Baby mám otázku
Vyznáte sa niektorá ?
Mám nárok na podporu ak som pracovala od februára 2015 do octobra 2016 potom som šla na PN a maly sa mi narodil v júni 2017 ...
dnes som citala článok že ak nevyužijem teraz podporu mi prepadne tak len teoreticky že či mám nárok alebo nie ? Či aj Pn sa ráta do tých 270dni za posledné 4 roky
Ďakujem
Zienky chcem sa spytat ak vase dieta koncilo skolku co ste davali pani ucitelkam?
No nepodel sa s tolkou mudrou krasou 😘
Chcel som od teba príliš veľa, synček. Odpusť /z webu eduworld.sk/
Tento list napísal W. Livingston Larned pred takmer 100 rokmi svojmu malému synovi a jeho znenie môže byť skvelou inšpiráciou na zamyslenie aj pre dnešných rodičov o používaní kritiky vo svojej výchove. Prosí v ňom o odpustenie svojho syna za svoje nevďačné správanie, za svoju hroznú výchovu, za zvyky, ktoré si ani nevie ako vytvoril a ktorými žil. Za hroznú neprimeranú kritiku, ktorej neustále podroboval svojho syna.
Slávnym sa tento list stal až po tom, čo ho Dale Carnegie spomenul vo svojej knihe Ako si získavať priateľov a pôsobiť na ľudí. List uvádza v časti o kritike iných ľudí a ako by sme ju mali v živote veľmi opatrne používať, pretože navždy ovplyvní životy tých, ktorých kritizujeme.
Táto kniha sa stala veľkou životnou inšpiráciou aj pre jedného z najbohatších ľudí na svete Warrena Buffetta, ktorý v knihe o jeho vlastnom živote Snehová guľa opisuje, ako veľmi jeho kritická a neustále jačiaca matka negatívne ovplyvnila jeho život i život jeho mladšej sestry. Napriek tomu, aký pekný obraz o nej jej okolie malo, Buffett vo svojej životnej spovedi priznáva, že on a jeho sestra počas detstva utrpeli nezahojiteľné rany. Neustále ich za niečo kritizovala a kričala. „Nebola nikdy spokojná, až pokiaľ sme neboli natoľko zúfalí, že sme už iba plakali,“ spomína na svoje detstvo Warren Buffett.
List Livingstona hovorí o tom šťastnejšom prípade, ako sa otec pristihol pri tom, že nie je človekom, akým by chcel byť. Nie je otcom, akého si jeho syn zaslúži, a preto to zmení.
W. Livingston Larned : Father Forgets
Drahý synček,
hovorím ti tieto slová zatiaľ, čo spíš.
Malú dlaň si si položil na tváričku a tvoje kučeravé vlásky sa ti prilepili na čelo.
Vkradol som sa sám do tvojej izby.
Pred chvíľou, keď som sedel v knižnici a čítal si noviny, zaplavila ma zrazu vlna kajúcej ľútosti. Prišiel som sa k tvojej postieľke vyznať zo svojej viny.
Je niekoľko vecí, o ktorých som premýšľal, synku.
Vylial som si na tebe moju zlú náladu.
Vynadal som ti, keď si sa obliekal do školy, pretože si si nedbalo umyl tvár.
Vyčítal som ti, že si si nevyčistil topánky.
Nahnevane som na teba kričal, pretože si niečo zo svojho oblečenia pohodil na zem.
Na raňajkách som na tebe hľadal chyby ďalej.
Rozlial si mlieko.
Jedlo si do seba iba tak nahádzal.
Dával si si lakte na stôl.
Natrel si si na chlieb priveľa masla.
A potom, keď si sa išiel hrať a ja som odchádzal na vlak, pozrel si sa za mnou, zamával si mi a zvolal: „Ahoj, ocko!“ ale ja som sa iba zamračil a odpovedal som: „Vystri sa!“
Večer som v tom pokračoval znova. Keď som sa vracal, videl som ako hráš guličky a lozíš pri tom po kolenách. Mal si deravé pančuchy. Ponížil som ťa pred kamarátmi, keď som ťa prinútil, aby si išiel predo mnou domov. „Pančuchy sú drahé. Keby si ich musel kupovať za svoje peniaze, správal by si sa inak!“ A to ti hovoril tvoj vlastný otec.
