Ja milujem pečenie. Moje deti milujú mrazom sušené ovocie. Muž miluje veterníčky.

A keďže včerajšok bol jediným dňom za tento týždeň, ktorý sme trávili doma, spojila som to všetko dokopy a vytvorila tento dezert, ktorý chutí veľmi obstojne a pre mňa je príjemnou alternatívou klasických venčekov.

Nie že by som mala niečo proti tradičnému vanilkovému krému, ale tento je chuťovo ľahší a sviežejší a k aktuálnemu počasiu sa podľa mňa neskutočne hodí.

A že to bola príjemná zmena po všetkých tých bábovkách a rýchlovkách posledných mesiacov ani nevravím... 🙂

Na cesto budete potrebovať:

• 100ml vody
• 40g masla
• štipku soli
• 85g múky
• 2 vajcia

Naše ďalšie úlohy od logopedičky.

Raketa je na úrovni 30-31 mesiacov v porozumení. Sklz 6-7 mesiacov. 

Vo verbálnom na cca 24 -26 m. V tomto pásme vraj zostaneme dosť dlho, lebo okolo druhého roka sa neberá "veľa" gramatiky. Ja sa však teším hlavne tomu porozumeniu. Je to citeľne lepšie, že chápe veci, aj keď ten rozdiel medzi rovesníkmi je "sakramentský". Vidím to hlavne ja, pri každej hre, kontakte, stretnutí s inými deťmi... Možno je to tou mojou hnusnou povahou, čo všetko vie preskenovať za pár sekúnd a nájsť rozdiel v "štandarde".

V každom prípade pracujeme na porozumení ďalej. Učíme sa opis situácií s navádzaním odpovedí na otázku Prečo. Moja raketa ju totiž začala aktívne používať. Super nie? Ale mňa to viac menej skôr vystrašilo, keďže to nie je klasické detské Prečo. Je to skôr napočúvaná fráza od môjho syna. Používa ju totiž v celom znení tak ako zvykne on: "Mami a prečo ľudia..." záver si už väčšinou doplní sama, podľa toho, čo ju práve zaujíma. Napr. Prečo ľudia cestujú vlakom"... Logo mi vysvetlila nech sa toho nebojím, že to nie je typická echolália, skôr fráza a je dobré, že vie, že ju môže modelovať podľa rôznych situácií.

Pri tejto úlohe pracujeme veľa s obrázkami, kde je nejaký problém a mohla by vzniknúť otázka "Prečo". Napríklad :

1. Chorý chlapec je u doktora. 

Vo veku 2, 5 roka som uznala, že je na čase vyšetriť Sofinkinu psychologickú spôsobilosť. Stála, kúsok sama prešla, hrubá motorika tak značne pokročila. Vertikalizovať sa však začala až o rok neskôr ako rovesníci, preto mala obmedzené podnety, čo sa odzrkadlilo aj na jej mentálnej úrovni. 

Akoby až po druhých narodeninách ožila a začala vnímať všetko okolo seba. Začala si blabotať, používať prvé slová. Okrem základu mama, tata, Pako (brat Palko), auo (auto) a niekoľkých ďalších, začala vo veľkom používať otázku "Kde je?". Používala ju opakovane za sebou, aj 7x a na všetko možné. Podobnú echoláliu využívala pravidelne aj na iné slová. Človeku to riadne liezlo na nervy: Deje, deje, deje, deje? Auo, auo, auo, auo… 

Spojením "(k)deje" sa nielen pýtala na priestorovú orientáciu, ale používala ju na všetko možné. Našťastie, naša zlatá pani logopédka mi vysvetlila, že sa tak pýta na veci okolo seba, akurát nevie položiť adekvátnu otázku. Neočakáva teda odpoveď "tam", ale "Áno, toto veľké auto je modré. Teraz stojí pri ceste." Potrebuje opis veci, na ktorú sa pýta či ukáže.

Veľa sme jej opisovali, lebo sa veľa pýtala 😁 Nevidela som žiadnu spätnú väzbu a to bolo ubíjajúce. Slovná zásoba sa rozvíjala minimálne. Adekvátne vysloviť vedela len pár slov, ostatné zostali len v náznakoch. V mnohých prípadoch používala na pomenovanie len prvé písmeno či prvú slabiku. "O" mohlo byť "otvoriť, odložiť či odrážadlo". Všetko vyplývalo z kontextu situácie. "Bu" bola bunda, "bo"- boty. Takýmto systémom sme fungovali niekoľko mesiacov. 

Vyšetrenie u špeciálnej pedagogičky neprinieslo žiadne závratné zmeny. Z jedného vyšetrenia sa nedá posúdiť dieťa, s čím som plne súhlasila. Niektoré úlohy nespravila kvôli svojmu hendikepu, ku koncu sa už nesústredila, neviem, ktoré 2,5r dieťa sa vydrží sústrediť ¾ hodiny v kuse. Záver vyznel celkom optimisticky, v porovnaní s tabuľkami bude určite zaostávať, ale mentálne je spôsobilá na to, aby sme ju správnym vedením a taktiež prostredníctvom rovesníkov ťahali dopredu. A to bola výhra! Má na to posúvať sa vpred, učiť sa. Keďže porozumenie funguje, všetko je len otázkou času. A ten v našom prípade nehrá rolu. Nemusím teda odpočítavať, hlavne nesmiem začať porovnávať. A to je veľmi ťažké 😪