Uz neviem kudy kam tak si od vas prosim o radu ☹ so surodencami sme uplne nadne aj s tatinom koli nasej mamine. Pracovala celych 30rokov a zacali ju boliet krize a tak uz maroduje 4mesiace nic by nebolo take hrozne az nato ze to trva uz asi 9dni co jej zacalo trosku prepinat prislo to uplne nahle sami nevieme ze ako vlastne :-/  ako keby mala v tele niako gombik ktory ked chce stlaci a je mimo a potom ho znova stlaci a je v pohode ☹  mamina mala cele tie roky stereotip ze chodila do prace a stale doma cosi a zrazu bol velky skok pretoze zostala doma a z nicoho nic bum...strasne si vymysla a ona velmi tomu veri a pritom su to take veci uplne neexistujuce uplne bludy..snazime sa s nou rozpravat hlavne v klide a a vysvetlit jej ze to nie je pravdive...a dokonca obvinila aj mojho priatela ze to on je vsetkemu na vine a ze ho nema rada a ani mojho psa pretoze mi ho doniesol on ☹  citi urcity odpor k nim a ja netusim ze preco on ziadnu chybu neurobil...boli sme aj doktora a objednali sme ju aj k psychlogovi...len nechcem aby mi ju tam niekde zavreli alebo co ☹ moja mamina nie je blazon! Len jednoducho sa jej nieco odohrava v hlave a mi nevie ze co..ked s nou komunikujeme vie sa pekne rozpravat ale zrazu ak ju prepne je mimo bluzni....ona si vsetko pamata co robi ale nevie ze preco to robi....doma sme vsetci v strese ze co sa zase bude diat prosim vas ak nieho mal alebo mate niaku podobnu ale uplne podobnu situaciu...pomozte nam aspon niako poradit co dalej budeme vam vdacny! Dakujem krasne

Milé ženy a slečny aj vy sa stále pasujete z rozhodeným hormonálnym systémom a máte okrem psychických aj fyzické prejavy?

Ja, ako terapeutka, pristupujem k človeku individuálne a pokúšam sa pri každom probléme hľadať príčiny a pokryť všetky 3 oblasti života - duchovná, duševná a fyzická. Neriešim diagnózu, ale zaujímam sa o človeka ako sa má, čo ho trápi, odkedy problém začal, čo sa vtedy stalo.

Tu Vám odporúčam všeobecné odporúčania pri disharmónii v hormonálnom systéme.

1. Bachove kvetové esencie

-základný prostriedok u hormonálnych porúch - Elm

-pri hormonálnych zmenách s melancholickými náladami - Gentian

Boh ti odpust, si len zena!

Zase sa ti ziada zmena.

Nie vsak typu “piect ci varit?”

Lez formovat zenske tvary.

Spat ti casto nedava

tvoja ritka mlandrava.

• VIETE O TOM, že voda tvorí až okolo 75% nášho tela? Vodu totiž obsahujú všetky naše svaly, tráviace šťavy, orgány, kosti a naša krv je dokonca z 91% voda. Zabezpečuje prenos živín a zbavuje nás odpadových látok, udržiava stálu telesnú teplotu a v neposlednom rade sa voda podieľa na látkovej premene. Ak túžite nejaké to kilo zhodiť, musíte začať dostatočne piť!
• VIETE O TOM, že ráno máme po hodinách spánku veľký deficit tekutín? Ak sa vám teda podarí vypestovať si dobrý zvyk a do dvanástej hodiny vypiť približne liter čistej vody, vaše telo sa vám odvďačí 🙂 Najlepším nápojom pre váš organizmus je čistá pramenitá voda s nízkou mineralizáciou (150 – 400 mg/l).
• VIETE O TOM, že malé deti ako aj tehotné ženy často nepociťujú smäd? Preto im treba pravidelný pitný režim dôsledne pripomínať. Keďže stále rastú, musia mať okrem správnej výživy aj výdatný prísun tekutín, a to obzvlášť čistej pramenitej vody s nízkym obsahom minerálov.
• VIETE O TOM, že denne by sme mali vypiť 0,5 litra na každých 15 kg našej hmotnosti? To znamená, že taký60-kilogramový človek by mal ideálne vypiť 2 litre nesýtenej pramenitej vody.Ak chcete zistiť, koľko vody by sme mali vypiť práve vy, vypočíta vám to našakalkulačka! Nájdete ju práve tu http://www.rajec.com/moj-dobry-zvyk 🙂

Prvá hračka, na ktorú Grétka zareagovala, bol kohúť Ťuki. Dostala ho ako jeden z darčekov pod vianočným stromčekom, keď mala 1,5 roka. Všetky ostatné darčeky sa stali v tej chvíli nezaujímavé. Kohút bol top. Asi preto je jej obľúbené zviera kohút. Ešte šťastie, že naši bývajú v malom meste a v okruhu necelých 100m od ich bytovky, viacerí susedia chovajú sliepky a tým pádom majú aj kohútov. Tak ako sú niektoré deti fascinované smetiarmi, Grétku fascinovali kohúty. Oproti smetiarom majú dosť nevýhodu, pretože sa dajú sledovať neobmedzene. Smetiari prídu, naložia smeti a idú ďalej. Ešte tak zakývajú deťom na rozlúčku. Žiadna ďalšia akcia sa nekoná. Kohút nekýva. A má dosť v paži, či niekto na neho pozerá. Môžete tam za plotom stáť aj 2 hodiny, neurobí nič iné. Môžeme mi veriť. Mám to overené. Vlastná skúsenosť, takže nič sprostredkované. Presné záznamy nemám, po pár pokusoch ma to prestalo baviť a bola som rada, že som som túto činnosť mohla delegovať na niekoho iného. Ujal sa jej môj ocino. Našťastie.

