vás pripravili so zníženým obsahom cukru až o 30 % a úplne bez alkoholu.

Tmavý Citrón Light

Každý správny sedmispáč a spánkový vymýšľač potrebuje jemné uspávanky, svetelnú oblohu, zvuky prírody alebo biely šum…. aleboooo! To môže mať všetko naraz v nádhernom kolotoči s motýlikmi. 

Tieto 3 farebné motýliky sa točia za zvukov prírody, jemných uspávaniek alebo bieleho šumu. Do toho vytvárajú príjemnú atmosféru aj jemné svetielka s projektorom hviezdnej oblohy. Kolotoč so zvukmi a svetlami si viete nastaviť podľa seba a podľa toho čo najviac vyhovuje vášmu dieťatku. Zvuky hrajú nepretržite niečo okolo 30 minút a kolotoč môžete spustiť aj jednoducho pomocou diaľkového ovládania 🙂 

Nový kolotoč nad postieľku s motýlikmi máme vyskúšaný a úspešne ho využívame už nejaký ten mesiac. Náš Tomík miluje jemné svetielka hviezd a biely šum. Večerné ukladanie na spánok je oveľa jednoduchšie a hlavne kratšie 😀 Po dojčení Tomíka prekladám do postieľky a zakaždým keď sa prebudí zapínam kolotoč, dám mu cumlík, pohladím ho, dám pusinku a spokojne odchádzam. Tomík za chvíľočku zavrie očká a zaspinká. Takže môžem úplne s pokojným svedomím napísať, že sme s kolotočom viac než spokojní 😀

Ak chcete vyhrať tento Kolotoč nad postieľku motýliky, stačí sa zapojiť do súťaže. Pravidlá sú jednoduché:

• like na tento súťažný článok
• pod článok napíšte koľko motýlikov sa nachádza na kolotoči 

Súťaž trvá od dnes do 8.7. a následne vyhlásim 1 výhercu! 🙂

Kde sú tie časy, keď mamičky namáčali cumle predtým, než ich strčili svojej malej ratolesti do úst, do medu? Dnes niet po tomto zvyku ani chýru a, povedzme si to otvorene, pri zmienke o takomto postupe vstávajú vlasy dupkom takmer všetkým pediatrom. Nuž, áno, dnes komerčne kúpený med už zďaleka nie je to, čo kedysi. V súčasnej dobe jestvuje aj pri ňom množstvo spôsobov, ako sa dá prinajlepšom pančovať, úplne znehodnotiť či, prinajhoršom, dostať na trh med s vyšším obsahom nežiaducich látok. Ozaj, aby sme nezabudli, je tu aj všadeprítomná téma alergií...

Ak však ale máte možnosť dostať sa k medu z dôveryhodných zdrojov, vedzte, že by ste ten med na cumeľ batoľatám dávať mali. Dôvodov na to je, ako vyplýva zo state Honey for Nutrition and Health: A Review (Med pre výživu a zdravie: zhrnutie) kolektívu autorov uverejnenej v Journal of the American College of Nutrition v januári 2009 zhŕňajúcej mnohé vedecké štúdie, hneď niekoľko.

Deti, ktoré mali do jedálnička zaradený med, mali lepšiu krvotvorbu a vyššie prírastky na váhe ako tie, ktoré med nekonzumovali. Znížila sa tiež ich náchylnosť k ochoreniam. 1

Detským organizmom je znášaný lepšie ako cukor 2 a deti kŕmené medom zvracali menej ako tie, ktoré prijímali cukor 3.

Med výrazne zredukoval plačlivé fázy detí. 4

U detí konzumujúcich med bol zaznamenaný nárast obsahu hemoglobínu v krvi, lepšia farba pokožky a netrpeli tráviacimi problémami. 5, 6

Kojenie je super, len niekedy sa to jednoducho nepodarí...

