Ahojte, Vitamín D od Colief je super, bruško nás po ňom nebolí ako po vitamíne D iných značiek.
Pre nás top aj s Infant drops. Aj po ukončení testovania zostaneme verní značke Colief.

Nikdy nie je neskoro začať
Vonku sa po daždivom máji konečne začalo leto a tak slnečné lúče aj vo mne prebudili výletnícku dušu. Obula som si tenisky, do batohu zabalila fľašu s vodou a nejaké jedlo, a vyrazila som na kopec za mestom. Nie je to síce žiadna náročná turistika, ale ja som sa už tešila ako si z vrcholu vychutnám výhľad na okolitú krajinu.
Moje nadšenie však rýchlo vyprchalo. Hoci bolo krásne počasie, v lese bol pokoj a pri výstupe som nestretla ani živú dušu, „pozdravov“ od ľudí som našla popri cestičke neúrekom. Plastové fľašky, tašky, obaly od sladkostí a množstvo ďalšieho odpadu. Pohľad na kopy drobného odpadu ma zamrzel, no nepríjemne ma prekvapili aj veľké kusy nepotrebného nábytku či pneumatiky.
Zbavovať sa vecí, ktoré už nepotrebujeme je pre usporiadanie nášho života prospešné. My ženy to poznáme najlepšie pri obliekaní. Každé ráno sa pozeráme do skrine plnej vecí a stále si nemáme čo obliecť. A pritom stačí len vytriediť veci, ktoré sa nám už nepáčia alebo nám nesedia, a hneď sa nám outfity budú lepšie tvoriť.
Čo však s kopou, ktorá po reorganizácii zostane? Napríklad spomínané oblečenie môžeme predať v bazári (aj v našom koníkovskom) a prilepšíme tak rodinnému rozpočtu, alebo ho môžeme darovať do zbierok a pomôcť tým, ktorí to potrebujú. Podobne to ide aj s nábytkom či inými vecami z domácnosti.
Odovzdanie niektorých druhov triedeného odpadu sa už aj v mnohých malých mestách na Slovensku uskutočňuje priamo z domácností a špeciálne zberné nádoby na elektro-odpad tiež nie je problém nájsť. Napríklad spoločnosť Orange dlhodobo, už niekoľko rokov, organizuje zber nepotrebných mobilných telefónov priamo vo svojich pobočkách. Upozorňuje tak na aktuálnosť a dôležitosť témy zodpovedného likvidovania tohto druhu odpadu, a prináša nám pohodlnú možnosť, ako sa zbaviť starých zariadení na miestach, ktoré sú nám jednoducho prístupné.
Vďaka aktivite zákazníkov sa spoločnosti Orange podarilo vyzbierať dokopy už viac ako 300 000 mobilov a za každý takto odovzdaný telefón navyše venovali 50 centov na podporu vybraných neziskových organizácií. Týmto spôsobom teda človek pomáha trikrát – poriadku vo svojej domácnosti, životnému prostrediu a taktiež dobrej veci.
Moja mala princezna ma zlomenu klucnu kost,ach...snad to bude dobre 🙏🏻
Proč oceňovat sebe i druhé?
ℒℴνℯ❤
Oceňování je cesta ke zvýšení vibrací
♥ Jolana Dominguez ♥
♥ Proč oceňovat sebe i druhé a proč zvyšovat naše vibrace?
♥ To, kde vibrujeme, udává to, jak se cítíme. Čím vyšší jsou naše vibrace, tím lépe se cítíme. Ve strachu, smutku a žalu jsou naše vibrace nízké, když se zlobíme, zuříme nebo se jinak projevujeme a není nám při tom tělesně ani pociťově dobře - jsou naše vibrace nízké.
♥ Jakmile se nám podaří si vibrace zvýšit, hned se cítíme lépe. Třeba když je člověk smutný a podívá se na nějaké humorné video, na chvíli na svůj žal zapomene, začne se radovat a hned se cítí líp. Pokud si ale své vibrace neumí pohlídat, po chvíli si vzpomene, že byl smutný a automaticky padá do původních nízkých vibrací. Toto je možné právě proto, že dojde k automatickému chování, člověk si neuvědomuje, že může určovat a vědomě měnit to, jak se cítí.
Kočky poraďte prosím, s ktorou mobilnou klimatizáciou ste spokojne.

Kuniboo - pohodlné oblečenie pre detičky
V prvom momente som neverila, že sme vyhrali. Prišla mi správa, že vyhrávame testovanie oblečenia značky Kuniboo, čo nás veľmi potešilo, teda hlavne našu malú parádnicu.
