Mami, môžem ti pomáhať?

Túto otázku pozná vari každá mama. A každá mama tiež vie, že toto pomáhanie pri varení môže znamenať i veľa stresu. Raz pristane cesto na zemi, inokedy sa vyleje fľaša oleja všade navôkol, alebo suroviny na prípravu jedla skončia viac na odeve našich najmenších ako v hrncoch. Ako to vyzeralo našej koníkovkej kuchyni #vitana #varimesdetmi, veľmi veselo 🙂

Po tri srdiečka posielam mamičkám, ktoré fotky som vybrala. Už teraz sa teším na Vaše fotografie s detmi v kuchyni ale až po veľkej noci 13.4.

Prikládám zaujímavý článok varíme s deťmi neviete ako na to, pýtate sa kedy je ten správny čas, prečítajte si pár tipov: http://www.mamaaja.sk/dieta/vychova/varime-s-de-mi/

Ďakujem vám.

Mirka

Sklapovačky.

Rectus abdominis (priamy brušný sval), je najdôležitejší brušný sval. Viac než akákoľvek iná skupina svalov reagujú brušné svaly často nielen oslabene, ale sú oslabené aj funkčne. Pre dobrú oporu driekovej chrbtice a ochranu pred bolesťou a poškodením platničiek sú silné brušné svaly nevyhnutnosťou. Sklapovačky, ktoré sa na brušné svaly často doporučujú, viac posilňujú iliopsoas, ktorý spája vnútornú časť stehennej kosti s driekovými stavcami a panvou, avšak nedokáže pritiahnuť rebrá ku lonovej kosti ako brušné svaly. Ak je iliopsoas skrátený alebo stuhnutý, sťahuje driekové stavce dopredu a spôsobuje prehĺbenú driekovú lordózu. Intenzívne precvičovanie iliopsoasu preto môže problémy driekovej chrbtice ešte viac zhoršovať. Sklapovačky okrem toho vyvýjajú značný tlak na medzistavcové platničky a môžu spôsobiť ich poškodenie alebo pricviknutie nervov, ktoré vychádzajú z miechy medzi driekovými stavcami. 
Bezpečné precvičovanie týchto svalov sa prevádza v ľahu na chrbte s ohnutými kolenami, pričom sa trup zdvíha zo zeme iba od lopatiek hore. Funkcia brušných svalov je iba priťahovanie spodnej hrany hrudného koša k lonovej kosti. Pri cvičení sklapovačiek je tento úkon zakončený ešte skôr , než sa začnú od zeme zdvíhať driekové stavce, zvyšok klasickej sklapovačky už prevádzajú bedrové ohýbače a iliopsoas. 
Správne prevedenie sklapovačiek sa dá jednoducho kontrolovať tým, že ruky natiahnuté pred seba neposuniete ďalej než na úroveň kolien. Vyššie už trup nedvíhajte.
Ďalší cvik, ktorý je vhodný na posilnenie brušných svalov je plank a side plank.

Prečo sa odporúča supinovaná detská obuv Szamos Kölyök?

Zdroj: www.szamoskft.hu

Supinovaná detská obuv Szamos Kölyök výrazným spôsobom prispeje ku zdravému vývoju detských chodidiel. Vnútorná konštrukcia obuvi je špeciálne vyvinutá tak, aby predchádzala deformácii chodidiel. Unikátne vnútorné tvarovanie aktívne zabraňuje vybočeniu chodidla dovnútra, čím podporuje správne držanie tela. 

Špeciálne vytvorenú supinovanú obuv Szamos Kölyök žiadne ortopedické vložky nenahradzujú! Supinovaná detská obuv Szamos Kölyök je certifikovaná v Maďarsku a vyrobená v súlade s odporúčaniami ortopédov.

Detská obuv Szamos Kölyök je vyrobená výlučne z vysokokvalitných materiálov, ktoré sú pravidelne kontrolované v akreditovanom skúšobnom laboratóriu. Pri výrobe zvršku a stielky obuvi sú použité len vodou riediteľné lepidlá, teda lepidlá bez obsahu organických rozpúšťadiel.

