"Pamätáš si ten čas, keď sme boli v nemocnici a ty si mi rozprávala o svojom sne? Trošku prchkejšie som reagoval na stať z Biblie, ktorú si počula." hovoril ticho a pomaly. Akoby mi chcel niečo vysvetliť.

"Nepamätám si úplne, čo máš na mysli." povedala som vážne a prekvapene. 

"Ja poznám svoje zámery, ktoré mám s vami,‘ znie výrok Hospodina, ‚sú to zámery pokoja, a nie nešťastia; dám vám budúcnosť a nádej. Keď budete ku mne volať, keď prídete a budete sa ku mne modliť, vypočujem vás. Budete ma hľadať a nájdete ma, lebo ma budete hľadať celým svojím srdcom.  Dám sa vám nájsť,‘ znie výrok Hospodina, ‚zmením váš údel, zhromaždím vás spomedzi všetkých národov a zo všetkých miest, kam som vás rozptýlil,‘ znie výrok Hospodina, ‚a vrátim vás na miesto, odkiaľ som vás odviedol do zajatia.‘“ (Biblia, Jer 29:11)

Čítal pomaly s občasnými prestávkami, aby sa na mňa mohol pozrieť. Keď som počula druhú vetu, akoby sa mi všetko vrátilo a ja som si spomenula.

"Áno, pamätám si na to." nechápavo som sa na neho pozrela. 

"Môj starký, ešte pred naším odchodom hovoril, že počul Boží hlas. Modlil sa za mňa, pretože videl, že nemám doliečené srdce." odmlčal sa, sklonil hlavu a zaťal sánku. Mlčala som a čakala, kedy sa rozhodne pokračovať. Opäť zdvihol pohľad ku mne a oblizol si pery. Ticho som prikývla. 

"Boli sme so Sarou a mamkou navštíviť svadobný salón. Sara si bola skúšať svadobné šaty." povedala som letmo. 

"A načo tam potom bola aj tvoja mamka?" spýtal sa hravo.

"No dobre. Aj ja som si skúšala svadobné šaty." povedala som rezignovane. Obdivne sa pousmial.

"A?" vyzvedal ďalej.

"Áno, zajednala som si jedny na náš termín." povedala som s výdychom. Šťastie mu vošlo do očí a nadšene sa usmial. Priblížil sa ešte bližšie ku mne a pohladil ma po tvári.

"Už sa neviem dočkať, až ťa v nich uvidím." povedal zamilovane.  

Názov knihy:   Diablova zajatkyňa

Autor: Jana Pronská

Jazyk: slovenský

Žáner: historický román, romantika

Kedy som ju čítala: december 2020 

Špeciálne znamenie: slovenský stredovek