Keď mi domov zavítala karta s kreditom, vybrali sme sa nakupovať. Nevedeli sme si vybrať z veľkého množstva oblečenia za prijateľné ceny pre všetkých.
Livinku hneď oslovil ruksačik, ten sme museli zobrať. Už sme ho aj otestovali, boli sme na výlete a naozaj sa nám tam toho veľa zmestilo.
Mali aj krásne tričká na teplé letné dni, ktoré určite využijeme. Pri malých deťoch tričiek nikdy nie je dosť.
Ďalej v Livinkinom botníku sme privítali tieto pohodlné cvičky.
Pri ďalšom nákupe sme kúpili pyzamká do škôlky, tepláčiky a ponožky.
Ahojte nemate tip na dobry film ktory davali v telke? Dakujem krasne

Vianoce v máji alebo Keď celiatikovi chutí
Ahojte!
Celiakiu mi zistili len pred niečo vyše rokom. Priznám sa, že chlebík, ktorý som si kúpila v obchode, mi nechutil a tak som sa rozhodla piecť si sama. Zatiaľ nie som veľmi úspešná. Ak som svoj pekársky výtvor nemusela vyhodiť hneď, tak sa dal jesť len v ten prvý deň. Na ďalší deň to chcelo kus sebazaprenia a hriankovač a na tretí bol tvrdý ako kameň.
Pred tromi týždňami sa mi narodila dcérka a ja sa v šestonedelí mením na sladkožrúta. Pri starších deťoch ma manžel z pôrodnice čakal s tromi plechmi tvarohových moravských koláčikov. (Ja viem, strašne dobre som sa vydala!) Ale čo teraz? Bezlepkové kysnuté si netrúfal a ja na pečenie a) nemám bunky b) teraz vôbec nemám čas (úprimne, ledva sa stíham najesť, aj to mám dilemu, či sa radšej najem alebo osprchujem...) A práve vtedy prišiel mail, že ma vybrali na testovačku bezlepkových výrobkov značky Vitacelia od firmy Penam. Juchúúúú!
Keď prišiel ten obrovský balík, tancovala som (a to je po cisaráku celkom výkon) od radosti ako malé dieťa na Vianoce. Myslela som si, že to ani nestihnem všetko pojesť. (Hahaha!) Tieto bezlepkové výrobky totiž nemajú záruku niekoľko mesiacov, ale keďže sú balené, vydržia čerstvé pár dní. Boli tam: chlebík, sladký bochník, banánový chlebík, makový závin, oškvarkové pagáčiky a... moravské koláčiky: marhuľové, čučoriedkové, makové a tvarohové!
Takže, poďme na tie kysnuté moravské koláčiky, lebo tie som si po pôrode naozaj zaslúžila. Všetky majú vypísané, že obsahujú 25 % náplne. Ja som začala marhuľovými a mľaskala som nahlas. Lahodné, tak akurát sladké, cesto šťavnaté, plnka poctivá. Ešteže sú balené po dvoch kusoch, lebo by som sa po testovačke nezmestila cez dvere. Ku káve eňo-ňuňo.
Čučoriedkové chutili naozaj po čučoriedkách! (V zložení píšu, že 35 % náplne tvoria naozaj ozajstné čučoriedky.) Nesmierne som si pochutila. Makové som vám nestihla odfotiť. Zbalila som ich s deťmi na oslavu MDD. Tam samozrejme nemali nič bezlepkového, a tak som si pri kojení vytiahla svoju tajnú zásobu. Aspoň som synom nezávidela, že sa furt niečím nadžgávajú. A tvarohové? Tie sú top!!! Milujem tvaroh. Boli lahodné, sladkasté, plnka obsahuje až 54 % tvarohu a bolo ich máááálo! Teda, aspoň ja by som ich dokázala jesť a jesť.
Prosím vás má niekto skúsenosť raz za mesiac sa mi stane ze ma začne bolieť na chrbte ľavá strana rebier a prejde to až žalúdka alebo presne pod prsia celý pas ma začne pichať až dýchať nemôžem ani sa pohnúť samozrejme hneď pohotovosť dajú infúzie čakám teraz výsledky z gastra ale dnes to boli prehnane len v chrbte ta ľavá strana v piatok idem k ortopedovi samozrejme aj k neurologovi pôjdem no všade sa dlho čaká nemal niekto niečo podobné?

