Sedím na posteli a je mi dobre. Päťnásť centrimetrový madrac sa podomňou mení na tenučkú karimatku. Predajca sľuboval 10 rokov záruku na preležanie jadra. Vtipálek. Asi mal pridať k záručnému listu takú tú malú hviezdičku ako dovetok, že neplatí, ak na ňom sedáva tehotná.

Rozmýšľam, ako sa volá tá hrošica z rozprávky Madagaskar. Viola? Nie... Glória! No,... tak presne tak vyzerám. Ako Glória. Kedysi som vyzerala skôr ako Melman. Zlaté časy. Madagaskar sa ťahá tuším celým mojím životom 🙂 Keď sa narodí naša haluštička, tak ju budem strážiť ako lev/ica Alex 🙂 (haluška sme ju nevolali preto, že Koláčová volá svoje dvojky knedle. Myslím, že na jej knedle nebol vtedy ešte ani kvások zarobený. Tak mi bola jednoducho prvý krát predstavená. Lekárom na sone: „Táto haluška, to je vaše dieťa.“, keď videl, že som zmätená z tých čiernobielych fľakov. )

Do termínu nám s haluškou chýbajú už len tri týždne. A vo mne sa TO opäť ozýva - mám potrebu všetko kontrolovať, chystať, ukladať, prekladať, umývať, drhnúť, dezinfikovať, že by zo spálne zostala taká malá sterilná chirurgická sála, len ten nábytok by tam akosi nepasoval.

Už som to zažila. Presne v 20. týždni, keď som zacítila prvý kopanček. Zrazu to bolo všetko reálne, nie je to fantómové tehotenstvo. A ja skutočne budem mamou. Už o 5 mesiacov. Čooooo? O 5 mesiacov?! To je tak málo času. Inštinkt hniezdenia u mňa prepukol v plnej paráde.

Začala som nákupmi. Túto stať by som radšej vynechala, pretože pri tej spomienke mi vždy stiahne žalúdok. To som podľa mňa nebola ani ja. Ženy, čo ja som bola schopná všetko zaobsatarať! Mala som prisľubené veci po neterke, ale to mi nestaščilo. Veď si môžem spraviť niečím radosť. Len nejakú drobnosť kúpim. Predsa ona bola aprílová a haluška bude novembrová. Ale to sa nedá ovplyvniť. To je pud! Vošla som do obchodu, moje vnútro sa zachvelo, keby môžem, tak zvísknem, zatlieskam si a idem na to. Ako keď bulimička otvorí plnú chladničku. Neskutočný pocit eufórie. A to som nikdy nepatrila k nákupným maniačkám. Nákupy som skôr brala ako nutné zlo.

Neskôr som si povedala dosť, lenže viete aký je google sviňa? Keď si hladáte detské vecičky, dajme tomu vyberáte kočík. Tá googlovská šmírovská potvora si to všetko zapamätá a aj keby si kliknem na stránku o vstrekovačoch do motora, tak napravo bude na mňa číhať zavinovačka, naľavo kolotoč do postielky a na spodu kvalitné dupačky slovenskej výroby. Nastalo teda obdobie chodenia balíkov. Jediné, čo ma zabrzdilo boli pohľady mojej šéfky, keď mi každú chvíľu volal nejaký kuriér, že má pre mňa zásielku.

Čaute,

dnes vám s radosťou predstavujem novú Ambasádorku na našom Koníku. Volá sa Zuzana, ale poznáte ju tiež ako @zenulkaaa. Bude zastupovať na Koníku značku francúzskej kozmetiky Mixa.

Som veľmi rád, že môžem privítať Mixu na Koníku. Mixa je vo Francúzsku veľmi známa značka a veľa žien jej dôveruje. Aj moja mama 🙂 Mne sa veľmi páči ako Estelle Lefébure - topmodelka a herečka - opisuje Mixu: „Keby Mixa bola ženou, bola by prirodzená, vnútorne vyrovnaná, rodinne založená, tolerantná, s otvorenou mysľou a spontánna. Žena, ktorá sa rada stará o seba a o svojich milovaných... Žena Mixa je ako ja!"

Ambasádorkou Mixy je Zuzana

Na stretnutí so Zuzanou mi bolo jasné, že rozmýšľa systematicky. Rýchlo som zistil, že to vie spájať aj s predstavivosťou. Je to perfektná kombinácia pre Ambasádorku 🙂 Nepochybujem o tom, že budeme všetci sledovať jej blog a že kadžé ráno nakukneme do oficiálnej skupiny. 

Môžete sa hneď pridať do oficiálnej skupiny Kozmetika MIXA a začať sledovať jej blog! Áno, hneď 😉

Mamini, vedeli ste, že Vaše dvojročné dieťatko vie pekne vymenovať všetky čísla, ale skutočná schopnosť počítať prichádza až v jeho predškolskom veku? Vo veku dvoch rokov by ste ho mali naďalej podporovať v jeho schopnosť rozpoznávať čísla napr. počítaním gombíkov pri obliekaní, počítaním písmeniek v polievke, pri nákupoch (Mám tri zemiaky, takže potrebujem ešte jeden aby boli štyri.) A netreba zabudnúť na klasiku v podobe počítania na prštekoch 🙂.

Pomôcť si tiež môžete videom:

Zdroj textu: http://www.parents.com/toddlers-preschoolers/development/intellectual/toddler-learning-activities/

Vďaka plienkam od Pampers nemusíte robiť kompromisy, pokiaľ ide o kvalitu pocitu sucha, ktorý vaše dieťatko potrebuje pre svoj zdravý a spokojný vývin.S plienkami získate spoľahlivú absorpčnú schopnosť.Pampers plienky vo výhodnom megaboxe v aktuálnom februárovom letáku Retrogérie za najlepšiu cenu !

RETROGERIAESHOP:
http://www.retrogeria.sk/eshop/pampers/
http://www.retrogeria.sk/letak/akciovy_letak_2016_februar/

Prichádza GOSH Lumi Drops rozjasňujúci závoj nádhernej žiarivosti !

Lumi Drops je tekutý rozjasňujúci prípravok, ktorý pleť oblečie do závoja nádhernej žiarivosti.Zvýrazní ju jagavým efektom reflexných perleťových pigmentov.Pripraví pleť, vyzdvihne jej žiarivosť zvýraznením svetla a jasu, ktoré akoby vychádzali priamo z jej vnútra.S trojicou odtieňov rozžiari akýkoľvek vzhľad a zvýrazní vaše najkrajšie črty.

- dodáva pleti žiarivosť
- má jagavý efekt, vďaka reflexným perleťovým pigmentom
- ľahké tekuté zloženie sa dobre mieša a nanáša
- bez parfumácie

Používajte ho samostatne na celú pleť pre jednotný žiarivý efekt alebo si ho naneste lokálne napríklad na nos, okraj brady, stred čela, nadočnicový oblúk a lícne kosti.

RETROGERIAESHOP:
http://www.retrogeria.sk/eshop/gosh_drops/

Nový Ryor krém s fytosfingosinom a irisom je dokonalým sprievodcom ťažkého dňa !

Krém je určený na mastnú a aknóznu pleť a je veľmi nápomocný aj v prípade vysokého štádia aknóznej pokožky tváre.Vďaka svojmu zloženiu pomáha regenerovať pokožku vyčerpanú akné a účinne obmedzuje znovuvytváranie mastnoty na povrchu ako aj vo vnútri pokožky a práve preto je dlhodobo kľudnejšia a menej namáhavá.
Tento krém je vhodný na použitie či už ako denný alebo nočný krém bez ohľadu na ročné obdobie.Základom prípravku sú dve spomínané látky Fitosfingosin a Iris, ktoré sú získavané z čisto prírodných zdrojov, teda nejde o chemické náhrady.Jeho účinnosť je taktiež podporovaná nielen vitamínmi A a E ale taktiež aj extraktom z morských rias.Ak budete prípravok používať pravidelne, aknózna pleť bude oddýchnutá, menej podráždená a začervenaná.Taktiež nadmerné tvorenie kožného mazu je znížené pre jej celkové ukľudnenie.Aby ste maximalizovali účinok krému, odporúčame jeho použitie doplniť ostatnými prípravkami zo skupiny Aknestop na čistenie pleti.

