Poobede sme sa boli prejsť okolo plotu. Nikde, naozaj nikde nebol nijako poškodený. Jediným vysvetlením bolo teda to, že sa nejako dostáva cez bránu. Ibaže tu nastáva ďalší zádrheľ. Brána sa automaticky otvára iba keď pred ňou zastane auto. Potom sa automaticky uzavrie a otvoriť ju z vnútornej strany je možné len pomocou čipu v diaľkovom ovládaní, ktorý nie je možné vyrobiť bez Adamovej osobnej účasti. Ak by teda zaparkovala auto pred bránou a počkala kým sa otvorí, vošla dnu už by sa nemala ako dostať vonku. Ďalšou možnosťou je, že by bránu niečím zasekla, aby sa dostala vonku, no brána nie je nijako poškodená, ani len škrabnutá a tvrdý predmet na podoprenie by  na nej nechal aspoň niečo. Ďalší problém je ten, že keď na mňa strieľala, pred bránou nestálo žiadne auto ani brána ničím nebola zaseknutá. Otvorila a zavrela sa za nami úplne normálne a pritom ona už na pozemku bola a nejako sa z neho dostala aj preč. Nechápem tomu, nikto tomu nechápe....

Adam spomínal, že Petra sa bojí ako čert svätého kríža. Prečo vlastne? Je naozaj pravdou, že by jej bez milosti dokázal streliť guľku medzi oči? Prečo? Až teraz som si uvedomila, že včera vytiahol z auta brokovnicu, z ktorej dokonca vystrelil a vôbec sa nebál. Z akého dôvodu vôbec všetci, čo tu bývajú majú zbrane? Deje sa tu naozaj niečo veľmi divné...

„Nemáš hlad?“, prerušil moje myšlienky Adam a zdalo sa, že už nie je taký nahnevaný ako na obed.

„Niečo by som si dala.“, odpovedala som s úsmevom.

„Čo niečo, láska moja?“, zoširoka sa usmieval.

Prišla som k nemu, aby som ho objala. Pritúlila som sa k nemu. Silno ma objal a ja som vedela, že už je všetok jeho hnev preč.

Našťastie bolo na ulici veľa ľudí. Akurát šiel okolo mňa starší manželský pár, ku ktorému som sa pridala. Pani na mňa pozerala ako na blázna. Nechcela som, aby začala robiť rozruch, tak som zastala a tvárila sa, že niečo hľadám v kabelke. Bola som otočená chrbtom v autu, určite ma nemohla spoznať. Vlasy mi takto zakrývali podstatnú časť tváre. Pomaly som sa blížila ku vchodu, pri schodoch som vytiahla z kabelky kľúče a vbehla dnu. Okamžite som vytočila Adamovo číslo.

„Je tu!“, vykríkla som hneď ako zodvihol.
„Kde?“
„Pred mojim domov. Stojí pri mojom aute.“
„Čo robíš doma?“
„Mám schôdzku, cestou. Tak som sa tu zastavila, aby som skontrolovala deti.“
„Ty si nedáš povedať. Nemala si nikam chodiť sama.“
„Nemôžeš ma predsa sprevádzať všade kam sa pohnem.“, oponovala som mu.
„Idem si pre teba.“, povedal nahnevane, „Už, prosím ťa, ostaň tam kde si.“, a zrušil hovor.

Mala by som ho začať počúvať. Vždy, keď som niekde sama objaví sa tam ona. Ako to len vie? Vážne ma sleduje dvadsaťštyri hodín denne? Nie som však malé dieťa, mám rodinu, o ktorú mám tiež strach a tiež mám prácu, ktorá vyžaduje, aby som sa presúvala po meste a niekedy aj mimo neho.

Pozorovala som ju cez malé okienko na schodišti. Stále sa obšmietala okolo môjho auta. Sem-tam sa o neho oprela a čakala. Zrejme čakala kedy prídem. Ale čo by urobila? Veď je biely deň a všade veľa ľudí. Možno sa chcela len porozprávať.

Videla som prichádzať Adamove auto. Prudko zabrzdil pri mojom aute, vystúpil a začal kričať na tú ženu. Nepočula som, čo presne. Na to boli steny príliš hrubé a vzdialenosť medzi nami priďaleká. Videla som ako zlostne rozhadzuje rukami a pár krát na ňu ukázal prstom. Dokonca sa na ňu zahnal, žena sa podvedome uhla s hlavou na bok, no on ju neudrel. Po pár minútach hádky žena odišla. Keď už bola dosť ďaleko, zišla som dolu.

„Prečo si mi nepovedala, že ideš domov? Poslal by som tam niekoho.“, vybehol na mňa hneď ako som sa priblížila.

Adamov brat sa vybral smerom, z ktorého sa ozval prvý výstrel. Po chvíli sa vrátil, no nič nenašiel. Hore schodmi sme vychádzali všetci spolu. Adam po mojej ľavej strane, Nina po mojej pravej strane a Adamov brat za mnou. Nebola žiadna šanca, aby sa mi v tejto chvíli niečo stalo. Ale prečo ma tak strážia? Má to na svedomí Adam? On to od nich vyžadoval? Alebo je to ich slobodné rozhodnutie? Príliš veľa otázok a príliš málo odpovedí.

„Ďakujem vám.“, povedala som so sklonenou hlavou.

„Nás nechce. Nám sa nič nestane. Ide po tebe ako besná. Nikdy na nikoho tak nelovila ako na teba. Urobila si z toho dokonalý nereálny film. Vidíš Adam? My sme ti hneď od začiatku vraveli, že nie je v poriadku a ty si nám nechcel veriť. To máš za to, že veríš nesprávnym ľuďom.“, povedal Adamov brat a silno ma objal, „Mimochodom, ja som Peter a moju Ninku už poznáš.“

Usmieval sa na mňa chlap o čosi starší od Adama. Mal vysoké čelo a na ňom mal tri výrazné vrásky. Kde – tu mu bolo spod šiltovky vidieť šedivé vlasy. Oči hnedé, temné ako najtmavšia noc s malou iskričkou nádeje, ktorá žiarila viac ako najjasnejšia hviezda v noci. Neupravené strnisko skôr vyzeralo, že uplynulé dva týždne asi nemal prístup k holiacemu strojčeku, nie ako zanedbané. Čo bolo pozoruhodné mali s Adamom na vlas rovnaké pery.

Prestala som sa obávať, viem, že ak sa niekde neocitnem sama, nič sa mi nestane. Ak príde k najhoršiemu viem, že sa na nich môžem absolútne spoľahnúť. Postavia sa predo mňa aj keby na nich mierili zbraňou rovno pred nosom.

Sadli sme si na lavičku pri fontáne a rozprávali sa. Nemohla som sa zbaviť pocitu, že nás tá mrcha sleduje. Že je stále niekde tu. Poprosila som teda Adama, aby sme šli dnu a aby som nevyzerala neslušne povedala som, že som unavená, že by som si rada oddýchla ešte pred prácou. Adam sa len usmieval.