Mne stačil ten jeden zážitok. Aj ten bol pridlhý. Trval asi 2 hodiny. Presne si to už nepamätám, ale mala som pocit, že je to celá večnosť. Koľko by sa toho dalo stihnúť za 2 hodiny. Bóžinku, to by vyšla aj hodina jogy a tá trvá 1,5hod. Ešte aj s rezervou na cestu. Ak by bola na ceste zápcha, tak aspoň na cestu tam. Škoda, že u našich sa joga necvičí. Tam by som mala postarané aj o babysitting a ja by som mohla chodiť na jogu. Grétka by zatiaľ sledovala kohúty. Každý by bol spokojný…

Sledovať kohúty a liezť za nimi po kurníkoch nie je nič pre mňa. Mala som totiž smolu, že sme boli obdivovať kohúta u susedov a keďže moje dieťa ja maximálne komunikatívne už od najútlejšieho veku, dalo sa do reči aj s majiteľom kohúta. Ten sa prišiel pozrieť kto sa mu to obšmieta okolo jeho sliepok a keď zistil, že sliepky nás nezaujímajú, ale prišli sme pozrieť kohúta, dostali sme možnosť ísť aj do dvora. A do kurníka za kohútom.

Fakt nemusím mať všetko. Mne stačilo stáť aj za plotom a pozorovať kohúta odtiaľ. Po ničom inom som netúžila ako ísť očumovať kohúta do kurníka. Nebudem radšej detailne opisovať po čom som musela stúpať, tá tráva za plotom mala svoje čaro. Keby tak nejaké koloniálne sídlo z 19.storočia, to by ste ma nemuseli ani dlho presviedčať, ale kurník? Asi preto vzniklo slovné spojenie kurník-šopa. Po takomto intenzívnom zážitku.

Cestu späť sa nám potom podarilo predĺžiť si o ďalších 15 minút. Aby sme ten intenzívny zážitok odstránili z topánok. Nie je nič lepšie ako si na prechádzku obuť tenisky. Ak majú špeciálne odľahčené podrážky, aby sa v nich dalo dobre behať a znamená to, že majú kopec zárezov a dokonca vzor, určite to oceníte aj pri pozorovaní kohúta. Najmä ak budeme mať možnosť ísť pozrieťaj do vnútra kurníka. Tie vzory na zemi vytlačené v slepačích „určite vietečo“ ma však v tej chvíli vôbec nezajímali. Už som mala tých zážitkov viac ako som vôbec chcela. A asi som ich iba nevedela oceniť. Tak som sa sústredila na tú trávu za plotom. A dúfala som, že jej bude dosť, aby sme si mohli očistiť topánky obidve. Aj keď Grétke to vôbec nevadilo a sústredila sa iba na kohúta. Keď chcela liezť za kohútom na bidlo, a znamenalo to, že tam budem musieť liezť za ňou, ukončila som to. Asi som vyzerala ako hysterka, ale v tej chvíli mi to bolo fakt že jedno. Pohár mojej trpezlivosti pretiekol už dávno a vôbec nechápem ako som tam mohla vydržať celý ten čas, ale viac som už kohúty nechcela ani vidieť. Tak sme začali chodiť k bráškovi pozorovať kačky na potok, čo mu tečie za domom.

Grétka je empatická. Po maminke. Preto odvtedy vždy keď ideme do obchodu kúpiť chlieb, chce kupovať chleba aj pre kačky. Darmo vysvetľujem, že kačkám sa hádže starý chlieb, nie takýto čerstvý, ešte chrumkavý. Že takýto mňakový máme rady my, nie kačky. Skúsila som ju párkrát ukecať, že môžeme kúpiť kačkám jeden rožok. Obyčajný, nemusí byť zrovna celozrnný. Kačkám je to jedno. Kačkám áno. Grétke nie. Rožok je iba pre ňu. So žiadnymi kačkami sa deliť nebude. Ak sa má kúpiť rožok pre kačky, tak zásadne celozrnný. Taký ona nemá rada. Asi nie je taká empatická ako som si myslela na začiatku.

Aktualizácia: recenzie žien, ktoré testovali Bioderma rad Atoderm na atopickú pokožku, nájdete v našom fóre tu.  

---

Mamičky, vitajte v novom roku!

Veríme, že bude pre vás úspešný a radostný. Že sa vám bude dariť, vaše deti budú spokojne rásť a tešiť sa z drobností. Tiež veríme, že vás budú problémy obchádzať. Napríklad také problémy s pokožkou, ktorá, ak je citlivá, suchá a atopická, teraz v zimnom období trpí ešte viac než zvyčajne.

Otvárame pre vás prvé tohtoročné testovanie, vhodné pre malých aj veľkých atopikov, tak čítajte ďalej.

Čo testujeme

Tri deti, dve premotivované ambasádorky, hodiny času, cukrová diaľnica, litre čaju, veľa smiechu, dva chutné koláčiky, osem káv, tri prechádzky v kočíku a na konci úžasné spojenie chutí.

To je v skratke náš deň. Ak sa chcete dozvedieť viac, uvarte si váš obľúbený čaj či kávu, odkrojte si z dobrého koláčika, zakuklite sa do teplej deky a poďte si tento deň vychutnať s nami.

Ak ste na tom tak, ako my, káva, čaj a koláčiky pre vás predstavujú neodolateľnú kombináciu. Skrátka jeden bez druhého sú skvelé, ale keď sa spoja, zrazu je to iná liga. A tak v jeden zimný zasnežený deň prišiel nápad, spojiť svoje sily, poodhaliť niečo zo svojho súkromia a vtiahnuť vás prostredníctom fotiek do nášho sveta.

