Minuly tyzden sme boli 5 dni v Legolande v Nemecku, tu spisujem nase skusenosti, zazitky, odporucania 😉

Prisli sme v utorok a kedze izby su k dispozicii az od pol 4, nestracali sme cas a hned sli do parku 😉

Boli sme prijemne prekvapeni, ze bolo malo ludi, male cakacie doby, ale vsak utorok. Po minulorocnej navsteve Disney World som uz obrnena a nejaka ta pol hodinka cakania ma nerozhodi 😀

Legoland je rozdeleny na viacero tematickych casti s roznymi atrakciami. Su atrakcie pre rozne vekove kategorie a niektore dokonca vyslovene pre male deti. Fakt sa zabavi cela rodina.

Dcera ma 5 rokov, 111cm a okrem dvoch atrakcii mohla ist vsade. Syn ma 8,5 roka a 132cm a nemohol ist na autoskolu pre male deti a kanoe 😉

Kto na ktoru atrakciu moze a nemoze ist, je dobre a jednoznacne znacene. Vsetko je popisane v nemcine a v anglictine, aj personal vie aj po anglicky. Aj filmy v 4D kine su v anglictine.

Ak ste čítali môj blog z prvej dovolenky v Poreči tak už viete, že toto miesto sa nám veľmi páčilo a preto sme sa tam rozhodli vrátiť aj o rok. Ak nie tak je tu link, pretože nebudem písať dvakrát o tom istom ale viac sa zameriam na to čo sme zažili a videli nové.
https://www.modrykonik.sk/blog/juraj867/article/prvykrat-v-chorvatsku-porec-2016-tka4rw/

Páčila sa nám destinácia aj ubytovanie, ktoré sme si museli v dostatočnom predstihu (začiatkom roka) rezervovať cez booking. Apartment Peloža 1 je pre nás TOP. Aj termín sme si zvolili podobný, iba sme namiesto soboty vyrazili až v pondelok posledný augustový týždeň.

V skorú nočnú hodinu 03:00 vozidlo naložené aj s pasažiermi a vyrážame zo ZM smer BA-Vieden-Graz-Maribor-Ljubľana-Koper-Poreč.

Cesta ubiehala pokojne až do momentu, kedy sa na prístrojovke zasvietila červená kontrola a naše plne naložené vozidlo začalo spomaľovať. Ja sa snažím zachovať chaldnú hlavu,presuvam sa do pravého pruhu, manželka v strese a panike, že dovolenka skončí skôr ako začala nastanú iba samé nepríjemné situácie. Na prvom odpočívadle otváram kapotu a snažím sa zistiť či tam nastala nejaká viditeľná zmena. Nafrŕkaný olej, keď pozriem bližšie tak prasknutá hadica od turba. Aj som sa trochu potešil... predsa keď už viem kde je porucha, môžem sa pokúsiť opraviť ju. Miesto úplne to najhoršie, žiaden prístup, z kufra vyťahujem univerzálnu lepiacu pásku, ako odmastňovač využívame domácu pálenku. Provizórne zalepíme a s malou dušičkou startujem a po chvíli sa pohýname. Blížime sa ku Koperu a červená kontrolka znovu svieti. Prešli sme hranicami a naše auto sa tempom slimáka- plne naloženej Avie tiahne ledva 40 Km/h po kľukatej a kopcovitej ceste za prechodom Kaštel. 

Zastavili sme na najbližšom odpočívadle. Kým zvyšok posádky sa občerstvuje, ja ako správny kutil vyberám z cestovného kufra sťahovacie viazacie pásky, ktorými sme mali zaistený zips ešte keď me leteli do Ríma.
Uťahujem ich na prasknuté rebrovanie plastovej hadice, nakoľko páska pri tom teple aké je pod kapotou nemala šancu držať.
TOTO nám zachránilo dovolenku!!! Prežilo to každodenné jazdenie aj cestu domov.

