Vážené dámy, vážení páni. Držte si klobúky, ideme z kopca. Toto ešte nie je záverečná recenzia, ale potrebujem popridávať fotky jednu po druhej k textu, aby ste si aj vy užili rovnaký zážitok ako ja pri rozbaľovaní Motýlieho kolotoča od Fisher-Price

Ok, veľmi rýchlo: posledných sedem dní sme si boli o dve ulice ďalej odskočiť na pôrod, tak som sa k testovaniu kolotoča dostala až včera. 

Joj, aké krásnučké, neviem sa dočkať! 

Kolotoč nad postieľku "Motýlikovia". No, neviem v ktorom vesmíre majú moýlikovia medvedie tváričky, ale nehádam sa. Počkajte, už tomu rozumiem, to sú medvedíky v kostýmoch motýlikov. Aha, ladíme sa na Halloween. Už rozumiem. 

Pre istotu čítam zadnú stranu, či bude treba dokúpiť batérie. Bude. A nielen klasické AA, ktorých už máme doma zásobu - pre istotu (vtipná príhoda: bola som pred pôrodom v obchode s elektronikou a kupovala asi 4 veľké balíky AA batérií - keď sa na mňa predavač čudne pozrel iba som mykla plecom: "čo, manžel chodí na veľa služobiek" - nebol si istý či žartujem, ale trošku ho to vykoľajilo, haha). Takže problém číslo jedna: "manžel, kupuj AAA batérie po ceste domov!" 

Pokračujem ďalej v rozbaľovaní. Zatiaľ všetko vyzerá byť okay. 

Neľahká situácia nás prinútila zmeniť pohľad na výchovu. Prostredníctvom rozprávok sme dokázali nadviazať komunikáciu so synom

Panovačnosť u detí. V dnešnej dobe sa čoraz viac rodičov stretáva s panovačnosťou u detí. Objavuje sa vo veľkom od 80. rokov 20. storočia, a to najmä vplyvom technokratickej spoločnosti. Dnešný životný štýl postavený na technike môže poskytnúť mylnú predstavu o tom, že všetko sa dá ovládať. Pre dieťa majúce záľubu v rozkazovaní, môže byť náročné zvládnuť situáciu, ktorá nevyšla podľa jeho predstáv, a na akýkoľvek neúspech môže reagovať neprimerane. Pri včasnom riešení v skorom veku dieťaťa je možné panovačné dieťa nasmerovať na požadované formy sociálneho správania, aby z neho vyrástol láskavý, ľudský, úctivý a slušný človek. Naopak, neriešená panovačnosť môže viesť až k závislosti od moci.

Ako prebieha normálne zdravé vzdorovanie? Vzdorovanie u malých detí je dôležité vývojové obdobie spojené s formovaním ega. Dieťa sa usiluje presadiť vzdorovaním, zlosťou namierenou proti predmetom, proti samotnému dieťaťu alebo proti rodičom. Jednou z ciest, ako nadviazať komunikáciu s dieťaťom aj v období vzdoru, je práve výchova prostredníctvom rozprávok. Dôležité je dieťa upovedomiť, že existujú určité hranice, ktoré treba rešpektovať. Rodič má tú moc, že čo povie, to platí. Dieťa by malo cítiť zo strany rodičia jednoznačnosť a následne bezpečie.

Ako to niekedy vyzerá v skutočnosti? V skutočnosti to však môže vyzerať aj takto – rodič si myslí, že je láskavý, milujúci, plniaci všetky túžby svojho dieťaťa, a preto ho dieťa bude rešpektovať. No myslí si to len on. Ak niečo povie a dieťa začne vzdorovať, tak mu ustúpi, rýchlo niečo sľúbi, len aby ho utíšil. Prípadne sa mu vyhráža, že ak to ešte raz spraví, tak ide domov, no v skutočnosti ide domov až na piatykrát, keď už sa rodič cíti v spoločnosti zazerajúcich rodičov nepríjemne. Dieťa rýchlo pochopí, že má väčšiu moc, stráca dôveru v rodičovské slovo. Vie, že keď zavelí, dosiahne si svoje. Ako sa potom môže dieťa cítiť bezpečne, ak vie, že preberá moc?

Ako to vyzeralo u nás? Po dlhom úsilí sme sa dočkali nášho vytúženého prvého synčeka, dali sme mu všetku lásku, všetko, čo sme mu videli na očkách. Pomaly prebral moc – platilo to, čo povedal on. Ak nebolo podľa jeho predstáv, reagoval neprimerane. Vzdorovité správanie sa u syna prejavovalo nesmiernym smútkom, prestal sa smiať a prestal prijímať potravu. Kedy sme sa dozvedeli, kde sme spravili chybu? Syna sme starostlivo pripravovali na príchod súrodenca, veľmi sa tešil. No keď sa braček narodil, tak nám prvorodený prestal prijímať potravu. Nejedol vôbec nič, pil len mlieko. Veľmi sme sa natrápili a naplakali, nasľubovali aj navyhrážali, no nepomáhalo nič. Dostali sme sa k odborníkovi na detskú dušu, ten nám našťastie diagnostikoval len výchovný problém a oboznámil nás s panovačnosťou.

Ako sme sa s detskou panovačnosťou popasovali? Lekár nám odporučil nadviazať komunikáciu so synom prostredníctvom rozprávaných príbehov. Oboznámiť ho so správaním ostatných v podobných bežných životných situáciách. Keď sa dieťa stretáva so situáciou, ktorú pozná, cíti sa bezpečne a vtedy sa mení aj jeho celkové sociálne správanie a postoj. Ale hlavne nám lekár podal iný pohľad na výchovu. Pomohol nám rodičom uvedomiť si, že nie to, že dieťaťu splníme všetko, čo mu na očkách vidíme, z nás robí láskavých a milujúcich rodičov. Že aj napriek tomu, že dieťaťu venujeme všetok čas a lásku, a že dieťa pozná už od dva a pol roka všetky farby a to aj v anglickom jazyku, z nás ešte nerobí ukážkových rodičov. Dieťa treba pripraviť na situácie skutočného sveta. Nedožičiť mu všetko len preto, aby nevzdorovalo. Učiť ho farby života a nie poučky. Ukázať dieťaťu, že rodič má tú moc poskytnúť mu bezpečie. Rozprávkové príbehy sa stali námetom pre knižné spracovanie s názvom Úsmev na dobrú noc.

