Keď mi prišlo upozornenie, že je možnosť sa zapojiť do testovania biopotravín značky DmBio a uvidela som fotku, čo sa bude testovať, prsty samé písali. 😀 Veď to sa dá (skoro) všetko hneď zjesť a netreba ani variť! 

Kuriér ma zastihol pri odchode do práce, no musela som balík hneď otvoriť (veď práca počká) a zobrať si niečo so sebou, nech sa mám aj na čo tešiť. 

Voľba padla na dmBio 7-dňový zázvorovo-kurkumový shot – ovocno-zeleninový nápoj - zmes ovocných štiav so šťavou zo zázvoru a kurkumy, s pomarančovou šťavou a s acerolovou dreňou. Vychádzalo to tak na dva slabšie glgy denne, čo mne teda celkom nevyhovovalo. Som zvyknutá si denne odšťavňovať čokoľvek, čo záhrada ponúkne a vypiť aj liter šťavy do obeda. Shot bol výborný, ale nepochopila som to dávkovanie. Prijala by som tak fľaštičku denne. 😆 Možno, ak nie je niekto stotožnený s takými výraznými chuťami, stačia mu dva glgy denne. Ja som sa musela silno ovládať. 🙊

Keď zvyšok rodiny poobede zistil, že dobroty na stole nepriniesol Mikuláš, ale že ich máme za úlohu ochutnať a ohodnotiť, no hádajte, čo bolo teba ochutnať ako prvé? 😀 Jasné, že čokoládu! No, ale to som zatrhla, lebo veď to si treba vychutnať, pofotiť vyhodnotiť, a nie zhltnúť a aj ochutnať zabudnúť! Pekne sa na nich od pondelka až do nedele usmievala na stole. 😀

Zato ja som si druhý deň opäť spríjemnila deň s dmBio mliečnou čokoládou s kokosovou náplňou. Tyčinka so strúhaným kokosom je poliata lahodnou mliečnou čokoládou a dochutená pravou borbounskou vanilkou. Mmmmmm... Viete si to predstaviť na jazyku, však? 🤤

Každý deň som počúvala: „Kedy už to otvoríme?“ „Kedy ochutnáme čokoládu?“ „Keď príde jej čas !"😀

Zavriem oči a zhlboka sa nadýchnem. A razom sa prenášam do detstva, do obývačky mojej babičky, kde babička v kresle háčkuje šatôčky pre moje bábiky a dedo za stolom usilovne lúšti už milióntu krížovku za deň. Áno, presne sem sa v spomienkach vraciam, keď cítim vôňu ružovej vody. Za tie roky sa vôbec nezmenila. Kedysi ju z Bulharska vozil práve môj dedo zo služobných ciest. Dnes sa mi práve takáto, bulharská ružová voda Alteya, dostala do rúk vďaka e-shopu Bioruža.

Na prvý pohľad zaujme romantický dizajn s tmavoružovou ružou. Sklenený flakón s rozprašovačom, v ktorom je Ružová voda bio Alteya ²len podčiarkne luxusné prevedenie. Priznám sa, ružových vôd som skúsila už niekoľko, no zatiaľ žiadna nemala na túto. Napriek tomu, že má prenikavú vôňu, nie je vôbec agresívna a je veľmi príjemná. Pozitívne na ňu reagovali aj moje deti: „Voniaš ako kvetinka,” hovoria mi.

🌹Čo sľubuje výrobca?🌹

• Liečebné, čistiace a detoxikačné účinky
• Starostlivosť o vlasy
• Použitie v aromaterapii
• Protizápalový účinok, pôsobenie proti akné
• Anti-age a zvlhčujúci účinok
• Omladenie, stimulácia a harmonizácia pokožky
• Stimulácia trávenia
• Možnosť použitia pre zlepšenie chuti do jedla a nápojov

🌹Ako obstála ružová voda u mňa?🌹

V poslednom čase, vplyvom nie úplne šťastnej životosprávy, nedostatočného príjmu tekutín počas dňa, nedostatku spánku a stresu, moja pleť pôsobí často mdlo, unavene, bez života. Do Ružovej vody bio Alteya som vkladala svoje nádeje. Začala som ju preto používať niekoľkokrát denne. Na osvieženie, ovlaženie, rehydratáciu. A vážne. Po asi týždni používania začala moja pleť pôsobiť celkovo sviežejšie a ucelenejšie. Mám problém so suchými ložiskami na lícach a tiež so suchými perami. Tie sa však postupne začali strácať. Postrehla som aj nie až tak častú potrebu si tvár krémovať. Za normálnych okolností, naopak, používam krém niekoľkokrát denne. (Make-up preto nepoužívam, ukladá sa do tých suchých miest a nevyzerá to pekne.) Dokonca som práve ružovú vodu použila ako podklad pod make-up, keď som sa chystala na party v piatok večer, a tiež ako fixátor make-upu. A hádajte čo? Obstála vskutku na jednotku. Milo ma to prekvapilo, keďže o tejto možnosti som sa len náhodne dočítala na internete.

Samozrejme, nič sa nedialo. Žiadna radosť z dvoch čiarok. A tak veľa sme vkladali do toho sebeckého vajíčka. No nevadí. Už sme si zvykli. Pokračujeme ďalej. Veď umelé oplodnenie to vyrieši a tie dve čiarky sa tam jednoducho objaviť musia. Aj keby ich tam mám sama dokresliť.

Pani doktorka nič nenechávala na náhodu. Keď som spomínala, že sme k nej chodili často, tak tentokrát sme tam boli ešte častejšie. Stále. Či to bolo v stredu o siedmej večer alebo v nedeľu na obed. Už sme si v čakárni dokonca obľúbili jedno kreslo, a keď náhodou tam na ňom niekto už sedel, tvárili sme sa urazene. 

Boli sme presvedčení, že tento mesiac ideme na to. Vajíčka pekne všetky rovnako narastú, pani doktorka ich odoberie, oni sa budú poslušne deliť, rásť a šup s nimi do mojej maternice, so zvyškom do mrazničky. Aké jednoduché, však? Injekcie som si poctivo pichala. Brucho som mala také nafúknuté, že podľa mojich odhadov som tam mala minimálne 36 vajíčok vo veľkosti tých slepačích. Takže žiadne malé čierne, ale široké tričko s Mickey Mousom, ktoré ocenili najmä deti v škôlke.

Tentokrát sme sa nemýlili. Ležala som na nemocničnej posteli s rukami preloženými na bruchu. Pribehli sestričky a už ma viezli na sálu. Tešila som sa. Pretože som vedela, že len tak nečinne nečakáme na zázrak a snažíme sa tomu dopomôcť. Že je tu nádej. A že veda je tak vyspelá a pomôže nám dostať sa do vytúženého cieľa. 

Prebudila som sa v nemocničnej izbe. Vo dverách sa objavil manžel s prekvapeným výrazom. Ani si poriadne nestihol vonku dať cigaretu na ukľudnenie a už som bola späť. "Tak," prišla i pani doktorka, "všetko prebehlo hladko a bez problémov," Usmiala som sa. "Vybrali sme 27 vajíčok," usadila sa vedľa mňa na posteľ. Tak to som nebola až tak vedľa s tými počtami. 

Bol to len začiatok. Počet pekný, ale uvidíme, koľko z nich vyberú a koľko z nich prežije. Ostávalo nám len čakať. Ako vždy.