V pôrodnici som čakala na rozbehnutie mlieka, dopovala sa vitamínmi, vypila litre Viney, odsávala som mlieko, ale nešlo to... Hanči bola čoraz hladnejšia, na novorodeneckom oddelení nebolo jednoduché dostať sa k umelému mlieku pre bábätko, keďže podpora dojčenia spočívala vo vete: Mamička, málo sa snažíte. Určite mliečko máte.

A ja som sa musela pozerať na to, ako moje párdňové bábätko plače, lebo ja ako matka som zlyhala a neviem ju zasýtiť.

A do toho otázka.

A kojíš? 

Otázka, ktorú mi kládol fakt, že každý ako prvú, a zvyšoval sa mi pri nej tlak na 200.

Na začiatku testovania bol Tomáško kojený, papal 3x za deň príkrm. Po určitom čase som začala pozorovať uňho nespokojnosť, stále bol hladný. Začala som hľadať UM. Ako prvý som skúsila Nutrilon, pretože mali balenia aj na "skúšku", no zapekalo ho. Ako ďalšie som skúsila DM bio, pretože to mal prvorodený, ktorého sa mi nedarilo plne kojiť. To bolo ako UM v poriadku, aj keď dosť penilo, ale jesť ho moc teda nechcel, čiže som neustále mlieko vylievala.

Potom sme boli u lekára, ktorý nám dal balíček ohľadom príkrmov od Hipp, kde bola aj vzorka mlieka. Skúsila som, vyzeralo to, že to bude ok, aj keď zasa tomu mlieku moc nedal. Vďaka Modrému koníku sme dostali možnosť testovať mlieko Hipp Combiotik 2. Zo začiatku to bolo celkom boj. Pil tak 60 ml, aj to veľakrát celé nevypil a pýtal si MM, aj keď mu to nestačilo 🤷 Nevzdali sme to a po asi týždni vypil 150 ml 🙏 Dieťa zrazu zostalo spokojné, začal sa hrať, konečne vydrží viac na podložke a ja sa môžem venovať aj staršiemu a nielen kojeniu (aj keď, stále si to veľmi užívam a nedám dopustiť) 💙

Príprava je naozaj jednoduchá, stačí teplá voda, mlieko, zamiešať a podávať bábätku 😊 ešte stále si zvykám na organizáciu času, som si pri staršom troška odvykla 😂 Na mlieku je úžasné, že vonia sladko a mliečne, nepení, krásne sa celé rozpustí (pri iných sa mi stálo, že mi ostalo mlieko usadené na cumlíku alebo fľaške). 

Čo sa týka konkrétne Tomáška, bola som veľmi prekvapená, ako rýchlo mlieko prijal a zvykol si naň. Momentálne, keď ho vidí, až sa od radosti trasie a kričí, kým mu ho nedáme 😂 Zatiaľ som nespozorovala žiadne problémy, bolenie bruška nemá, kaká bez problémov, ani plynatosť nie je. Čiže som spokojná 👍  V noci stále kojím a napriek tomu z pôvodných ôsmych zobudení sú už len 3, ktoré sú už viac-menej len na mojkanie 🙂 Takže spokojné bábätko - spokojná mama.

Jediné výhrady, čo by som vytkla, je balenie. Super, že krabica je papierová, ľahko sa triedi. Zbytočná mi príde ku každému baleniu nová odmerka - už neviem, čo s nimi robiť. Taktiež by sa mi páčilo, keby má balenie 600 g a je rozdelené do 2x 300 g vreciek. Totiž zo začiatku, keď sme nepili toľko mlieka, tak nám dlho stálo a po nejakom čase zvlhlo alebo čo, a tým pádom skončilo v koši 🤷 Tiež pri vyberaní vrecka z krabice som vždy utrhla kúsok krabice, ktorý mal slúžiť na zarovnanie odmerky a už mi tak dobre neposlúžil (alebo to len neviem 🤦😂).

Touto cestou sa chceme, samozrejme, poďakovať výrobcom Hipp mlieka, naozaj sme spokojní a dúfam, že aj zostaneme 😊 A v neposlednom rade, samozrejme, aj MK za možnosť testovať toto mlieko.