Nemala som chuť sa s ním baviť o nej. Nahnevalo ma však, že mi o tom nič nepovedal. Hnevá ma to, že nejde s pravdou na rovinu von. Keby som bola vedela, že tu niekde pobehuje a nikto nevie s určitosťou povedať či je alebo nie je nebezpečná, určite nepôjdem dolu sama. Sedela som s rukami preloženými na hrudníku a pozerala von bočným okienkom. Vôbec mi nevadilo, že som takmer nič nevidela.

Na príjazdovej ceste sme stretli auto. Šlo rovnakým smerom ako my. Adam na sekundu vypol svetlá, zapol výstražné a blikol smerovkou doľava. Auto za nami urobilo presne to isté. Pozrel do spätného zrkadla a usmial sa.

„To je môj brat.“, povedal, keď zastavil pred tou veľkou kovanou bránou.

Teraz som si všimla plot. Vyzeral ako v nejakej väznici. Vysoký asi tri metre a na vrchu bol obohnaný ostnatým drôtom. Premýšľala som ako sa niekto môže cez neho dostať na pozemok a jediné rozumné čo mi napadlo bolo, že ho stačí len preštiknúť kliešťami. Podkopávať sa ani ho preliezať nemá veľký význam. No stačia obyčajné kliešte a dostane sa sem ktokoľvek.

„Kontrolovali ste niekedy ten plot?“, opýtala som na moje myšlienky.

„Prečo?“

Už aj známa slovenská spisovateľka Tamara Šimončíková Heribanová pomaly zariaďuje detskú izbičku. Nebude v nej chýbať ani knižnica s krásnymi ilustrovanými knihami, ktoré budúca mamička doslovne miluje. A aby ju mala čím zaplniť, sama aj počas tehotenstva prispela do ďalšej rozprávkovej knihy!

Tamara Šimončíková Heribanová nelení ani počas svojho tehotenstva. Posledné voľné týždne predtým, ako sa začne starať o svojho drobčeka, využíva veľmi aktívne. Dvomi rozprávkami prispela aj do úplne novej rozprávkovej knihy pre malých i veľkých, ktorá vznikla vďaka podpore Slovenskej sporiteľne. Kniha nesie názov práve po jednej z nich – O Pejkovi a o jeho nevšedných priateľoch. „Je to rozprávka o jednorožcovi Pejkovi, ktorý sa bál vlastnej jedinečnosti. Je to aj príbeh mnohých detí, ktoré sa hanbia za svoju inakosť,“ predstavuje autorka svoju titulnú rozprávku, „talent sa v dnešnom svete často podceňuje, výnimočnosť alebo rozdielnosť dieťaťa sa často stretávajú s nepochopením. Outsiderstvo a vyčlenenie z kolektívu zažíval aj rozprávkový jednorožec.“ Autorka zároveň dodáva, že v rozprávke má každý problém svoje riešenie a aj prostredníctvom nej sa snaží poukázať na to, že by to tak mohlo platiť tiež v reálnom živote, ak by sme si my a naše deti viac verili.

Možno aj písanie detských rozprávok je pre Tamaru forma, akou sa pripravuje na svoje vlastné materstvo: „Teším sa, že kniha bude súčasťou mojej knižnice.“ Určite ju teší nielen preto, že sama prispela dvomi rozprávkami, ale práve to, že je jednou z viacerých autorov. Nová kniha totiž vznikla exkluzívnym spojením budúcej mamičky Tamary Šimončíkovej Heribanovej, mamičky Hany Lasicovej a otcov Michala Hvoreckého, Branislava Jobusa a Daniela Heviera. Kniha O Pejkovi a o jeho nevšedných priateľoch nielenže rozpráva príbehy a zabáva, ale aj vychováva a je rodičom nápomocná vo vzdelávaní detí vo veľmi dôležitej oblasti – v oblasti financií. „Je všeobecne známe, že najlepšia rada ohľadom sporenia je začať sporiť čo najskôr. V tomto sa určite oplatí investovať energiu do finančnej osvety detí, ktoré si neskôr uvedomia hodnotu svojich úspor a budú s nimi vedieť zodpovednejšie narábať,“ myslí si autorka. Práve preto sa rozhodla prispieť svojimi dvomi príbehmi do rozprávkovej knihy a pomôcť v tom, aby sa deti čo-to o sporení, o vzťahu k peniazom, ale aj o ľudských hodnotách naučili.

Budúca mamička tvrdí, že pri písaní ju fakt, že aj ona bude čoskoro mamou, až tak veľmi neovplyvnil. „Nejaký špeciálny vplyv môjho tehotenstva som pri práci na tejto knihe nepociťovala,“ povedala. Pociťovala však veľkú radosť zo spolupráce s ilustrátorkou Adelou Režnou, ktorá jej rozprávky obohatila o krásne kresby. Každý autor mal k dispozícii „vlastného“ ilustrátora, a tak je kniha bohatá nielen na pestrosť príbehov a jazykových štýlov, ale aj ilustrácií. Jednu z rozprávok si vo forme audioknihy môžete vypočuť a zadarmo stiahnuť tu.

A ktorá rozprávka ju zaujala najviac? „Paleta autorov je pomerne široká, či už štýlom písania, alebo ich pohľadom na svet, ale myslím si, že sa podarilo namixovať pútavé čítanie pre deti. A možno tiež pre dospelých, lebo dobrá rozprávka môže potešiť aj nás starších. Veľmi sa mi páčili vtipné príbehy o Šporkovi Šamrolkovi, ktoré napísal obľúbený detský spisovateľ a hudobník Braňo Jobus. Pri čítaní jeho rozprávok som sa nahlas smiala,“ hovorí Tamara a je to určite dobre. Humor a smiech sú dôležité nielen v rozprávkovom, ale aj v reálnom svete a tehuľky ho často potrebujú o dávku viac. Mnohé z nás to napokon samy poznajú.

Čo všetko by mala budúca mamička vedieť

Tehotenstvo je jedno z najšpecifickejších období v živote človeka. Nielen z pohľadu ženy, ktorá čaká bábätko, veľa znamená aj pre dieťaťko samotné. To, ako budúca mamička žije, ako sa stravuje a v akej psychickej pohode je, ovplyvňuje vývin malého drobca.

Už v šiestom týždni tehotenstva sa vytvára základ pre vznik detských zúbkov a to nielen mliečnych, ale aj trvalých. Preto by mali tehotné ženy dbať predovšetkým na to, čo jedia.

Čo na tanieri matky, to na zuboch detí

Aby boli zúbky dieťatka silné, pevné a zdravé, potrebujú hlavne vitamín D. Stará sa o správne rozdelenie vápnika v tele a vieme, že ten je pre zuby aj kosti najdôležitejšou zložkou. Keď vitamín D chýba, dochádza k nedostatočnej mineralizácii a k poruchám zloženia kostí aj zubov.

