Zuzka otvorila oči a nadšene si užívala, ako jej tvár pohládzajú posledné slnečné lúče, ktoré sa strácali za horizontom. Mala pocit, že to šťastie, ktoré k nej práve v tento moment prúdilo, je hmatateľné a môže si z neho nabrať koľko jej srdce vládze. Už dlho túžila po niečom takomto. A Boh to vedel. Presne poznal, ako má pristúpiť, aby dokonale obsiahol to, čo potrebovala. Keď Tomáš dohral a položil gitaru na stojan, usmial sa s privretými očami k oknu. Ticho šepol vďaku k Bohu a otočil sa k Zuzke. Nemo ho sledovala. 

"Je obdivuhodné, čo si za taký krátky čas, s Božím pôsobením, dokázal urobiť s mojim srdcom. A hoci mám tendenciu byť stále opatrná, chcem ti priznať, že si veľmi vzácny muž v mojom živote. A chcela by som.." odmlčala sa, lebo nevedela nájsť tie správne slová, akými by vyjadrila svoju lásku k nemu. Neisto sklopila pohľad a pozerala na slová piesne, ktoré pred chvíľou spievala. 

"To je v poriadku, moje nežné vtáča. Ak si opatrná a nie si si istá, ako vyjadriť svoje pocity ku mne." vošiel jej prstami do vlasov a naklonil sa ku nej. Chvíľu sledoval jej tvár a potom sa úplne ľahko dotkol jej pier. Privrela oči. Celé jej vnútro sa striaslo. Bol taký vnímavý, že presne vedel, čo potrebuje. Pocítila jeho úsmev, keď pomaly prešiel z pier po líci až na kľúčnu kosť. Potom sa na malý okamih odtiahol a snažil sa vpísať si do pamäte jej nežnú krásu. Keď uvidel, že sa jej mihalnice začali hýbať, lebo chcela otvoriť oči, náhle ju opäť pobozkal. Po dotykoch, ktoré jej pri bozku venoval, už viac nepotrebovala nič hovoriť. Všetko bolo jasné a zrejmé. On patrí k nej a ona? Ona sa cíti konečne nájdená. Boh jej to ticho šepkal do srdca. 

Na ďalší deň, keď sa zobudila, Tomáš opäť nebol vedľa nej. Noci s ním boli krásne. Sám ju k ničomu netlačil a venoval jej to potrebné, aby sa cítila milovaná a v bezpečí. Začala si zvykať na jeho mohutné ramená a pokojné náručie. Aj práve teraz by sa najradšej k nemu schúlila. Keď vyšla zo spálne, nepočula žiadne zvuky a tak pomaly zišla dole. Nikde nevidela ani Barrasa. Pozrela z okna von. Videla, ako veselo sa Tomáš hrá so svojím psím spoločníkom. V mysli sa jej vytvorila prestava, aký úžasný by bol ako manžel a otec. Usmiala sa, keď uvidela, ako sa narovnal a v očiach mu hrala chlapčenská radosť. Vzala si bundu a vyšla von. Ovanul ju svieži ranný vánok. Zhlboka sa nadýchla a započúvala sa do zvuku prírody. Ticho poďakovala Bohu za to, čím ju obdarovával. Keď otvorila oči, Barras utekal s veselým krútením chvosta k jej nohám. Tomáš z diaľky zvolal:

"Hej, kamarát, to nie je fér. Takéto podpásovky mi nerob." zdvihol loptu, ktorú Barrasovi hodil a pokrútil pobavene hlavou, keď zaregistroval, že v okamžiku ako zacítil Zuzku, úplne stratil záujem o hru. Tomáš vítal Zuzku so širokým úsmevom, keď sa k nej približoval. Zuzke podskočilo srdce. Urobila k nemu tiež niekoľko pomalých krokov a keď boli blízko seba, objala ho. Tomáš to nečakal, reagoval však okamžite a ochranársky si ju privinul k hrudi.

"Dobré ráno, moja drahá." šepol a pobozkal ju do vlasov. "Ako si sa vyspala?"