Charakteristickými znakmi supinovanej detskej obuvi Szamos Kölyök sú:

Ta už zas Vás otravujem s moju maličkosťu. Život prináša ze sebu samé nové veci, mne prinesol v posledných mesacoch nové zuby aj nové vlasy, za čo mu bars ďakujem bo možem kusac aj hrisc co še mi zachce. A s vlasami vyzeram neodolateľne, co povece : )

Moja šestra dakedy še tak veľmi nudí, ze še mňa robí co sa jej zachce. Napriklad aj modelku. Vyčeše me, sponky da do vlaskof a šem hotový. Katastrofa zeťal to muším trpec , bo nevem odolať. 

Ta tu šem s tu moju nádhernú šestru ona še teš ve vycešac a ja še na ňu potom nevem vynadívac. Je krásna co povece ?

Už vem aj letac. Kedz boli u nás naposledy hody, tak sme še všetci pobrali na blikajúce kolotoče. To sú také mašiny, na ktorých furt letace dokola  a je vám potom nekedy zle. Mne mamka se sestru zebrala na toho vtáka s korunu a leteli sme do oblakof, šem tomu neveril. Potom sem bul aj s mamku aj s tatkem na jednej jazde ale, ta labuť bola moc lenivá, še jej nechcelo dajako s tu našu váhu zvlitnuc. 

No väčšinu času v lete sme trávili na chalupe s dedom a s babku a ja šem še fotil se všetkyma kto bol poruke, väčšinu s mamku selfie šme si robili. Všimnite ši , že jak še vem tváric velice duležito.

Väčšinu času na chalupe záhradníčim. Aj s mojim bratrancom Robkom nám to ide velice dobre . On furt poleva  a ja zaš furt kyprím podu a to najračšej rukama. Je to labúžo. Babka má z teho nekedy vlasy dupkom, že jej tak velice pomáhame. 

Našla som zaujímavý článok o osteporóze u detí, dávam to tu v súvislosti s tým ako som písala o dôležitosti vitamínu D. Viac o dôležitosti vitamínu D nájdete v mojom blogu, alebo v skupine Jamieson, cesta k z draviu - http://i.modrykonik.sk/jamieson_skupina
MUDr. Jana Čepová: Civilizační choroby nás ničí
Přestože nás civilizační choroby začínají pronásledovat ve stále nižším věku, životní styl v naprosté většině případů neměníme. Proč? Protože jsme nepoučitelní. Tvrdí to primářka Ústavu klinické biochemie a patobiochemie FN v Motole, MUDr. Jana Čepová.