Budúce mamičky by sa však mali poradiť s lekárom skôr, než začnú užívať vitamín D ako doplnok, lebo prekročenie dávky môže narobiť veľké problémy. V prirodzenej forme sa nachádza v rybom tuku, vo vaječných žĺtkoch a v mlieku. Dôležité je aj to, aby mali tehotné ženy dostatok fluóru, fosforu a stopových prvkov - najmä fluoridov. Odporúča sa jesť dostatok rýb, piť minerálne vody a zelený čaj. Dostatok vitamínov a minerálov je najlepšou prevenciou proti budúcemu vzniku zubného kazu u detí. Nastávajúce mamičky by rozhodne nemali podceňovať ani preventívne prehliadky u zubára, ideálne sú tri, v každom trimestri jedna.

Zazvonilo asi desať krát a potom sa hovor ukončil. Nedvíhal. Zavolala som znovu. A znovu nezdvihol. Možno už spí, čo je fakt škoda. Najradšej by som nasadla do auta a šla nazad k nemu. Aspoň by som sa necítila taká prázdna.

Teraz to všetko na mňa doľahlo. Hoci mám Karin a Matúša, no oni už vyrástli a väčšinu času ma nepotrebujú. A až teraz si naplno uvedomujem aká som sama prázdna. Nie je nič čo by mi teraz urobilo aspoň trochu radosť. Chcem len, aby tu bol Adam. Cítila som obrovskú ťažobu na hrudi a do očí sa mi tlačili slzy. Mala by som na chvíľu prestať počúvať rozum a aspoň trochu sa riadiť srdcom.

Utrela som si slzy v líc a rozhodla som sa, že si o tom pohovorím s Karin. Viem, že by privítali keby mohli byť ešte nejaký čas bezo mňa. Alebo jej skúsim navrhnúť, aby šli so mnou? Ale čo tá šialená Adamova bývalá? Nechcem ich vystaviť žiadnemu stresu.

Zaklopala som na dvere jej izby a otvorila.

„Karin, Môžem?“, opýtala som sa.

„Samozrejme, mami. Čo sa deje?“

Pohladil ma po chrbte a zvrel očí.

„Čo si to so mnou spravila?“, opýtal sa s úsmevom.

„Vôbec nič. Sám si si na vine.“, pousmiala som sa.

Stále ma hladkal  ja som pomaly zaspávala. Nahá. Nikdy nespím nahá. Vždy musím mať aspoň nohavičky. Teraz mi bolo všetko jedno. Aj keby vonku padali traktory z neba bolo by mi to ukradnuté. Takto mi bolo príjemne. V polospánku som ešte zaregistrovala, že ma Adam prikrýval. Pritúlil sa ku mne pod prikrývkou a príjemne ma zohrieval svojim telom.

Ráno som sa prebudila v rovnakej polohe ako som zaspávala. Adam bol tiež v rovnakej polohe. Zhodila som jeho ruku z môjho chrbta, aby som sa trochu ochladila.  Skopala som zo seba prikrývku. Konečne príjemná teplota. Adam je ako živý radiátor. V istých prípadoch je to celkom fajn. No teraz to bolo celkom nepríjemné.

Prebral sa pár minút po mne. Znovu sa začal ku mne túliť. Teraz keď som sa trochu ochladila bolo to príjemnejšie.

Na ústnu hygienu treba myslieť už pred prerezaním prvých zúbkov!

Kým nie sú zúbky, ústnu hygienu u dieťaťa netreba riešiť. Znie to celkom logicky a mnohí rodičia tomu aj veria. Nie je to však celkom tak. Už pred prerezaním prvého zúbka treba myslieť na ústnu hygienu a pripraviť tak detským zubom dobrú pôdu. Starať sa treba aj o ďasienka a neskôr je potrebné venovať pozornosť hneď prvému zúbku, ktorý sa ukáže.

Hryzátko pre najmenších

Od prvého mesiaca života dieťaťa možno používať tzv. hryzátko. Napomáha trénovaniu svalov sánky, dieťatko sa vďaka nemu zabaví a trochu aj unaví, čo zlepšuje spánok. Hryzenie tiež zlepšuje prekrvenie ďasienok, zmierňuje pocit napätia a napomáha prerezávaniu zúbkov. Navyše, pri bolestiach spojených s prerezávaním zúbkov pomáha pri tíšení bolesti. Vtedy sa hryzátko dáva mierne vychladiť do chladničky.

Hryzenie navyše urýchli prerezanie zúbka a tým uľaví dieťaťu aj jeho okoliu. Správne zvolené hryzátko by malo byť z materiálu, ktorý je bezpečný, príjemný a čistiteľný. Inak je zdrojom nečistôt, ktoré si dieťa zanáša do úst. Stimuluje zvedavosť bábätka vizuálne, akusticky a orálne. Má na rozličných miestach rôzne upravený povrch, čo umožňuje dieťaťu hravo nájsť ten úsek, ktorý presne spĺňa jeho okamžité požiadavky. Po prerezaní zúbkov pripravuje dieťa na čistenie zúbkov príjemnou a hravou formou - pomocou kefky umiestnenej na hryzátku.

Pocit čistých úst

Osvetľovalo ho len tlmené svetlo z lampičky na jeho nočnom stolíku. Fascinoval ho pohľad na moju nahú pokožku, doslova sa v tom vyžíval. Vyzliekol mi tričko a tak som tam ležala len v spodnom prádle. Hltal ma pohľadom. Nedokázal sa ho nabažiť. Opieral sa jednou rukou o posteľ a druhou mi prechádzal po tele. Zavrela som oči, položila sa na chrbát a užívala si pozornosti, ktorej sa mi dostávalo.

Niekde  v kútiku duše som si priala, aby to nezašlo priďaleko. Moje telo však hovorilo niečo úplne iné. Ako mi prechádzal rukou po tele celé sa mi prehýnalo a napínalo. Stopu po jeho prstoch som na sebe cítila ešte dlho potom ako sa premiestnil niekam inam. Bolo to úžasné. Vyžíval sa v tom. Chytila som ho za ruku, ktorú mal zapretú o posteľ a zaborila som mu do nej nechty. Nie však bolestivo, ale od rozkoše.

Po chvíli sa zameral na moje nohy. Kľačal mi pri kolenách. Prsty na nohách mal v úrovni svojej hrude. Nohy som tak musela mať  zodvihnuté hore a pokrčené v kolenách. Takto mal dobrý výhľad aj na moje nohavičky a zadok. Je na čase, aby som sa prestala hanbiť. Povolila som silné zvretie stehien a mierne rozkročila nohy. Bozkával mi každý prst, potom chodidlá a členky. Zatlačil mi palcom odspodu na chodidlo, jeho dotyky tak boli ešte horúcejšie a spaľujúcejšie. Tomuto sa nedalo odolať v žiadnom prípade. Otočila som hlavu na bok, otvorila som oči a usmiala sa na neho. Videl ma no nevšímal si ma a ďalej sa venoval mojim nohám.