Spomínaš si, ako si prišiel nesmelo so strachom v očiach do knižnice, kde som si čítal? Keď som letmo cez okraj novín na teba zamračene pozrel, kto ma to zase ruší, zastavil si sa vo dverách. „No čo je?“ vybuchol som. „Čo by si chcel?“
Povedal si, že nič. Bežal si krížom cez celú miestnosť, hodil si sa mi okolo krku a pobozkal si ma.
Tvoje malé rúčky ma stískali s láskou, akú ti Boh vložil do tvojho srdca a ktorú ani moje nevľúdne chovanie nedokázalo zmazať.
A potom si odišiel. Cupital si hore schodmi.
Krátko potom, synku, mi vypadli z rúk noviny a ja som pocítil strašný desivý strach.
Čo to so mnou urobil tento hrozný zvyk?
Zvyk hľadania chýb na druhých a neustáleho karhania a poučovania?
Toto si si zaslúžil za to, že si bol iba malým chlapcom?
Nebolo to tým, že by som ťa nemiloval. To by som nikdy nepovedal.
Bolo to tým, že som očakával od dieťaťa priveľa.
Posudzoval som ťa podľa svojho vlastného veku.
A pritom bolo toho na tebe tak veľa dobrého, krásneho a úprimného.
Tvoje srdiečko bolo tak veľké ako úsvit nad vzdialenými vrchmi. Prejavovalo sa to v tvojej spontánnosti vrhnúť sa na mňa a pobozkať ma na dobrú noc. Na ničom inom dnes v noci nezáleží, synku.
Prišiel som k tvojej postieľke v tmavej noci a zahanbený som si tu kľakol.
Viem, je to len slabé ospravedlnenie.
Viem, že dnes by si tieto veci nepochopil, keby si sa teraz prebudil a povedal by som ti ich.
Ale zajtra budem ozajstným ockom!
Budem tvojím priateľom,
budem trpieť vtedy, keď trpíš ty
a smiať sa, keď sa smeješ ty.
Zahryznem si do jazyka, ak na mňa prídu opäť tie netrpezlivé slová.
Budem sa snažiť hovoriť si tieto slová ako zaklínadlo:
„Si len malý chlapček, si ešte len malý chlapček !“
Som vydesený, že som ťa videl v mojej mysli ako muža.
A dnes, keď ťa vidím, synku, vyčerpaného a schúleného v postieľke, uvedomujem si, že si len drobné krehké dieťa.
Ešte včera ťa mamička nosila v náručí a tvoja hlavička sa opierala o jej rameno.
Žiadal som od teba príliš mnoho, príliš mnoho.
Dá sa neplodnosť riešiť aj u psychológa?
Zaujal ma článok – „Toto je 6 najčastejších mýtov o neplodnosti“ a predovšetkým mýtus č. 5: Neplodnosť je psychologický problém
Fakty: Neplodnosť je ochorenie alebo stav reprodukčného systému, nie psychická porucha. O neplodnosti hovoríme, ak po jednom alebo viacerých rokoch, aj napriek nechránenému pohlavnému styku, nedôjde k otehotneniu. Okrem početných hormonálnych, genetických a ďalších fyzických, niekedy nevysvetliteľných faktorov, môže byť neplodnosť spôsobená aj psychikou. Často môže byť nevedomý, emocionálny stres príčinou toho, že žena nemôže otehotnieť. Táto reakcia môže byť považovaná za psychosomatický obranný mechanizmus. No skutočnosťou stále ostáva, že neplodnosť má vždy základnú fyzickú príčinu.
Moja otázka je - "ak neplodnosť nie je psychický problém, aký je to potom problém?"
Riešenie:
Neplodnosť nie je psychická porucha. Psychický stav a psychické prežívanie ženy je aj na začiatku problému s otehotnením, sú jeho príčinou. Rovnako sú aj dôsledkom, ktorý sa prejavuje strachom, pocitmi menejcennosti, ale aj neistoty v partnerskom vzťahu. Podvedome v psychike ženy môže byť traumatizujúce aj vnímanie cudzích detí, nastupuje depresia, závisť...
Akákoľvek fyzická alebo hormonálna príčina neplodnosti má taktiež svoje príčiny a to sú konkrétne zážitky, s konkrétnymi emóciami, u konkrétnych žien. Niekedy môže byť konštatovaný vplyv nevysvetliteľných faktorov. Ale aké sú to? Kde sa vzali? Ako vznikli?A aj tie majú svoju logiku.
Moj 8 ročný chlap so sestričkou ❤️
Babule musela som 😂 krásny utorok prajem 🙂
Môj boj - diagnóza N 92.1, diagnostická kyretáž a hysteroktómia - pokračovanie 46. časť
06.05.2019
Dnes ráno som ako vymenená.