Dva týždne s Nutrilonom
Dva týždne s Nutrilonom nám prebehli ako voda. Vlastne všetky dni mi letia odkedy je na svete náš Mišuliak ;)
Počas týchto dvoch týždňov som Nutrilon otestovala s Miškom poriadne. Na raňajky vždy vycuckal 150 ml na počkanie. Po obede, keď už nechcel polievku alebo cestoviny, sa dorazil ďalšou fľaškou. A topka každého dňa bol vždy večer. Stačilo mu dať 180 ml Nutrilonu a Mizu hneď krásne zaspal sám v postieľke.
Veľkým prínosom, čo sa mi na Nutrilone páčilo, bolo jeho cestovné balenie. Boli sme na chalupe na noc. Potešilo ma, že som nemusela ťahať veľkú krabicu mlieka, ale stačili maličké sáčky. Ja ako minimalista to veľmi oceňujem!!! Dokonca aj moje kamošky boli prekvapené z tohoto praktického minibalenia. Palec hore ;)
Čo sa Miška týka, po vypití mliečka, nemal žiadne problémy. Od narodenia je to usmievavé bábätko bez kolík a iných bolestí bruška. Som rada, že aj Nutrilon mu pomohol ostať kľudným a stále sa škeriacim chlapčekom. Vždy keď videl, že idem zarábať mliečko, šťastné píšťal a trepotal nôžkami ;) Tak to bol jasný dôkaz, že mu Nutrilon chutí.
Týmto chcem krásne poďakovať, že nás s Miškom vybrali testovať Nutrilon a utvrdili ma v tom, že aj naďalej ostávame jeho fanúšikmi a budeme ho kupovať.
"Nutrilon, Miškovho bruška šampión!"
Recept na domáci JAHODVÝ NANUK 🍓🍨
🍨2 banány
🍨250-300g jahôd 🍨1 mascarpone
🍨1 šľahačková smotana
🍨zopár lístkov mäty a medovky
🍨pár lyžíc medu podľa chuti (môžete použiť aj cukor, agáve, stéviu - avšak steviu deti môžu až od 3 rokov 😉🙏🏻 ) 🍨a na koniec citrónovú kôru 🍋
.
Najprv si v miske zmixujeme jahody, banány, bylinky a kôru s medom. Med pridávame postupne podľa chuti 😋🍯 v inej miske si vyšľaháme šľahačku a mascarpone a pomaly zmiešame s rozmixovaným ovocím 😊
Tuto hustejšiu zmes prelejeme do nanukových formičiek (mne poslúžili tie z #pepco 😉✌🏼 a necháme najlepšie cez noc v mrazničke. Ak sa Vám zmes zvýši môžete do nej doliať mlieko, ja som použila mandlové #alpro a máte z toho famózny ovocný kokteil 😁👌 .
Dobrú chut! 😋🍓
Viac na insta vcelarove.deti 😊
PRÍBEH...
Sedím v MHD a po čele mi napriek klimatizácii tečie pot. Hoci je ešte len zaciatok leta slniečko preukazuje silu ako mladík v rozkvete, s ktorým my všetci, vrátane klimatizácie v MHD , prehrávame na plnej čiare. Otvoria sa dvere a spolu s vonkajšou horúčavou vstúpi dnu starký. Neverím vlastným očiam- zatiaľčo my vzdycháme oblečení v kraťasoch a tieločkách nad tou nečakanou horúčavou, on vôjde v košeli s motýlikom, saku a dlhých nohaviciach, pozapínaný a upravený ako …
-Môžem si prisadnúť? – spýta sa ma.
Prikývnem a zahľadím sa na kytičku nezábudiek v jeho trošku sa trasúcich dlaniach. Má ju zotočenú v mokrom servítku a mikroténovom vresúšku, omotanom dolu okolo stoniek, aby nezábudky mali dosť vlahy. Deduško si všimne môj pohľad a rozhovorí sa.
– To je pre moju manželku. Mám rande, ako každý pondelok už desiatky rokov.
Udivene sa spýtam na jeho vek a on sa zasmeje ako roztopašný mladík, tešiac sa, ako ma prekvapil:
– 84. Oženil som sa, keď som mal 23. Sme spolu 61 rokov.
-A to ešte vždy chodíte na rande?
-Každý pondelok.- povie a tvárou mu preletí úsmev, ktorý ho na moment urobí celkom mladým. Taký úsmev má len zamilovaný človek-pomyslím si.