Deň začal popradským a končil korunným. A medzitým bolo mnoho čarovných chvíľ. Tieto zábery nie sú hodiny stajlované, nie sú dokonalé, ale hlavne, nie sú umelé. Sú na ňom deti spokojné aj nespokojné. Šťastné a usmiate, ale aj unavené a urazené. Ženy bez skvelej vizáže, ale s vášňou pre to, čo robia. Sú tam rozsypané suroviny, deti bijúce sa o hračku, zapnutá telka, aby sme mali chvíľku čas a nosič, ktorý vôbec s ničím neladí, ale dieťatko je v ňom spokojné. Skrátka a jasne, sú odrazom bežných dní, presne takých, aké milujeme.

Dali sme si odvážny cieľ, bez opatrovateliek a starých mám sa za pár hodín zoznámiť, porozprávať, posťažovať sa na problémy, ktoré o mesiac už upadnú do zabudnutia, vychutnať si dobrú kávu a upiecť a nafotiť dva dezerty. A čuduj sa svete, hoci sa stmievalo o pol štvrtej, ono nám to vyšlo 🙂.

Inšpiráciou pre oba koláčiky boli naše obľúbené čaje od #popradske. Milujeme jablkovo škoricový čaj, a tak boli jablká a škorica základom rustikálnych galettiek. Úžasné na tomto dezerte je nie len to, že sa vám maslové cesto doslova rozplynie na jazyku, ale aj to, že ony majú byť tvarom nedokonalé. A aj vďaka tomu sú predurčené pre malé detské rúčky. Chalani sa nedali zahanbiť a my sme im len hovorili, ako na to. No nie je to úžasné, mať takýchto pomocníkov?

Je úplne normálne, že ste mali zvláštne pocity, keď ste počuli slovo hypnopôrod. Boli ste v tom, že pôrod je traumatizujúci a ako len toto hlúpe slovíčko môže pomôcť vášmu dieťaťu prežiť pozitívny pôrod? Je to úplne prirodzené. Keď budete čítať tento dokument, dozviete sa viac o hypnopôrode a uvedomíte si, že je to naozaj možné – pomôcť vášmu dieťaťu mať z pôrodu krásny a silný zážitok.

Čo je to vlastne Hypnopôrod?

Je to plnohodnotná predpôrodná príprava, počas ktorej sa budúci rodičia dozvedia:

• Čo sa deje počas pôrodu
• Skvelé dýchacie techniky, ktoré pomôžu budúcej mamičke zostať počas pôrodu pokojnou
• Relaxačné techniky
• Pôrodné pozície
• A ako nechať odísť strach z pôrodu

Vynašla to žena v Amerike, ktorá neverila, že pôrod musí byť iba zlá a bolestivá skúsenosť. Spolupracovala s pôrodnými profesionálmi a hypnoterapistami a na svete bol Hypnopôrod.

Tak ako to vlastne funguje?

Milujem Vianoce. Úplne najviac zo všetkých sviatkov. Sú to dni, kedy sa konečne zase môžem vrátiť do svojich detských čias, vychutnať si chvíle v kruhu rodiny, a samozrejme ničnerobenia. Teraz, keď mám dievčatá, môžem sa vyhovoriť na ne, že to robím kvôli nim. Ale robím to hlavne kvôli sebe. Aby som mohla zabaliť všetky tie darčeky, ktoré som im počas posledných mesiacov starostlivo vyberala. Dooooobre, niektoré som kúpila aj skôr. V lete napríklad. Na svojom poslednom výlete v Ríme, kam som sa vybrala konečne bez nich. Nieeee sama, čo ste?! Babská jazda to bola. Bolo tak dobre, že sme sa dohodli, že z toho urobíme tradíciu - manželíkov a detičky necháme doma a tých niekoľko dní si budeme užívať bez nich. Už teraz sa teším na posledný augustový týždeň, keď si to zopakujeme. Nevadí, že budem musieť čakať skoro 8 mesiacov. Už som čakala aj dlhšie. Napríklad, keď sme čakali dievčatá. Najskôr jedno a potom aj toto druhé. Pri prvej som bola aspoň presvedčená, že to čakanie sa oplatilo. Pri drobcovi už zase uvažujem, že som mohla mať radšej toho psa, o ktorom som stále rozprávala. Myslela som si, že som si to myslela iba pre seba. Teraz mi to postupne pripomínajú všetky moje kamarátky, ktorým som to zrejme pri nejakej príležitosti povedala. Asi keď sa mi sťažovali na svoje deti. Nemohla som rozdávať rady ako by som to urobila ja, pretože som v tom čase žiadne deti nemala a teraz keď by sa rady zišli mne, tak mi to vracajú s touto akože vtipnou poznámkou, že si o mne stále mysleli, že budem mať iba toho psa, keďže som to komentovala práve takto. No tak mi asi treba. Ešte šťastie, že som sa na toho psa nenechala ukecať a máme iba Grétku. Tá má niekedy aj dobré dni, neposlúcha úplne stále. So psom by som musela chodiť stále. Každý deň. V každom počasí. Aj v daždi. A rovno niekoľkokrát, aby som si ušetrila upratovanie mláčok a ktoviečohoešte v celom byte, ktoré by mi tam od samej lásky nechával. Takto od samej lásky dostávam iba pusinky (to náhodou, keď má drobec svoj deň a má potrebu ukázať svoju lásku aj iným spôsobom ako neposlúchaním). No a okrem toho, že nemusím chodiť na prechádzky niekoľkokrát denne (aj keď by sa mi vôbec ale vôbec nechcelo), nemusím ani upratovať psie chlpy. úplne mi stačia tie po manželovi. A jeho vlasy. Ešte šťastie, že Grétka je na vlasy dosť vysadená. Asi nič neznášam viac ako vlasy, ktoré sú všade. Toto má teda po maminke. Aj ona neznáša vlasy, takže ich väčšinou stihne upratať ešte predtým, než ich nájdem ja. Každý jeden vlas väčšinou odnesie do smetí. Alebo aspoň tatovi do postele, keďže tam ich býva najviac. Zlatíčko to je. Aspoň čo sa zbierania vlasov týka. 