Nedalo sa to vydržať, chcela som vedieť aké to s ním je. Odrazu sa všetky moje obavy niekam vytratili a ja som nemyslela na nič iné ako na to, aké to bude. Ničoho som sa nebála. Nikdy predtým som nebola tak pripravená ako teraz. Nahol sa ku mne bližšie a začal ma bozkávať pri kolenách a postupoval smerom dolu k mojim stehnám. Už teraz som sa cítila ako v siedmom nebi. Roztiahol mi nohy a bozkával ma na vnútornej strane stehien až ku slabinám, takmer som vyvrcholila.

Zodvihol sa a zrejme si chcel vyzliecť tričko, no ja som ho predbehla. Hneď ako si pretiahol tričko cez hlavu začala som ho bozkávať. Vášnivo bozkávať. Sama som to nedokázala ovládať. Prerušil ma jedine vtedy  keď ma opäť položil na posteľ a vyzliekol mi nohavičky. Poslušne som ležala a čakala kým sa vyzlečie. S úžasom som pozerala na jeho pýchu, za ktorú by sa nemusel hanbiť žiaden muž. Prekročil moju nohu a roztiahol mi ich tak, ak by mal dostatok miesta a dobrý výhľad. Toto sú situácie, ktoré mi prekážajú. Nemám rada keď sa mi niekto pozerá na miesta, ktoré by mali byť zahalené. Teraz mi to však vôbec nevadilo. Ešte viac ma to vzrušovalo. Chytil ma za boky a zodvihol mi zadok do úrovni jeho bokov. Pomaly a opatrne do mňa vnikal. Z hrdla sa mi vydralo tiché zastonanie. Chvíľu počkal nech si privyknem a potom začal. Rýchlo, neúnosne rýchlo. Za každým dorazením ma posunul bližšie k čelu postele a rukami znovu potiahol nazad. Vedela som, že to bude so mnou krátky proces. Asi po troch minútach ma otočil na brucho a užíval si vo mne môj doznievajúci orgazmus. Keď som konečne prišla k sebe, nadvihol mi boky a zadok a začal znovu. Tentoraz jemnejšie, citlivejšie. Takmer ako by si nebol istý svojim konaním. On však veľmi dobre vedel čo robí. Jeho pohyby ma privádzali k šialenstvu. Mala som pocit, že moje telo čochvíľa exploduje v nekončiacom orgazme. Z jeho prerušovaného dychu som vedela, že ho to vzrušuje minimálne tak ako mňa.

„Smiem?“, opýtal sa prerušovane s výdychom.

Deti postihnuté ADD/ADHD boli neobyčajne aktívne už v maternici pred narodením. Niekedy sú to náročné deti, ktoré veľa plačú a zle spia, niekedy počúvame, že bolo ťažké dieťa si nakloniť a rozveseliť ho, že nemalo rado fyzický kontakt, malo tendenciu neustále rozprávať, vykrikovať, skákať do reči a rušiť ostatných od práce.

Nadmerná aktivita je u detí prirodzeným prejavom ich zvedavosti a snahy objavovať svet. Väčšina z nich je v neustálom pohybe a zamestnaná v neprestávajúcej hrovej činnosti. Či sa nám to páči alebo nie, pre dieťa je tento pohyb znakom zdravej snahy spoznávať. V niektorých prípadoch začína aktivita naberať na intenzite, jeho pozornosť býva nedostatočne kontrolovaná a jeho prejavy sa stávajú pre okolie nadmerne rušivými. Narastá napätie v užšom rodinnom kruhu i v širšom sociálnom okolí.

ADD a ADHD je najčastejšie sa vyskytujúca porucha správania, ktorá ovplyvňuje učebné výsledky, správanie a sociálne vzťahy žiaka a vyžaduje si špecifický prístup vo vzdelávaní. Je to skupina porúch so začiatočnými prejavmi pred siedmym rokom života, pretrváva najmenej šesť mesiacov a je relatívne trvalá. Neprejavuje sa len situačne, ale ovplyvňuje všetky činnosti a oblasti správania dieťaťa – učenie, hry, sociálne vzťahy a podobne. U časti populácie pretrváva do dospelosti, pričom sa intenzita prejavov môže zmierňovať. Naopak ak je miera hyperaktivity, resp. až agresivity vysoká, pri pretrvávajúcich negatívnych vplyvoch prostredia ( rodina, škola) môže byť porucha základom pre vývin asociálneho správania. Špecifickým rysom je , že táto porucha primárne nevzniká na základe nevhodnej výchovy, sociálneho pôsobenia. Presná príčina vzniku je doteraz neznáma, ale viaže sa na organické poškodenia( vzniká na neurobiologickej báze), vplyv môže mať genetické faktory , prípadne iné ako napr. oneskorené zrenie centrálneho nervového systému (CNS), niektoré lieky , radioaktivita ap.  

Často ide o deti s priemernou až nadpriemernou inteligenciou, ktoré trpia poruchami učenia a správania v rozsahu od miernych po ťažké, ktoré sú spojené s odchýlkami funkcie centrálnej nervovej sústavy. Tieto odchýlky sa prejavujú rôznymi kombináciami oslabení vo vnímaní, tvorení pojmov, reči pamäti a v kontrole pozornosti, popudov alebo motoriky. Vznikajú väčšinou drobným, minimálnym poškodením nervovej sústavy v ranných vývinových obdobiach – v čase pred narodením , pri pôrode a aj skoro po pôrode. Môže sa tu prejavovať aj vplyv genetických odchýlok ( získaných dedičnosťou). Môže ísť aj o kombináciu uvedených vplyvov alebo aj o oneskorený vývin centrálnej nervovej sústava – neskoršie dozrievanie. Táto drobná porucha centrálnej nervovej sústavy zapríčiňuje určité odlišnosti v správaní a konaní dieťaťa. Ide teda väčšinou o prejavy vrodené, za ktoré dieťa nemôže a ktoré spočiatku ťažko môže samo ovplyvňovať a korigovať. Čiastočne nám pomáha  vývin dieťaťa, pretože tým, ako dieťa dospieva, dozrieva aj centrálne nervová sústava a niektoré negatívne prejavy v správaní dieťaťa strácajú na intenzite, prípadne i vymiznú. Nie je však dobré spoliehať sa na to, že vývin sám od seba všetko napraví, pretože správnou výchovou mu môžeme veľmi napomôcť.