* Kolik let je vašemu nejmladšímu pacientovi s osteoporózou? Úplně nejmladšímu pacientovi je asi osm let a dětských pacientů stále přibývá. * Takže už neplatí, že osteoporóza je nemocí důchodového věku? Rozhodně to není nemoc důchodového věku a v současné době se hranice jejího výskytu stále více posunuje k mladším věkovým skupinám. * Čím to je? Mimo jiné i naším životním stylem - stravováním, v němž chybí dostatečné množství vápníku a vitaminu D, nedostatkem pohybu, denním režimem. * To jsou hlavní rizikové faktory pro vznik osteoporózy? Nejsou jediné. Rizikové faktory můžeme rozdělit na dvě skupiny - ty, které neovlivníme, a pak ty, které ovlivnit můžeme. Mezi ty, které neovlivníme, patří například rodinná anamnéza. Máme-li maminku, babičku, tetičku, která měla osteoporózu, respektive zlomeniny způsobené osteoporózou, máme samozřejmě daleko větší šanci osteoporózou onemocnět taky. Další faktor, který neovlivníme, je věk, protože čím jsme starší, tím pochopitelně na nás útočí více chorob a mezi ně patří i osteoporóza. Další věc, kterou neovlivníme, je naše pohlaví. Stále platí, že osteoporóza se týká ve větší míře žen, ale z vlastní zkušenosti musím říct, že pánové nás úspěšně dohánějí. Vedle toho však existují faktory, které ovlivnit můžeme. * Které to jsou? Dostatečné množství vápníku a vitaminu D v potravě a správný pohyb. Vápníku by mělo být na den 1 až 1,5 gramu, což představuje asi 10 dkg eidamu nebo necelý litr mléka, několik jogurtů a zase sýr, nebo třeba mák a některé ořechy. Jenomže málokdo z nás denně vypije litr mléka nebo sní 10 dkg eidamu. Je všeobecně známo, že v současné době průměrný příjem vápníku pro naši populaci je 400 až 450 mg. Naši předkové, babičky, dědečkové měli průměrný příjem okolo 750 mg, což je téměř dvojnásobek. Podobně je to s vitaminem D. Získáváme ho přirozenou cestou ze slunečního záření a nemusíme se "opékat" na sluníčku přes poledne, to nemají rádi kožní lékaři, ale stačí se projít 15 až 30 minut denně dopoledne, odpoledne či v podvečerním slunci. Další variantou je dopřát si dvakrát třikrát do týdne ryby, raky, mořské živočichy. Není třeba kupovat lososa za 800 korun, ale úplně postačí sardinky v oleji za 10 korun. Moje praxe z ambulance je taková, že výsledky měření vitaminu D dopadají daleko lépe u starších lidí než u lidí v produktivním věku. Nedávno jsme si udělali vlastní výzkum, z něhož vyplývá, že více než 80 procent našich pacientů v produktivním věku má deficit vitaminu D. Třetím parametrem, který můžeme ovlivnit, je pohyb. Ten je důležitý pro to, aby se nám vápník za pomoci vitaminu D zabudoval do kostí. K tomu stačí 15 až 20 minut denně rehabilitačního cvičení nebo třikrát týdně hodinu až hodinu a půl procházky, plavání, jízdy na kole, tedy pohybu, jaký umožňuje náš zdravotní stav. A nyní si představme naši populaci v produktivním věku. Třikrát týdně si člověk v tomto věku půjde zacvičit nebo si vyrazí s manželem či manželkou na procházku. O tom, že si každý člověk zacvičí každé ráno, bych si dovolila také pochybovat. * Stále ale nechápu, kde se bere osteoporóza u dětí. Z nečinnosti. Děti tráví většinu času u počítače nebo u televize. Z toho je bolí záda, dojdou ke svému pediatrovi a ten jen řekne: bolí tě záda, musíš si odpočinout, napíše úlevu z tělesné výchovy a kruh se uzavře. Je skandální, že spousta dětí nemá vůbec žádný pohyb, ani těch 15 minut denně, natož třikrát týdně po hodině. V naší ambulanci je takových dětí, které mají osteoporózu z nečinnosti, celá řada. Osteoporóza se velmi často vyskytuje u mentálních anorektiček, jejichž stravovací návyky rozhodně nepatří mezi dostatečné a uspokojivé. Časnější vznik osteoporózy je dáván do souvislostí s některými chorobami, jako třeba onemocnění štítné žlázy, nebo u nemocí, při nichž se užívají kortikoidy. * Kolik lidí v České republice osteoporóza postihuje a odkdy je považovaná za civilizační chorobu? V současné době trpí osteoporózou v České republice asi jeden milion lidí. Přestože osteoporotické fraktury byly prokázány už na mumiích, z