Vybrať darček pre mojich rodičov, či už vianočný, narodeninový, akýkoľvek je dosť náročné. Aj keď si nepotrpia, dokonca ani maličkosť často netuším. Je to typ ľudí, ktorí majú hádam všetko (nie vzmysle žeby sme boli bohatá rodina 🙂). A ako sa u nás ešte vravieva, že majú aj "toto co netreba". :D Možno to poniektoré poznáte. Stará škola, "šak aj toto sa ešte dakedy isto zíde, nevyhodím. Alebo... keď tie letákové akcie kadejaké a veď zíde sa a kúpim aj deťom." 🙂 Ale nie v zlom teraz. Sú to prosto naši. Aj toto na nich milujeme. Zas na druhej strane, tam naozaj nájdete pomocníka v každej chvíli. Ešte aj v meste je to rozchýrené, že "šak še spytam Aničky, bizovňe ma". 🙂 A mama veru často má a požičia, daruje... 

Tieto Vianoce tomu nebolo inak. Čo našim? hmmmm... do poslednej chvíle som nič nevyhútala. Dnes mi ale napadlo. Ďalšia klasika našich. "Kde mám zasa okuliare? Šak ľem teraz tu bulľi? Dze som ich zaš dala?" :D A samozrejme, že sa väčšinou takto po byte povaľujú hore dole bez púzdra. Dobrá príležitosť pre moje krajčírske handmade. Prizvukujem veľmi začiatočnícke a hotový Pat a Mat 2v1 som často. Ale našla som si na nete návod, ktorý sa zdal veľmi jednoduchý a skutočne aj bol celkom jednoduchý a rýchly. Zopár chybičiek krásy sa nájde. Ešte mi to kušťok krivo uniká a sem tam sa čosi v stroji zadrhne, ale myslím, že to újde. 

A vrátilo ma to do mojich detských čias. Blízkym som darčeky stále vyrábala. Často to boli dnes už reálne hodnotím, že zbytočnosti, ale vždy sa potešili, ocenili, používali, vystavili... A mne samotnej rovnako takto handmade vyrobené darčeky zakaždým pohladili dušičku, keď si ktosi dal tú námahu. 

A tak mi popri tom mojom šití napadla úloha.

Vyrobím aspoň jeden darček pre niekoho vlastnoručne.  

Myslím, že časovo to ešte reálne je. A zasa nemusí to byť nič zložité. Možno len srdiečko s citátom pozvbudivým pre manžela do peňaženky. Perníkové srdiečko. Domáce rafaelo v peknom balení, šperkovnička z krabičky, stojan na mobil zo starej fľaše od aviváže... Čokoľvek. Myslím, že na nete je inšpirácií viac než dosť. Komukoľvek, čokoľvek. Myslím, že je to naplňujúce nielen pre obdarovaného, ale aj toho kto vyrába a daruje. Lebo radosť rozdávaním rastie. A keď je k tomu treba náš čas, energiu, nápad a vlastne srdce a myslieť na toho druhého v tej chvíli... Skúste... A som zvedavá, čo ste spáchali a potom aj na spätnú väzbu od obdarovaného. Pichnite sem fotku vášho darčeka, ak máte chuť sa pozdieľať. A možno sa navzájom inšpirujeme nateraz alebo aj do budúcna. 

Dnes na naše oddelenie Detskej kardiochirurgie NÚDCH prišli speváci z Lúčnice. V civile, skromne a s úsmevom - tak ako už niekoľký rok za sebou. 

Na našom oddelení intenzívnej starostlivosti ležia tento týždeň po náročných operáciách štyria drobčekovia. Ani jeden z nich nemá viac ako 2 mesiace. Ich srdiečka sú veľké asi ako vajíčko a jeden z nich už má za sebou 3 operačné zákroky. 

Speváci z Lúčnice im a ich mamičkám zaspievali vianočné koledy. Jemne a potichu - na dvadsať minút ich spev zaplnil JIS-ku vianočnou atmosférou. A dojatím. Na pozvaných hosťoch a mamičkách som spoza objektívu fotoaparátu videl, že mnohým sa tlačili slzy do očí. 

Keď sa každoročný patrón tejto akcie - J. E. Mons. ICDr. Stanislav Zvolenský, PhD., bratislavský arcibiskup metropolita - prihováral spiacim deťom a žehnal s prianím skorého uzdravenia, väčšie ticho som v tejto miestnosti ešte asi nepočul.

Tieto štyri detičky dnes prespali koledníkov z Lúčnice. Nevadí, to najťažšie už majú za sebou a ich rodičia budú mať šťastnejšie Vianoce, aj keď ich asi budú musieť tráviť na oddelení. 

Mňa dnešok opäť raz posunul o kúsok dopredu. Snažíme sa o dobrú vec a všetko to má naozaj zmysel. Pre nás, pre anjelov z 5. poschodia a najmä pre "srdiečkové deti".