Nerozumiem tomu, ak niekto povie, že nemá rád Vianoce. Asi je to obdobie, z ktorého sa vyrastie. Tak ako obdobie detského vzdoru. Hovoria si to všetci rodičia detí, ktoré sa nesprávajú podľa predstáv svojich rodičov. Asi sa tým chcú utešiť alebo hľadajú ospravedlnenie za nevhodné správanie svojho potomka? Neviem. V niektorých prípadoch možno. Vidieť ako sa dieťa hádže o zem a nemôcť s tým nič urobiť musí byť hrozný pocit. Ja som tento pocit našťastie nezažila. S vlastným dieťaťom myslím. Ani jedno z mojich detí takú potrebu nemalo. Hádzať sa o zem. Našťastie. Sash to raz skúsila, ale to som ju iba prekročila a šla som ďalej. Tak keď videla, že to na mňa nemá taký efekt ako očakávala, pozbierala sa zo zeme a pricupitala ku mne akoby sa nič nebolo stalo. Nikdy viac to neurobila. Grétku to vďakabohu nenapadlo. Zostáva mi iba dúfať, že to tak zostane aj naďalej a nebudem to musieť riešiť.Poznám však niekoľko detí, ktoré to svojim rodičom robia. Napríklad taký Matúško zo škôlky. Videla som to aj naživo, našťastie to bolo cestou do škôlky po drobca, takže som v tej chvíli nebola s ňou. To by som sa trochu bála ako by reagovala a či by nemala potrebu to zopakovať. Ona je totiž taká zážitková. Ja nemusím mať zase úplne všetko a niektorým situáciám sa radšej vyhýbam. A aj ľuďom popravde. Nie je nič horšie ako zrážka s blbcom...Takže hádzanie sa o zem mi našťastie zo škôlky nepriniesla. Priniesla si nejaké divné móresy, ktoré sme dovtedy nepoznali - napríklad vetu v znení: "ty nie si moja kamarátka", ale to nebolo to najhoršie. Od Grétky sa deti v škôlke naučili zase slovné spojenie "do pipiny" a potom aj slušnejšiu verziu "do kelu" a "do kapusty". Našťastie som ešte nebola na koberčeku u učiteľky ani u riaditeľky za oveľa šťavnatejšie slovné spojenia, ktoré mi pri vybraných aktivitách niektorého zo svojich detí prípadne manželíka vypadli z úst. Tak len dúfam, že moje vysvetľovanie, že také škaredé slová môžu používať iba dospeláci a fakt iba v situáciách, keď sú veľmi ale fakt veľmi nahnevaní, si môj drobec zobral k srdcu. A ešte aspoň chvíľu ich nebude používať. Alebo aspoň nie v škôlke.Nechajte ma žiť v tejto sladkej nevedomosti...

Alebo recepty na bábovku s EARL GREY čajom a "škaredé" jablkové koláče. 

Bol posledný vianočný sviatok Troch kráľov, keď som uspala mladšieho, tata už v práci, starší na prázdninách u babinky, pustila si koledy, urobila Cappucino a dala sa na rozoberanie stromčeka, ktorý to víťazne dotiahol až do konca Vianoc, aj keď som tomu, ešte pred sviatkami, veľké šance nedávala. Keďže som si splnila sen a dala konečne živý stromček, len problém bol v tom, že mne, aj deťom /dobre, hlavne mne/ chýba jedna dôležitá vlastnosť a to TRPEZLIVOSŤ, mali sme ho ozdobený už 11.decembra. 

Pomedzi rozoberanie a popíjanie kávy občas mrknem net, či nie je niečo nové, čo by zamestnalo moju kreatívnu myseľ. Keďže som lenivý, ale zároveň akčný typ /áno, aj toto spojenie je možné/, potrebujem stále niečo nové, čo by mňa, aj deti zabavilo. A v tom mi prišla jedna nesmelá interná správa od novej ambasádorky Korunného cukru a jej návrh na spoluprácu. Nápad sa mi veľmi páčil, aj keď v praxi som si to nevedela moc predstaviť. Prešlo len pár dní, raňajkujeme a zvoní  zvonček. 

To už? Prišiel na mňa divný pocit... Nikdy sme sa my, ani naše deti nevideli, budeme si vôbec rozumieť ? Budeme schopné popri troch akčných deťoch niečo ,,hodnotné" aj  vytvoriť ? Ale v tom sme otvorili dvere a všeeetky obavy sa zrazu rozplynuli... Bolo to všetko tak spontánne, že som si pripadala, akoby sme sa poznali už 100 rokov. Celý deň úplna pohoda, smiech a radosť z toho, čo vzniká. Pozývame vás, prežiť ho spolu s nami. 

Ak ste na tom tak, ako my, káva, čaj a koláčiky pre vás predstavujú neodolateľnú kombináciu. Skrátka jeden bez druhého sú skvelé, ale keď sa spoja, zrazu je to iná liga. A tak v jeden zimný zasnežený deň prišiel nápad, spojiť svoje sily, poodhaliť niečo zo svojho súkromia a vtiahnuť vás prostredníctom fotiek do nášho sveta.

Deň začal popradským a končil korunným. A medzitým bolo mnoho čarovných chvíľ. Tieto zábery nie sú hodiny stajlované, nie sú dokonalé, ale hlavne, nie sú umelé. Sú na ňom deti spokojné ,aj nespokojné. Šťastné a usmiate, ale aj unavené a urazené. Ženy bez skvelej vizáže, ale s vášňou pre to, čo robia. Sú tam rozsypané suroviny, deti bijúce sa o hračku, zapnutá telka, aby sme mali chvíľku čas a nosič, ktorý vôbec s ničím neladí, ale dieťatko je v ňom spokojné. Skrátka a jasne, sú odrazom bežných dní, presne takých, aké milujeme.