čehož vyplývá, že osteoporóza je nemoc stará jako lidstvo samo, oficiálně byla podle WHO označena za chorobu až v roce 1994. Mezi civilizační choroby je řazena proto, že k jejímu nárůstu dochází v důsledku nezdravého životního stylu. * Které další civilizační choroby nás ohrožují? Těchto chorob je celá řada. Na první místo bych určitě zařadila obezitu. Dále je třeba jmenovat karcinom tlustého střeva, choroby žlučníku, hyperlipoproteinémii (laická veřejnost tuto chorobu zná pod pojmem vysoký cholesterol) a určitý typ diabetu mellitu (cukrovky). Když se podíváme na tyto choroby, všechny souvisí se špatnou výživou. * Jak si vysvětlujete, že dnes jíme hůř než naši předci, přestože máme více a kvalitnější informace? Předpokládám, že také chodíte v sobotu na nákupy a vidíte ty obrovské koše plné potravin, kdy se nekupuje to, co se sní, ale jídlo se kupuje do zásoby. Udělá se velký nákup, který z košíku přepadává, a ospravedlňuje se to tím, že to je nákup na čtrnáct dní. Jenomže ne všechny potraviny vydrží dva týdny, takže následují dvě věci. První, co lidé udělají, když přijedou z nákupu, je to, že sní vše, na co mají právě chuť, ačkoli hlady v danou chvíli opravdu netrpí. Ke konci oněch čtrnácti dnů, kdy u některých potravin končí datum spotřeby, je potřeba tyto potraviny rychle sníst - přece se to nevyhodí, když to stálo tolik peněz. Čili to je jeden z důvodů, druhý vidím v obrovském výběru a dostupnosti potravin. Před dvaceti lety jsme měli na trhu jeden druh másla nebo jogurtu. V současné době máme deset dvacet druhů jogurtů, což je dobře, ale bohužel máme i dvacet druhů chipsů. Potraviny nejsou sice levné, ale ani natolik drahé, aby nás to odradilo od nakupování naprosto zbytečných věcí, jako jsou chipsy, čokolády, sušenky. Například u spousty sušenek se v rámci různých reklam tvrdí, jak jsou zdraví přímo prospěšné, ale ony nemají se zdravou výživou naprosto nic společného. * Nesouvisí naše špatná výživa s tím, že zdravé potraviny bývají drahé? V podvědomí hlavně naší populace je, že zelenina je strašně drahá. Ono opravdu 1 kg rajčat stojí v tomto týdnu 34 korun kilo, ale bůčku asi 70 korun. Pacienti říkají, že bůček nebo kilo junioru si koupí raději, protože déle vydrží a není po něm takový hlad. To je sice pravda, kilo zeleniny nám dodá asi 1000 kJ, zatímco kilo bůčku okolo 30 tisíc kJ. Ale tuto energii nezpracujeme za den, ani kdybychom byli horníky v dolech či šlapali ostrou chůzí na Mont Everest. Další chyba, kterou jako strávníci děláme, je nedodržování správného energetického příjmu. Pacientům říkám: vraťme se do šesté třídy základní školy a zopakujme si Newtonovy zákony o zachování energie. I v běžném životě tyto zákony platí. Jíme více, než bychom měli. Náš energetický příjem je výrazně vyšší než náš energetický výdej, proto jsme také třetí nejtlustší národ v Evropě. Kdybychom místo bůčku jedli zeleninu, byli bychom na tom určitě i s obezitou lépe. * Které zdravotní problémy související s nesprávnou výživou považujete za nejnebezpečnější? Pominu-li osteoporózu, potom je to jednoznačně obezita. Velmi znepokojující je i to, že Češi jsou na prvním místě v Evropě v počtu osob s karcinomem tlustého střeva, což je výsledek nesprávného složení stravy, především nedostatku vlákniny. Špatné složení potravin se podílí na hyperlipoproteinemiích, které se dělí do několika skupin, z nichž některé jsou způsobeny nesprávnou výživou nebo eventuálně velkým příjmem alkoholu. Všichni známe onemocnění zvané dna a víme, že se také tato choroba nazývá nemocí králů. Souvisí se zvýšeným příjmem purinů, které jsou třeba v mase či čokoládě. Neustále se točíme v začarovaném kruhu - jídlo a naše chutě. * A ve které z těchto chorob vidíte největší hrozbu perspektivně? S čím se budou potýkat naše děti? S obezitou. V současné době procento obézních obrovským způsobem narůstá a netýká se to jenom českých dětí, ale v podobné míře i dětí japonských, řeckých, o malých Američanech ani nemluvě. U dětí k obezitě přispívá především stravování ve fast foodech a