Plná Peňaženka, najväčší cashbackový portál v Česku, pripravil na september online tipovačku, v ktorej môžete vyhrať krásne ceny pre celú rodinu. Najpresnejší súťažiaci vyhrá podľa svojej voľby buď týždenný pobyt v rakúskych Alpách v apartmáne až pre 6 osôb alebo päť dňový zájazd do Paríža pre dve osoby. Nachystystaných však máme mnoho iných darčekov a preto nikto neodíde s prázdnymi rukami!

Čo je cashback a kto je Plná Peňaženka?

Cashback je systém vrátenia peňazí z online nákupov. Vďaka cashback portálu Plná Peňaženka takto šetrí viac ako pol milióna ľudí. Peniaze naspäť môžete získavať aj vy a to vo viac ako 330 obľúbených e-shopoch ako sú napríklad Hej.sk, Notino.sk, Deichmann.sk, ale aj zahraničný Aliexpress alebo Booking. Stačí sa prekliknúť do vybraného e-shopu cez Plnú Peňaženku a nakúpiť. Akonáhle vám v e-shope nákup potvrdia, pripíše sa vám pár percent z utratenej čiastky späť na váš profil v Plnej Peňaženke. Tieto peniaze si môžete kedykoľvek previesť na váš bežný bankový účet.

Znie to možno trochu neuveriteľne, ale je to naozaj tak jednoduché. Registrácia je zadarmo- bez akýchkoľvek poplatkov. Od Plnej Peňaženky peniaze iba získavate. Firma svojim užívateľom takto rozdelila cez 86 miliónov korún!

S Plnou Peňaženkou na lyžovačku alebo do Paříža

Plná Peňaženka vracia nielen peniaze z nákupu späť, ale po celý rok pripravuje pre svojich užívateľov spoločne s partnermi radu akcií, kde je možné získať hodnotné ceny. Len počas tohto roku tak rozdá ceny v hodnote približne štyridsať tisíc eur! September je podobných akcií plný. Chceli by ste ísť s celou rodinou v zime na lyžovačku alebo s partnerom na Vianoce do Paríža? Stačí správne uhádnuť odpovede na zverejnené otázky a pokiaľ budú vaše tipy najpresnejšie zo všetkých, výhra je vaša. Popri hlavných výhrach sa hraje o radu ďalších zaujímavých cien.

Do testovania som sa zapojila na podnet mojej dcérky Natálky. Veľmi nás potešilo, keď nás na testovanie vybrali. Na balíček detičky netrpezlivo čakali.

V balíčku sa nachádzal milý list a darčeky v podobe čajíka a voňavej sviečky pre mňa.

Pre detičky v ňom boli vodové farby a veľká kreatívna súprava, ktorá obsahovala 16 - úzkych fixiek, 16 - hrubých fixiek, 32 - voskoviek a 16 - farbičiek,všetkých rôznych farieb a odtieňov.

Fixky sa u nás začali testovať ako prvé. Po nich prišli na radu farbičky a voskovky. Celú sadu musím za nás pochváliť. Balenie ako aj výber a pestrosť farieb je dokonalý.

Deťom s nimi veľmi dobre pracovalo. Takisto aj vodové farby v perfektnom a praktickom balení sú úžasné. Sú husté, podobné temperkám. Farby pekne jasné. Umožňujú a miešanie, čím nám vznikli rôzne škály farieb.

Dcérka si zvyšky, ktoré z farieb zostali zobrala do školy na výtvarnú výchovu, lebo sú vraj suprové.

Týmto ďakujeme Modrému koníku za možnosť testovať výrobky značky Crayola. Odporúčame všetkým mamičkám aj ich detičkám. My im po testovaní zostávame verní aj naďalej.

Kedysi dávno, keď som bola ešte bezdetná, som si všímala okolo seba deti a ich rodičov. Vtedy som bola (mladá) naivná a často som si pri pištiacich a vzdorovitých deťoch sama pre seba povedala: „No tak toto by som ja ako rodič nestrpela...“ „Fúha, no keby moje dieťa takto vyvádzalo...“ A neuvedomovala som si, že tie deti sú možno nevyspaté, idú im zuby, bolí ich bruško, prežívajú obdobie vzdoru alebo sú náročnejšie.

