
Modlitba k Bohu
"Pane Bože, prečo sa na nás hneváš? Čo robíme zle? Počuješ ma? Počuješ, ako každý večer k Tebe volám a prosím Ťa? Počuješ môj hlas?
Povedz mi, prosím, čo robím zle. Čo mám robiť? Ja už neviem...Už nevládzem...
Odpusť mi. Prosím Ťa, neodvracaj od nás svoju tvár. Netresci nás. Neopúšťaj nás. A zmiluj sa nad nami. Možno neprišiel ešte ten správny čas. Možno ešte nie sme pripravení. Prosím Ťa, nenechaj nás blúdiť v zúfalstve. Ukáž nám tu správnu cestu. Poteš nás. Ty vieš, kedy je ten správny čas. Vkladáme sa do Tvojich rúk.
Amen.
Ahojte, kde kupujete termo leginy pre teenegerky, dcera je vysoka, stihla, ma velkost 152 a potrebujem jej surne kupit termo leginy, ďakujem
Počas pobytu na Morave si môj mužík nečakane uvedomil, že on bol vlastne odjakživa milovník horskej turistiky. A rovno si dal záväzok, že sa svojmu novoobjavenému hobby začne pravidelne venovať a každý týždeň zdolá jednu trasu. Ak budem chcieť, môžem chodiť s ním. Aj sa nadýchame čerstvého vzduchu, aj čo-to pochudneme.
Za svoj prvý cieľ si vybral nejaký kopec blízko Varaždína. Toto milené prekvapenie na mňa vybalil po ceste z dovolenky. Ešte sme ani doma v Záhrebe neboli a jasné, že som nebola na túru pripravená.
No Tomica naliehal: Odradila by nevhodná obuv a nedostatok vody českého turistu od dobrodružného minialpinizmu? Samozrejme, že nie. Tak si spomeň na svoje moravské korene a urob predkom česť. Naviac, nemusíš sa báť. Viem, čo robím!
Keď sme prišli pod horu, Tomica odparkoval auto a zavolal starému. „Tata, sme pri meste Prigorec. Ideme na horu Ivanščica. I-VAN-ŠČI-CA. Nechceš si to zapísať?“
Pýtam sa: „A čože tak detailne nahlasuješ lokáciu?“
Vraj: „Bear Grylls radí, že vždy musíš dať ľuďom vedieť, kam sa chystáš. Keď sa stratíme, aby vedeli, kde hľadať naše telá.“ (Toľko na tému „Viem, čo robím.“) S podkopanou sebadôverou, som napochytro zmienila našu pozíciu pár ľuďom cez messenger.
Za prvou zákrutou sme stratili auto z dohľadu a pred nami bol dlhý stupák. Tomica cestou prezentoval svoj plán. „Ženica, toto je ideálna túra pre začiatočníkov. Tak sa ti to zapáči, že budeš chcieť chodiť každý deň. Do samého vrchu je to 4,5 kilometra. Vzhľadom na to, že terén je náročnejší, pôjdeme pomaly. No, rátam, tak 2 hodinky by nám mali stačiť.“
„Počuj, mužiću milovaný, začínam mať nepríjemnú predtuchu... Však si bral pri svojich výpočtoch do úvahy, že tú istú vzdialenosť 4,5 km budeme musieť prejsť aj naspäť?“
„Hups...“
„HUPS?!?!“
Nasledujú nie dve, ale tri a pol hodiny pomalej cesty. V hustom poraste bol len veľmi slabý signál. GPS vkuse vypadával a samozrejme, že sme sa podchvíľou stratili. V čižmičkách na opätku ma boleli nohy a Tomica sa sťažoval, že je smädný...ale zbytočne. Mali sme so sebou len pol litrovu fľaštičku a tú sme museli šetriť.
Ja viem, že reálne nám nič nehrozilo, no čím sme boli hlbšie v lese, tým sa ma zmocňoval väčší nepokoj. Alebo strach? Obklopená stromami, všade nadohľad, cítila som sa stiesnene a zároveň odhalene. Prisámvačku, periférne som niečo zazrela v kríkoch. A započula praskanie halúzky?
„Gúglil si aspoň, či v týchto lesoch žije niečo, čo by sme nechceli stretnúť? Vieš, napríklad medveď, vlk, divá sviňa, zmutovaná rodina z filmu Hory majú oči...?“ Samozrejme, negúglil.
V blate a kriakoch mi rýchlo padala morálka. Najviac som sa bála, že sa nestihneme vrátiť do západu Slnka a zostaneme niekde v tme, či v šere v strede lesa. Tomica ma utešoval: „Pozri, už sme blízko...Môj zálesácky dôvtip mi napovedá, že čím dlhšie ideš do kopca, tým si bližšie k vrchu.“
„Naozaj?!? Znamenitý postreh!“
Vraj: „Dnes si výnimočne zádrapčivá a protivná, ženica.“
Po úmornom a strastiplnom výstupe sme konečne vyšli na samý vrch. Výhľad bol nádherný, ale stál za to?. Neviem. 😀 Slnko sa skláňalo k západu a tak sme sa dlho nezdržali. Tomi prišiel s nápadom, že môžeme skúsiť nájsť skratku k autu, ale ihneď som využila právo veta a vracali sme sa chodníčkom, ktorým sme prišli.
Cestou opodiaľ z kríkov vyskočil jeleň, z čoho som skoro dostala zrádnika. Kokos, taký jelenisko je veľký jak hovado! V sekunde bol preč, no Tomica sa nemohol dosmiať pri spomienke na môj výraz tváre. Aby toho nebolo málo, Goričko mal výletu dosť, posadil sa do trávy a odmietal spraviť čo len krok naviac. Tak som ho musela dobrých 2,5 kilometrov trepať na rukách až do auta. Psík má desať kilov, čo je, verte mi, v tomto prípade dosť. A áno, snažila som sa s Tomicom striedať, ale Goričko sa chcel (ako vždy) nosiť iba odo mňa.
