Prstami do nich vchádzal a hladil s takou jemnosťou a opatrnosťou, až som sa zachvela. Telom mi prešla vlna túžby. Jeho hruď sa hlboko zdvihla. Užíval si tento okamih a vôbec sa neodťahoval. Sedeli sme v tichu a počúvali zvuk vody. Vietor nás unášal sám bez toho, aby sa Joel akokoľvek námahal veslovaním.

"Zostaneme tu celý deň?" usmiala som sa, stále v jeho náručí. Zdvihla som oči k jeho tvári. Jemne sa usmial. 

"Chcela by si?" spýtal sa a pobozkal ma na zdvihnuté čelo. 

"S tebou? Kedykoľvek." usmiala som sa. Pomaly sa odtiahol a nežne ma pobozkal na pery. 

"Mám lepší nápad, ale potrebujem sa sústrediť na veslovanie." usmial sa. Odtiahla som sa. Opäť vzal veslá do rúk. 

Dostali sme sa až na druhú stranu, kde sa nachádzalo ďalšie mólo. Pritiahol loďku bližšie a vyšiel naň. Priviazal ju a podal mi ruku. Prijala som ju. Razovo ma potiahol k sebe a ja som sa  inštinktívne zachytila o jeho hrudník. Spaľujúco sa na mňa zahľadel. Kútik úst sa mu pohol do úsmevu. Prerývane som sa nadýchla a pozrela smerom k lesíku. Odtiahol sa a prsty si spojil s mojimi. Viedol ma pomalými krokmi cez mólo, po kamenistej pláži, až na miesto, kde bol urobený chodníček. Viedol okolo celého jazera. Sadli sme si na malú drevenú lavičku. Zadívala som sa na tú nádhernú scenériu, ktorá sa pred nami vynímala. Mohla som vidieť jazero v celej svojej kráse spolu so zeleňou, ktorá ju dotvárala. Bol to prekrásny pohľad. Po chvíli som sa otočila smerom na Joela. Jeho tvár bola zahalená do zvláštneho tajomna. Nevedela som rozpoznať, akými pocitmi prechádza. Nerušila som ho. Sústredila som sa na krásu, ktorá ma obklopovala. Dlho sa díval do diaľky a mlčal. Do srdca mi vošiel silný pocit naliehavosti, chytiť ho za ruku. Pomaly sa otočil mojim smerom. Jeho tvár bola pokojná, ale vážna. 

Dobrý deň. Môžem poprosiť o radu? Dcéra (4 roky) si stále obhrýza nechty. Najprv som sa samozrejme zľakla, že to má súvis s psychikou, že niečo nie je v poriadku. No potom to vyzeralo tak, že hneď ako na nechte mala hoci len maličký vyčnievajúci kúsok, tak jej to jednoducho zavadzalo. Teraz mám pocit, že keď nemá čo robiť s rukami, automaticky si ich začne obhrýzať alebo prstami hľadať, či tam niečo nezavadzia… Nechty má už veľmi zničené a nevie prestať. Keď už nemá čo obhrýzať, stane sa, že si rozhryzie aj kožu pri nechtoch, často až do krvi. Netuším, prečo to robí, trápi ma to a veľmi jej s tým chcem pomôcť. Nekarhám ju za to, len jej vravím, že som z toho smutná. Skúšala som už rôzne spôsoby, ako tomu zabrániť, ale všetko zlyhalo. Ona to nechce robiť, uvedomuje si, že s tým chce prestať, ale nejde jej to, lebo to robí podvedome, niekedy si ani nepamätá, že si ich obhrýzala. Zaberá len jedna vec – olepenie nechtov leukoplastom. To však môžem robiť len doma, lebo iba doma jej ich viem nanovo prelepiť, keď sa zašpiní, v škôlke sa to nedá. Tento spôsob jej vyhovuje, sama si to pýta, aby jej nechty nešli do úst. Prosím, poraďte mi, ako jej s tým môžem pomôcť. Veľmi ma to trápi a vidím, že aj ju. Chce prestať, no sama to nevie a ja jej neviem pomôcť.