Typické prejavy detí s ADD a ADHD

     Roztržité, nesústredené, nepozorné, ich pozornosť je kolísavá alebo krátkodobá bez zjavnej príčiny. Okrem toho sú aj dráždivé , majú sklon k výbuchom zlosti alebo pod vplyvom momentálnej pohnútky, či podnetu reagujú zjašene. Často ich zaujmú najrozličnejšie vedľajšie alebo novo vznikajúce podnety, takže prerušujú, prípadne vôbec nedokončia začaté činnosti, či už je to hra, práca v škole alebo školská príprava doma. Hyperaktívne deti často hovoria alebo konajú impulzívne, bez toho, aby mysleli na dôsledky. Zvyčajne formálne ovládajú zásady spoločensky žiaduceho správania, ale majú problémy, keď ich majú v konkrétnej situácii uplatniť. Tieto deti majú všeobecne problémy so sebaovládaním. Všeobecne platí, že kľúčovým nedostatkom u ADD a ADHD je neschopnosť zamedziť reakcii na impulz, a to rovnako vhodnej , ako aj nevhodnej. Odborníci tvrdia, že hlavný problém, ktorý trpia ľudia s ADD a ADHD spočíva v tom, že nedokážu ovládnuť svoje reakcie na signály, podnety alebo udalosti ktoré nijako nesúvisia s tým, čo práve robia. Ľahká vyrušiteľnosť, neschopnosť plánovať a organizovať, nevyrovnanosť, zdanlivá absolútna neschopnosť predvídať dôsledky pramení z primárneho problému, a tým je neschopnosť vytrvať. Jednoducho sa musia chopiť čohokoľvek, čo je práve na rane , či ide o zvuky, myšlienky alebo vytrhnutú niť na svetri. 

Adam vyskočil z postele na rovné nohy. Povedal mi, aby som bola veľmi potichu a zamkla sa v kúpeľni v jednej z hosťovských izieb. Pozrela som na mobil. Svietilo na ňom 23:00. Karin. Čo ak ten sen znamenal, že sa jej stalo niečo zlé? Zobrala som si so sebou prikrývku a utekala do hosťovskej izby. Zamkla som za sebou a vytočila číslo domov na pevnú linku. Po treťom zazvonení sa ozvala Karin.

„Áno?“
„Ste v poriadku? Mala som zlý sen.“, opýtala som sa jej.
„Áno, sme. Nemusíš mať strach. Pôjdeme si ľahnúť.“, odpovedala.
„Dobre sa vyspite. Dobrú noc.“
„Ďakujem, aj tebe. Ahoj“, povedala.
„Ahoj.“, odzdravila som ju.

Schúlila som sa na zem  vedľa umývadla. Bol tam len malý priestor medzi skrinkou a stenou kam som sa ledva vošla. Zabalila som sa do prikrývky a čakala som. Teraz už viem na čo čakám. Na Adama, kým sa vráti. Jedno mi však vŕtalo v hlave stále. Ako blízko bol ten senzor, ktorý sa spustil? Ako to, že sme nepočuli tie predošlé? Ako to, že ich nepočul Adam?

Pochopila som o čom hovorila Katarína. V hornom rohu som si všimla maličké červené svetielko. Neblikalo. Svietilo neustále. Čo to znamená? 

Dlho nikto neprichádzal. Začalo sa mi znovu driemať. Zavrela som oči, že  si aspoň na chvíľu oddýchnem. V tom som z vonku začula výkrik. Ženský výkrik. Nebol to Katarínin hlas. Zľakla som sa a takmer som nedýchala. Nastražila som uši, aby som počula čo sa deje. To ticho okolo mňa bolo ohlušujúce. Vydýchla som a opäť sa z hlboka nadýchla, zadržala som dych a počúvala. Nič. Prešlo niekoľko ďalších minút, ale aj tak som nič nepočula.

„Miriam!“, ozval sa Adamov hlas zdola.

Preventívne prehliadky, skríningy, zapožičanie monitora dychu a pohybu novorodenca. To sú tri z najpopulárnejších výhod, na ktoré majú poistenci Union zdravotnej poisťovne nárok.

Náhla zástava dychu bábätka straší každého rodiča. Dnes našťastie existujú praktické pomôcky, ktoré minimalizujú riziko vzniku syndrómu náhleho úmrtia novorodenca. Elektronika monitora dychu a pohybu Nanny stále sleduje, či je všetko v poriadku. Ak Nanny zistí zástavu dychu na viac ako pár sekúnd, upozorní rodiča.

Výhody za vyše tisíc eur

Mamičky si takúto pomoc pochvaľujú, odradiť ich zvykne cena tohto pomocníka. Ak je v Union zdravotnej poisťovni poistená celá rodina, poisťovňa zdarma požičiava Nanny na pol roka od narodenia dieťaťa - práve vtedy, keď ho rodičia najviac potrebujú. Zapožičanie monitoru dychu a pohybu je medzi poistencami Union ZP jedným z najobľúbenejších  zdravotných benefitov.

Rodina poistená v Union zdravotnej poisťovni môže získať výhody v hodnote 1073 eur (dvaja dospelí a dieťa). Postarajú sa napríklad o to, aby ste zbytočne nebrali antibiotiká - Union ako jediná zdravotná poisťovňa hradí lekárom všetky náklady na CRP pri deťoch aj dospelých. Navyše, ak ste poistený v Union zdravotnej poisťovni, máte za polovicu aj cestovné poistenie. Union tiež ako jediná zdravotná poisťovňa prispieva na test potravinovej intolerancie, ktorý odhaľuje látky spôsobujúce dlhodobé ťažkosti (typicky bolesti brucha, ekzémy či migrény).

Najmenej ľudí na čakačkách

Holé steny z betónu, chlad a iba minimum svetla. Toto sú podmienky, v ktorých strávime nejaký čas.

„Prosím, povedz mi čo sa deje.“, šepkala som Kataríne.

„Nemôžem. Adam ti to určite vysvetlí.“, povedala potichu.

Videla som, že je deťom zima, zobrala som si dve staršie dve do náručia a snažila som sa ich aspoň trochu zahriať vlastným telom. Najmladšia sa túlila ku Kataríne a pomaly zaspávala.

Uši sme mali nastražené, ani neviem na čo sme čakali. Navyše sme boli zamknuté zvnútra ak by aj niekto chcel prísť, tak ľahko sa k nám nedostane. Sedeli sme na zemi a čakali sme. Neviem na čo sme čakali, no nebolo počuť ani naše dýchanie. Nemohla som sa sústrediť na nič, potrebovala som vedieť aspoň niečo.

„Aj vy ste doma počuli to pípanie?“, zisťovala som.

Pustila som jeho ruku a obe som zodvihla nad hlavu.

Ležala som na posteli a úplne sa mu odovzdala. Nevedela som čo ma s ním čaká a ako ďaleko až chce zájsť. Nechcem, aby sa niečo, čo sa ešte ani poriadne nezačalo, skončilo. Zavrela som oči a vychutnávala si jeho bozky. Perami si brázdil cestičku od môjho krku cez kľúčnu kosť, pomedzi prsia až hlboko pod ne.  Prudkým, no zároveň jemným pohybom mi vyhrnul tričko  až nad podprsenku a bozkával ma tesne pod je spodným lemom.  Šteklilo a vzrušovalo to zároveň.

Prestal. No nie, on naozaj prestal. Zodvihla som hlavu, aby som videla, čo robí. Pozeral okolo seba a ukázal mi prstom na perách, aby som bola ticho. Čože? Takmer som nedýchala. Teraz som to začula aj ja. Malé tiché pípnutie. Zopakovalo sa ešte dva krát.

„Čo je to?“, pošepkala som najtichšie ako sa dalo.

Znova len ukázal prstom, aby som bola potichu. Počúval. Počúvala som aj ja. Naťahovala som uši. Počala som čokoľvek, ale nie to pípnutie.