RETROGERIAESHOP:
http://www.retrogeria.sk/…/ryor_krem_50ml_fytosfingosin_a_…/

Retrogéria- sme tradičná drogéria s dlhoročnou pôsobnosťou na našom trhu.Máme tri predajne v Bratislave- Drogéria u Kovára v Petržalke, Retrogéria v
OC Retro v Ružinove a Retrogéria na Dlhých Dieloch. Nakupovať u nás môžete aj prostredníctvom internetového obchodu www.retrogeria.sk a to 24 hodín denne s možnosťou objednaného dodania tovaru zdarma.

RETROGÉRIA Vám ponúka výber kvalitného sortimentu drogérie, domácich potrieb, farieb -lakov, chemikálií, sviečok, autokozmetiky a elektra. Spolupracujeme s dodávateľmi z celej Európy a taktiež s domácimi výrobcami overených produktov, ktoré sú v našich domácnostiach neustále potrebné. Ponúkame služby kolorovacieho centra- na počkanie miešame interiérové a exteriérové farby značky Primalex. Naším exkluzívnym partnerom je Teta drogerie- každé dva týždne ponúkame tovar za zvýhodnené ceny v rámci Teta letáku. Dodávame tovar aj na faktúru s možnosťou s predĺženej splatnosti právnickým osobám za veľkoobchodné ceny.

Zaškeril sa na mňa v akože úsmeve. „Zvládne cestu?“ Ukázal prstom na Martinu. „Áno.“ Mykol plecom a pokrčil ústami.  Ucítila som nepríjemný impulz, ktorý mi prešiel telom. Martina odpadla. Než som sa stihla spamätať svet sa stiahol do úzkej špirály a boli sme niekde na ulici, na ktorej nebolo ani živej nohy. Pravdou je, že ani mŕtvej. Ostala som teda na pochybách, či je to dobré alebo nie. Najviac ma však trápila Martina. Viem, že žije. Tlkot jej srdca doslova počujem. Pulzuje mi v ušiach. „Čo si jej urobil?“ Opýtala som sa nahnevane. „Nič.“ Stiahol bradu. „Kde to sme?“ „V budúcnosti. Našej budúcnosti.“ „Bez ľudí? Toto je tvoj plán? Aby na svete neostal nikto?“ „Akože nikto? Ostali len iní. To je predsa pekná predstava nie?“ „No to veru nie je. Mal by si prestať byť taký egoistický. Dobre, keď chceš mať na svete len iných, prečo potom zbytočne umreli v Thomasovom dome, pri výbuchoch tvojich bômb, prečo umrel Loganov otec a v neposlednom rade, prečo umrela Agáta. Všetci  z nich boli iní. Nehovoriac o tom, že sa s Loganom naháňate ako dva psy...“ „Tak počkať! Ja ho nenaháňam. A ani teba, ani nikoho. To Logan sa ma snaží nájsť za každú cenu. Lenže hľadá ďaleko a ja som až príliš blízko.“ „Príliš blízko? Čo to znamená?“ Zasmial sa. Prevrátila som očami. „Načo sme tu? Začni mi odpovedať, inak odídem.“ Menšia vyhrážka nezaškodí. „Kam by si chodila?“ Rehotal sa ďalej. „Hocikam, kde ma blázon ako ty, nenájde.“ Konečne sa prestal rehotať. „S tým bláznom máš pravdu. Mimochodom jeden ťa pravdepodobne bude čakať doma.“ Logan? Podarilo sa mu vrátiť? Možno ho Jeanova prítomnosť nejako blokovala a bránila mu vrátiť sa. Musel sa nejako poistiť, aby som s ním šla. Určite teraz vyšiľuje. Viem aký je, keď ma nemá pod dozorom. Navyše teraz som niekde s niekým kto mu zabil rodinu aj niekoľko priateľov. Riskujem. Viem. Veľmi riskujem. Ale radšej nech umriem ja ako by mal ublížiť jemu, keď sa mu nemohol vôbec brániť. Jean nehrá férovo, to som už zistila. No radšej si budem nahovárať, že mu môžem dôverovať v tom, že mi neublíži, ako by som mu mala ukázať strach. „Niekoho ti ukážem. Poď.“ „A čo ona?“ Zatváril sa znechutene podišiel k Martine a chytil ju za ruku.  Ona opatrene otvorila oči. Pomohol jej posadiť sa. „Nemá na každom rohu odpadávať.“ Zašomral si popod nos.  Čo? Nie som taká hlúpa ako si myslí. Čupla som si k nim. „Veľmi dobre viem, že si to urobil naschvál.“ Precedila som pomedzi zuby a zazrela som po ňom. Pomohla som Mati vstať. „Si v poriadku?“ Opýtala som sa držiac ju za ruky. „Keby som ťa nepoznal, myslel by som si, že ju miluješ viac ako Logana.“ Chlípne sa usmieval. Ako čo mu mám na toto odpovedať? Nemám náladu tu s ním vtipkovať. Tak nech láskavo ukáže, čo chcel a vypadneme. A nech z nášho života vypadne aj on. 
          Vybral sa smerom k opustenej budove. Nebolo to ako by svet zničili vandali alebo nejaká živelná pohroma. Všade bol poriadok. Budovy boli čisté, okná a dvere na nich celé. Ale nikde ani živej duše. Otvoril veľké drevené dvere a rukou nás pozýval dnu. Ostala som stáť. Vedela som, že sa Martina bojí. Nie len o seba ale hlavne o mňa. To ma zvnútra rozožieralo ako kyselina. Zopakovala som to, čo urobil on. Ponúkla som ho rukou nech ide dnu prvý. Pokrútil hlavou na znak nesúhlasu. Nepáči sa mi, že mi neveríš.  Mučil ma jeho hlas v hlave.
            Má ma dokonale prečítanú bez toho, aby som tomu mohla nejako zabrániť. Vidí a počuje moje myšlienky. Je na mňa naviazaný, preto si ma dokáže všade nájsť. Začalo to strachom z neho keď sme sa videli na schodoch. Už vtedy sa ku mne pripútal. A ja? Ja som tomu nedokázala zabrániť. Koniec koncov som o tom nemala ani potuchy. Je to puto rovnaké, aké máme s Loganom. Ibaže toto puto je jednostranné. Zatiaľ čo my s Loganom sme na seba naviazaný obaja, jeden druhého ochraňujeme, vzájomne cítime všetky svoje pocity, s Jeanom je to len z jeho strany. Nahnevalo ma, že som sa to dozvedela. Pustil ma do svojej mysle len, aby mi ukázal ako mi v každej situácii je blízko. Dokonca aj keď bol Logan preč, to on sedával na gauči pri okne. Tie sny, ktoré som mala vlastne neboli sny. Bola to realita, ktorú si ale stále odmietam pripustiť. Doviezli sme sa výťahom na najvyššie poschodie budovy. Celý čas sa vo výťahu debilne usmieval. Ako by si liboval na mojom utrpení z toho, čo som zistila.  „Sme tu.“ Povedal ešte skôr ako sa dvere stihli otvoriť. Jedno však viem. Nejde mu o to, aby nám dnes ublížil. Možno inokedy. Možno, keď  mu odmietnem pomôcť v jeho šialenom pláne.

          „Lenka!“ Rozbehla sa oproti mne nejaká žena. Zozadu ju osvetľovalo jasné slnko z okna. Nevidela som ju, len jej siluetu. No jej hlas mi bol známy. Až dôverne známy. Mama? Cítila som ako ma pichlo v hrudi. Srdce mi zvieral jeden ukrutný kŕč a nemohla som sa ani pohnúť. Nemohla som zo seba vydať ani hlások. Bola som paralyzovaná. Skutočne je to moja mama? „Dokážem vrátiť každého, kto umrel, späť. Stačí povedať.“ Odpovedal mi.
      Láska k matke je nekonečná. Nikdy neskončí. Tak ako trvá kým je na žive, tak isto trvá aj po smrti. Vtedy človek miluje spomienku. Miluje fotku. Miluje veci, ktoré patrili jej. Miluje všetko, čo mu aspoň máličko pripomína matku. Hodila som sa jej okolo krku. Oslobodzujúci pocit. „Neplač dievčatko moje. Neplač.“ Pohladila ma po vlasoch.