Na ubytko sme došli niečo po obede a pani domáca nám pripravila drobné občerstvenie, ktoré nám dobre padlo po náročnej a komplikovanej ceste.

Organická bavlna sa pestuje bez chemických hnojív, insekticídov alebo pesticídov pomocou ekologických, ekonomických a sociálne udržateľných metód. Odmieta použitie agrochemikálií a geneticky modifikovaných organizmov. Produkcia organickej bavlny podporuje biodiverzitu a biologické cykly. Organická bavlna sa vyrába v ekologickom poľnohospodárskom systéme, ktorý vyrába potraviny a vlákna podľa jasne stanovených noriem. Keďže používanie insekticídov je zakázané; ekologické poľnohospodárstvo používa iba prírodných nepriateľov na potlačenie škodlivého hmyzu. Výsledkom toho je, že výroba ekologickej bavlny je viac citlivá. Ohľaduplná a priteľskejšia k životnému prostrediu, ako výroba konvenčnej bavlny.

Bežne pestovaná bavlna používa viac insekticídov ako akákoľvek iná plodina na svete. Podľa WHO Svetovej zdravotníckej organizácie sa každoročne vyskytuje 20 000 úmrtí v dôsledku otravy pesticídmi v rozvojových krajinách a mnohé z nich pochádzajú z konvenčného pestovania bavlny.

Poľnohospodárstvo z ekologickej bavlny sa snaží budovať biologicky rozmanitý poľnohospodársky systém, udržiavať úrodnosť pôdy a podporovať zdravé životné prostredie budúcej generácie.

Viac informácií o poľnohospodárstve s organickou bavlnou nájdete na stránke.

Sľúbila som vám humornú poviedku z dnešného zážitku v Ružinovskej nemocnici. Tak tu ju teda máte. 

Budím sa o päť tridsať na môj ekologický budík. Beží k nemu manžel. Ja sa neviem od bolesti v bedrách pohnúť. Aspoň teda nie tak rýchlo. Budík kričí hlasnejšie. Hm, zvláštne. Kričím na budík, že čo sa deje. Manžel zvestuje slová, strašnejšie ako z hororového filmu: “malý má teplotu.” Žartuješ… Zajtra máme očkovanie. Nevadí. Sústredím sa na priebeh rána tak, ako som si ho naplánovala. Síce s budíčkom o hodinu neskôr. 

Sedíme v obývačke a prázdnymi pohľadmi sledujeme naše umrnčané stvorenie, ktoré by aj spalo, aj hučalo, aj jedlo, aj sa hralo… Nevie sa však rozhodnúť pre ani jedno. Zapínam youtube na telke a púšťam mu Maroon 5. Jeho obľúbené. 

O päť minút prestáva Maroon 5 účinkovať. Nasadzujeme dentálny gél. Všetko nasvedčuje tomu, že idú stoličky. Vstávam a odchádzam sa dať ako tak do pucu. Je pol siedmej a medzi teplotou vonku a teplotou v byte necítim rozdiel. Leto v meste. 