Akoby sa nič nedialo. Som pokojná, usmiata, jednoducho ja.
Som šťastná.
Aj moji blízki sa tešia.
Vonku je síce ešte nepríjemne, ale aspoň neprší. Aj to je pozitívne. Je škaredo, ale bude krajšie.
Dobré ránko 😊
Dnes si spočítame medík s vanilkou a večer vám pošlem ❤️❤️❤️ pre šťastie.
Napíšete mi správny výsledok?
Dnešný tip: Mliečne #sunarek kašičky na dobrú noc. S obsahom mlieka, vybraných cereálií, vitamínov a minerálnych látok pre spokojné spinkanie. 😴
Na výber zo 4 druhov: https://www.sunar.sk/kasicky-na-dobru-noc/
Spoločne so #sunar prajeme krásny deň. ❤️
Už 8 rokov mama ❤️
Deň č. 101 Farby
Ešte v novembri som poriadne malej ani nevedela ukázať obrázok, dnes už sama vymýšľam úlohy, aby som ju zaujala. Uvidím v obchode vyhodený kartón, už ma napadne pol tucta vecí, čo by som s ním vedela urobiť. Po zlepšení porozumenia na obrázkoch, som prešla na farby. Farby malá začala ovládať asi tak mesiac dozadu. Dovtedy ich triafala hociako, ale dnes to dáva raketovou rýchlosťou.
Odfotila som Vám pár "hier" pre inšpiráciu, ale väčšinou som sa tiež inšpirovala z internetu, takže možno budete väčšinu poznať.
My teraz doľadujeme "špilky" na kartičky, to ešte nevie, ale ako ju poznám len taký nejaký obyč deň to ona stlačí ako keby nič a zrazu to už bude vedieť. Napr. tak ako s navliekaním "gorálikov". Už dávnejšie som kúpila veľké navliekacie kocky, ale podľa mňa navliekanie na šnúrku je dosť ťažké, tak som to na istý čas odložila a vyťahovala len tak už z nudy. Dnes si však raketa zobrala tú najväčšiu kocku a prvýkrát sa jej to podarilo. S otvorenými ústami som kukala a podarilo sa jej to ešte 2x, potom som ju začala "velebiť" a "ospevovať" a už som to po...la.. Mala som radšej držať hubu, ale tak matka šťastná, nevedela som sa ovládať. Nabudúce budem vedieť, že ju nemám rušiť a mám si zakusnúť do všetkého možné, len ju nechať na pokoji.
Raketa je akosi "tu" pri nás, príde mi taká "normálna" v domácom prostredí a v mojej prítomnosti. Iné je to, keď človek "vytiahne" päty z domu...Ale inak sú to teraz fajn dni, asi preto, lebo sme väčšinou doma a nikam nechodíme. Žiadne škreky na verejnosti, v meste, v parku... Mne celkom toto počko vyhovuje aspoň v tomto smere🙂 Tak ako som sľúbila mužovi zato, že ma naháňal so sliepkou po dvore, dnes som varila kelový privárok (ten priam neznáša). No a keď som sa večer do toho pustila, tak ma napadlo, že škoda, že mi nepomáhajú decká. Boli takí rozlietaní a čosi robili v obyvačke, nechcela som ich rušiť, keď som im dala 20 minút voľna pred večerným kreslením. Ale len čo som si to pomyslela, zrazu prišla raketa za mnou a hneď potom syn... To ste mali vidieť tých "pomocníkov". Prisunula som stoličky ku kuchynskej linke, obom som dala príborové nožíky, ale v ich prípade zbytočnosť, kel viac trhali ako krájali. Dokonca som im dovolila nahádzať kel aj do polievky, takže bol skoro všade na podlahe, na sporáku, polka v hrnci... Neskutočne boli šťastní, že som im dovolila takéto "akčné" veci, aj keď museli "tolerovať" moje výkriky: "Pozor, pa! Pozor hrniec! Pozor opatrne!"... Malý mi tam šupol aj dajaký chleba, takže som zvedavá na trvacnosť prívarku🙂 Mne však asi bude chutiť najviac zo všetkým...