„Buď je už mimo senzorov, alebo to bolo len nejaké zviera.“, šepkal.

Ako sa blíži prvý škôlkarsky deň našich detí, niektorých rodičov znenazdajky prepadne jemné napätie, zvláštne chvenie v žalúdku...

Naše strachy

Psychológovia tvrdia, že rodičia, ktorí mali sami ako deti dobrú skúsenosť so škôlkou, to isté predpokladajú aj u svojich ratolestí.

Takto pozitívne naladení rodičia riešia skôr organizačné otázky, napríklad, aké veci bude dieťa potrebovať do škôlky, ako ho obliecť, s kým pôjde dieťa do škôlky ráno, kto ho vyzdvihne poobede, a tak ďalej. Bavíme sa však o menšine medzi rodičmi.

Oveľa väčšia časť rodičov je pod dojmom rôznych obáv a strachov o dieťa:Je dieťa na škôlku pripravené? Ako bude znášať odlúčenie? Privykne si? Nemali by sme počkať ešte aspoň rok? Budú sa o neho dobre starať?

Rodičia bývajú plní pochybností, a je pomerne bežné, že sa mučia obavami napriek tomu, že im deti dávajú najavo, ako sa do škôlky tešia a nevedia sa už dočkať.

„Čo sa stalo?“, vyhŕkla som na ňu hneď ako zodvihla.

„Nič. Len som chcela vedieť, či ti nebude vadiť ak pôjdeme dnes na diskotéku.“, odpovedala.

„Karin, takmer som dostal infarkt, keď som videla toľko zmeškaných hovorov.“

„Prepáč, mami. Tak môžeme?“

„Kedy sa chcete vrátiť domov?“

„Neviem, možno o polnoci. Môže byť?“

Zatváril sa veľmi znechutene ale nakoniec ma pustil, pousmial sa nad tým a šiel mi zobrať kufre z auta.

Neviem si pomôcť. S Adamom to myslím úprimne vážne. Nie som len žena na jednu noc. Ani by som sa ňou nechcela stať. Nechcem byť pre niekoho zábavka, alebo len chvíľkové potešenie.

Po chvíli sa vrátil ovešaný mojimi kuframi.

„Nerozumiem tomu, na čo ti je toľko vecí. Takto vyzeráš aj tak najlepšie.“, podpichoval.

Začala som sa prehrabávať v kufroch a on ma s úžasom pozoroval. Nohavičky, super, našla som. Zakrúžila som prstom vo vzduch pár krát dookola, aby sa Adam otočil. Nedalo mi to a kým som sa ďalej obliekala otočila som sa tvárou k oknu. Viem, že sa pozeral. Cítila som jeho pohľad na chrbte. Rýchlo som natiahla džínsy a čierne tielko s pekne vykrojeným a čipkou obšitým výstrihom.

„Môže byť?“, opýtala som sa ho s úsmevom.

Ako na správny štart do dňa i do školy?

Po dvoch mesiacoch plných oddychu, slnka a vody opäť prišiel čas, kedy sa naše deti musia preladiť na školské povinnosti. S príchodom jesene ruka v ruke nastúpi skoré ranné vstávanie, prísnejší režim, školské úlohy. Úprimne, kto by sa na to tešil? Veď aj my dospelí máme občas problém dokopať sa von z postele a prichystať naše detváky na pracovný deň s úsmevom na tvári. Prečo si to však trošku neuľahčiť, keď sa to dá? Ponúkame vám zopár tipov a ako bonus možnosť vyhrať milý darček.

 Vstávajme s úsmevom

Nie je nič horšie v prvý školský deň, ako rodič v strese. Posúvame budík o pár minút, zrazu máme 20 minútový sklz a meníme sa na vynervované, po deťoch hučiace príšery. Pritom by stačilo vstať „na prvý pokus“ a s časovou rezervou. Musíme myslieť na to, že aj naše deti cez prázdniny vyspávali a mohli si dovoliť ostať v posteli dlhšie a trochu si poleňošiť. Preto dajme časovú rezervu aj im, zobuďme ich s predstihom a hlavne, s úsmevom a milým slovom. Práve pozitívne naladený štart do dňa podporí v deťoch aj apetít a budú si s väčšou chuťou sadať za stôl s raňajkami. A ak budú navyše chutné aj zábavné, o to lepšie 🙂

Raňajky musia byť

S prázdnym škvŕkajúcim bruchom nepodávame svetoborné výkony ani my dospelí, nieto ešte naše malé kópie, ktoré sú vo vývoji. Preto by sme mali ponúknuť deťom raňajky, ktoré im dodajú energiu a vyčaria úsmev na tvári. Nie všetky deti majú ráno náladu na komplikované raňajky, ale cereálie Nestlé ponúkajú práve jednoduché a zábavné riešenie. Deti si ich môžu samy nasypať do misky a zaliať mliekom, celý úkon netrvá ani minútku. Nestlé si dáva záležať na ich zložení, raňajkové cereálie pre deti obsahujú celozrnné obilniny, ale aj množstvo potrebných vitamínov, minerálov a vlákniny. Nestlé postupne znižuje obsah cukrov vo všetkých cereáliách, ktoré sú u detí a adolescentov populárne. Do konca roka 2015 sa zaviazalo znížiť ich obsah na 9 gramov na jednu porciu.

Slnko sa rozlievalo po veľkej záhrade, ktorej koniec takmer nebolo vidieť. Krásna zelená tráva lemovala kamennú cestičku popri fontáne. Celý pozemok bol dookola ohraničený starými lipami. V rohu na pravej strane bolo vzadu jazierko a okolo neho boli lavičky. Od krajov do stredu sa cez neho ťahali tri mosty v strede spojené v altánku. Vpredu sa na trávniku hrali tri deti s loptou. To najmenšie nevyzeralo na viac ako dva roky. Loptu stále hádzalo za seba namiesto pred seba. Tiež vždy keď sa snažilo kopnúť do nej, spadlo na zadok. V momente k nemu pribehla nejaká žena v krásnych jemných dlhých šatách s bielym klobúkom. Zobrala maličké na ruky a keď sa otáčala, zbadala ma v okne, zakývala mi. Videla som ako pobáda deti, aby mi tiež zakývali. Najradšej by som si v tej chvíli čupla pod okno a tvárila sa, že tam nie som, ale nechcela som byť trápna ak sa náhodou znovu stretneme, tak som im tiež zakývala a usmiala sa na nich. Chcela som otvoriť okno a počuť ich smiech a hlas, no v tom prišiel hore Adam.

„Deje sa niečo?“, opýtal sa.

„Nič. Všetko je v poriadku. Kto je to tam dole?“

Adam pozrel von oknom a zatváril sa otrávene. Otvoril okno a zakričal:

„Katarína. Nemôžete sa hrať niekde inde?“

Žena dolu sklonila hlavu a zobrala staršie dieťa za ruku. Spoločne prešli popod budovu na druhú stranu.