nemusí to být nutně jen McDonald's, KFC. Také ve školních bufetech se prodávají většinou chipsy, horalky, sušenky, coca-cola. Ale nemají tam jogurt, tvaroh, čtvrtlitrová mléka, která jsme my jako děti museli povinně mít na svačiny. A protože matky jsou přezaměstnané, často volí fast food jako nejrychlejší řešení. Abych fast foodům jen nekřivdila, dají se tam vybrat potraviny i velice zdravé. Ale nevšimla jsem si, že by zeleninové saláty byly trhákem číslo jedna. * Myslíte si, že pandemie obezity povede k tomu, že v zásadě změníme svůj životní styl? Ne. * Proč jste tak skeptická? Přestože důsledky nezdravé výživy jsou už dnes známé, je v naší republice jen malé procento lidí, kteří zdravotní styl dodržují a kteří se stravují racionálně. Je to jen malá, vybraná skupinka lidí. Pak jsou lidé, kteří občas zásady zdravé výživy dodrží, občas ne, ale svoje děti k tomu nevedou vůbec. Protože přece proč bychom těm chudáčkům odpírali buchtu pětkrát do týdne? Tady vidím i velký vliv babiček: když už jim to ta matka neudělá, tak přece tomu chudáčkovi to musím uvařit nebo upéct já. A nakonec jsou celé kraje, kde se dobře vaří, jí a pije, a tam se o zdravé výživě vůbec nedá mluvit. To se týká naší republiky, ale obezita je celosvětový problém - existují země, kde se do dnešních dob blahobyt projevuje obezitou. V jiných zemích, jako např. v Americe, jsou nejlevnější potraviny právě z oněch fast foodů - americký způsob života se odvíjí od toho, že ryba stojí třikrát tolik než Big Mac. Fast food nahrazuje tradiční a mimochodem výborný jídelníček Japonců. Čili - vymřeme na obezitu. * Jsou nějaké nové trendy v racionální výživě? Každý rok se objevují nové trendy a většinou tyto trendy vznikají v Americe, protože tam obezita je už národním problémem. Pokud si vzpomínám, před třemi lety byla hitem dieta bez cukru, další rok to byla dieta s neomezeným množstvím cukru, ale bez tuků a letos je zaměřená na velké množství bílkovin. Osobně si myslím, že vyvážený jídelníček se správným podílem bílkovin, cukrů a tuků je ten nejlepší. A když už je vyvážený, musí být v odpovídajícím energetickém množství. Mám pacienty, kteří si opravdu nedají svíčkovou, ale plátek masa se zeleninovým salátem. Jenomže oni si udělají kilový zeleninový salát. A dám-li si kilový zeleninový salát se zálivkou, je to totéž jako osm knedlíků. * Jak je to s ovocem a zeleninou? Doporučuje se zhruba půl kilogramu ovoce a zeleniny denně, z toho ovšem pouze 200 gramů ovoce. Příliš se neví, že třeba jedno jablko váží zhruba 200 g. Ale už 100 g jablka má nějakých 255 kilojoulů, čili jedno jablko má už nějakých 500 kJ. To je už to samé jako 10 dkg kuřecího plátku. Lidé držící dietu si k večeři místo obvyklého jídla nakrájí dvě tři jablka a netuší, že sní více než jeden MJ, což je jedna sedmina až osmina denního příjmu. A přitom mají pocit, že nic nesnědli, ba dokonce, že mají stále hlad. A navíc se domnívají, že ovoce žádnou energii nemá, tedy že se toto jídlo vůbec do energetické příjmu nepočítá. To vlastně není dieta. Nyní pár slov k zelenině. Pacienti si stěžují, že zelenina je velmi drahá a že si ji nemohou dovolit. Já vím, že kilo paprik stojí 120 korun. Ale mrkev nebo zelí je kupodivu také zelenina, stojí asi pět až deset korun a dá se upravit velice slušně. Zeleninová jídla jsou jednoduchá, nedají moc práce a patří mezi nízkokalorická. * Jak jíte vy? Vesměs se stravuji racionálně a jednou za čas si dám třeba i tu nezdravou svíčkovou s knedlíkem. Neznamená to ale, že každý den mám něco nezdravého. Ráno jím obvykle jogurt nebo plátek toustového chleba se sýrem. K svačině ten jogurt dojídám a v poledne salát - zeleninový, rýžový, těstovinový nebo i bramborový (bez majonézy). Do salátu přidávám drůbeží maso nebo sýr, tuňáka, rybu nebo krabí tyčinky. Odpolední svačinu vynechávám, na to tedy opravdu nemám čas, nebo za běhu sním to jablko, mandarinku. Večer pravidelně vařím a sním tedy část z toho, co je určeno pro rodinu. Nepiji pivo ani tvrdý alkohol, toho se nedotknu, ale skleničku vína si občas dám.