Kedysi divoké tanečné kreácie počas nocí v klube👯, dnes hýbanie sa v rytme uspávaniek v detskej izbe.👶😴 Pre všetky mamy: Ďakujeme vám za to, že ste pre nás toho toľko obetovali.❤💜
😜Pre všetkých synov a dcéry: Ak hľadáte tipy na darčeky a prekvapenia pre svoje maminy, inšpirujte sa tu👉www.mojadm.sk/den-matiek 😉
#dm
Žienky, aká je toto značka? Podľa loga netuším 🤷
co /by/ ste darovali svokrovcom k 50.vyrociu svadby? dakujem za napady
*** Tichá spolupráca ***
Asi takto by som pomenoval túto spoluprácu.. Veľa sme toho "nenakecali". Jednoducho som dostal mail, spísané otázky, na tie som zodpovedal.. Strava zapísaná a do bodky splnená až na tuším 2 týždne kedy klientka bola pracovne v zahraničí..
*
Jediné čo som vedel , že klient je plne odhodlaný a sústredený. A to je niečo čo si nekúpiš ! Jednoducho pokiaľ si to neurovnáš hlave, áno teraz sa idem stoj čo stoj venovať sebe, budem sa vzdelávať, namiesto nechce sa mi poviem idem do toho, namiesto nedá sa poviem skúsim to a podobne...
*
Za mňa skvelé výsledky za 6 týždňov 🙂 ( aj s 2tyždňovou "dovolenkou" :D :D :D )
Čo si začneš o takomto čase 🤣😂pracuje sa na detskej izbičke 😍😍
Klaunský príbeh: My, mamy
V nemocničnej izbe číslo 8 bolo nejako dusno. Nielen preto, že do priestoru šesťkrát štyri metre prišla rozvetvená rodina na návštevu dlhovlasej blonďavej tínedžerky, ale hlavne preto, že po operácii a lekárskom verdikte zostali všetci mierne vystrašení. Každý sa to pokúšal skrývať po svojom a z každého to trčalo ako z ucha banán.
Pacientka Paulína je vyslovene modelkovský typ. Súmerná tvár, plné pery, sivé oči, krásna pleť. Keď som vstúpila do izby, pohľad na ňu ma zaskočil. Ja ju poznám. Ale odkiaľ? Prebleslo mi mysľou a odvtedy som mala v hlave červíka. Pri mojom vstupe nebola vyslovene odmietavá, ale jej od únavy prepadnuté oči mi naznačili, že tam nie je veľa miesta.
„Neviem, či sa vôbec zmestíte,“ povedala tichým hlasom.
Keďže som pomerne spratná, nenechala som sa takýmto upozornením odstrašiť. Popri zoznamovaní sa s ďalšími členmi rodiny som si všimla, že aj Paulínin brat je mimoriadne pekný a sympatický. Začala som teda merať koncentráciu krásy na meter štvorcový. Žiadny závažný proces, bežná procedúra zdravotných klaunov. Pri dokumentovaní bratovho 3D úsmevu som neodolala a odobrala som si vzorku. Nasadila som mu ružové okuliare a dala niekoľko kontrolných otázok, ako: „Videli ste už niečo krajšie ako môj nos?“ Podľa odpovede som zistila, že chlapec je na dobrej ceste k zaľúbenosti.
Tatko ale stále zostával smutný. Prečo venuje toľko pozornosti len mladému? Čítala som z jeho očí. A tak som sa rozhodla poskytnúť bezplatnú zdravotnícku údržbu aj staršiemu pánovi. Poutierala som mu šatkou plešinu, dezinfekčným sprejom som mu strekla pod pazuchu a vyrobila som mu balónovú gitaru. Spolu sme vymysleli novú pesničku:
Vždy, keď si utriem prach z plešiny,
Keďže dnes v tom našom Poprade snežilo a vyzeralo to skôr na to, že môžeme chystať stromček a spievať koledy, privodila som si jar aspoň týmto motýlikom 🙂
Mozem dat synovi tabl panadol 500 od bolesti? Polovicku napr. Sme mimo domu a nemam tu nic ine.
Ked sa mamicka pride odfotit pred aj po porode.
Juuj, aká to radosť naniesť si make up na konečne hladkú pleť 😁😁😁pre niekoho samozrejmosť, pre mňa 5 rokov na RD taky "menší sviatok" 🤷♀️🤦♀️😁#test_normaderm
Ahojte..prosim Vas, ma niekto skusenost s aftoznou stomatitidou? Malá mi odmieta mlieko odkedy ma bolavu pusinku, uz to ma tyzden. Boli sme na infuziach v nemocnici, nakolko nechcela nic papat ani pit. Mlieka vypila asi liter za den, a teraz uplne odmieta. Stalo sa Vam, ze Vam potom drobci znovu zacali pit mlieko?