Ak chceš, aby ten druhý vedel a cítil, že ho miluješ, nauč sa mu to vyjadrovať JEHO prirodezným "jazykom lásky". Skutočná láska nespočíva v tom, že od partnera budeš mať napĺňané všetky svoje potreby, ale že budeš robiť dobré veci tomu, koho miluješ.

Každý človek túži po láske. Čo je to láska? Budete sa možno čudovať, ale skutočná láska je rozumové rozhodnutie sa milovať toho druhého. Zamilovanosť je len cit, ktorý podľa vedcov vyprchá do 2 rokov. ☺ Každý človek má citovú nádobu, ktorá potrebuje byť doplňovaná, inak bude v srdci cítiť prázdno, bolesť. Keď sa citová nádoba naplní a milovaný človek si bude tvojou láskou istý, celý svet sa rozjasní a on bude sa môcť naďalej rozvíjať. O tvojej láske už nemusí pochybovať. ☺ Ľudia majú rôzne prejavy-jazyky lásky. Často sa stáva, že tvoj jazyk lásky nie je rovnaký s jazykom lásky tvojho milovaného človeka. Akoby ste sa obchádzali a preto dochádza k nedorozumeniam. ☺ Ak chceš, aby ten druhý vedel a cítil, že ho miluješ, nauč sa mu to vyjadrovať JEHO prirodezným jazykom lásky. ☺ Ako prídeš na to, ktoré jazyky lásky používa ten druhý? Všímaj si, ako sa snaží prejaviť lásku tebe, alebo druhým ľuďom. Započúvaj sa do jeho túžob, či sťažností, ktoré ti hovorí. ☺ Skutočná láska nespočíva v tom, že budeš mať všetko, čo chceš ty, ale že budeš robiť dobré veci tomu, koho miluješ. Každý deň sa znovu musíš rozhodnúť, či budeš túžbu po láske druhému napĺňať. Ak aj robíš niečo pre druhého, čo ti je nepríjemné, je to ešte väčším dôkazom tvojej lásky. Najčastejšie jazyky lásky: Ktoré sú partnerove a ktoré tvoje?  1:SLOVÁ LÁSKY- všimni si a povedz o dobrých vlastnostiach milovanej osoby, oceň hodnotu druhého. Napr:...povzbudzovanie-pomáha budovať, rásť, podporiť osobnosť druhého: „Ak sa tomu chceš venovať, urobím všetko pre to, aby som ti pomohla.“ ...komplimenty-sú mocnými prostredníkmi lásky. Najzrozumiteľnejšie sú v jednoduchých a priamych vetách: „Dnes ti to pristane.“ ...láskavé slová-vyslovené nežne, vyjadrené aspoň každý deň: „Mám ťa rada.“ ...slová uistenia-dodajú patrnerovi potrebnú odvahu: „Aj keď si sa pomýlila, verím ti naďalej. Spolu sa z toho dostaneme.“ ...pokorné slová-láska prosí, nekladie požiadavky, pretože manželia sú si rovnocenní, nie nad/podriadení:„Myslíš, že by si mohol dnes umyť riady ty?“  2:POZORNOSŤ- daj milovanej osobe svoju plnú, maximálne sústredenú pozornosť a duševnú blízkosť, vcíť sa do jej prežívania. Napr.:...blízkosť-znamená to, že budete niečo robiť spoločne a tvoj záujem bude nasmerovaný na milovanú osobu. Trávenie spoločného času aspoň 20 minút denne. ...vzájomné počúvanie-zdieľanie vzájomých túžob, pocitov, myšlienok. Keď ti milovaná osoba niečo hovorí, dívaj sa jej do očí a nerob pritom nič iné. Počúvaj ju, ale nesnaž sa riešiť jej problém. ...rozpávaj o svojich pocitoch-otvor sa tomu druhému vrámci svojich možností. Každý deň si povedzte aspoň o 3 udalostiach dňa a vašich pocitoch. ...budujte si zásobárňu spomienok zo spoločných aktivít-budete z nej čerpať v budúcnosti a v ťažkých chvíľach.  3:DARČEKY- spoznávaj milovanú osobu a obdaruj ju tým, čo ju poteší. Napr.:...poskytovanie a prijímanie darov-dar je niečo, čo môžeš zobrať do rúk a povedať si: „Aha, spomenul si na mňa.“ Napíš si zoznam darov, ktoré milovaná osoba v minulosti dostala a tešila sa z nich. Dávaj jej drobné darčeky pravideľne(odtrhnutý kvet, bižutéria, srdiečko z papiera) ...dary a peniaze-ak si sporovlivý typ, pamätaj, že darčekom investuješ do vášho vzťahu, sporením uspokojuješ svoju, nie partnerovu potrebu. ...daruj seba samého-veľkým darom v čase krízy je najmä tvoja fyzická prítomnosť.  4:pRAKTICKÁ POMOC/SKUTKY SLUŽBY- urob tie činnosti a práce, ktoré milovanú osobu potešia, obklop ju praktickou starostlivosťou. Napr.:...praktické služby-ak ich vykonávaš s kladným postojom, vynaložíš na ne určitú energiu, čas a plánovanie, vyjadruješ milovanej osobe, že ich robíš len kvôli nej. (príprava večere, upratanie, nákup, uspanie detí) ...používajte prosby-sú návodom, ktorý ukazuje ako máte milovať, kým požiadavky sú pre lásku bariérou. ...prekonajte stereotypy mužskej a ženskej role-neváhatej výjsť zo zaužívaných pravidiel spoločnosti a vyskúšajte robiť práce typické pre partnera.  5:FYZICKÝ KONTAKT- dotýkaj sa milovanej osoby tak, ako to má rada, vyjadri jej svoju blízkosť a nehu. Napr.:...dotyk tela ako taký-znamená dotýkanie sa vnútorného „JA“ konkrétnej osoby. Zisťuj, aký dotyk má milovaná osoba rada: na celom tele, dlhý, či nepatrný, nemusí byť sexuálny. Napríklad: masáž, položenie ruky na rameno, bozk, objatie, dotyk nôh pod stolom (dotyk môže byť dobrodružstvom) ...sex-v manželských vzťahoch je vrcholným prejavom lásky. Môžete ho prežiť krásne len ak sú naplnené najprv vaše emocionálne potreby. ...v kríze-keď milovaná osoba plače, stačí pevné objatie. (Podľa: Chapman, G.: Pět jazyků lásky. Návrat domů, Praha 2005)

Tehotenstvo patrí nepochybne k jednému z najkrajších období v živote ženy. V organizme budúcej mamičky prebieha množstvo hormonálnych zmien, ktoré ovplyvňujú orgány aj tkanivá, dutinu ústnu nevynímajúc. S obdobím tehotenstva a chrupom sa spája mnoho mýtov a fám, ako napr. väčšia kazivosť zubov, zápal či krvácanie ďasien. Ako to je teda v skutočnosti?