„Potrebujem ťa na dokončenie môjho plánu...“ „Akého plánu?“ Skočila som mu do rečí. Štve ma jeho správanie. Napochoduje si sem a tvári sa ako majster svete a ešte chce odo mňa pomoc. „Hovoríš, ako by si o mojich plánoch nevedela.“ Zasmial sa. „Čo o nich mám vedieť? A vlastne...  Načo potrebuješ práve mňa?“ „Stretol som ženu. Matku. S dvoma deťmi. Nič nehovorila. Len sa na mňa usmievala. Zo všetkých ľudí si na ulici vybrala mňa..“ „No a? veď to mohla byť náhoda.“ „Nebola to náhoda. Bola iné. A jej deti. Takého človeka nestretneš hocikedy.“ „Celkom nerozumiem tomu, čo mi chceš povedať.“ „Bola si to ty..“ Natlačil si do úst ďalší kus chleba. Tentoraz zabehlo mne. Musela som sa postaviť a ísť sa napiť. Ja a deti? Nie... Nie, určite som to nebola ja. „Ako vieš, že som to bola ja?“ Opýtala som sa ticho. „Viem. A ak pôjdeš so mnou ukážem ti to.“ „Nie.“ Povedala som rázne. „Nepôjdem nikam, môže to byť len ďalšia tvoja hlúpa pasca.“ „Oceňujem tvoju obozretnosť. No neuvedomila si si pár vecí. Dostal som sa sem. Ak by som ťa chcel zabiť urobím to už hore. Mal som možnosť zabiť tam aj Logana. Aj tú tvoju nebezpečnú kamošku. Nie si tu premiestnená bolo by to až príliš ľahké. Zatiaľ, čo mne  sa nič nestane, vy by ste všetci boli už mŕtvy.“ S každým slovom pohupoval hlavou z boku na bok. Najradšej by som ho udrela. Ale je pravda, čo hovorí. Mohol ma zabiť už pred tým. Neurobil to. „Kde je Logan?“ „Ktorý?“ znovu sa zarehotal. „Určite sa sem tak skoro nedostane. To sa skôr zblázni, stačí len, aby si sa ma začala báť.“  „Báť sa teba?“ Vysmiala som ho. „Som rád, že som ťa pobavil. Tak ideš?“ Natiahol ku mne ruku. Posadila som sa nazad k stolu. Ruky som si na protest založila na prsiach. „Čo z toho budem mať ja?“ Namyslený tón mi vyšiel dokonale. „Čo si len zažiadaš.“ Vyceril na mňa zuby v širokom úsmeve. „Nadosmrti na nás zabudneš. Myslím do tvojej smrti...“ „To je myslím trochu ťažko zvládnuteľná požiadavka.“ Skočil mi do rečí. „V tom prípade, zabudni na moju pomoc.“ Ironicky som sa na neho usmiala. Úsmev mu z tváre nadobro zmizol. Ejha... Takúto odpoveď asi nečakal. Postavil sa. Myslela som, že je na odchode. „Tak kde to máme toho Logana? Stále odpočíva?“ Žmurkol na mňa jedným okom a vybral sa smerom ku schodom. „Jean!“ Skríkla som na neho. So  mnou nech si robí, čo chce, ale mojim blízkym ubližovať nebude. Zastavil sa. „Naposledy sa pýtam. Ideš so mnou?“ Nemám na výber. „Nemôžem odísť bez nej.“ Ukázala som rukou na Martinu, ktorá stále stála ako prikovaná k zemi na tom istom mieste a v ruke neiste zvierala zbraň. „Tak si ju zober so sebou.“ Mykol plecom. „Ale tú zbraň nech radšej nechá doma. Mohla by si s ňou ublížiť. A to by si nechcela, že nie?“ Vydierač. Zobrala som Martine zbraň z ruky a položila som ju na stôl. Vzala som ju za ruku. „Pôjdeme s ním. Sľubujem ti, že sa ti nič nestane.“ Podala som Druhú ruku Jeanovi. „Tak sa mi to páči. Nemám rád, keď mi ľudia odporujú.“ „Vydieranie je tvoja silná stránka.“ Skonštatovala som sucho.

Pripravili sme si pre vás súťaž Daj spinke nový život!. Oceníme tri výtvory, ktoré sa nám budú zdať najkreatívnejšie.

Ako súťažiť?

Potrebujete pár spiniek a dobré nápady. Stačí sem do komentárov pridať fotku toho, čo ste zo spinky vytvorili a vyhrať môžete naozaj zaujímavé ceny. Súťaž trvá do piatku 4.3.2016 do 12:00 a prebieha aj na našom Facebooku. Výhercov teda budeme vyberať z oboch miest, pre ktoré sú ceny spoločné.

O čo sa hrá?

1. cena: šampanské Moët & Chandon

2. cena: termo sada (hrnček a termoska)

Mamini, vedeli ste, že Vaše  dieťa vo veku okolo dvoch rokov začína rozpoznávať písmenká, z ktorých sa skladá jeho meno? Dieťa by malo tieto písmenká vidieť všade okolo seba a preto ich rozmiestnite po celom Vašom príbytku. Do detskej izby, do kúpeľne, na chladničku...

Pri každej príležitosti ukazujte na jednotlivé písmenká a nahlas ich vyslovujte.  Môžete skúšať tiež iné slová, dobré je však začať so slovami, ktoré majú rovnaké začiatočné písmenko ako Vaše dieťa.

Na pomoc si tiež môžete zobrať takéto video:

Zdroj: http://www.parents.com/toddlers-preschoolers/development/intellectual/toddler-learning-activities/

Dni ubiehali a Logan sa cítil  lepšie. Bolo mi jasné, že to nebude chvíľková záležitosť a že bude potrebovať veľa času kým sa úplne spamätá. Živil v sebe toľko nenávisti a to ho hnalo vpred. Niekoľko krát potajme odišiel hľadať Jeana, ale vždy sa vrátil. Všimla som si, že sa naučil premiestňovať rovnako ako jeho otec. Bála som sa o neho, keď takto odchádzal. Nemala som tak žiadnu istotu, že sa mu nič nestane. Martina sa presťahovala do vedľajšej izby a my sme tak mali viac času na seba. Náš vzťah sa výrazne zlepšil. Nehovorím, ani pred tým ako odišiel, to nebolo zlé, len sme neboli skoro nikdy osamote. Do vzťahu patrí aj láska, romantika, rozhovory o všetkom. A to nám chýbalo.
           Logan je znovu mimo. Zas niekde naháňa Jeana. Pre istotu mi tu tento krát nechal svoje telo. Nedýcha, nehýbe sa. Srdce mu nebije. Čas sa celkom úplne zastavil. Už viem aké je to ležať vedľa živej mŕtvoly. Presne nejako takto sa cítil aj on po tom, čo sme ušli k jeho rodičom. V poslednej dobe mám veľmi veľa času na to, aby som premýšľala. Zamýšľala som sa už nad kadečím no stále sa vraciam k tomu, čo mohlo byť inak ak by nás Jean vtedy nenašiel. Dlho ma strašil obraz, keď sa znenazdajky zjavil predo mnou. Pokým bol Logan preč jeho obraz sa niekoľkokrát vrátil, no už sa ho nebojím. Živím  v sebe rovnakú nenávisť ako Logan. Všetky svoje pocity prenáša na mňa. Ja som s tým ale súhlasila, aby som mu pomohla sa kontrolovať.
         Je preč už pomerne dlho. Cez tmavé závesy na oknách začína presvitať svetlo. Viem, že sa nemusím báť. Určite sa vráti a tak ho nechávam ležať. Určite bude vyčerpaný a hladný. Zišla som teda dolu do kuchyne  a chystala som sa pripraviť raňajky. Začala som krájať chlieb, keď som za sebou niekoho ucítila. „Kuk.“ Prehovoril na mňa hlboký mužský hlas našim jazykom. Položila som ruky na pracovnú dosku a naklonila som hlavu na stranu. „Jean?“ nechcela som sa otočiť. Dúfala som, že je to len zlý sen. „Koho si čakala?“ Opýtal sa ironicky. „Snáď nie Logana.“ Klam dievča, klam, čo to len dá! „Nie. Keď nepríde, dáš si so mnou raňajky ty?“ Otočila som sa k nemu. Maximálne som predstierala nezáujem a vľúdne som sa na neho usmievala. Na moje prekvapenie si sadol k stolu. Tak fajn. „Prečo si tu? Naraňajkovať si sa asi neprišiel.“ „Prečo nie?“ Odpovedal pohotovo. Položila som teda pred neho tanier s chlebom. „Trošku skromné..“ Poznamenal ironicky. „Neviem na aký luxus si zvyknutý.“ Mykla som plecom a z chladničky som vybrala maslo a salámu. „Môže byť?“ Opýtala som sa jedlo som pred neho pekne položila, aj keď som mala chuť mu ho hodiť do ksichtu. S chuťou sa pustil do jedla. Nechápem túto jeho návštevu. Nevyzerá, že by ma chcel zabiť. Urobil by to už dávno. „Tak čo tu chceš?“ Opýtala som sa znovu. Takmer mu zabehlo. „ Povedz jej, aby odložila tú zbraň. Neprišiel som ti ublížiť. Už som to mohol urobiť dávno, ale načo?“ Poprosila som Martinu, ktorá stála za ním, aby tu zbraň zložila. „Spokojný? A teraz mi láskavo povedz, čo chceš.“ „Teba.“ Odpovedal stroho. Akože mňa? Zdvihla som jedno obočie. Pochopil, že taká odpoveď mi nestačí.