Koncepcia a princíp extatického zážitku z pôrodu je pre veľa žien cudzí a nepochopiteľný.

Ich prvou reakciou je smiech či prevracanie očami. S takýmto prístupom sa vôbec nestotožnia, keďže kategoricky vylúčia už jeho prvotnú myšlienku.

Môže byť pôrod vôbec potešujúci? Realita vyzerá tak, že skoro všetci túto udalosť označujú za jednu z najbolestivejších skúseností v živote ženy. Alebo sa mýlim?

Toto je jedna z vecí, ktorá nám bola vštepovaná už od detstva a v ktorej sme boli vychovaní – fakt, že pôrod je bolestivý a treba ho len pretrpieť s nohami hore. Nieje tomu až tak dávno, čo som si ovplyvnená touto strašidelnou predstavou sama chcela zvoliť radšej pôrod sekciou, mysliac si, že je to omnoho elegantnejší spôsob.

Bežná prax je zväčša taká, že ženy, ktoré si pôrody užili, mali krásny, extatický zážitok a pri pôrode svojich detí zažili mnoho krát orgazmy, boli ticho. Hovoriť o takýchto veciach sa všeobecne považuje za zahanbujúce, či dokonca obscénne. Čo myslíte?

Prvým krokom ako zažiť extatický pôrod je Vaše vedomie. 

„Intuitívna myseľ je posvätný dar, zatiaľ čo racionálna myseľ je jej verný sluha. Vytvorili sme si spoločnosť, ktorá si váži sluhu a zabudli sme na samotný dar.“

                                                         Albert Einstein

Predstavte si, že ste otvorená myšlienke zažiť extatický pôrod. Ale ako začať? Ako sa možno dobre pripraviť na extatický pôrod?

Kde by ste chceli porodiť? Čo sa vlastne deje pri pôrode? Čo by ste chceli mať počas pôrodu pri sebe? Kto by tam mal byť?

Otázok je mnoho …

Niektoré ženy nevedia prísť na to, ako zosúladiť to, čo je k dispozícií s tým, čo chcú a čo budú cítiť po tom extatickom pôrode. Preto často krát zdvihnú ruky do vzduchu a urobia nejaké tradičné rozhodnutie na základe toho, čo im odporučí väčšina ľudí.

V lete na dovolenke som sa ich nevedela dojesť... Nikdy predtým som ich veru doma nevarila a pritom ich príprava je úplne jednoduchá. Základ je pridať nakoniec chutný parmezán, ktorý spraví veľa.

Odporúčam použiť „BILLA Premium Parmigano Reggiano“

Suroviny sú pre 4 dospelé osoby ☺

POTREBNE SUROVINY:

• 1 balík špagiet
• 1PL olivového oleja
• 1 šľahačková smotana
• 5 strúčikov cesnaku
• 2 vajcia
• 20 dkg oravskej slaniny

POSTUP:

“Keď som písala oznámenie o narodení pre všetkých známych znelo asi takto: ” Jerguško – piaty člen našej rodinky, už v deň pôrodu spinká doma v kolíske. Je to naše ‘hypnobábätko’, na svet prišiel v kľude a intimite, bez veľkých bolestí, bez chémie, za zvukov relaxačnej hudby, pri vôni pomaranča, bez kriku a silného tlačenia, vydýchaný maminkou a hlavne za značnej podpory tatinka a úžasnej pôrodnej asistentky. Je to naše zlatíčko, stále spinká a vôbec neplače.”

Čo mi dal hypnopôrodný kurz pred pôrodom.

Ak by som mala v skratke na začiatok zhrnúť, čo mi hypnopôrodný kurz dal, tak na prvom mieste by určite bol pokoj na duši, navrátenie istoty a vymazanie strachu či obáv z  pôrodu.

Okrem toho mi kurz pomohol aj preto, že pár dní pred pôrodom sa nahromadili neočakávané rodinné udalosti, ktoré nám hodne menili plány. Aj vďaka relaxáciám a afirmáciám, ktoré odstraňovali po kúskoch skryté napätie a neistotu, čo nepomohla vykryť ani sila rodiny, sa ma v podstate tieto udalosti dotýkali len okrajovo.

Hypnopôrodnou metódou som sa pripravovala až na moje tretie bábätko a musím povedať, že to bol jednoznačne rozdiel. Poprvýkrát som sa na pôrod neskutočne tešila a dokonca som sa párkrát pristihla pri myšlienke, že ani nechcem aby som ako treťorodička odrodila rýchlo, aby som si mohla užiť všetko to príjemné, čo sme doma s manželom mesiac nacvičovali. Tešila som sa na príjemnú hudbu, na to že ma nikomu nedovolím, aby ma rušil v mojej relaxácii, meditácii a predstavách, na prítomnosť muža, ktorý mi bude oporou, na jeho príjemné masáže, či na vôňu, ktorú som starostlivo vybrala. Tešila som sa tiež na pocit, ktorý zažijem, keď o chvíľku uvidím svoje ďalšie dieťatko, keď si ho priviniem a nepripúšťala som inú možnosť. Takto som si to vysnívala a takto to nakoniec aj bolo. Nebolo tam miesto pre strach a “čo keby”, pretože som vedela aj na základe skúseností z predchádzajúcich pôrodov, že toto sa jednoducho ovplyvniť pri samotnom pôrode z mojej strany nedá inak, ako kľudom. Ostalo mi veriť v seba, svoje telo, silu prírody a  prípadné “čo keby” nechať na moju pôrodnú asistentku a doktora za dverami.

