Veľmi som sa potešila, keď nám prišli cereálie na testovanie, lebo to bola moja prvá testovačka.

Najprv som ochutnávala ja. Bola som trochu sklamaná, že celozrnné krúžky sú bez príchute. Bola som si takmer istá, že deckám nebudú chutiť. Najmenší dvojročný prekvapil, a hneď sa do nich pustil. Len tak, na sucho si ich vyďobkával, keďže mlieko neľúbi.Najprv som ochutnávala ja. Bola som trochu sklamaná, že celozrnné krúžky sú bez príchute. Bola som si takmer istá, že deckám nebudu chutiť. Najmenší dvojročný prekvapil, a hneď sa do nich pustil. Len tak na sucho si ich vyďobkáva, keďže mlieko neľúbi. 

Prišla na rad dcéra, 4-ročná. S mliekom nechutili, ale zachránilo to vanilkové acidko. 

Žiaľ, u najstaršieho, 6 ročného vôbec neprešli. Je zvyknutý na čokoládové cereálie. 🤦‍♀️

Keďže si dávame raňajkové cereálie iba s mliekom, táto bezpríchuťová varianta u nás nevyhrala. Tým, ktorí si ich ľúbia zamiešať s jogurtami či ovocím, môžu viac vyhovovať. 

Asi ich dochrúmeme len tak, na sucho, pri telke, deckám pripomínajú burizony. 

Pred necelými dvomi týždňami mi na dvere zazvonil kuriér, že mi doniesol balíček, ktorého obsahom boli cereálie Cheerios na testovanie z Modrého koníka. Moja 3 ročná dcéra ho vítala už pri dverách so slovami WÁÁÁU (teší sa každému balíčku, či je, alebo nie je určený pre ňu). V balíčku nás čakali dve 400 g balenia cereálií Cheerios – ovsené a jablkovo-škoricové.

Staršia 10-ročná dcéra 5 dní v týždni raňajkuje cereálie každého druhu, tvaru, či príchute s mliekom alebo jogurtom, keďže popri dištančnom vzdelávaní sa jej nechce skoro vstávať a chystať si iný typ raňajok (pečivo, mäsové výrobky, zelenina, vajíčka, syry), ktoré zas preferuje cez víkend, kedy si k stolu sadá spoločne celá rodina. Mladšia, 3-ročná, dcéra Grétka zas uprednostňuje šunku, syr a pečivo a cereálie chrúmala skôr ako desiatu, či olovrant. No a posledným "testovačom", ktorého tiež testovanie neminulo, bola naša niekoľkomesačná mačička Charlie, ktorú potajme kŕmila Grétka so slovami: „Papaj, mňam, mňam!“

Testovať sme začali najprv balíček s jablkovo-škoricovými cereáliami, neskôr ovsené (môj favorit do bielych jogurtov). Po otvorení jablkovo-škoricového balenia ma ovanula neskutočne príjemná vôňa jablka a škorice (priznám sa, že som si k cereáliám privoniavala veľmi často). Obal je hnedo zelený, s dominantným zeleným jabĺčkom a škoricou. Ovsený balíček má zas hnedo-béžový obal, na ktorom je znázornená obilnina a „kolieskové“ cereálie. Tieto oba obaly na prvý pohľad nezaujmú deti, skôr rodičov.

Niektoré cereálie, ktoré sa predávajú na slovenskom trhu, obsahujú veľa cukru a namiesto celozrnnej múky sú vyrobené z bielej múky, preto som sa zamerala nielen na prednú, ale aj na bočnú, či zadnú stranu, kde je podrobne popísané zloženie na jednu porciu (30 g), na 100 g a na jednu porciu vrátane mlieka (30g cereálií a 125 ml mlieka).

Bielkoviny zastávajú v organizme predovšetkým stavebnú funkciu a potrebujeme ich na rast a obnovu všetkých buniek a tkanív  v tele, na činnosť svalov, na tvorbu hormónov, enzýmov, protilátok a ďalších biologicky významných látok a okrem iného prispievajú aj k pocitu nasýtenia.

Sacharidy sú súhrnný názov pre všetky cukry, teda cukry zložené, cukry jednoduché i vlákninu. Z týchto všetkých cukrov sú jednoznačne najrizikovejšie jednoduché cukry, konkrétne sacharóza, laktóza, glukóza a fruktóza. Jednoduché cukry prijímame hlavne v podobe sladených produktov, vrátane cereálií. Ich vyšší príjem je spojený s vyšším rizikom vzniku inzulínovej rezistencie a tiež s ochoreniami ako sú obezita, cukrovka, či metabolický syndróm.

"Viem. Viem ako sa cítite a viem, čím si prechádzate. Neviem ako ti dodať odvahu v tom, čo teraz zažívaš. Jediná istota, ktorá tu nad nami svieti je Ježiš. On je Svetlo z tejto tmy, ktorá vás pohltila. A On je zdrojom obrovských zázrakov v ľudských životoch. Aj ja som jeden z nich." povedal jasne a s istotou. Cítila som, že v tejto odpovedi sa skrývalo niečo omnoho hlbšie ako len to, čo tu zaznelo.