Presne tieto pocity som mala pri pohľade na náš druhý tehotenský testík s // ..... Zmiešané pocity? V tom momente asi priveľmi slabé slovo. 
Ale aby som nepredbiehala udalosti, začnem pekne poporiadku. Bola neskorá noc a už sme sa uložili do postele. Manžel ma začal prehovárať najrôznejšími spôsobmi aby som si išla spraviť test, že vraj budem pokojnejšie spať :D. Ale moc sa mi teda do toho nechcelo. Keď som si uvedomila, čo všetko je pred nami.... Čakala nás moja bakalárka a štátnice, sťahovanie do dočasného bývania (ktoré ešte nebolo tak celkom vyriešené), plánovanie a následná stavba nášho hniezda lásky. Jednoducho slušný chaos aj pre bezzáväzkový pár. A nám pochrapkával v postely neďaloko od nás náš synček. Ani neviem prečo, ale nakoniec som išla. Zavrela som sa na záchod a v duchu som prosila všekých možných aj nemožných, aby mi ukázali iba /. A ide sa na to.... dva hlboké nádychy... Výbuch radosti a zároveň nenormálne sklamanie. Čo vlastne chcem? Otvorila som dvere a sklamane som zavrtela hlavou smerom k manželovi.... Spýtal sa ma, ani neviem prečo, či určite. Pozrela som ešte raz smerom k tej nenápadnej tyčinke a čuduj sa svete, boli tam zrazu //. Nevedela som, čo sa to deje. Neuvedomovala som si to. Popravde, ani teraz, po mesiaci si to ešte neuvedomujem.

Išli sme do obývačky a naliali si veľký pohár čistej, ľadovej vody. Miešali sa vo mne všetky možné pocity. Šťastie, zodpovednosť, strach, smútok (ktorý striedal v rýchlych intervaloch pocit radosti). 

Už dlhšie sme zvažovali bábätko. Náš Filipko mal 2 roky a nechceli sme veľký skok medzi detičkami. Ale študovala som a manžel chodil na týždňovky. Viem, že veľa manželov chodí na týždňovky a popravde vedela by som s tým žiť, keď by sme fungovali samostatne v NAŠOM bývaníčku. Ale prerobené 2 izby u svokrovcov ma neukľudňovali. Na druhej strane som vcelku brala tehotenstvo aj z dôvodu, že som najviac stresujúca osoba pod slnom a viem, že by mi bábätko pomohlo zvládnuť štátnice v pokoji.

My sme si mohli plánovať mesiac otehotnenia koľko sme chceli 🙂. Počítať plodné a neplodné dni.... Pánbožko to zariadil za nás a po chvíľke rozhovoru sme dospeli k tomu, že to bolo to najlepšie usmernenie aké len mohlo byť. Všetko nabralo akýsi rýchly spád. Stresy z toho, že vo mne rastie ďalší človiečik nemali priestor, lebo vždy keď chceli vystrčiť rožky, dostala som pusinku na bruško od mojeho malého chrobáčika.

Neskôr som sa tak zamyslela nad šálkou čaju. Každú neistú situáciu v našich životoch sme nevyriešili my. Vždy sa to zariadilo akosi "samo". Ale je mi jasné, kto to má na triku. Práve tieto okamihy ma utvrdzujú v tom, že Pánbožko je stále pri nás. Dáva nám neustále znamenia a smeruje naše kroky tým správnym smerom. V týchto momentoch som naozaj rada, že som ľahko ovplyvniteľná a neviem moc protestovať :D...

Mala som potrebu prerozprávať vám moje trápenia a radosti - pocity, ktoré sa len ťažko opisujú. Možno viac z vás, ktoré ste nechcene klikli na tento článok a z neznámeho dôvodu ste sa prečítali až sem, prežívate rovnaké "udalosti" v životoch. Chcem vám povedať, že nie je vždy na dobro veci silou mocou robiť rozhodnutia, o ktorých nie ste presvedčené. Ten hore, to vyrieši aj tak po svojom 🙂...

Krásny deň

EURONICS, druhá najväčšia sieť elektropredajní v Európe a tretia najväčšia na svete, s obratom takmer 20 mld. Euro, ktorá svojimi viac ako 10 000 predajňami pokrýva prakticky celú Európu, oslávila v roku 2015 už 25. výročie svojho vzniku.

V roku 2016 posilní Euronics svoju pozíciu na slovenskom trhu vstupom 20-tich členov siete HOME Elektro do siete Euronics SK. Od roku 2016 bude mať sieť Euronics v SR až 80 predajní  a týmto krokom si značka zabezpečí výrazne lepšie pokrytie Slovenska a rast svojej trhovej pozície. Výlučne slovenská sieť Euronics, jedna z iba dvoch slovenských sietí elektropredajní, potvrdzuje, že je najväčšou sieťou elektropredajní na Slovensku. Všetky ostatné siete na trhu elektro sú zahraničné siete. Týmto Euronics posilní pozíciu slovenských firiem na maloobchodnom elektro trhu kamenných predajní aj e-shopov v SR.

Spoločnosť Euronics SK, a.s. založili v roku 2004 firmy TPD Bratislava a DOMOSS Piešťany spolu s nezávislými predajňami elektro a stali sa tak súčasťou druhej najväčšej siete elektro v Európe – Euronics International. Táto európska sieť má 27 členov pôsobiacich v 35 krajinách, zamestnáva viac ako 50 000 ľudí a svojimi produktmi a službami pokrýva viac ako 250 miliónov domácností. Celkový obrat siete Euronics International, ktorá pôsobí prostredníctvom približne 6000 samostatných predajcov s viac ako 10 000 predajnými miestami, má neustále rastúci trend a od roku 2008 ho táto sieť viac ako zdvojnásobila.

Bratislava, 15.1.2016

Tento príbeh je z jednej krásnej knižky od Bruna Ferrera. Je to kniha plná malých príbehov pre potešenie duše. Vybrala som pre Vás jeden z nich, pretože si myslím, že je dôležité si ho prečítať. Možno Vás posilní, povzbudí, prinúti sa zamyslieť, či Vám dodá nový pohľad na život...ale to zistíte iba ak si ho prečítate 🙂

Slohová práca

Učiteľka čakala na Matejových rodičov, ktorí sa len prednedávnom rozviedli. Pozvala ich do školy, aby sa pozhovárali o zhoršenom školskom prospechu a správaní ich syna. 

Matej bol jedináčik, ktorý predtým býval veselý, na vyučovaní spolupracoval a dosahoval výborné výsledky.

Onedlho vošla do triedy Matejová matka a sadla si do lavice pred katedrou. Krátko nato prišiel otec. Vymenili si prekvapený a podráždený pohľad a okato sa ignorovali.

Učiteľka hľadala vhodné slová, aby im pomohla pochopiť, čo spôsobujú svojmu synovi. Lenže slová neprichádzali. Vtedy im ukázala na lavicu ich syna a povedala: "Pozrite sa!"

Hľadáme veselú a stále dobre naladenú kolegyňu na Full time. Začiatok je: čím skôr, tým lepšie, ideálne hneď.

Koho hľadáme?

1. Očakávame od teba skutočne veľa, ako od každého člena nášho tímu. Musíš byť maximálne pedantný človek, ktorý má vo všetkom poriadok a prehľad, pretože len tak zabezpečíme najlepší servis pre našich zákazníkov.
2. Budeš komunikovať so zákazníkmi, pri čom treba byť milý a ustretový v každej situácii, ale aj s dodávateľmi, kde sa naopak zjednávajú ceny a niekedy je potrebné aj pritvrdiť 🙂
3. Budeš riešiť všetky objednávky, naše chat okienko, kuriérov, administráciu, zlé aj dobré nálady každého na druhej strane linky. So stereotypom sa preto u nás nestretneš, to ti môžeme sľúbiť už teraz.