Zmeny na ďasnách a sliznici dutiny ústnej

Hormonálne zmeny v tehotenstve, najmä zvýšená hladina estrogénov, pôsobia vo veľkej miere na ďasná. V oblasti zubného aparátu dochádza k zmnoženiu krvných ciev a následne k zvýšenej priepustnosti ďasien pre škodliviny pochádzajúce z bakteriálneho plaku. Tak dochádza k tehotenskej gingivitíde, zápalu ďasien a parodontitíde.

Počas tehotenstva žene môžu ale aj nemusia krvácať ďasná. Ak ju krvácanie ďasien trápilo aj pred tehotenstvom, je potrebné ho liečiť. Zápal v ústnej dutine tehotenstvom nezískate, získate ho len nesprávnou hygienou a stravovacími návykmi. Parodontitídu netreba zanedbávať – neliečená môže byť príčinou rizikového tehotenstva, predčasného pôrodu či nízkej pôrodnej hmotnosti dieťatka.

Zmeny na sklovine a zubný kaz

Okrem hormonálnych zmien sa na kazivosti zubov v období tehotenstva veľkou mierou podieľajú predovšetkým

Potom ma chytil za ruky a pobozkal mi chrbát pravej ruky.

„Pôjdem do sprchy, zatiaľ sa tu cíť ako doma.“, povedal.

Ako doma? Toto sa veľkým oblúkom vyhýba tomu čo mám doma. Myslela som si, že bude bývať v nejakom byte, dobre možno v dome ale, že to bude len niečo malé. A nakoniec je z toho nejaké panské sídlo, v ktorom prakticky žijú tri rodiny.

Zišla som dolu do obývačky a zapla som televízor. Konečne som si vyzula tie vysoké topánky. To bola úľava. Hoci sa to nesluší,  nohy som si vyložila na sedačku a zapozerala sa do nejakej romantickej komédie. Už po pár minútach som zistila, že je to úplná hlúposť. Netuším však kde je ovládač, tak som to nechala bežať.

Adam bol späť o necelých dvadsať minút. Chvalabohu, aspoň prepne na iný kanál.

„Čo by si chcela robiť?“, opýtal sa.

S pribúdajúcim vekom sa k životu človeka pridružujú okrem cenných skúseností a vzdelania aj nasledovné problémy - obmedzené pohybové schopnosti, závažnejšie zdravotné ťažkosti, zvýšená náchylnosť k rôznym ochoreniam...  Ako rodičom spríjemniť, uľahčiť a spohodlnieť starobu? Vložte ich zdravie do rúk odborníkov v ProCare! Starostlivosť, ktorú si váš rodič zaslúži... Preventívne prehliadky, jednodňová chirurgia, moderné technológie, no najpodstatnejší je ľudský prístup a znížená čakacia doba (na objednanie, či na samotné vyšetrenie alebo konkrétny zákrok). 

Jeseň života s jeseňou v prírode predstavuje pre starších ľudí riziko – spojené so zníženou imunitou, náchylnosťou k rôznym ochoreniam, od nádchy, cez chrípku, až po zápal pľúc. Čo robiť, aby si seniori zachovali tradíciu „v zdravom tele zdravý duch?“ Je pravdou, že starší ľudia majú v sychravom jesennom období značne zníženú imunitu. Prečo je to tak? Vysvetľuje MUDr. Ľubica Čápová, reumatológ modernej polikliniky ProCare: „Tak, ako starnú jednotlivé orgány, tak starne aj imunitný systém, preto sú starší ľudia náchylnejší na rôzne infekty. Práve vo vyššom veku je odporúčané očkovanie proti chrípke a Pneumokokom, ktoré môžu spôsobiť až fatálny zápal pľúc.“

Vašich starkých presvedčte, aby si posilňovali imunitu častými výletmi von, do prírody a primeraným športovaním. „Pohyb je veľmi dôležitý, v starších ľuďoch treba pestovať pocit jeho nenahraditeľnosti prostredníctvom malých úloh, ktoré sú spojené s chôdzou, napríklad drobným nákupom. Je pekné, ak dôchodca žije v rodine, kde ho neustále stimulujú k pohybu – môže to byť aj prácou v záhrade, výletmi s priateľmi,“ hovorí Čápová. Čo sa týka samotného športovania vo vyššom veku, odporúča sa vybrať si aktivitu nielen podľa fyzických zdatností a schopností, ale zohľadňujeme aj ochorenia a lieky, ktoré človek užíva. Odporúčané je ľahké cvičenie, plávanie v teplejšej vode, rýchla chôdza, behu sa radšej vyhnúť, nemusí prospievať opotrebovaným kĺbom.

Inkontinencia (čiže pomočovanie) je ďalším z problémov, ktoré často trápia osoby s pribúdajúcim vekom. „Športovanie už v mladosti je najlepšou ochranou pred únikom moču v neskoršom veku. Žijeme príliš usedavým spôsobom – veľkú časť dňa presedíme, doma, v škole, v zamestnaní, medzitým sa vozíme a na chôdzu zabúdame. Svalstvo panvového dna, ktoré má byť oporou pre močovod a močový mechúr, je oslabené a odmieta pracovať tak, ako by malo,“ dodáva MUDr. Čápová. Myslite na to, že súčasným aktívnym životným štýlom si môžete aj na staršie kolená výrazne pomôcť.

Ďalšou ťažkosťou našich starkých je spomalené trávenie, príčinou je pokles fyzického výkonu a výdaja energie. Tráviacemu traktu rozhodne neprospievajú kombinácia rôznych liekov, ktoré seniori užívajú. Je dôležité upraviť si stravu, aby bola vyvážená, nutrične hodnotná, s odporúčanou dennou hodnotou 8000-9000 kJ. Pomer tukov, cukrov aj bielkovín by mal byť v tomto prípade naozaj vyvážený. Nemali by zabúdať na dostatok vlákniny, vitamínov, aj minerálov a na pravidelný pitný režim.

Pokiaľ zvažujete, že by ste svojim rodičom alebo svokrovcom chceli dopriať viacej komfortu a prvotriednu zdravotnú starostlivosť, kúpte im balíček celoročnej starostlivosti u nás. Viac informácii o ponukách balíčkov nájdete na www.procare.sk. Prevencia, či riešenie zdravotných problémov – všetko s ľudským prístupom, kvalifikovanou odbornosťou a profesionalitou. Každý deň sa tímy lekárov a personálu snažia čo najviac priblížiť potrebám svojich pacientov. 

Prvý školský týždeň je tu a Vy stále nemáte nakúpené pomôcky pre Vášho školáčika? Odpovedzte nám na súťažnú otázku a my Vám tieto školské zhony radi uľahčíme. Vyhrať môžete poukážku na nákup v PEPCO v hodnote 50 €! 🙂

Súťažná otázka:

Koľko podľa Vás stojí oblečenie školáčika, ktorého vidíte na obrázku?

Indícia: Je to menej než 10 €. 🙂

Podmienky súťaže

1. Do súťažného fóra s názvom "Vyhrajte PEPCO poukážku v hodnote 50 €" nám napíšte správnu odpoveď na súťažnú otázku.