Keď sa ma Tomi na konci výletu opýtal, ako sa mi páčilo jeho spontánne prekvapenie, začala som nadávať. Legenda hovorí, že nadávam doteraz. Na pozitívnej strane, za fotku, ktorú sme dali na FB, sme dostali 61 lajkov.
Záverom: Praktickým pokusom bolo zistené, že nečakaná horská turistika v kombinácií s nedostatkom prípravy a PMSom zo mňa robí nepríjemnú, hašterivú osobu.
Hľadá sa nerezový termobedar, ktorý tesní keď sa prevráti a zatvára sa zašrobovaním. Nie klipmi na boku. Ma priemer aspoň 13 cm. Nie je masívny a zašróbujú sa aspoň 2 na seba, alebo sa dve tesniace misky budú dať na seba položiť. Pripadne ak viete o firme, kde mi taky obedar na mieru vyrobia, sem s nou. Dcére sa pokazil obedar, ten čo máme už nevyrábajú a nič, čo som doteraz nasla nevyhovuje 🥺
Ahojte ,len pre zaujímavosť tí ktorí ste zaočkovaní a dostali ste covid ako ste to zvládali? Viem že u každého je to iné no ja mám pocit že ma bolí každý milimeter tela

Na mame záleží!
Materstvo je…
A za tými tromi bodkami sa píšu milióny príbehov. Hoci to môže znieť neuveriteľne, každý je jedinečný. Presne tak, ako odtlačok prsta. Niektoré sú ťažké, iné ešte ťažšie. Iné sú zas veselé a hravé. Avšak každý sa začína v momente, kedy žena na svet priviedla nový život.
Ten, ktorý bude už navždy jej súčasťou. Niekto si na novú rolu zvykne okamžite, iná potrebuje času viac, niekto sa s tým možno nestotožní do konca života (nebudeme si klamať, aj také príbehy sa dejú).
A hoci sú v ideálnom prípade na dieťa dvaja, nemusíme si nič nahovárať, aj tak je najväčšia zodpovednosť na pleciach matky. Ten jej svet sa zrazu scvrkne na to malé stvorenie. Tak bezbranné, ako len malý človek môže byť.
Všetky traumy pôrodu sú zabudnuté v pohľade naň a nič nie je dôležitejšie, ako naše dieťa.
Nuž, tu sa zastavím a poviem jedno: na mame záleží tiež. Lebo je to pre mňa večná pravda - spokojná mama je tým pilierom, na ktorom stojí šťastie a pohoda celej rodiny.
Ahojte poraďte kde predať staré trúbky keď netušíme akú môžu mať hodnotu?
Ahojte,nemáte náhodou niekto skúsenosť. Chceme ísť s manželom na Lomnický štít v novembri,ale lanovka je dostupná online len na október. To je normálne ? 😀 pridajú november až v novembri alebo je to vypredané ? Moc ďakujem
Jedného dňa nevidomý muž sedel na schodoch predbudovou s klobúkom na nohách a tabuľou s nápisom:
„Som slepý, prosím pomôžte mi.
“Šiel okolo múdry človek a videl, že slepec má v klobúku len
pár drobných. Zohol sa prihodil nejaké mince a potom bez toho,aby sa spýtal vzal tabuľu a na druhú stranu napísal inú vetu.
Poobede sa múdry muž vracal rovnakou cestou a videl, že slepcov klobúk je plný bankoviek.
Slepec poznal mužov krok a spýtal sa, či to bol on kto mu prepísal tabuľu, a čo mu tam napísal.
Múdry človek odpovedal: „Nič čo by nebola pravda.
Len som dal Tvojim riadkom inú podobu.“ Usmial sa a odišiel.
A slepec sa nikdy nedozvedel, že na tabuli stálo:
„Je krásne farebná jeseň, ale ja ju nemôžem vidieť.“
Zmeň svoju stratégiu, keď sa ti nedarí a uvidíš, že sa to obráti
k lepšiemu....🙏
Baby poraďte niečo účinné na biele špinavé ponožky, syn ich nosí aj na tréning do kopačiek lebo také chce ale teda od bielej to má ďaleko keď príde domov 🤣
#recepty #vegetarianskerecepty Brokolicove fašírky 🙂
Ľutovaním sa nič nevyriešime
Čím viac sa budeme ľutovať, tým úbohejšími sa stávame. Čím viac sa budeme sťažovať, tým naštvanejšími budeme. Všetko negatívne, čo z nás vychádza je v nás prítomné. Nielenže nás to vnútorne zožiera, ale nás to ani nikam neposúva.
Na zajtra chystám súťaž o týchto troch krásavcov na kolieskach od #fisherprice
Zvieratká 🐭🦊🐧 sa vedia zložiť do pojazdného “auta” alebo vypučiť do loptičky 🏐🥅
Ak sa na súťaž tešíte dajte páčik na foto 😁👍🏼 A čakajte súťaž! ❤️
Žienky co mate cca 10 ročných chalanov, čo chcú na vianoce? Mňa jedine co napadá sú sluchatka
„Nie je dôležité, čo si dokázal v škole, ale to, čo dokážeš v živote.“
Od štvrtka sú jesenné prázdniny, nezabudnite🙂
A ak by ste nevedeli, čo s časom, na zámku Schloss Hof robia peknú halloweensku akciu👌
TU: https://lepsiden.sk/halloweenske-jesenne-prazdn...