Pracovná doba je od 8:00 do 16:30 v pondelok až piatok, sedíme na Račianskej (oproti Figaru) v Bratislave.

Dostaneš od nás notebook a mobil. Okrem toho kvalitnú kávu každý deň a taktiež zaujímavé finančné ohodnotenie.

Kto sme?

Anotácia

Keď sa víla Jazmínka znesie na drobnom semienku odkvitnutej púpavy z tatranských kopcov až k Železnej studienke, začína sa jej veľké dobrodružstvo. Objavuje nepoznané miesta – jaskyne, čistinky a lúky, ba čo viac, v lese nájde nových priateľov. Lesní škriatkovia sú nielen láskaví a vľúdni, ale tiež múdri, a tak sa zvedavá víla pri nich aj veľa naučí. Čo robiť pre to, aby les zostal čistý a zvieratká v ňom spokojné? Ako sa správať ekologicky? Ktoré bylinky liečia a kde rastie plesnivec? Odpovede na tieto otázky a množstvo rád a nápadov objavíte v príbehu o tom, ako víla Jazmínka a škriatok Vendelín spoločne zachránili les.

Záleží vám na prostredí, v ktorom žijete a snažíte sa svoje deti vychovávať tak, aby si aj ony uvedomili aké dôležité je správať sa šetrne a ekologicky k našej planéte? V tom prípade vám môže pomôcť kniha, ktorú napísala Zuzana Csontosová: Víla Jazmínka a škriatok Vendelín. 

Hneď prvou témou v knihe Víla Jazmínka a škriatok Vendelín je triedenie odpadu a recyklácia. A práve táto téma Mimi veľmi zaujala, venovali sme jej podstatnú časť z celého čítania. 

Som rada, že knihu ilustrovala Katarína Ilkovičová, ktorej ilustrácie sú jednoduché, čisté, milé, skrátka ideálne pre vnímanie deťmi. Páči sa mi ako poňala triedenie odpadu - 4 kontajnery vo farbách podľa odpadu, ktorý do nich patrí a k nim škriatkovia držiaci v rukách buď sklenenú fľašu, noviny, plastovú fľašu, či plechovku. Mimi veľmi rýchlo pochopila ako sa odpad triedi a kam patrí. A priučila som sa aj ja, doteraz som vôbec netušila, že existuje červený kontajner na plechovky.

Následne sa deti dozvedia čo je to recyklácia aj s pár tipmi a návodmi na to ako doma recyklovať staré a zdanlivo nepotrebné veci.

Takmer každú noc sa budím s divným pocitom, že sa niekto na mňa pozerá. Poznáte tie živé sny, kedy tak veľmi túžite, aby sa človek, ktorého milujete, vrátil až sa vám o tom neustále sníva. Dnes som znovu mala taký sen. Otvorila som oči a zdalo sa mi, že niekto sedí pri okne. Niekto? Logan... Nemohla som uveriť vlastný očiam. Natiahla som ruku, aby som zapla malú lampičku na nočnom stolíku pri posteli. Nebol tam... Sklamanie tentoraz neprišlo. Prišlo prvý raz, druhý raz, tretí raz. Dokonca prišlo aj po päťdesiaty ôsmy krát. Teraz už nie... Viem, že si to len namýšľam.

            Zhasla som. Zavrela som oči a vtom som zdola započula nejaký buchot. Prebrala sa ne neho aj Maťa. Okamžite zo svojho nočného stolíka vybrala zbraň, ktorá tu ostala po Loganovom otcovi. Myslím, že toto jej nepomôže... Celá som sa triasla strachom. Čo to mohlo byť? Obe sme naťahovali uši, čo sa len dalo, ale všade bolo ticho. Nakoniec som sa odhodlala ísť dolu. Ale na to, aby som sa nepremiestnila, som nemala dosť odvahy. Predsa len, čo ak? Pomaly som otvárala dvere a modlila som sa nech ani trošku nezavŕzgajú. Moje prosby boli vyslyšané a ja som sa dostala až ku schodisku. Už odtadiaľ som videla položené tašky s potravinami na kuchynskom stole. Už pred tým som si všimla, že potraviny zo špajze ubúdajú veľmi málo, až takmer vôbec. Niekto ich sem pravidelne nosil. Buď to bol Logan, alebo jeho otec. Preto som v sebe živila to malé svetielko a neprestávala som veriť, že sme v bezpečí a že sa raz niekto vráti. Sadla som si na vrchný schod.

            Premiestnil sa sem. Videla som ako sa z čista jasna objavil v kuchyni. Pohľad na neho mi vyrazil dych. Vyzeral až príliš zanedbane dokonca si nechal narásť bradu. Nie veľkú, ale mal ju. Navyše vyzeral, že aspoň päť kíl schudol. Oblečenie mal špinavé a vyzeral veľmi unavene. Zastavil sa pri stole, aby sa oprel a zhlboka sa nadýchol. Je vyčerpaný, veľmi. „Logan.“ Zašepkala som. Vystrel sa a vyzeral ako by mu telom prešiel nejaký impulz. Pohrával sa s myšlienkou na útek. Nakoniec sa však otočil mojim smerom a pozrel sa na mňa. Nemohla som tomu uveriť. Naozaj je tu. Mala som v hlave toľko otázok. Prečo odišiel? Prečo sa nevrátil? Kde bol? Prečo sa mi neprišiel ukázať? Hlavne to nepokaz dievča... „Ostaneš tu chvíľu, prosím?“ Pomaly som sa postavila a krok za krokom som pomaly schádzala dolu schodmi. Len prosím, nezmizni mi znovu. Nechcela som ho vyplašiť. Naozaj teraz vyzeral ako plachý zajac, ktorý je rozhodnutý utiecť, len čo urobíte prudký pohyb alebo nedajboh vydáte nejaký zvuk. Opatrne som kládla nohy pred seba. Dostupovala som na špičky, aby som bola čo najtichšie. Na poslednom schode som sa zastavila a pomaly som sa zosunula dolu, aby som si na neho sadla. Nespúšťala som z neho oči a rovnako ani on zo mňa. „Povedz mi, prosím, čo sa deje.“ Naďalej som šepkala, no hlas sa mi aj tak triasol. Stál a premýšľal, čo urobiť. Už som ho vymákla. Odchod bez toho, že by som ho znovu spozorovala mu už znovu nevyjde. Prišiel si sadnúť ku mne. „Otec je mŕtvy...“ Pošepkal sotva počuteľne. Bože... Prečo? Nedokázala som sa viac ovládať, musela som ho objať a rozplakala som sa. „Nedokážem ovládať svoje emócie.“ Zmizol mi z náruče. Opäť ma tu nechal samú. Ostala som sedieť na schodoch. Čakala som, či sa náhodou ešte nevráti.

             Jediná, ktorá prišla, bola Martina. Nič sa nepýtala, nič nehovorila. Len sa posadila ku mne a objímala ma. „Bol tu Logan.“ Povedala som jej. „Viem, zlatíčko.“ Odpovedala a pohladila ma po chrbte. „Jeho otec zomrel.“ Vzdychla. „Čo sa stalo?“ „Neviem, to mi nepovedal. Odišiel znovu.“ „Vráti sa, Lenka. Ako každú noc. Sedáva pri tebe a pozerá na teba ako spíš. Nie raz som ho pri tom videla. Nič nehovorí, ani sa ťa nedotkne, len sedí a pozerá sa na teba. Určite mu veľmi chýbaš a robí všetko pre to, aby sa mohol vrátiť.“ Možno mala pravdu. Prekvapilo ma koľko toho vie a nič mi nepovedala. Možno si myslela, že to tiež viem.

             Chápem, že je teraz veľmi citovo rozladený a že je vtedy veľmi ťažké ovládať svoje emócie a preto odišiel. „Poď si ľahnúť. Musíš si oddýchnuť. Poď.“ Pomáhala mi vstať. Nedokázala som jej odporovať. Som vyčerpaná a po dnešnom stretnutí s Loganom totálne zlomená. Jedno však viem. Stále ho rovnako milujem.