Priebeh môjho (hypno) pôrodu

Poznáte to: V práci ste sa mohli pretrhnúť a pri večernom nákupe v obchode ste od únavy ledva dokázali rozlúštiť cenovky. Nechcete už nič riešiť, len si pokojne sadnúť na gauč a dopriať si svoj obľúbený program. Pátranie netrvá príliš dlho - určite ho nájdete v prvej desiatke staníc, ktoré máte predvolené na ovládači. 

Čas sú peniaze

A platí to aj naopak. Viac než kedykoľvek predtým je pre nás prioritou zmysluplne tráviť voľné chvíle a nestrácať čas neustálym hľadaním. Pár dobrých priateľov, šesť obľúbených tričiek, v ktorých sa cítime perfektne, niekoľko vyskúšaných receptov, ktoré zaručene uspokoja prázdny žalúdok. 

A čo s načatým večerom? Možno aj vy máte k dispozícii sto či viac TV staníc a tiež neodbytný pocit, že o ich programoch nemáte žiadnu predstavu. Väčšina z nás má desať až dvadsať obľúbených staníc a ostatným nevenuje pozornosť. Viete, aký kanál máte na čísle 78? Skúste si ho naladiť a spomenúť si, kedy ste ho naposledy sledovali?

Možno vás to štve a v novom roku by ste radi čo-to ušetrili. Zoškrtali pár menej dôležitých položiek a sústredili sa na to, čo vás naozaj baví a čo pravidelne využívate. Presne toto vám ponúka plustelka.sk

TV programy ušité na mieru

Intro - psychická príprava

Zmierenie

Nie som vôbec pripravená na pôrod. Nie som vôbec pripravená byť tehotná, nie to ešte na pôrod. Nie som vôbec pripravená na ďalšie dieťa, prišlo tak nečakane. Nebudem hovoriť, že “našou vinou”. Ten akt bol krásny, bol z Lásky, bolo to o nás, a aj keď som netušila, že počneme, vinou by som to nenazvala. Robíme všetko s plným vedomím, takže takýto záver sme mohli očakávať. Zatiaľ sme sa prírastkom nebránili, no napriek tomuto uvedomeniu, som veru tentokrát na tehotenstvo pripravená nebola. Akurát mi bežal masérsky kurz, chystala som sa na polmaratón, už som aj začala trénovať. Všetky plány môžem zahodiť.

Prvý bod programu - zmierenie. Musím sa zmieriť s tým, že je tu, je náš, a bude s nami celý život. Bilo sa mi srdce s hlavou. Zmierenie neprišlo na prvý krát, pracovala som na ňom úplne pravidelne. Až do pôrodu. Niekedy som si ani len neuvedomovala, že som tehotná. Veď život plynie tak rýchlo. Ale on mi to dal samozrejme patrične pocítiť. Bolo mi často zle od žalúdka. Čo bolo vlastne aj dobre, aby som nejedla hlúposti. Jedlo som dosť vyberala, inými slovami, on si proste z brucha diktoval, čo a ako. A ja som sa úplne automaticky podvolila. Nebojovala som s ním, ani s týmto stavom.

Najťažšie bolo v úvode dostať to zo seba, povedať všetko Paľovi. Už sme riešili financie, kedy pôjdem do práce, a do ktorej, a podobné svetské veci. Videl, že sa trápim. Jeho reakcia však bola oslobodenie: Rozosmial sa, a dal mi pusu. Tešil sa.. Blázon. Ako keby si neuvedomoval dopady. Ale on predsa nie je hlupák! Všetko si plne uvedomuje. A mne neskutočne odľahlo: Už v tom nie som sama. Už sme v tom celá rodina.

Postoje

"Každý je génius, no ak súdite rybu podľa jej schopností šplhať sa po stromoch, prežije celý svoj život vo viere, že je hlúpa".-Albert Einstein

Ak sa pozriem na svoj život pár rokov dozadu všimnem si , že som veľa času strávila premýšlaním čo všetko mi nejde namiesto toho aby som bla vďačná za to čo mám a v čom vynikám. Dlhé roky som si myslela, že niesom dosť dobrá a perfekcionizmus bol mojím najväčším nepriateľom.Považovala som sa za peknú no nie za krásnu, za múdru no nie inteligentnú.Myslela som si, že som priemerná a nie výnimočná.

Ak by som poznala svoju skutočnú cenu vtedy.... Prestala by som si vyčítať a kárať samú seba za veci ktoré mi nevyšli.Vedela by som, že perfekcionizmus je len v mojej hlave, vlastne neexistuje.Prestala by som sa porovnávať s inými, uberá to len sile a nemá to žiadne opodstatnenie.

Osobne verím , že možeš dosiahnuť všetko čo si zaumieniš. Všetko je to o prístupe.

O tom čomu veríme , pretože to v čo veríme je výsledkom toho ako zmýšlame.Ak zmýšlame o sebe negatívne výsledok nebude pozitívny a radostný život.

Povedz si, že dnes je čas na zmenu, trochu sa rešpektovať a mať rád. 

U nás sa túto zimu doslova bojuje o každú vypitú kvapku. Či som bola úspešná, zistím vždy až podvečer s príchodom náhlej únavy a nervózneho mrnkania... A čo vy, tiež máte doma krikľúňa?

Hoci sa to nezdá, problémom môže byť práve smäd. V chladnom počasí ho deti necítia a v zápale hry s hračkami od Ježiška zabudnú úplne na všetko. Majte preto na pamäti, že podávanie vody - hoci aj lyžičkou po troškách - dokáže zabrániť dehydratácií a zbytočným detským slzičkám.

Môj tip: Vodu nosím celý deň pri sebe, napríklad v mojom obľúbenom 0,33litrovom kabelkovom vydaní. A neustále ponúkam🙂

Pre mamicky,ktore sa chystajú na to najkrajsie stretnutie v zivote, som trosku "vytuningovala" zoznam veci potrebných pri hospitalizacii uvedeny na stranke nemocnice.