Ahojte mamicky a skoro mamicky. Viete mi dat nejake dobre odporucanie na dobru gynekologicku v Malackach a okoli? Dakujem

Dnes som otvorila malej bublifuk a začala jej púšťať bublinky. Má rok. Je to jej prvý bublifuk a prvé bublinky. Najprv sa čudovala a snažila sa každú bublinku chytiť do rúčky, no samozrejme všetky praskli. Páčilo sa jej to a začala ich veselo naháňať po obývačke a povzbudzovala ma, aby som jej vyfúkla ďalšie. Tešila som sa aj ja aj ona z toho, že sme zase objavili niečo nové na zábavu. Moja radosť však netrvala dlho a začala som rozmýšlať, čo za svinstvo dávajú do tých bublifukov, určite sú tam škodlivé látky a možno aj jedovaté a neviem či vôbec je to vhodné pre také malé dieťa, padá jej to na vlasy a na pokožku a môže to aj prehltnúť. Alebo vdýchnuť! A radšej by som mala bublifuk schovať a už nikdy jej ho nevytiahnuť.

Taká sranda ako bublifuk. Obyčajný, bezvýznamný, neškodný bublifuk ma priviedol k úvahe, v akej hroznej dobe to žijeme. Vďaka internetu máme trilión informácií o všetkých nástrahách, ktoré číhajú na nás aj na naše deti. Človek sa už nemôže tešiť z bežných vecí, ktoré boli kedysi vzácne. Teraz už sú nebezpečné. Človek 21.storočia má extrémne ťažkú úlohu vo filtrovaní všetkých informácií, ktoré sa k nemu dostávajú. Musí rozhodnúť čo bude najlepšie. Neviem ako vy, ale ja som občas z tých všetkých možností, ktoré sa nám ponúkajú doslova zahltená a zmätená tak, že sa neviem rozhodnúť a trápia ma neustále výčitky a pochyby, či to čo robím je to najlepšie.

Napríklad také prvé príkrmy a jedlo vo všeobecnosti. Deti by mali jesť najmä ovocie a zeleninu, no okej, ale nie len takú obyčajnú. Ale bio! Rodič sa môže zodrať aby obehol všetky obchody a našiel to správne. Keď už sa cítíte ako víťaz, zabudli ste zistiť, či to bio pochádza z kvalitného zdroja, či je to slovenské, miestne, lokálne a fare trade. Ak z toho chcete niečo uvariť, musíte sa uistiť, že máte kvalitnú panvicu, kvalitný olej, kvalitné korenie, soľ a všetky suroviny bez éčok, farbív, konzervantov. Ideálne hotový pokrm spotrebovať do pol hodiny. Nie aby ste to prihrievali v mikrovlnke. Sú teraz moderné rôzne potraviny, o ktorých nielen naše mamy, ale ani my sami sme nechyrovali ešte pred 10 rokmi. Rôznia sa odporúčania čo ako a kedy dávať dieťaťu jesť. To čo vám niekto odporučí, vám následne niekto iný v momente vyvráti a vy sa môžete z toho aj zblázniť. Raz sa dočítate, že máte používať kokosový olej, potom, že kokosový olej sa nemôže tepelne upraviť a nakoniec je kokosový olej vlastne jedovatý. A vlastne hlavne nie ten z Karibiku, ten je úplne najhorší. Môžete dať svojmu dieťaťu jesť cviklu, ale musíte ju variť dve hodiny v odokrytom hrnci. Vy chcete dávať dieťaťu mäso? No fajn, ale nie len také obyčajné mäso, treba si zistiť v akých podmienkach zviera žilo, zomrelo a ako ho spracovali. A ešte ako žili aj jeho rodičia a starí rodičia. No ale zase neviem či chcete pchať do dieťaťa tie antibiotiká čo sa v ňom nachádzajú. Taktiež sa na to pozrite z etického hľadiska. Ako by sa vám páčilo, keby zvieratká jedli vás? Rovnako nebezpečné sú aj vajíčka a mlieko...teda moment, mlieko mu radšej vôbec nedávajte. Určite ste počuli ako veľmi je mlieko nezdravé a to čo sa ponúka u nás v obchodoch vlastne ani nie je mlieko. Len biela zafarbená tekutina plná hormónov a kravského utrpenia. Používajte radšej rastlinné mlieko. Ale nie tú presladenú vodu, čo majú v obchodoch! Vyrábajte vlastné. No ale pozor na to, že z čoho! Vodu z vodovou nepite, je plná chlóru a nečistôt. Deťom dávajte len dojčenskú vodu, avšak pozor, lebo z plastových fliaš sa uvoľňujú tie plasty do tej vody. A okrem toho, kto už chce kupovať dnes plasty a škodiť planéte? Chlebík iba kváskový a hlavne nie pšeničný! Samozrejme domáci. Každá jedna gazdinka musí vedieť vypestovať kvások. Aj všetko ďalšie pečivo či koláče treba mať domáce. Pozor na suroviny a zdroje!!! Prášok do pečiva určite bezfosfátový, škoricu cejlonskú a vanilku bourbonskú, cukor brezový. Ryby sú zdravé, treba jesť ryby...no ale tiež len nie také hociaké. Vedeli ste, že chovné lososy plávajú v špinavej vode plnej svojich výkalov a mali by ste kupovať tie voľne žijúce. Papajte strukoviny, ale hlavne žiadnu sóju a kukuricu, tie sú predsa geneticky modifikované. Také polotovary, sladkosti, údeniny vás môžu rovno zabiť. Párky sú plné koží a zvyškov z mäsa, kto by to len dal dieťatu... Pozorne sledujte etikety a pokiaľ na obale nie je: bio, eko, vegánske, bez lepku, bez laktózy, bez konzervantov, bez umelých sladidiel, farbív, eticky vypestované, fair trade...tak si to rovno vyhoďte z hlavy...a nákupného košíka.Dostaňme sa ešte aj k cenovej rovine...nechcete jesť chemické zbrane? Nooo tak to otvárajte peňaženky. Že svoj rodičák miniete na potraviny jednorazovo? Koho to zaujíma, robíte to predsa pre zdravie. V tomto mali naše mamy obrovskú výhodu. Pre ne bolo jediným odporúčaním, kŕmiť svoje dieťa. Skrátka dať mu jedlo, nenechať ho hladné. Dnes má človek výčitky len čo vstúpi do obchodného reťazca.