+++

Sadla som si na malý gauč pri okne. Možno som v hádke s Loganom prestrelila. Nemala som tak na neho vyletieť. Poslednou dobou spolu trávime veľmi málo času o samote a nemáme možnosť sa spolu normálne rozprávať bez toho, aby sme neriešili Jeana. Lezie mi to všetko už na nervy. Iba som stále zbytočne podráždená a nakoniec si to odnesie niekto, kto si to vôbec nezaslúži. Viem, že ma Logan miluje, nad tým, že by sme sa rozišli ani nerozmýšľal, ale keď sa k nemu budem takto hnusne správať, nebudeme spolu dlho. Mala by som ho nájsť a ospravedlniť sa mu.
          Našla som ho ako v kuchyni pije čaj. Ten odporný čaj, ktorý mu má dodať potrebnú silu. Prišla som k nemu, aby som ho pohladila. Odtiahol sa aj keď sa na mňa ani nepozrel. Viem, cíti moju prítomnosť, no ja nechcem, aby sa hneval. Pozerala som teda smutne na jeho chrbát. „Agáta odišla.“ Oznámil mi stroho. „Kam?“ „To neviem. No už sa sem nevráti. Zbabelec.“ Zasyčal. Nechápem na čo potom šla s nami, keď si potom len tak zmizne. Alebo potrebovala len odvoz? A vlastne... Je mi to jedno, som tu pre niečo iné. „Je to škoda.“ Poznamenala som len. „Nie je. Mám pocit že v tom má prsty Jean. Tá sviňa sa s ním určite spolčila. Tipujem, že on už dobre vie, kam sme ušli.“ „To by neurobila Logan. Možno ju upodozrievaš neprávom.“ Znovu som sa ho pokúsila dotknúť, no znovu uhol. „Logan, prosím.“ Prosila som ticho. „Nie.“ Odpovedal nahnevane a konečne sa otočil ku mne. Videl, že som smutná. Pri pohľade na jeho prísnu, nahnevanú tvár sa mi tlačili slzy do očí. „Nechcem ti ublížiť.“ Prešiel okolo mňa a vyšiel von. Nenechám to len tak. Potrebujem si to vyjasniť. Nasledovala som ho. „Logan počkaj.“ Otvorila som vchodové dvere. Poobzerala som sa v tme, nikde som ho nevidela. Odišiel. A ja neviem kam ani na ako dlho. Jedno čo viem je, že bol nahnevaný. „Logan!“ Zakričala som smerom k lesu. Nič. Vie, že tam za ním po dnešnom zážitku nepôjdem. „Logan!“ Skúsila som to znovu. Nič. Logan sa neozval. Čo teraz? Na verandu za mnou prišiel jeho otec. „Čo sa deje?“ Opýtal sa rozospato. Pravdepodobne som ho tým krikom prebrala, keď sa mu konečne podarilo zaspať. „Agáta odišla a teraz aj Logan.“ „Akože odišiel? Kam?“ „ Ja neviem kam šiel. Proste odišiel.“ „Logan!“ Zakričal na neho. Určite nás počuje ale neozval sa. Jeho otec sa ho vybral hľadať. Dúfa, že ho dokáže nájsť aspoň podľa myšlienok.
            Ostali sme len my dve. Musím ťa ochrániť, nech sa stane čokoľvek. Pozerala som na Martinu ako spokojne spí. Nemá ani len potuchy o tom, čo sa tu odohralo. Netuší, že sme ostali len my dve. Loganov otec sa nevrátil ani po niekoľkých hodinách. Agáta je nadobro preč a Logan odišiel nevedno kam. Začína svitať a ja som vôbec nespala. Lenže spánok je to posledné na čo teraz dokážem myslieť. Ako to všetko vysvetlím Martine? Beztak sa bála, teraz sa bude ešte viac. A ja neviem, či ju sama dokážem ochrániť. No som odhodlaná urobiť pre ňu čokoľvek na svete. Opäť som si sadla na gauč pri okne a pozerala som von. Každou minutou bolo vidieť lepšie až nakoniec vyšlo slnko a mňa oslepil jeden z jeho lúčov, ktorý sa predral pomedzi vysoké stromy. „Nespala si?“ Opýtala sa ma ticho. „Nie.“ „Kde je Logan?“ Obzerala sa po izbe. „Včera večer odišiel. Odišla aj Agáta. Logana šiel hľadať otec ale ani ten sa nevrátil.“ „Čože?!“ Skríkla.  Som v riti.... „Akože odišli? Kam, pre Boha? A v noci?“ „Neviem. Prvá odišla Agáta. Logan bol nahnevaný, myslel si, že nás prezradila a teraz zdrhla, aby si zachránila krk. Následne na to odišiel. Povedal len, že mi nechce ublížiť a zmizol. Jeho otec ho šiel hľadať. No ešte sa nevrátil. Bojím sa, že sa ani nevráti.“ Sklonila som hlavu. Chcelo sa mi plakať. Bolo mi to všetko ľúto. Nie Loganovou vinou, ale mojou, bola Martina v týchto sračkách. Čo som to len dopustila? Prišla si sadnúť ku mne. Pohladila ma po ramene a objala. Neviem, čo bude ďalej. Neviem, či to sama zvládnem. „Pôjdeme ich hľadať?“ Opýtala sa a snažila sa o úsmev. Otrela som si slzy z oboch líc. „Neviem, kam mohli ísť.  Môžu byť kdekoľvek. Asi by sme mali počkať, či sa nevráti aspoň Loganov otec.“ „A ak sa nevráti?“ „Tak odídeme.“ „Dobre...“ Povedala potichu. Viem, že je úplne na dne. Rovnako ako ja.
           Čakali sme deň, dva dni, tri dni... Týždeň... No nikto sa nevrátil. Každý deň som presedela vonku na verande, ak by sa niekto z nich vrátil, aby som ho videla. Niekde hlboko v mojej duši stále nezhasínalo svetielko nádeje. „Pôjdeme?“  Opýtala sa ma Martina. „Kam pôjdeme? Nikoho a nič tu nepoznáme. Neviem ani ako sa dostaneme odtiaľto. Stále verím, že sa niekto vráti. Prosím, ešte počkajme.“ Súhlasila, že ešte počkáme.
           Darmo sme čakali. Napadol prvý sneh, ale do chaty sa nikto nevracal. Kým sa dalo sedávala som celé dni na verande. Cez noc som nechávala svietiť svetlo, aby vedeli kam majú ísť. Niektoré noci som vyšla vonku každú pol hodinu. Prestávala som dúfať. Nikto sa nevracal. Svetielko nádeje pomaly zhasínalo.

Február je mesiac lásky a noviniek 🙂 Hľadáme novú Ambasádorku, tentokrát pre HiPP.

HiPP je najväčší spracovávateľ BIO surovín na svete. Starostlivo spracováva vybrané suroviny a dbá na to, aby celá cesta k finálnemu výrobku bola dôsledná. Preto môžu ručiť za prvotriednu kvalitu zdravých a chutných potravín, ktoré sú navyše vyrábané v súlade s prírodou. Pracuje pre rodiny. 

Ambasádorkou pre HiPP

... je mamička, ktorá je vždy pozitívna, prirodzená, komunikatívna a iniciatívna. Rada venuje čas svojim deťom a rodine, ale nezabúda ani na seba. Zaujíma sa o zdravý životný štyl, pre seba a pre celú rodinu.

Ambasádorka HiPPu bude na koníku blogovať, deliť sa o svoje skúsenosti s výrobkami, ako napr. mlieko HiPP BIO Combiotik. Bude vyvolávať diskusie, písať si s ostatnými mamičkami o výhodách HiPP produktov a vysvetľovať filozofiu HiPP-u 🙂

Čo ti práca Ambasádorky dá?