Potrebné dokumenty:

- preukaz poistenca 

- doklad totožnosti,

- tehotenskú knižku

- výsledky posledných vyšetrení, eventuálne lekárske správy od iných lekárov týkajúce sa tehotenstva

Dve tretiny nášho tela tvorí voda. Telo musí prijímať pitím približne 1,5 až 2,5 litra vody za deň. Okrem toho si vodu vyrába organizmus sám pri spaľovaní živín – metabolickými cestami. Nespotrebovaná, zužitkovaná voda sa z tela vylučuje najmä močením, únikom vodnej pary pri dýchaní a samozrejme potením.

Pitný režim je systém doplňovania tekutín stratených z ľudského organizmu pri bežných ale najmä náročnejších činnostiach. Je neoddeliteľnou súčasťou výživy vrátane regenerácie organizmu.

Pre správne dodržiavanie pitného režimu platia 3 základné princípy:

Princíp správneho nápoja –

Hlavnou látkou pre život ľudského organizmu je voda. Ostatné nápoje sa od čistej vody odlišujú svojim obsahom cukru, dochucovadiel a konzervačných látok. Každá z týchto ingredencií má svoje špecifiká, ktoré ju vylučujú z vhodnosti pre pitný režim, pretože zvyšujú spotrebu vody v biochemických procesoch. Preto ich konzumácii by sme mali úmerne prispôsobiť aj konzumáciu vody v pitnom režime.

Princíp správneho času –

Ozajstný knihomoľ je vždy rád, keď má stále k dispozícii nové a nové knihy. Aj keby mal len jednu novú doma, len nech vie, do čoho sa pustí po prečítaní tej aktuálnej. Ja patrím medzi tých, ktorí milujú kopy pripravených kníh. Vzhľadom na málo času, ktorý mám, pretože som neustále zavalená prácou, tá kopa stále rastie a rastie, pretože doslova bažím po nových knihách. Je niekoľko spôsobov, ako sa k nim dostanete od kúpy cez knihobúdky až po knižnice. Lenže, ako si vyberáte vy? Ja si niekedy, bohužiaľ, vybrať ani neviem. A preto som sa rozhodla predstaviť vám môj pohľad na pozitívne a negatívne stránky knižníc či kníhkupectva.

Knižnica

Miesto, ktoré od nepamäti slúži ako chrám múdrosti a duchovných zážitkov, by malo predstavovať prvý kontakt malého dieťaťa so svetom popísaných stránok a farebných prebalov. Jasné, že aj doma má knižky a to rôzne. Začína gumenými obrázkovými a pokračuje leporelami a rozprávkami. Lenže, prečo mnohé matky berú svoje deti do knižnice? Nie je to len preto, aby si ony požičali nejakú ľúbostnú literatúru s nádychom erotiky, ale aby sa práve ich ratolesti učili, ako sa správať ku knihám ako niečomu vzácnemu či ako k cudziemu majetku, ktorý môžeme užívať po dodržiavaní istých podmienok.

Knižnice ma odjakživa fascinovali a to predovšetkým tie v starých budovách. Ich veľkolepé priestory, nádherné oblúkovité stropy, staré drevené police... to všetko vo mne ako čitateľovi vyvoláva pocit výnimočnosti, preto som milovala Štátnu vedeckú knižnicu v Banskej Bystrici, ktorú som ako študentka často navštevovala. Takže prvá veľká a nezanedbateľná výhoda vlastnenia čitateľského preukazu sú práve pompézne priestory útočiace na váš zrakový zmysel a vytvárajúce príjemnú atmosféru. Bohužiaľ, nie všetky knižnice majú takúto možnosť.

To, že si svoj domov nezahlcujete knihami, ktoré ste už prečítali, a ktoré zaberajú priestor novým či pre vašu dušu významnejším, je ďalšie plus. Nemusíte míňať svoje peniaze. Jednoducho zájdete do knižnice, požičiate si naraz aj desať kníh a po prečítaní ich rovno vrátite, takže nemáte výčitky svedomia, že ste zaútočili na svoje financie.

Biblioboxy sú presne pre mňa. Neviem, kto túto myšlienku navrhol a zrealizoval, ale mám pocit, že sa snažil vyhovieť práve mojej prokrastinačnej povahe. Vždy si všetko odkladám na poslednú chvíľu, preto sa mi často stáva, že nestíham knižky vrátiť resp. som šťastná, že mám aspoň tri minúty na to, aby som odparkovala auto pred knižnicou, prebehla cez cestu a vhodila knižky do biblioboxu. Perfektný vynález. 🙂 

Život s atopickým ekzémom sa zvládne v ďaleko väčšej pohode, keď pochopíme, prečo toto trápenie vlastne vzniká a hlavne keď nájdeme spôsob, ako podráždenú kožu liečiť a vyriešiť otravné svrbenie. 

Zhrňme si v krátkosti to, čo vieme o atopickej dermatitíde. Je to dedičné kožné ochorenie, pri ktorom sa oslabuje prirodzená funkcia kože. Tá je potom vďaka okolitému vplyvu vysušená, zapálená a svrbí. Je dobré pripraviť sa na to, že pokojné obdobie, kedy je pokožka relatívne v pokoji, môže vystriedať aj fáza, kedy sa opäť zapáli a človek by sa najradšej uškriabal. Tak s tým je koniec! Odborníkom sa totiž podarilo svrbenie raz a navždy skrotiť.

Konečne pokojný spánok

Každý atopik vám potvrdí, že svrbenie je snáď to najhoršie, čo atopickú dermatitídu sprevádza. Neškriabať sa, to vyžaduje pevné nervy, ale vysvetlite to napríklad malému dieťaťu, keď aj dospelému človeku to dá niekedy poriadne zabrať! Nech sa človek snaží akokoľvek, myšlienky na to, kedy to zase začne, bránia sústredeniu počas dňa na ďalšie veci a ani k dobrej nálade to nepridá. 