Keď už ste dokázali svoje dieťa nakŕmiť a pritom ho nezabiť, gratulujem vám, no ešte sa netešte. Dávajte pozor aj na jeho oblečenie, kozmetiku a všetko s čím sa hrá a prichádza do kontaktu. Hádam len nekupujete oblečenie plné farbív a chrómu. Vyrobené za neľudských podmienok v Bangladéši a Číne. Podporujete vykorisťovanie a detskú prácu. Vôbec nekupujte farebné oblečenie, ale ani biele. To je predsa vymáčané v chlóre. Viete že treba podporovať hlavne slovenskú tvorbu, čo na tom, že také tričko stojí 40 eur. Robíte to predsa pre svoje zdravie a o to ide. Keď na to nemáte, mali by ste radšej chodiť nahí. Viete aké zdravé je otužovanie? Hračky nesmú byť v žiadnom prípade s obsahom plastu, ftalátov, BPA a ani fľaše, riad, či hrnčeky. Keď už máte aj hračky drevené, tak bez laku a farby. Deti kúpte len v čistej vodičke (prevarenej Evian v sklenenej flaši). Nepridávajte žiadnu chemickú kozmetiku, ktorá obsahuje silikóny a parabény a je testovaná na zvieratách, len čisto prírodné bio oleje za studena lisované po domácky vypestované a vyrobené. Pevne verím, že vaše deti nepoužívajú jednorazové plienky (ani vlhčené obrúsky) a že tie látkové periete v mydlových orechoch po domácky vyrobených.

Takže do boja ženy! Miesto toho aby sme v noci spali, vydajme sa na nekonečné štúdium toho, čo nám škodí a čo nám prospieva. Ako sa starať o seba a svojich blízkych, aby sme prežili dobu jedovú. Ako sa nenechať zavádzať, klamať a tráviť obchodníkmi, ktorým ide len o zisk.

Ak sa budete cítiť unavene, zmätene a frustrovane, vedzte, že v tom nie ste samé. A nalejte si víno (dobrého pôvodu).

Uhádnete, bez ktorej zložky stravy sa naše telo nezaobíde? Aj keď nepatrí medzi základné živiny, je pre nás a naše bežné fungovanie absolútne nevyhnutná. A navyše nám preukázateľne pomáha s chudnutím. Áno, presne tak, reč je o čistej vode.

Koľko vody mám denne vypiť?

Aby dospelé telo správne fungovalo, je dobré dopriať si približne 40 ml vody na každý kilogram telesnej hmotnosti za deň. U 70 kg vážiaceho človeka je to teda zhruba 2,8 litra vody denne. Nezabúdajte, že ak do svojho programu zaraďujete šport, vodu, ktorú vypijete počas cvičenia, do pitného režimu nepočítajte. Počas zvýšenej telesnej aktivity potreba príjmu tekutín stúpa. Aj milovníci dobrej kávy a čajov s vysokým obsahom kofeínu by mali siahnuť po extra pohári čistej vody približne v rovnakom objeme. Kofeín v nápojoch totiž dehydruje.

Balená voda je predsa „lepšia“

Cukor na nás čaká naozaj za každým rohom a ak ste zmätení z lúštenia etikiet balených nápojov a ochutených minerálnych vôd, ktoré sú často nečakane obsiahle, zamerajte sa na to, aby vám aj obyčajná voda z kohútika chutila. Ušetríte potom nielen peniaze, ale aj veľa prijatých kalórií denne. Neplytvanie plastom vás navyše zahreje pri srdci a dodržiavanie pitného režimu pre vás bude oveľa jednoduchšie.

Je voda, ktorú pijem, kvalitná?

Poviem to otvorene, cesto na tieto krásky je jedno z tých úplne najlepších. Je to univerzálna záležitosť, z ktorej pripravíte hneď niekoľko vecí. Klasikou sú cupcakes a muffinky. Ale skvele sa hodí aj ako tekvicový chlebík ku káve. Alebo ako korpus do torty. Alebo si ho upečiete na celý plech (zdvojnásobíte dávku) a pridáte doňho ovocie. Alebo upečiete v okrúhlej forme a navrch dáte creamcheese... Ja toto cesto jednoducho milujem. Je krásne vláčne, vôbec nie je hutné, proste akurát. Robila som ho snáď stokrát na rôzne príležitosti a vždy zožalo obrovský úspech. 

A ak vás toto neohúrilo, tak vedzte aspoň to, že jeho príprava je super jednoduchá a rýchla 🙂 Zmiešate všetky suroviny a ide to na plech.

No čo môže byť viac?

210g tekvicového pyré

2 vajcia

120ml oleja

Včera večer keď som prišla domov som zistila že môj 13 ročný syn si domov priniesol spoluziacku a chytal jej prsia. Je to pohode? Čo som spravila zle?

Ahojte mamicky, buduce mamicky. Chcela by som sa spytat na vase recenzie na dr. Plichtovu. Som v osomom tyzdni tehotenstva a zial moja lekarka je velmi nehumanna, takze som ku nej ani po zisteni tehotenstva nesla. Ked som chcela zmenit, kazdy lekar ma odbil, ze ako tehotnu ma nezoberie, ze neberu nove tehu pacientky. Nemam za sebou este ani jednu navstevu lekara. Samozrejme to potrebujem uz cim skor a pocula som pekne ohlasy na dr. Plichtovu. Nikde na nete neviem na nu najst kontakt, tak sa obraciam na vas, s prosbou o pomoc. Vopred dakujem.

Rodičia majú v dnešnej dobe veľa možností, ako svojim deťom dopriať vyvážený príjem vitamínov a minerálov. Supermarkety sú aj v zime plné ovocia a zeleniny a lekárne ponúka výživové doplnky  pre všetky vekové kategórie. Napriek tomu slovenské deti nie sú o veľa zdravšie ako predtým. Na vine je vysoký príjem cukru, a to hlavne v sladených nápojoch, sladkostiach, ale aj v produktoch rýchleho občerstvenia. Detská obezita je tak novou hrozbou pre zdravý vývoj slovenských detí.