Obhrýzanie nechtov a záderov, odborne onychofágia, je diskutovaným problémom, ktorému však rodičia nie vždy pripisujú veľký význam. Existujú ľahšie formy, ktoré ustúpia spontánne, ale aj zložitejšie formy, ktoré sprevádzajú dieťa až do dospelosti, pretože bez pomoci odborníka nezmiznú.

Onychofágia je považovaná za ľahkú neurózu, no môže mať zložité pozadie. Porovnávam to s teplotou, ktorou vám telo  signalizuje niečo jednoduchšie ale môže to byť aj zložitejší problém, a obhrýzanie nechtov, záderov a iné zlozvyky sú tiež signálom niečoho.

Ako bojovať s obhrýzaním nechtov u detí? A je vôbec potrebné s tým bojovať?

Archetypálnym priestorom ženy je rodina, rodinný krb a vytvorenie domova, archetypálnym priestorom muža je vonkajší svet, lovenie mamutov a ochrana rodiny. Naše názory toto poslanie nezmenia, zariadila to múdra príroda a trvalo to státisíce rokov.

Iba v rodine sa môžeme stať “sebaistými múdrymi kráľovnami”. Ak pôjdeme do sveta mužov “loviť mamutov”, tam svoju krásnu sebaistotu nemusíme získať. Nechajme tento priestor mužom, je to ich “parketa”.

Netvrdím, že sa máme vrátiť ku šporáku”, keď už vieme loviť aj “mamutov”.

Muži nás potrebujú cítiť ako ženy, ktoré si zachovali svoju ženskú podstatu a ženskú energiu. A potrebujú to cítiť aj naše deti.

A ak už aj pôjdeme do sveta (práce), mali by sme to urobiť svojim ženským spôsobom a predovšetkým so ženskou hrdosťou.
Netlačme sa do sveta mužov a neporovnávajme sa s nimi, nesúťažme s nimi.

Kde majú korene všetky naše ženské ” SEBA…” – sebaprijatie, sebavedomie, sebaúcta, sebahodnotenie …..?

Znenie článku  Vyrobte si masku na karneval:

https://www.sdetmi.com/podujatia/detail/43355/30%252B-tipov-na-masky-na-karneval-ktore-si-polahky-vyrobite-aj-sami-doma/

"Prečo si myslíš, že som princezná?" spýtala som sa ho so záujmom. Vážne zdvihol noštek a zažmurkal.

"Joel mi rozprával rozprávku o princeznej s hnedými vlasmi, láskavými očami a nádherným úsmevom, presne ako ty. A keď si pri ňom, tak potom ťa Joel našiel a priviedol za mnou. A keď vyrastiem, vezmem si ťa za ženu!" povedal rázne. Opäť som sa pozrela na Joela. Ten pobavene zdvihol obočie a pokrčil plecami. "A ako sa vlastne voláš, môj udatný rytier?" povedala som vážne a milo sa na neho usmiala.

"Ja som Benjamín, ale môžeš ma volať Ben." priblížil sa ku mne a pobozkal ma na líce. Zaplavila ma neha a pohladila som ho po líci.

"Veľmi ma teší, môj drahý rytier, Ben." opätovala som mu bozk na líce.

"No tak to prrr", zaznel Joelov veselý, prísny hlas, "ja som myslel, že si môj kamarát a z teba sa vykľul môj sok." zamračil sa na neho Joel. Ben mu skočil na kolená a Joel ho začal veselo štekliť. Zamilovane som sa pozerala na ich hru. Odrazu k nám odo dverí zaznel mužský hlas:

"Ben, ty lapaj, kde si zase ušiel?" pri dverách na terasu stál muž s veselým výrazom. V rukách držal utierku. "Ale aká vzácna návšteva k nám prišla. Môj drahý priateľu, rád ťa vidím." jeho hlas sa zmenil, keď podišiel ku nám.