A čo potom v noci! Namiesto toho, aby sme si oddýchli, svrbiaca koža nás budí a ráno potom máme pocit, že sme sa vôbec nevyspali. Ale nezúfajte. Svrbenie sa dá zastaviť, len treba nájsť toho správneho pomocníka. Mal by byť čo najviac hygienický, aby precitlivenú kožu ešte viac nepodráždil a hlavne by mal rýchlo zabrať. A taký tu je! Na trh ho uvádza francúzska dermokozmetika Bioderma.
Atoderm SOS sprej je jedinečný a súčasne prvý bezkontaktný protisvrbivý produkt s ultraľahkou textúrou, ktorý sa postará o okamžitú úľavu od svrbenia a čo viac, tento efekt vám vydrží až po dobu šesť hodín! Okrem toho, že vďaka technológii Skin Relief a látke enoxolon kožu hneď upokojí, obsiahnutý vitamín PP a skvalén zaistí jej potrebnú hydratáciu a ochranu.

Veľkosti produktu sú tiež výborne vymyslené, poznáme totiž dva typy – veľké balenie (200 ml) môžete mať doma a malé balenie (50 ml) stačí hodiť do kabelky či tašky, a tak môžete mať sprej vždy pri sebe. Odborné výskumy ukázali, že sprej je výborne tolerovaný u 99,2 % pacientov s atopiou, a to vo všetkých vekových kategóriach, takže ho môžete s dôverou použiť aj na pokožku tých najmenších pacientov. Viac o novinke nájdete tu.

Poznáte to.
Viete, že to robí v organizme dospelého človeka šarapatu.
Viete, že sa z toho priberá, a nie málo.
Viete, že sa z toho kazia zuby.
Viete, že to nepriaznivo vplýva na hladinu inzulínu v krvi a tým aj na funkciu pankreasu.
Viete, že si škodíte, ak maškrtíte pričasto.
Viete, že je to závislosť a viete veľmi dobre, že je ťažké to obmedziť a odolať pokušeniu.

Všetko toto veľmi dobre viete. Všade sa o tom hovorí a píše.
Treba, aby som o tom písala znova?
Nie. Zbytočne.

Kde podľa vás sa začala táto postupná nezdravá závislosť od sladkostí?
Tento večný boj so sebou samým?
Obrovská Milka, spráskaná za pol hodinu.

Detstvo….

Áno detstvo. Vy si nemáte šancu pamätať kedy ste prvý krát okúsili tú neskutočnú opojnú chuť sladkostí.
A ani ste nemali možnosť sa proti tomu postaviť, brániť sa, odmietnuť – „Nie, ďakujem neprosím si“.
Škodí mi to mamka, ocko, babka, dedko. Nedávajte mi to, prosím.
Ako? Že vy mi to dávate z lásky?
Nech si doprajem? Za odmenu?

Všetky stravovacie návyky sa začínajú v detstve. Tam je ten kľúčový moment, kedy sa vytvoria sklony k obezite, chorobám, poškodeniam organizmu. A tam vzniká aj „mňam“ a „fuj“ k určitým druhom potravín.

        Rodila som pred necelymi dvomi tyzdnami.Hladala som informacie o novinkach,rekonstrukcii...no nic konkretne som v podstate nenanasla.

Tak sa to pokusim zhrnut a vsetkym mamickam,co sa chystaju rodit,aspon trosku priblizim,kde budu a ako budu.

          Nestravila som na porodnej sale vela,len nieco cez 2 hodiny (ale "kvalitne"2 hodiny!),ale vsetci boli mili,napomocni,doslova uzasni.Nikto mi porod extra neorganizoval,v podstate som si ho riadila sama,dostala som fitloptu,moznost cvicit na rebrinach,prechadzat sa...nebol cas vsak😉.Kazdu minutu bol pri mne lekar a kontroloval mna ako i babatko.Uzasny pan, ktorého si nesmierne vazim a bol pri porode vsetkych mojich troch deti.Clovek,ktoremu doverujem a viem,ze ak ma pri prvom porode nastrihol,tak to urobit musel.Ked sa mala narodila,mala som ju na hrudi cca 30min,potom ju vzali na 2 hodiny zohriat,mna previezli na izbu.Povodne som chcela nadstandard,no ked som uvidela krasne priestory a zazila dve skvele baby na izbe,rozmyslela som si to v priebehu 1 dna😊(nadstandard sa neda zazmluvnit,caka sa,kym sa uvolni).Musim napisat,ze odkedy som rodila 2.x,co bolo pred 6-timi rokmi,vsetko preslo velkymi zmenami.

Dokonca i personal-no je moznost,ze sa zmenilo moje zmyslanie a presne som vedela,do coho idem.Nikto nebol ku nam neprijemny,neslusny alebo by odmietol pomoc.1.x sa bola so mnou osprchovat sestra,kedze som sa nevedela zohnut,vybalila mi z kufra veci na sprchovanie a cakala pred sprchou drziac v ruke uterak.

Praveze sa az casto chodili pytat,ci je vsetko v poriadku😊

Priniesli mi cca po 2 hodinach babatko s podrobnym "navodom na pouzitie".Ano,predpokladam,ze prvorodicka,ktora dostane k sebe navzdy svoje srdiecko,velmi tie slova nevnima a celu mysel venuje tomu malinkemu uzlicku.No to vobec nevadilo,cely cas boli k dispozicii sestry,ktore pomohli,ked bolo treba.

Tridsat rokov nie je vela,

ale ak si nevedela:

rozum musis v cajku mat,

najma ak je z teba mat.

Ziadne velke excesy,

prilis trendy ucesy