Deti v roku 2018 trpia inými zdravotnými problémami ako pred niekoľkými desiatkami rokov, najnovšie ich totiž postihujú takzvané civilizačné choroby, spôsobené súčasným životným štýlom. Rodičia sa síce snažia dbať na príjem dostatku vitamínov a minerálov, deti ale často zeleninu a ovocie odmietajú, viac im chutia sladkosti. "Deti dnes, v porovnaní s minulosťou, nemajú problém s nedostatočným príjmom energie, naopak ho majú až príliš vysoký. Problém je v zložení ich potravy. Chutí im slané a sladké, čo sú hlavne priemyselne spracované potraviny, v ktorých je zvyčajne nedostatok vitamínov a minerálov. Tým sa deti dostávajú do začarovaného kruhu nezdravého vývoja," komentuje zdravotné riziká nesprávnej výživy MUDr. Jan Boženský, ktorý sa podieľa na vývoji výživových doplnkov Marťankovia v spoločnosti Walmark.

Dohliadnite na to, čo vaše deti prijímajú:

• 36 % batoliat má nedostatočný príjem vápnika
• 33 % batoliat má nedostatočný príjem železa
• 62 % batoliat má nedostatočný príjem vitamínu D

Zdroj: mayoclinic.org a standfordchildrens.org

Kľúčové "Déčko" a skoncovanie so zlozvykmi

Vždy som snívala o veľkej rodine. Po ukončení strednej školy som zamietla možnosť študovať ďalej a začala som intenzívnejšie túžiť po rodine. S mojim priateľom sme sa rozhodli vziať sa pomerne mladí, avšak obaja sme sa na manželstvo a rodinu cítili dostatočne pripravení.

V spočiatku šťastnom manželstve nastal zvrat, keď sa nám nedarilo pre nás to najdôležitejšie - mať dieťa.

Nechápali sme, snažili sme sa, vyskúšali sme možné aj nemožné. Náš vzájomný vzťah bol poznačený neúspešnou túžbou po dieťati. Nevzdávali sme sa. No napriek tomu nič z toho, čo sme vyskúšali, nepomáhalo. Začal sa kolotoč: odborná i neodborná pomoc, rady všetkých navôkol, internetové fóra, stránky, cesty do prírody, ktorá by mohla pomôcť, cesty za ľuďmi, ktorí by mohli pomôcť. Aktivita na diskusiách určených pre „snažilky“. Nič.

Zaťala som sa, a po nekonečnom úsilí a dopadoch na zdravie, ktoré všelijaké pokusy spôsobili, som tvrdohlavo odmietala čo i len zmienku o ďalšej snahe. V tej dobe som prerušila mnoho kontaktov a prestala som sa radiť na internete s ostatnými „snažilkami“. O dieťati som už nedokázala hovoriť, ani počuť. Naplno som sa začala venovať práci, čo však znamenalo ochladnutie vzťahu s manželom. A hoci sa zdalo, že koniec mojej snahy o dieťa bude znamenať aj koniec nášho manželstva, mýlila som sa. Práve vtedy totiž môj muž načerpal poslednú energiu a vynaložil úsilie. Nielen pre dieťa, ale i pre naše manželstvo.

Môj manžel mi na Vianoce daroval nejaký doplnok výživy. Nič také sme predtým neužívali ani sa o takéto veci nezaujímali, preto ma tento darček veľmi prekvapil. Povedal mi, ževraj o tom už viackrát počul, že to má v sebe organický jód a ten mi vraj pomôže byť menej unavenou a zároveň aktívnejšou v práci, keď sa jej už toľko venujem. Bola som potešená, že sa zmieril s mojim zameraním sa na prácu a že aj on konečne pochopil, že spoločný potomok nám dvom asi nie je súdený. Síce ma z toho nečakane bodlo pri srdci, rozum mi vravel, že je to tak dobré.

Mala som zvláštny pocit, keď mi manžel vždy predtým, než sme ráno vyšli z domu nanútil polievkovú lyžicu toho výživového doplnku, ktorý mi daroval na Vianoce. Pravdou je, že po približne mesiaci som pociťovala uvoľnenie napätia, ktoré sa vo mne za tie roky hromadilo a celkovo som sa cítili „zdravšie“. Zároveň sa však v tom čase minula fľaša tohto doplnku. Nepripisovala som tomu žiadnu dôležitosť a napriek vitálnosti, ktorú som po ňom cítila, nechcelo sa mi zháňať ho opäť. Tu však znova prekvapil môj manžel, ktorý mi hneď na druhý deň priniesol ďalšiu krabičku s nápisom JODA ORGANIKA®. Síce ma to troška prekvapilo, ale na ranné dávky polievkovej lyžice ma už môj manžel nemusel presviedčať. Cítila som sa lepšie a sama som sa začínala stávať veľkým priaznivcov tohto výživového doplnku.

Ako hovorí klasik – rodina sa buduje za spoločným stolom. Preto už od malička vediem obe deti k tomu, že aj stravovanie má určité pravidlá – nejde iba o to, naplniť si žalúdok, ale záleží aj na tom, kde a ako jeme. 

Spoločné stolovanie bolo u nás v rodine alfou a omegou. Z neúčasti na nedeľnom obede nás mohla ospravedlniť len choroba alebo celodenná neprítomnosť. Mamina si vždy dala záležať, aby bolo „nedeľné menu“ a na stole muselo byť slávnostne prestreté. Samozrejme, cez týždeň nebolo spoločné stravovanie vždy možné, hlavne keď sme už boli starší a každý mal svoj program. Ale cez víkend sme jedli spolu. Raňajky, obedy, večere už podľa programu. Počas víkendov na záhrade sa nás o 12:30 za stolom zišlo v najlepších časoch aj 15. Ale to sa už obed stal spoločenskou udalosťou, ktorá trvala vyše hodiny. 🙂

Chcem tým povedať, že „kultúra stolovania“ a isté zásady sa mi už od malička vryli pod kožu, a tak je len prirodzené, že k nim vediem aj moje deti. Ako však zvládnuť obed s malými deťmi bez toho, aby všetci účastníci nezošediveli? Podelím sa o pár zásad, ktoré praktizujeme. Výsledkom je, že vďaka takémuto „domácemu tréningu“ sa dokážeme od toho roka – roka a pol najesť pomerne komfortne všetci štyria súčasne. A to považujem za úspech 🙂 .