Balím si lepeňák so syrom a paprikou, fľašu vody, knižku, powerbank na telefón, preukaz poistenca a všetky doterajšie dokumenty o mojom tehotenstve. Odchádzam na zastávku električky - auto nechávam doma, keďže netuším ako dlho budem - a predpokladám, že dlho, lístok na MHD vyjde lacnejšie než ten parkovací. Na zastávke je pár ľudí. Podľa svetelnej tabule má ísť električka o 15 minút, zatiaľ čo rozpis v búdke vraví že o 2. O dve minúty prichádza akurát potreba ísť cikať. Električka v nedohľadne. V tom ku mne pristúpi pani stredného veku. A spustí. Áno, viem že jedna električka vynechala. Nie, nevadí mi to, ja sa neponáhľam… Áno smerujem do pôrodnice na vyšetrenie. Verím vám, aj mňa bolia kríže, ale z očividne iného dôvodu. Bola milá, ale na danú hodinu a vhľadom na moju úzkosť z cudzích ľudí som nemala potrebu sa s nikým rozprávať. Električka nakoniec prišla. Slušne sme si popriali pekný deň a nastúpili každá do iných dverí. V duchu si pripomínam, že si nesmiem zabudnúť označiť lístok. Prvý označovač sa tiež ešte nezobudil, prebíjam sa plnou električkou k ďalšiemu. Úspech. Hľadám miesto na sedenie. Nie preto, že som v deviatom mesiaci. Ale preto, že na prvej ostrej zákrute ma sekne v bedrách a idem až na konečnú. Nachádzam miesto vedľa staršej pani. Usudzujem, že je na dôchodku od pádu železnej opony. Taká drobná, vetchá starenka. Milo sa na seba usmejeme a ja zaparkujem. Kútikom oka vidím, že sa na mňa usmieva. A sme doma. Cítim jej pohľad ako brázdi z mojho veľrybieho brucha hore k mojej tvári a zasa naspäť. Tehotenská aura priťahuje. Za žiadnu cenu nesmiem nadviazať očný kontakt. Inak to znamená ten istý rozhovor. Áno, som tehotná… Áno bude to dievčatko… Zrak upieram na chlapíka sediaceho krížom predomnou. Čerstvý tridsiatnik. Pekný do tváre, ale ak si nedá pozor na sladené minerálky, bude o pár rokov viac širší ako dlhší. Odrazu sa rozplače. Treštím oči. Je pravda, že keď človek tri roky jazdí iba autom, na náhodné výlevy z MHD zabudne. Aj to sa deje. Čokoľvek ho trápi, dúfam že nájde skoré riešenie. 

Vystupujem pred nemocnicou. Vetchá starenka vystupuje zároveň. Prebleskne mi hlavou, že márnica je na mínus dvojke a že už ju zrejme čakajú. V duchu si dám jednu po papuli za mentálnu drzosť a idem ďalej. Matne si pamätám ako sa ide k ambulanciám. Je 7:12. Dobrý čas. Ordinujú od ôsmej. Po príchode do gynekologického krídla vidím asi štyri veľmi tehotné ženy, dve tak trošku tehotné, a tri panie, ktoré si prišli dať zrejme povymetať zdola pavučiny. Slušne sa pýtam dvoch veľmi tehotných, kto je posledný, ako to funguje a tak ďalej… “Choďte na recepciu a zoberte si čiselko”. Ok, to znie dosť jednoducho. Na recepčnom pultíku vidím ceduľku: lístky na gynekológiu a pri nej pár lístočkov. Najnižšie číslo je 14. Nie som si istá čo to znamená, ale odhodlane sa vraciam späť. Posadím sa a čakám. O chvíľu vychádza sestrička: “Poďte sa dať zmerať,” ale vetu neadresuje nikomu konkrétnemu. Nasleduje chvíľa nepríjemnej výmeny pohľadov, ako sa snažíme dohodnúť, kto by mal ísť dnu. Vstáva jedna žena: “Ja mám číslo osem!” odhodlane oznamuje sestričke. “To je teraz jedno,” znie jej odpoveď. Žena s údivom aj tak vchádza dnu. Vyšlo na javo, že meranie je akási krátka predpríprava pred poradňou - tlak, moč, váha… Pri prvonávštevníčkach aj nahodenie do systému. Takto sa vystriedajú asi tri ženy, nakoniec idem ja. Sestrička si vypýta občiansky, zdravotný, a tehotenskú knižku. Je milá, dobre naladená. Je deväť hodín. Ako mi meria tlak, do ambulancie vchádza lekár. Skorý štyridsiatnik. Nemenujem. Prezerá si kartu “jedničky” - ženy s číslom jedna. Netuším, kedy si stihla prísť pre číslo, ale nepochybne už pozná systém. Po meraní sa lúčime do skorého videnia. Mám 13 času. Môže to byť hodina, možno dve. Kto vie.