Samozrejme, vraví sa, že zariekaného chleba najväčší kus 😀 Keď som plánovala otehotnieť a aj otehotnela, hltala som všetky dostupné informácie. O tehotenstve, pôrode, dojčení... Romanticky som si predstavovala prirodzený a ľahký pôrod za prítomnosti manžela, bonding telo na telo, krásne chvíle pri dojčení atď.

Všetko to nabúrala gynekologička vetou: „Ste tehotná, ale... (najdlhšia 5-sekundová pauza v mojom živote) ...čakáte dvojičky!“ Všetky moje dokonalé predstavy praskli ako bublina a ja som s plačom rozmýšľala: „Ako ich vynosím? Kto mi bude s nimi pomáhať? Veď do výťahu sa mi nezmestí dvojičkovský kočík! Ako ich budem dojčiť?“ Čas postupne vyriešil väčšinu mojich otázok a po ďalších 32 týždňoch a ťažkostiach s rozbehnutím laktácie nás všetky tri pustili domov.

Ako väčšina prvorodičiek som sa borila s množstvom otázok a ťažkostí. Všetko krát dva. Prečo plačú? Čo im je? Robím to dobre? Nemala by som robiť viac? V zúfalej snahe byť dokonalou matkou–dvojmatkou som dojčila, odsávala, dojčila, odsávala, dojčila cez cievku, pila litre hroznových štiav, páchla ako zmoknuté seno (díky, senovka a benedikt) a bola na pokraji zúfalstva. Vyskúšala som takmer všetko, čo sa dalo a dospela do štádia, že som už skoro nič iné ako (ne)dojčenie neriešila.

A v tom sa môj nevyspatý mozog „prebudil“ a „prefackal ma“. Je toto správna cesta? Byť nevyspatá, nadmieru unavená a zdeptaná prvorodička? A prečo? Aby som bola supermatka? A komu chcem čo dokázať?

A tak som začala radšej študovať ako zabezpečiť svojim dievčatám tú druhú najlepšiu alternatívu po dojčení.

Dojčenie je tá najprirodzenejšia súčasť materstva. Vďaka dojčeniu dokážeme dieťa nasýtiť, upokojiť, pomáhame mu budovať imunitný systém, trávime s ním čas a budujeme to nezameniteľné puto medzi matkou a dieťaťom. 

Svetová zdravotnícka organizácia (alebo WHO, ak niekde uvidíte skratku)  odporúča výlučné dojčenie do 6 mesiacov a potom popri zavádzaní prvých príkrmov dojčenie do 2 rokov dieťatka alebo dlhšie podľa toho ako to matke a dieťaťu vyhovuje.

Ak správne chápem, a verím, že nie som jediná, slovo príkrm neznamená hlavné jedlo. Príkrm je niečo, čo dodávame ako niečo nové. Postupne k už existujúcemu. Žiadne postupne vylúčenie dojčenia a jeho plne nahradenie tuhou stravou v prvých 2 rokoch.
Samozrejme chápem, že je potrebné sledovať aj potreby matky a náročnosť dieťaťa a upravovať si to podľa svojho životného štýlu, tempa a komfortu. Na váš život a to čo Vám vyhovuje Vám nikto poučku nenapíše.

Každá z nás má v tomto smere nejaký príbeh. Ako začala s dojčením, ako v ňom pokračovala a ako skončila.

Ja jeden príbeh tiež mám

Prešli sme si zatnutými zubami počas prvých týždňov bolestivého prisávania (veta - dojčenie nemá bolieť, niekde robíte chybu, ma hádam bolela viac ako samotné dojčenie, lebo nikde sa nepíše, že dojčenie nebolí ale až potom čo prejde tých prvých pár dni/týždňov kým sa to s drobcom naučíte a natrénujete), samovoľne vytekajúcim mliekom a mapami na posteli, bezsennými nocami, upchatým mliekovodom, prechodenými skorými rannými hodinami po byte, odstrekovaním kamenných prsníkov aby sa dieťa dokázalo prisať, bolestivým nalievaním ak som sa zdržala niekde mimo dlhšie ako 2 hodiny, dojčením na futbalku, priečne, vztyčne, horizontálne, po ležiačky, po chodiačky a od kedy je malý dostatočne mobilný aj rôznymi akrobatickými polohami počnúc tou v stoji na hlave.