1. Jeme 5x do dňa v ustálených časoch

Za základ považujem, aby dieťa v čase „jedla“ bolo hladné. Svoju porciu potom zje relatívne bez vymýšľania. Preto deti raňajkujú, desiatujú, obedujú, olovrantujú a večerajú. A to je všetko. Pomedzi to si dáme maximálne trochu ovocia, ale väčšinou vôbec nič. Iba pijeme vodu. Rôzne keksíky, piškóty a pod. používam ako núdzové riešenie len vo výnimočných prípadoch.

Výsledkom je, že deti majú jednak pravidelný rytmus – ich telo je nastavené a vie, kedy má aké jedlo očakávať. Zároveň medzi jednotlivými dávkami drobci dostatočne vyhladnú na to, aby potom ochotne zjedli svoju porciu.

Ahoj synček môj milovaný, 

aaach prešlo už toľko času ak by si tu s nami bol už by si mal 11 mesiacov, to by si už bol riadny veľkáč, hádam by si už robil aj svoje prvé nemotorné krôčky a tak krásne by si sa smial.....stále tomu len ťažko verím, že prešlo už 11 dlhých mesiacov od toho krásneho dňa keď som sa ťa prvýkrát pobozkala a keď som ani len netušila, že tých ďalších bozkov už bude tak málo. 

Len ťažko sama verím tomu, že sa to všetko vlastne naozaj stalo, že som to vôbec prežila, že som sa vôbec dokázala postaviť z postele na nohy a že som začala normálne fungovať a našla si prácu. 

Už sa mi dýcha o niečo ťažšie aj keď bolesť stále nezmizla a ani nikdy neodíde a ak áno tak len na chvíľu a potom sa naplno vráti. Neprejde deň kedy by som na teba nemyslela stačí jeden pohľad na tvoju fotku, jedna spomienka a moje oči sa naplnia slzami a srdce zase krváca. Zabolí to keď sa niekto opýta na to obdobie a najmä keď sa tvoj 5-ročný  bratranec spýta, že kedy príde už to bábätko čo som mala v brušku. Veď sme mu to predsa stále hovorili, ako spolu budete hrať futbal a naháňať sa po záhrade. Stále tak ako ja tomu nerozumie a nevie pochopiť, že si bol choručký tak sa stal anjelikom a veľmi ma presviedča o tom, že keď tam v nebíčku vyrastie tak potom príde. Vtedy už nie som schopná nič povedať len si tak veľmi želám aby mal pravdu, aby to všetko bol len sen a ty si sa k nám vrátil.

Už si neviem spomenúť na tvoju vôňu, nepamätám sa už aké to bolo držať v náruči tvoje drobné telíčko, necítim tu neskutočnú lásku, ktorá ma napĺňala pri každom pohľade na teba. 

Verím však, že napriek všetkému zlému ešte budem schopná tak ľúbiť ako ľúbim teba. V brušku mi totiž opäť rastie ten najväčší dar, ktorý sme si mohli priať. Viem, že je to aj tvoja zaslúha, že pánbožko vypočul naše prosby, veď si mi to raz povedal v tom krásnom sne, že ešte budem mať zdravé detičky.

Cítiš sa vyčerpaná, trpíš častými bolesťami hlavy, zhoršil sa ti stav pleti a ani trávenie nie je žiadna sláva? Čo ak za tým nie je len PMS? Všetko to môže byť signálom, že tvoja imunita si vzala neplatené voľno, odmieta spolupracovať a nehovoriac o tom, že si znenazdajky nedokáže poradiť s niektorými potravinami. Ktoré potraviny patria najčastejšie do skupiny "problémové" a ako si poradiť?

V poslednej dobe sa stále viac hovorí o ochoreniach, súvisiacich s nežiaducimi reakciami na niektoré potraviny. Ide o potravinové alergie alebo intoleranciu napríklad na histamín, laktózu alebo lepok. Niekedy tieto poruchy trávenia spôsobujú iba mierny diskomfort, no inokedy môžu vážne ohroziť naše zdravie. Pozrime sa spoločne na to, aké sú medzi nimi rozdiely a ktorým potravinám sa treba radšej vyhnúť.

Alergia – tá, čo si dáva načas

Alergia nám dá o sebe vedieť skoro okamžite. Zjete oriešky a zrazu cítite, ako vám nepríjemne puchnú pery a na tele máte nepekný, červený výsev. Imunita vyhodnotila danú potravinu za „nepriateľa“ a pomocou IgE protilátok sa začal obranný mechanizmus ochrany, prudkým vylučovaním histamínu a mnohých ďalších látok, ktoré sú zodpovedné za prejav alergie. Alergia sa môže prejavovať rôzne, najčastejšie však pocitom svrbenia, žihľavkou, nádchou, slzením očí, zvracaním alebo hnačkou. V extrémnych prípadoch, až život ohrozujúcim anafylaktickým šokom. Medzi najčastejšie potenciálne alergény patria najmä arašidy a iné orechy, ryby a morské plody, zeler, jablká, sóju, pšenicu. U malých detí treba dávať pozor najmä na vaječný bielok a bielkovinu mliečneho pôvodu, teda mlieko.

Oneskorená IgG reakcia na potraviny – nenápadná a pomalá nepriateľka

Pri „klasickej“, okamžitej IgE potravinovej alergii, vieme okamžite, že máme s danou potravinou problém. Pri oneskorenej potravinovej reakcii je to oveľa zložitejšie. Neprejaví sa okamžite, ale až o niekoľko hodín, dní či dokonca až po pravidelnej konzumácii počas dlhšieho obdobia. Na rozdiel od potravinovej alergie, ide o zvýšenú priepustnosť čreva a následnú oneskorenú reakciu imunitného systému na problémovú potravinu. Oneskorená potravinová reakcia môže mať rôzne prejavy, od kožných ťažkostí až po bolesť hlavy, tráviace ťažkosti, pocit chronickej únavy, zápaly, gynekologické či dokonca až psychické problémy. Telom netolerovaných potravín môže byť naraz viacero. Najväčší problém je dlhodobé neliečenie a je potrebná  včasná kvalitná diagnostika, ktorá odhalí problémové potraviny. Pozor si treba dať najmä na najčastejšie netolerované potraviny ako sú mlieko, vajcia, obilniny, kvasnice, morské plody, orechy a strukoviny.