-Viete, keď nám vyrástli deti a rozleteli sa do sveta, manželka ostala zrazu taká smutná a cítila sa sama. A tak som ju znovu začal pozývať na rande- od jej 50-tky som nevynechal ani jeden jediný pondelok. Začalo sa to na jej narodeniny- a spravil som to presne, ako keď sme bpoli mladí– vyštafíroval som sa do obleku, natrhal u nás pri potoku nezábudky a zaklopal som na dvere vlastného bytu. Keď mi prišla otvoriť, mal som za chrbtom tú kyticu , uklonil som sa a požiadal ju o rande. Pozval som ju. Smiala sa a aj si trochu ťukala na čelo, ale keď som vytiahol nezábudky, tak neodolala- sú to kvety, ktoré sme mali v svadobnej kytici- nemali sme peniaze, ale pivónie,nezábudky a biele tulipány sme mali v záhrade vždy a tak som jej tú kyticu vlastnoručne uviazal a ona zase mne pierko. No- a tak išla. A odvtedy ju pozývam na rande každý pondelok. Už 30 rokov.
– A vždy jej donesiete kvety? –
-Samozrejme, je to taký náš spoločný rituál- ona vezme kvety, dá ich doma do vázy a potom ideme- na piknik, do parku, do kina, do čitárne,do reštaurácie, alebo sa len tak poprechádzať držiac sa za ruky a rozrávajúc- nikdy som jej dopredu neprezradil kam. Doma nás potom čakajú tie kvety a keď už začínajú vädnúť, je blízo pondelok a čas na nové rande. A tak mám šťastnú ženu a rozkvitnutú domácnosť.
-A vždy idete v obleku?
-Jasné a moja žena vždy v svojich najlepších šatách. Tak to predsa má byť, keď gentleman žiada o rande krásnu dámu.
-To fakt vždy odídete zo svojho bytu a potom s kyticou v ruke klopete na vlastné dvere? Aj keď máte kľúč?- žasnem.
-To, že nám dáma dala kľúč ku svojmu srdcu, neznamená, že je pre nás stále dokorán.- povie a usmeje sa.-Áno, vždy zaklopem. A vždy je na ne, či mi otvorí.Hoci posledné mesiace už je to inak.- tvárou mu prebehne smútok a ja sa zľaknem, že tie kvety nosí každý pondelok dakam na hrob. Ale nie.
– Moja žena ochorela. Má alzhaimera a ja sa už o ňu nedokážem starať sám. Máme doma opatrovateľku, ktorú nám zaplatili na 24 hodín denne deti. Manželka už nevie ani moje, ani svoje meno. Nerozlišuje mnoho vecí a nepamätá si takmer nič z toho, čo sme spolu zažili.
-A vy aj tak chodíte zháňať kvety a beriete ju každý pondelok na rande?
-Viete, išlo to postupne. A máva dobré dni a zlé dni. No bez ohľadu na to, aký deň práve máme, každý pondelok zaklopem na dvere nášho domu, otvorí mi opatrovateľka, ktorá má pred sebou moju drahú. Tá sedí na vozíčku a vždy, keď uvidí tie kvety, akoby sa jej na okamih rozjasnil zrak, keď jej ich ukladám do lona. Pozvem ju na rande, a aj keď nevie, čo to slovo znamená, zoberiem ju von. Keď už som to chcel pred časom vzdať, spýtal som sa jej medzi dverami, či vie kto som a kam ideme. A ona mi povedala: Si ten, kto mi nosí kvety.Ten, kto ma má rád. Možno nevie, kto je a nevie ani, kto som ja, nepamätá si, čo sme spolu prežili a každý deň zažívame, no kým nám bude dopriate stretnúť sa v nebi s jasnou dušou a srdcom, budem pre ňu ten, kto ju miluje. Nemusím mať meno. Aj tak vie, kto som. Na lásku sa nezabúda.
Povie starký a vystúpi skôr ako ja. A ja tam sedím a sledujem starého pána v obleku ako s kyticou nezábudiek kráča na rande a som strašne vďačná, že som ho stretla.
Pretože je ďaľším človekom v mojom živote, od ktorého som sa naučila niečo o bezpodmienečnej láske. Ak by miloval na svojej žene to, ako vyzerá, alebo to, kým je, alebo kým bola- nikdy by nedokázal takéto niečo.
Láska je proste silnejšia ako čokoľvek. A každý z nás má možnosť zažiť takú- alebo takou niekoho obdarovať.
👀❓#test_bupi5 🛁🚿
Milujem letné raňajky 🌞 všetko chutí presne ako má 🍓🍇🍉🍌🍒 a bez výčitiek si veru pochutim na takýchto raňajkách 🤗😊👌
Na čo sa najviac tešíte po zime? U mňa jednoznačne ZELENINA a OVOCIE 💪😉👏
#billa