+++
          Viem, že je Lenka inteligentná mladá dáma. Nemám dôvod o tom pochybovať. Logan mal vždy dobrý úsudok pri výbere svojich priateľov. Myslel som však, že už je viac pripravená.
          Zišiel som dolu. Manželka sa na mňa usmievala z nádherného obrazu, ktorý som nechal namaľovať pred desiatimi rokmi na naše výročie. Bola skvelá žena. Skvelá matka. Logana milovala nadovšetko, aj keď nebol jej synom. Veľmi ju zlomilo, keď sa dozvedela, že nemôže mať vlastné deti. Takmer sa vtedy zosypala. Snažila sa predo mnou a pred rodinou a známymi tváriť, že je všetko v poriadku. Ja som však vedel, že ju to vo vnútri zožiera a že ak niečo urýchlene neurobím, stratím ju navždy. Mal som priateľku, ktorá pracovala v detskom domove. Sám som začal všetko vybavovať a chodil po celých Štátoch len, aby som našiel dieťa, ktoré bude naše. Vedel som, že ak ju zoberiem so sebou, upne na prvom dieťati, ktoré uvidí a to som nechcel. Hľadal som dieťa, ktoré by bolo, rovnako ako ja, iné. A našiel som Logana. Jeho tmavé, veľké oči ma presvedčili. Okamžite som si ho zamiloval. Po príchode domov s malým Loganom, si ho hneď zamilovala aj moja žena.
           Môj malý chlapček však vyrástol. Možno až príliš rýchlo. Roky ubiehali a ja som si bol istý, že je všetko v našej rodine v poriadku. Emily však túžila po veľkej rodine. Ja som však nechcel pristúpiť na to, aby sme mali normálne deti. Nájsť tie iné bol problém. Veľký problém. Nikto nevie presne zistiť, kde sa narodia. Ani komu. Akokoľvek veľmi by si to človek prial, nemal by šancu to zistiť. Často sme sa kvôli tomu hádali po nociach, kým Logan spal. Ani jeden z nás nechcel, aby zistil, že nie je náš. Je síce silný, no určite by to bola pre neho hrozná rana.
          Posadil som sa na gauč a snažil som sa pohľadom oživiť spomienku na moju milovanú. Ách, ako veľmi mi chýba. Istým, svojským, spôsobom mi ju mladá Lenka pripomína. Tá iskra v jej očiach, keď uvidela prvý krát toto miesto, bola presne rovnaká, akú mala v očiach Emily.  Dal by som čokoľvek za to, aby tu teraz mohla byť s nami. Otrel som si slzu z líca. Už nedokážem byť silný, nedokážem sa tváriť, že je všetko v poriadku. Nevládzem. Musím deti pripraviť na to, že čoskoro ostanú samé. Nie som najmladší. Značnú časť života mám už za sebou a oni... Oni si na to musia zvyknúť. Snažím sa  nemiešať sa do ich života. Len ich ochraňujem, aby sa im nič zlé nestalo. Neuniesol by som stratu ešte aj ich. Lenku som si veľmi obľúbil. Dúfam, že sa dožijem šťastného konca. Takého, kde budem stáť spolu s Loganom pri oltári a uvidím Lenku kráčať v krásnych bielych šatách k nám. Alebo aspoň takého, kde budú okolo mňa pobehovať malé vnúčence. Budú sa smiať, kričať a ja  budem s láskou na ne pozerať.
          Pre Lenku je však ešte všetko nové. Nemala toľko času, aby sa stihla všetko naučiť. Vlastne väčšinu času, čo ju poznám, bola na tom veľmi zle. Bál som sa o ňu vtedy. Miestami vyzerala ako mŕtva, miestami ako chodiaca mŕtvola. Najviac ma však bolel Loganov žiaľ, ktorý vtedy zažíval. Pred ňou sa usmieval, len aby sa netrápila aj ona. Potajme však plakal, keď jej pripravoval jedlo. Dennodenne sa týral myšlienkou na jej smrť. Bolo mi ho veľmi ľúto. Nech som sa snažil akokoľvek, nedokázal som z neho tento strach dostať. Až potom, čo Anthony povedal, že už je z najhoršieho vonku,  s tým prestal. Snažil som sa im pomôcť ako som vedel. Cvičil som s ňou jednoduché rehabilitačné cviky ako s deťmi, kým som bol lekárom. V niečom jej to pomohlo a teraz je opäť v celkom dobrej forme, hoci ešte stále nie v takej v akej bola pred tým. Začal som si trochu vyčítať ten dnešný podraz. Dôverovala mi, že som jej prišiel na pomoc. Nevedela, že ten čaj nie je ako ten pred tým. Zachoval som sa hnusne. Teraz viem, že to bola chyba. Nebola pripravená a ja som zneužil jej dôveru. Mrzí ma to. Mám však istotu, že už sa k svetlu nikdy nepriblíži, hoci som ju k nemu viedol, nakoniec predsa len poslúchla Logana. Preto som jej daroval ten prívesok. Viem, že pokiaľ si spomenie na jedného z ľudí, ktorých miluje viac než seba, bude schopná sa vrátiť do reality. Navyše Logan jej je neustále na blízku.  On ju povedie. Je to šikovný chlapec, stále sa niečomu novému učí. On ju privedie na správnu cestu.
          Mučí ma pohľad na Em. Tak veľmi mi chýba. Ostala mi po nej už len veľká, prázdna diera v srdci. Miloval som ju presne tak, ako Lenka miluje Logana – viac než seba, viac než čokoľvek na svete. Takúto lásku zažije človek len raz za život. Postavil som sa, aby som Emily pohladil po líci, naposledy sa dnes na ňu usmial a pobral som sa spať. Na moje prekvapenie však Lenka sedela na schodoch. Vyzerala ako zlá nočná mora. Doslova sa obklopovala strachom. Nevnímala ma. Skúsil som tlesknúť rukami. Takmer bez pohnutia, len trochu podvihla oči a uprela na mňa temný pohľad.
+++

        „Takéto podrazy sa nerobia.“ Precedila som nahnevane pomedzi zuby.  „Viem. Mrzí ma to.“ Povedal a snažil sa priblížiť bližšie ku mne.  Rozmnožila som energiu ešte ďalej odo mňa. „Čo by na to povedal Logan? Umrel by žiaľom, že mu celý čas klamete.“ Hnevala som sa na neho. Veľmi. Nechcela som mu však ublížiť, to nie. Prišlo mi ľúto toho, že Loganovi vlastne celý život klamali. O mňa vôbec nešlo. To, že ma zdrogoval mi bolo jedno. Ale ak trpí niekto koho milujem... Nie! To proste nedovolím! „Preto sa o tom nesmie dozvedieť. Prosím...“ Jeho kajúcny pohľad a slzy na krajíčku ma takmer presvedčili. Odhodlanie povedať Loganovi pravdu postupne cúvalo za roh mojej duše. Pokrútila som hlavou, zodvihla som sa a zišla som do kuchyne. Pre každý prípad som si okolo seba nechávala štít, ak by sa pokúsil, čo i len priblížiť. Stále som bola na neho veľmi nahnevaná. Naliala som si pohár vody, pre ktorý som sem pôvodne šla, než som započula jeho myšlienky. Vedela som, že ma nasleduje. Otočila som sa a videla som ako sa opiera o stôl v jedálni. „Čo je?“ vyprskla som. Možno trochu prehnane arogantne. „Môžem sa na teba spoľahnúť, že to ostane len medzi nami?“ Ostane... No ešte sa tráp! „Ja som sa na vás rovnako spoliehala a namiesto pomoci ste ma zdrogoval a nechal napospas preludom mojej mysle niekde uprostred lesa.“ „Ver mi nie je to tak ako si myslíš...“ „Nie? A ako to teda je?“ „Nedovolil by som, aby sa ti niečo zlé stalo. Nikdy. To mi môžeš veriť.“ „Ale to som ja vtedy nevedela. Vlastne som nevedela vôbec nič. Bolo to dosť hnusné.“  „Prepáč..“ Sklopil zrak. Jedno posraté ´prepáč´ stačiť nebude. Nie za to všetko, čo som si vypočula. „Tak čo mám urobiť?“ Nekontrolujem svoje myšlienky... Usmiala som sa neho. Ironicky. Nechala som ho tam stáť a odišla som hore na poschodie do izby. Logan na mňa škaredo zazeral. A kruci... „O čom ste sa tam hádali?“ „Nehádali sme sa. Len sme sa trochu nepochopili.“ Snažila som sa trochu zaklamať. Nebola som ďaleko od pravdy. „Mne sa zdá, že ste sa hádali.“ Povedal prísne. „Tak chcem vedieť prečo.“ „Vážne sa tým nemusíš zaťažovať. A nehovor tak nahlas, zobudíš Martinu.“ Miernila som svoj hlas už aj ja. „V podstate mi je to jedno.  Ale aspoň viem aké sú tvoje priority.“ Založil si ruky na hrudi. „Priority? Aké priority? Snáď tu nebudeš robiť žiarlivostné scény. Už pred tým som vám obom jasne povedala, že si medzi vami vyberať nebudem. Tak sa s tým buď zmierite, alebo odídem ja. Navyše v týchto sračkách je to dievča tvojou vinou. To ty si sa tu objavil  z čista jasna a ukázal mi, že nie som normálna. Akosi si však zabudol na to, že ona tu bola oveľa skôr ako ty. Ty to nikdy nepochopiš. Donedávna si mal dvoch milujúcich rodičov. Ja nemám nikoho okrem nej a ešte aj jej sa mám vzdať len kvôli tomu, že som iná?“ Nepáčia sa mi hádky s Loganom. Nepáčia sa mi vôbec s nikým. No už som to zo seba musela dostať. Viem, že ho tá veta o rodičoch ranila. Ja som prišla o oboch naraz, viem ako veľmi tá strata bolí. Nepovedal nič, len sa postavil, prešiel okolo mňa ako by som bola vzduch a odišiel z izby. Nech sa hnevá koľko chce. Ak spolu chceme fungovať, musíme chápať jeden druhého. Sama dobre viem, že je  Martina veľakrát tretie koleso na voze, ale čo mám robiť? Nikoho okrem nás tu nepozná. Možno by pomohlo ak by mal Logan nejakého kamaráta, s ktorým by sme ju zoznámili. Neviem...