Ahojte, chcela by som sa opýtať či má niekto skúsenosť či už dobrú alebo zlú s Bojnickou nemocnicou, nejedná sa o pôrodníctvo ale traumatologické oddelenie. 🙂

Tak, a bol tu veľký deň. Nastúpili sme do prvého ročníka s veľkým očakávaním a nadšením. Popri správach, článkoch a blogoch som neočakávala hladký a dokonalý prelet prvou triedou, tak ako to býva v lietadle do Singapuru, vedela som, že skôr či neskôr to už nebude len o veľkej, širokej stuhe s nápisom "prváčik" prehodenej na malom človiečiku s obrovskou taškou. Ani som sa nenazdala a už som sa stretla so zarážajúcou informáciou týkajúcou sa hygieny v škole.

Predstavujem si Samka ako ešte pred dvomi mesiacmi v škôlke zdieľal spoločné záchody bez dverí so svojimi rovesníkmi a s dohľadom pani učiteľky a dnes už čelí, popri všetkých tých zmenách aj nástrahám, s ktorými aj my, dospelí, máme niekedy problém keď papier nie je tam, kde má byť. 

Verte či neverte, v minulosti jedno, možno dve nezbedné deti v škole rozkotúľali viac toaletného papiera ako by bolo potrebné. No, do dnes ďaľších 250 detí za to berie zodpovednosť a musí sa vyrovnať so skutočnosťou, že ak si zabudnú z triedy v tej rýchlosti a chaose zobrať toaletný papier, tak budú musieť improvizovať. Častokrát na úkor hygieny iných detí. Nehovoriac o tom, že medzi zoznamom zošitov, gúm a pier, ktoré je potrebné školákom zakúpiť, sa nachádzal aj toaletný papier. To nemá logiku! Kým škola môže lacnejšie kupovať hygienické a čistiace prostriedky na faktúru za veľkoobchodné ceny, nútia nás, rodičov, kupovať toaletný papier s maloobchodnou prirážkou. Veď za tú istú cenu mohli mať raz toľko papiera! Od pedagógov očakávate vzdelanosť a vedomosť počtov, tak ako mohli dopustiť niečo takéto? Kde sú hygienici? A prečo nekontrolujú školy ale zameriavajú sa buzerovanie drobných podnikateľov? Kde je štát? Načo sú obedy zadarmo, ak nie je ani na obyčajný papier na školách?

Vec ma natoľko rozčarovala, že som sa začala vypytovať kamarátok na túto situáciu na iných školách. Na šťastie je dostatok rozumných škôl a pár útržkov papiera navyše deťom hravo odpustia. Ale stretla som sa aj s opisom škôl, ktoré môjmu popisu zodpovedali, alebo čo je horšie, konkurovali mu. Tie menej šťastné školy majú z troch umývadiel len jedno funkčné. Staré batérie omotané silikónom aby netiekli a len so studenou vodou, rozbité umývadlá alebo len nefunkčné z nevysvetlených dôvodov. Stretla som sa aj so školou, kde po umytí rúk si deti vodu otrepali na dlážku a tak po pár deťoch vznikla na dlážke mláčka a o úraz bolo postarané.

Stojí to tým učiteľom za to? Čo je ľahšie? Zobrať zodpovednosť za upchatý záchod, alebo za rozbitú hlavu? V konečnom dôsledku, opravu záchoda alebo spotrebu hygienických pomôcok uhradí zriaďovateľ prostredníctvom daní, ktoré platíme my, rodičia. Tie náklady sú menšie ako kopa iných výdavkov, ktoré škola zvyčajne máva. Tak kde je problém? Jednej škole to rodičia odpustili, tak aj ďalšie skúšajú?

Bola by som rada, keby som týmto blogom oslovila kompetentných a urobili kontrolu na všetkých školách. Aj z tohto dôvodu neuvádzam adresu školy ale budem v tichosti sledovať na proaktivitu štátnych úradov. Ďakujem

Ahojte som tu znova.Idem napisat pokračovanie.Naposledy som vam pisala ako čakame na našho chlapčeka.Boli sme v 35tt a na ten den nezabudnem nikdy.V ten den nas čakal pohreb našej starkej a ja som mala v ten den bežnu poradnu.Dohodli sme sa s manželom že nam to starka odpusti a že radšej na ten pohreb nepojdeme že prideme po poradni na kar.Tak sme išli na poradnu a v ten den mi mal aj monitor robit.Takže prišli sme sono vporiadku začal mi robit monitor.Sestrička behala od doktora ku mne už som vedela že sa niečo deje.Zrazu doktor prišiel a vravi mi že ma pošle do nemocnice na kontrolny monitor lebo že srdiečko je nepravidelne.Som sa zrutila po ceste do auta muž ostal bledy že rychlo tam ideme.Tam si ma pohadzovaly mala som tam 3monitory každe jedno ukazovalo zle Na tom poslednom monitore som už ležala v miestnosti kde čakaju rodičky už na porod jedna tam už vzdychala Prišla doktorka a vravi mi že okamžite musia spravit cisarsky rez.Skoro som im tam odpadla este že som ležala na postely.Volam mužovy nech mi ide zobrat veci domou že idu somnou niečo robit.Ani si nepametam ako ma doviezly na salu iba počujem ako mi doktor vravi že dychajte z hlboka a dalej už neviem o ničom.Prebrala som sa na jiske okamžite sa pytam sestričky ako je na tom syn a ona mi vravi že za chvilu pride doktorka.Tak vravim nech mi poda mobil.Volam mužovy a on v telefone plače vo mne strach a on mi vravi ze mi dakuje že ma krasneho syna a vtom okamžiku som myslela že vyskocim z postele a idem za malym.Prišla doktorka a povedala mi ze maly je na jiske ale dycha sam a nepotrebuje ani inkubator ze je velký chlap narodil sa v 35tt s vahou 2730 a 45cm.Prešiel vsetkymi testamy jedine ktore nam ostali je kardiolog kde mu kontroluje srdiečko kedze sa narodil s aritmiou.A dnes ma moj chlapček uz 8mesiacou a vazi 9kil je to statočny chlapcek ktory robi samu radost.Velmi ho lubime

    V povojnových dobách mala výživa vždy len jediný cieľ: dodať dostatok energie a kalórii na prežitie. Niektorí ľudia dodržujú tento princíp i naďalej a postupne priberajú, majú nadváhu a s tým spojené ochorenia. Všetko, vrátane kalórii, nemalo žiadnu ďalšiu výživovú hodnotu. Jednalo sa vtedy o zlú skladbu potravy. Neskôr došlo k zmene v spôsobe výživy. Ľudia začali počítať spotrebované kalórie s cieľom znížiť ich príjem na čo najnižšiu hodnotu tak, aby získali nadvládu nad obezitou. 