Pozerala som do jeho očí a on do mojich. Tvár mu znežnela a chytil mi opäť moju dlaň do svojej.

"Bude to v poriadku, ver Jemu." pustil moju ruku a prstom ukázal na miesto, kde sa nachádza srdce. Prikývla som. Pritisol si stoličku k mojej a privinul si ma opäť vo svojom náručí. Priamo na miesto, kde ukazoval pred chvíľou. Zaplavila ma obrovská vlna nehy a rozbúchalo sa mi srdce. Teraz v tejto obrovsky ťažkej skúške bol mojou istotou ten, ktorý mi pred pár hodinami oznámil, že odchádza. Snažila som sa túto ťarchu odhodiť a zahalila som sa do jeho nádhernej vône. 

Ďakujem ti, Bože za neho, hovorila som si pre seba a v duchu si opakovala jeho slová istoty. Môj brat bude v poriadku. Joel neodíde a ostane so mnou. Chcela som tomu veriť. 

"Chvíľku si oddýchni." povedal po tichu a nežne ma hladil po vlasoch. Privrela som oči. Aspoň na okamih chcem cítiť, že sa nič nestalo. 

Kráčala som po tenkom ľade. Bol všade, kam som sa pozrela. Cítila som obrovský chlad. Zima sa mi dostávala až pod nechty. Pálila ma. Štípala. Bola nepríjemná a ja som sa snažila nájsť východisko ako od nej uniknúť. Krok a potom druhý a zrazu.... puk.... Začula som praskavý zvuk a otočila som sa. Za mnou viedla obrovská puklina. Pocítila som strach a rozbehla sa. Lenže ten zvuk sa prehlboval. Bol stále silnejší a silnejší. Až som sa prepadla. Do ľadovej vody. Po prekonaní obrovského šoku z  mrazivého pocitu som sa snažila vyškriabať hore. Lenže som sa opäť šmykla a padla som ešte hlbšie. Videla som ako sa ľad nado mnou uzatvára a ja padám. Stále hlbšie a hlbšie. Pohltila ma čierna tma. Zatvorila som oči. Vychádzal zo mňa posledný dych. A zrazu ma zaplavilo obrovské, jasné, teplé svetlo. Otvorila som oči a snažila sa privyknúť si naň. Z toho svetla vyšla postava. Bola odetá v bielom rúchu a vystierala ku mne ruku. Chcela som sa ho dotknúť, ale aj napriek tomu, že bol blízko, nemohla som. Niečo mi v tom bránilo. Pred nami sa objavila priehľadná stena a na nej som videla tváre. Svoju, mojich rodičov, môjho brata, Martina. Mihali sa tam dejstvá z minulosti. Obraz zastal na nemocničnej posteli, kde ležal môj brat. Bol napojený na veľké množstvo hadičiek. Pristúpila som bližšie a všimla si, že pri jeho tele sa odohráva zvláštna situácia. Tma akoby sa bila so svetlom. Videla som tú postavu v bielom rúchu. Svetlo žiarilo všade okolo neho. Pristúpil bližšie k bratovej posteli a dotkol sa jeho srdca. Zazrela som, že prístroje začali podozrivo blikať a pípať. Displeje ukazovali rovné čiary a tvár môjho brata celá zbledla. Skríkla som.

"Váš syn je vo veľmi zlom stave. Museli sme ho uviesť do umelého spánku. Má silný opuch mozgu s obrovskou krvnou zrazeninou a táto noc bude kritická."

"Pán doktor, prežije to?" spýtal sa ocko so zatajeným dychom. Mamka ledva stála na nohách. 

"Nemôžem vám teraz dať žiadnu istotu. Verte, že áno a že sa stane zázrak." lekár ho chytil za plece a bolo vidno, že hlboko súcití s naším stavom. Z lekárskeho hľadiska však urobil všetko, čo bolo v jeho silách. Povedal to druhý lekár, ktorý sa po chvíľke postavil vedľa neho. Mamka po týchto slovách odpadla. Sestričky ju rýchlo dali ľahnúť na lôžko na kolieskach a niečo jej pichli. Keď ju lekár vyšetril, uistil nás, že je v poriadku. Potrebuje si iba oddýchnuť. Zažila obrovský psychický šok a nasadili jej niečo na spanie.

Ocko sa po týchto slovách trošku upokojil. Smutne si sadol vedľa mňa na stoličku. Chvíľku mlčal. Trhalo mi srdce pozerať sa na jeho nešťastnú a strnulú tvár. Vždy som ho videla usmiatého, bol mojim údatným kráľom v ťažkých situáciách. Teraz to bolo naopak. Ocko skutočne trpel.

"Oci? Ver Bohu, že spraví zázrak." chytila som ho za ruku a on sa na mňa prekvapene pozrel.

"Bohu? Ako mám veriť, že nám pomôže, keď dopustil, že môj syn je v takomto stave." trpko vyslovil tento krutý verdikt.