8. marca bude posledný deň pôsobenia našej kolegyne Kataríny. Je Ambasádorkou značky Jamieson už skoro jeden rok. Áno, už je to skoro rok, čo prináša nielen zaujímavé články o zdraví a úlohe vitamínov pre dobrý chod nášho organizmu, ale aj radosť. Katka, perfektne si vedela kombinovať odborné príspevky a príspevky zo života. Alebo aj o živote 🙂

Každý projekt Ambasádorky sa vopred dohodne s firmou na určité obdobie, v prípade Jamiesonu to bolo na rok. Tento čas sa naplní 8. marca. Necháme však skupinu Jamieson otvorenú. Je tam veľké kvantum kvalitného obsahu, príjemná atmosféra, vysoká aktivita a... Katarína 🙂 Katarína sa chce naďalej starať o skupinu, čo svedčí nielen o tom, ako dôveruje Jamiesonu, ale aj o tom, ako jej na vás záleží.

@katarinka26 Ďakujem ti za to, akou si bola Ambasádorkou. Ďakujem ti vo vlastnom mene, ale aj v mene Modrého koníka, lebo si bola jedna z prvých, a veľmi si nám pomohla rozbehnúť projekt.

Chcel by som sa poďakovať aj firme Jamieson za veľmi prínosnú spoluprácu. A vďaka Kataríne máte ďalšieho verného zákazníka, mňa 🙂 

V neposlednom rade sa chcem poďakovať aj vám všetkým, vďaka ktorým má tento projekt zmysel. Úprimne ďakujem.

Vivi

Obľúbenou aktivitou skoro všetkých malých detí je varenie.

Či sú to menšie deti alebo tí väčší, či domáci pomocníci alebo tí, ktorí variť ešte neskúšali...

A čo takto skupinové varenie, varenie pod vedením skúseného kuchára?

Tak sme jednu nedeľu navštívili hotel Ski & Wellness Residence Družba**** v Jasnej, kde pravidelne robia pre detičky rôzne animácie, okrem iných aj  školu varenia pre deti.

Tematicky sú hodiny varenia zamerané na bežné jednoduchšie a obľúbené jedlá ako, minipizze, palacinky, koláčiky z lístkového cesta, muffiny...

Časovo to nie je vôbec náročné. Podľa druhu jedla sa celá animácia pohybuje od 60 do 90 minút.

Milujem ho. Uvedomila som si odkiaľ mi bol jeho hlas známy. Srdce človek neoklame. Ono vždy prezradí pravdu. No aj tak si na neho nemôžem spomenúť. Nedokážem to. „Logan... Viem kto si. Teda nie presne, kto si. Ale viem, čo k tebe cítim.“ Šepkala som cez slzy. „Viem.“ Šepol mi do vlasov. Sedel za mnou a ja som nevedela, či je to realita alebo len ďalší výmysel. „Skutočne som tu.“ Odpovedal na moju nevyslovenú otázku. Objal ma a ja som sa opäť cítila v bezpečí. Toto je to, čo som celý čas hľadala a potrebovala. Jeho. „Milujem ťa. Pôjdeme domov.“ Vtisol mi bozk do vlasov.
Som späť. Na všetko a všetkých si znovu spomínam. Predo mnou na zemi sedí Martina a drží ma za ruku. To jej žiaľ ma donútil plakať. Opäť som mala slzy v očiach. Tentoraz však od šťastia. Milujem ich oboch. Neopísateľne. Nekonečne. Logan stál vedľa mňa a usmieval sa na mňa.  „Tak ty si na nás zabudla?“ Posmieval sa mi. Čo by som bez jeho nemiestneho humoru robila?  Usmiala som sa na neho.  Slová sú úplne zbytočné. Na to podstatné slová vôbec netreba. „Kam si mi to zmizla?“ Opýtal sa a prerušil tým moje myšlienky. „Netuším, kde som to bola. Bola som v nejakom lese. Odnikiaľ sa začali vynárať nejaké osoby a znovu mizli v tme. Jedna ma doviedla k tomu svetlu, ktorého si sa mi zakázal dotknúť.“  Zasmial sa. „Nikdy, nikde a za žiadnych okolností sa nepribližuj k žiadnemu svetlu ty blázon.“ Tak ja som blázon? Pousmiala som sa.  V istom ohľade určite som, rovnako ako on. To ma mierne upokojilo.
         Večer som zaspávala s divným pocitom. Čo ak sa znovu stratím? To nechcem. Vôbec. Popravde, sa bojím znovu zaspať. Pozerám na Martinu, ako spokojne spí. Logan ma odzadu objíma a pravdepodobne tiež spí. Nechcem to zisťovať, aby som ho náhodou nezobudila. Sú pri mne a to mi stačí. Pri nich sa cítim v bezpečí. Pootvorili sa dvere a do izby preniklo mäkké svetlo z chodby. „Spíš?“ Opýtal sa ma Loganov otec šepky. Trochu som podvihla hlavu, aby som na neho videla.  „Nemusíš sa báť zaspať.“ Snažil sa ma upokojiť. Posadil sa na posteľ vedľa Logana, čo ho prebralo. V ruke držal niečo malé. Posadila som sa potichu, aby som náhodou nezobudila aj Maťu. Logan sa posadil vedľa mňa a neprestával ma objímať. „Chcel som ti niečo dať.“ Podal mi malý prívesok. Taký ten, do ktorého si môžete vložiť nejakú fotku, aby ste mali milovanú osobu stále pri sebe. Otvorila som ho a vnútri bol na jednej strane Logan a na druhej strane Martina. Podvedome som sa začala usmievať. Je to od neho veľmi milé. „Ak sa znovu stratíš, stačí sa pozrieť dovnútra.“ „Kiež by som sa už radšej nikdy nestratila.“ Pousmial sa, vstal a odišiel. Privrel za sebou dvere a v izbe znovu ostala tma. Jeho jednanie mi prišlo niekedy odmerané. Povedal alebo urobil, čo chcel a ďalej sa nestaral. Proste odišiel a nechal ľudí vysporiadať sa so situáciou.

Tak, rada by som začala ako som už prečítala mnoho článkov o tejto téme ako by sme mali vyzerať vkusne a krásne zároveň aby sme sa pýšili našim výberom oblečenia a cítili sa napriek dresscodu príjemne.

Ja osobne preferujem body košele, ja viem to zapínanie medzi nohami aj mňa prvýkrát prekvapilo a musím uznať, musela som si zvyknúť ale pri väčnom vstávaní zo stoličky som sa blbo cítila, keď mi na porade stále vyskakovala košeľa zo sukne alebo nohavíc a musela som si ju zapraviť po každom pohybe.

Ja fakt nemám čas na takéto veci keď treba riešiť zmluvy a obchodný partner si vás samozrejme prezerá. Body a body košele to vyriešili.

Čo sa týka farby určite každá manažérka a ženy vo vedúcich pozíciach ak je v spoločnosti určitý dresscode uprednostní bielu, béžovú, púdrovú, svetlo modrú, tmavo modrú ale samozrejme aj čierna je in ale pre staršie dámy čiernu farbu treba posúvať nižšie od tváre kvôli tomu, že zvýrazňuje kruhy pod očami a vrásky. Tak to si myslím začína platiť aj pre mňa ale ja mám čiernu rada a tak si dám krémiky a nejak tie kruhy a vrásky prekrijem.

Samozrejme spodná bielizeň by nemala byť viditeľná pod oblečením.

Ak to so svojou prácou myslíte vážne košeľa nesmie byť priesvitná a nesmie mať hlboký výstrih. A čo sa týka rukávov tak hlavne podľa počasia a či plánujete odkladať sako. Krátky, dlhý a či 3/4 rukáv všetko vyzerá pekne.