    Vďaka múdrym úvahám spoznával človek postupne význam vedľajších látok vo výžive.

Najprv vitamínov, neskôr minerálnych látok a stopových prvkov a v poslednej dobe i vlákniny a taktiež dobre známe sekundárne produkty rastlinného metabolizmu.

    Ďalším faktorom pri objavovaní nových znalostí v oblasti výživy bol vývoj vrcholového športu, ktorý otvoril obrovský priestor pre objavovanie a experimentovanie, čoho cieľom je dosahovanie maximálnych výkonov a fyziologických hraníc človeka, alebo dokonca ich prekročenie.

    Pokiaľ sa teraz za týmito skúsenosťami ohliadneme, môžeme dnes zhrnúť platné informácie o výžive pre človeka, respektíve bežnú populáciu či rekreačných športovcov do nasledujúcich okruhov:

• Stavba a udržovanie buniek a tkanív
•  Enzymatická a hormonálna regulácia látkovej premeny
• Podpora antioxidačného ochranného systému
• Zlepšovanie funkcie imunitného systému
• Dodávanie energie
  

Pod pojmom kontúrovanie si mnohí si predstavia "naomietkované" Kardashianky, či prehnané tutoriály na youtube a instagrame, kde si žena doslova premaľuje tvár hrubými nánosmi líčidiel, pričom vytlačí polovicu korektora a kreslí si pásy ako náčelník Čerokézov. Potom tie hrubé nánosy krvopotne "blenduje" štetcom či hubkou do stratena (foto na pobavenie):

Je vôbec kontúrovanie niečo čo má zmysel aj v bežnom líčení? V bežnej rutine, kde sa plašíme do práce a naháňame každú sekundu kvôli povinnostiam? A musí to byť očividne niečo umelé? 

Možno si myslíte, že kontúrovanie je určené pre fotku a kameru a nemýlite sa, to výrazné určite áno, predsa sa na fotke, videu, väčšinou farby stratia a je potrebná výraznosť. Teda ak sa idete fotografovať na občiansky, pokojne to prežeňte ;)

Na denné líčenie ale preferujem prirodzené kontúrovanie. Najradšej kontúrujem púdrovými produktami, ktoré vyzerajú na bežný deň prirodzenejšie a jemnejšie. 

Kontúrovanie je akási hra so svetlom a tieňom. Vytvaruje našu tvár, dá do popredia čo chceme a pomôže korigovať prípadné nedostatky. A nie, nie je to žiadna veda, stačí poznať základné princípy:

Svetlé odtiene - zvýrazňujú, dávajú črty do popredia, rozširujú, zväčšujú

Ahojte!

Musím hneď na začiatok povedať, že som neverila, že vyhráme, avšak, o to väčšie prekvapenie to bolo, keď som našla správu, že ste si nás vybrali. Veľmi ste nás potešili, hlavne dcéru, ktorá veľmi rada kreslí. Bol piatok, keď k nám dorazil obrovský balíček (pravdu povediac, nečakali sme vôbec taký veľký, no o to väčšia radosť to bola). Deti sa na balíček hneď vrhli, a tak som musela rýchlo fotiť aby som aspoň niečo zaznamenala.

V balíčku k nám dorazila veľká kreatívna sada farbičiek, fixiek a pasteliek. Čarovná omaľovánka a pre mňa sviečka a čajík s listom (milo ma to prekvapilo).

Syn, mal samozrejme, ako každé 3 ročné dieťa, najväčšiu radosť z penových lentiliek 🙂. Dcéra bola úplne unesená z princeznovskej omaľovanky, a z kúzelných fixiek...

A tak sme sa hneď vrhli na testovanie. Myslím, že hovorím za väčšinu detí, ale fixky sú proste TOP. Ano, samozrejme sú aj najväčší postrach rodičov 🙂 Začali sme hneď s najväčšími, pretože ten výber bol neskutočný. Tak krásne pestrofarebný, až sme si nevedeli vybrať s ktorou by sme mali začať.

S fixami sa deťom maľovalo dobre, aj keď sú tučné a krátke dobre sa im držali v rukách. Taktiež, sme vyskúšali aj tie menšie, ktoré sú tenšie a šikovnejšie do rúčky, no nezožali ani z ďaleka taký úspech ako tie veľké.Veľké sú proste veľké. Napriek tomu, oboje sú vynikajúco pigmentované. Veľmi sa mi páči prepracovanie kresliaceho hrotu, dajú sa s ním kresliť tenké, široké a aj drobné kresby, a tak isto sa s nimi dobre maľuje, čo hodnotím ako veľké pozitívum, naproti klasickým fixkám.

Každý si tvoril po svojom 🙂

Farebnosť fixiek posúďte sami, myslím si, že stoja za to.

Ďalej sme testovali farbičky, ktoré sú malé a šikovné do detskej ruky, najmä vďaka svojej veľkosti. Sadnú do ruky školákovi aj škôlkarovi 🙂 Čo ma na farbičkách prekvapilo, bola ich pigmentácia. Máme doma množstvo farbičiek, no tieto su najlepšie. Nielen, že sa s nimi výborne kreslí, či už dieťa pritlačí alebo nie, ale v oboch prípadoch kreslia krásne farebne. A najmä, tuha nie je tvrdá a lesklá ako na väčšine ceruziek, ktoré nedokážu poriadne zanechať pigment na papieri, čo ja osobne nemám rada.

„Krásne ránko, drobčekovia!“ , pozdravil sa Pán Boh svojim dušičkám, ktoré naňho už netrpezlivo čakali.

  „Otecko, otecko!“, pribehla k nemu malá duša, hneď ako ho zbadala vo dverách.

„Čo môj?“, opýtal sa chlapčenskej duše prívetivo.

„Ja sa už tak teším!“

„Aj tvoja mamka s ockom sa veľmi tešia.“

„Naozaj? Tak veľmi ako ja?“

Neviem, či mal niekto skúsenosť pri kojení s niečím akútnym a ortoped mu napísal flector a ibalgin, viackrát bolo povedané, ze dojčím...napriek tomu lekár predpíše niečo, čo nesmiete. Preto by mi pomohlo, keby niekto kto ma skúsenosť  sa vyjadril...

Plná Peňaženka, najväčší cashbackový portál v Česku, pripravil na september online tipovačku, v ktorej môžete vyhrať krásne ceny pre celú rodinu. Najpresnejší súťažiaci vyhrá podľa svojej voľby buď týždenný pobyt v rakúskych Alpách v apartmáne až pre 6 osôb alebo päť dňový zájazd do Paríža pre dve osoby. Nachystystaných však máme mnoho iných darčekov a preto nikto neodíde s prázdnymi rukami!

Čo je cashback a kto je Plná Peňaženka?

Cashback je systém vrátenia peňazí z online nákupov. Vďaka cashback portálu Plná Peňaženka takto šetrí viac ako pol milióna ľudí. Peniaze naspäť môžete získavať aj vy a to vo viac ako 330 obľúbených e-shopoch ako sú napríklad Hej.sk, Notino.sk, Deichmann.sk, ale aj zahraničný Aliexpress alebo Booking. Stačí sa prekliknúť do vybraného e-shopu cez Plnú Peňaženku a nakúpiť. Akonáhle vám v e-shope nákup potvrdia, pripíše sa vám pár percent z utratenej čiastky späť na váš profil v Plnej Peňaženke. Tieto peniaze si môžete kedykoľvek previesť na váš bežný bankový účet.

Znie to možno trochu neuveriteľne, ale je to naozaj tak jednoduché. Registrácia je zadarmo- bez akýchkoľvek poplatkov. Od Plnej Peňaženky peniaze iba získavate. Firma svojim užívateľom takto rozdelila cez 86 miliónov korún!

S Plnou Peňaženkou na lyžovačku alebo do Paříža

Plná Peňaženka vracia nielen peniaze z nákupu späť, ale po celý rok pripravuje pre svojich užívateľov spoločne s partnermi radu akcií, kde je možné získať hodnotné ceny. Len počas tohto roku tak rozdá ceny v hodnote približne štyridsať tisíc eur! September je podobných akcií plný. Chceli by ste ísť s celou rodinou v zime na lyžovačku alebo s partnerom na Vianoce do Paríža? Stačí správne uhádnuť odpovede na zverejnené otázky a pokiaľ budú vaše tipy najpresnejšie zo všetkých, výhra je vaša. Popri hlavných výhrach sa hraje o radu ďalších zaujímavých cien.

Do testovania som sa zapojila na podnet mojej dcérky Natálky. Veľmi nás potešilo, keď nás na testovanie vybrali. Na balíček detičky netrpezlivo čakali.

V balíčku sa nachádzal milý list a darčeky v podobe čajíka a voňavej sviečky pre mňa.

Pre detičky v ňom boli vodové farby a veľká kreatívna súprava, ktorá obsahovala 16 - úzkych fixiek, 16 - hrubých fixiek, 32 - voskoviek a 16 - farbičiek,všetkých rôznych farieb a odtieňov.

Fixky sa u nás začali testovať ako prvé. Po nich prišli na radu farbičky a voskovky. Celú sadu musím za nás pochváliť. Balenie ako aj výber a pestrosť farieb je dokonalý.

Deťom s nimi veľmi dobre pracovalo. Takisto aj vodové farby v perfektnom a praktickom balení sú úžasné. Sú husté, podobné temperkám. Farby pekne jasné. Umožňujú a miešanie, čím nám vznikli rôzne škály farieb.

Dcérka si zvyšky, ktoré z farieb zostali zobrala do školy na výtvarnú výchovu, lebo sú vraj suprové.

Týmto ďakujeme Modrému koníku za možnosť testovať výrobky značky Crayola. Odporúčame všetkým mamičkám aj ich detičkám. My im po testovaní zostávame verní aj naďalej.

Kedysi dávno, keď som bola ešte bezdetná, som si všímala okolo seba deti a ich rodičov. Vtedy som bola (mladá) naivná a často som si pri pištiacich a vzdorovitých deťoch sama pre seba povedala: „No tak toto by som ja ako rodič nestrpela...“ „Fúha, no keby moje dieťa takto vyvádzalo...“ A neuvedomovala som si, že tie deti sú možno nevyspaté, idú im zuby, bolí ich bruško, prežívajú obdobie vzdoru alebo sú náročnejšie.

Samozrejme, vraví sa, že zariekaného chleba najväčší kus 😀 Keď som plánovala otehotnieť a aj otehotnela, hltala som všetky dostupné informácie. O tehotenstve, pôrode, dojčení... Romanticky som si predstavovala prirodzený a ľahký pôrod za prítomnosti manžela, bonding telo na telo, krásne chvíle pri dojčení atď.

Všetko to nabúrala gynekologička vetou: „Ste tehotná, ale... (najdlhšia 5-sekundová pauza v mojom živote) ...čakáte dvojičky!“ Všetky moje dokonalé predstavy praskli ako bublina a ja som s plačom rozmýšľala: „Ako ich vynosím? Kto mi bude s nimi pomáhať? Veď do výťahu sa mi nezmestí dvojičkovský kočík! Ako ich budem dojčiť?“ Čas postupne vyriešil väčšinu mojich otázok a po ďalších 32 týždňoch a ťažkostiach s rozbehnutím laktácie nás všetky tri pustili domov.

Ako väčšina prvorodičiek som sa borila s množstvom otázok a ťažkostí. Všetko krát dva. Prečo plačú? Čo im je? Robím to dobre? Nemala by som robiť viac? V zúfalej snahe byť dokonalou matkou–dvojmatkou som dojčila, odsávala, dojčila, odsávala, dojčila cez cievku, pila litre hroznových štiav, páchla ako zmoknuté seno (díky, senovka a benedikt) a bola na pokraji zúfalstva. Vyskúšala som takmer všetko, čo sa dalo a dospela do štádia, že som už skoro nič iné ako (ne)dojčenie neriešila.

A v tom sa môj nevyspatý mozog „prebudil“ a „prefackal ma“. Je toto správna cesta? Byť nevyspatá, nadmieru unavená a zdeptaná prvorodička? A prečo? Aby som bola supermatka? A komu chcem čo dokázať?

A tak som začala radšej študovať ako zabezpečiť svojim dievčatám tú druhú najlepšiu alternatívu po dojčení.