Spriateľte sa s tým, kým ste

Na svete je veľa nešťastných ľudí, to je proste fakt. Dôvody tohto nešťastia môžu byť rôzne. Pokiaľ uvážime, že daný človek žije v bezpečnej krajine, má čo jesť a nemá žiadnu vážnu chorobu, najčastejšou príčinou tejto životnej nespokojnosti je svoje vlastné neprijatie. Môže sa maskovať do množstva rôznych odtieňov - od nespokojnosti v práci, či vzťahu, cez depresie, alebo strach prejaviť sa. Čo to ale znamená v praxi? Neprijatie v našich životoch vzniká postupne a vlastne takmer nebadane. Narodíme sa ako deti, ktoré skrátka sú, kým sú. Nejaké predstavy o tom, ako by mali vyzerať navonok, ako by sa mali správať, nejaké nároky, ktoré by kládli na svoj výkon - to sú pre malé deti úplne nezmysly. Takýmito deťmi sme boli všetci, keď sme prišli na tento svet. Spontánni, radostní, hraví, autentickí. A spokojní. Potom nás ale začala formovať spoločnosť, prostredie okolo nás a v prvom rade naši rodičia. Prirodzene, s najlepším úmyslom vychovať z nás použiteľného človeka do nás pomaly súkali predstavy o tom, kým by sme mali byť, ako sa správať a prejavovať. Neskáč do mláky. Nerozprávaj pri jedení. Mal by si mať lepšie známky. Buď ticho. Chlapi neplačú… A tak ďalej - doplňte si sami frázy z vlastného detstva. A tam začalo vznikať presvedčenie, že to, kým vo svojej podstate sme, nestačí. Na to, aby sme boli bezvýhradne prijatí, potrebujeme toho ešte veľa urobiť. A tak sme si začali tvoriť masku, obrázok - na ktorom je namaľované, ako chceme vyzerať  a pôsobiť navonok - obrázok poslušného dievčatka, obrázok silného chlapca, obrázok toho, kto sa dobre učí, pri jedle nerozpráva a neskáče po mlákach. Popreli sme svoje autentické prejavy, aby sme vyhoveli - a dostali za to lásku a prijatie. Od rodičov, od priateľov, od sveta. Vykresľovaniu tohto obrázka sme obvykle venovali nesmierne veľa pozornosti a energie, veľa snahy byť tou predstavou. Niekým lepším, výkonnejším, milším, skrátka prijateľnejším pre okolie. Ale pod tým obrázkom sa začalo diať niečo iné - začalo sa neprijatie nášho pravého ja. Smútok, osamotenie, odmietanie. Postupne sa hlas našich rodičov, alebo učiteľov z nášho sveta stratil - nahradili sme ho nebadane čímsi ešte omnoho účinnejším - hlasom nášho vnútorného kritika.

Prajem si, aby ma niekto miloval takého, aký skutočne som.

Už ste niekedy počuli túto vetu? Alebo ste ju sami vyslovili? Áno, takáto túžba je bezpochyby v každej ľudskej bytosti. Ale ruku na srdce - dávame skutočne ostatným možnosť, aby nás vôbec v našej pravdivosti a autentickosti videli? A takých nás potom ľúbili? Málokedy. Oveľa častejšie im pred tvár predstrkujeme spomínaný obrázok, ktorý je už za tie roky vypiplaný do detailov. Skvelé vzdelanie, pracovné výsledky, briskný humor, súcitné srdce, ohľaduplnosť k iným, blablabla… Hlavne žiadne rozprávanie s plnými ústami a skákanie do vody - alebo ostatné veci, ktoré sa tej predstave o nás samotných nehodia. Problém je ten, že keď ukazujeme druhému obrázok, vidí iba ten. A naň reaguje. Keď potom po čase kde-tu spod obrázka začne presvitať to naše skutočné ja, druhá strana ostane prekvapená - ja ťa takúto predsa vôbec nepoznám! A tak nastáva ďalšie kolo odmietania toho, kým skutočne sme a ďalšia kopa energie na udržanie toho obrazu, ktorý o nás svet má. Je to nesmierne vysiľujúce. Ešte nikoho to nepriviedlo k spokojnosti.

Ako na sebaprijatie?

Počúvame to s každej strany - prijať sa. Prijať to a tamto. Prijať svoju minulosť a telo, svoje “chyby”, svoje ženstvo a mužstvo a ktovie čo ešte. To všetko je skvelé, ale je to len jeden aspekt toho celého - ktorý je stále iba čiastkovým liečením. Akoby ste mali kiahne a liečili len jeden konkrétny pupák. Dôležité je nájsť príčinu - a tou je to presvedčenie, ktoré sme nadobudli už dávno - že obrázok je dôležitejší a to skutočné JA skrátka nemieme svetu ukázať. Postupne sa musíme naučiť tento obrázok prestať používať. Dovoliť sebe, aj ľuďom okolo seba vidieť nás takých, akými naozaj sme. Je to proces postupný a dlhodobý - veď sme to za tie roky sami zabudli. No zároveň nesmierne zmysluplný a každý deň vám do života prinesie viac a viac spokojnosti.

Umývanie podláh je aktivita, ktorej sa nevyhne žiadna domácnosť.

Málokto z nás však chce v dnešnej uponáhľanej dobe na upratovanie míňať svoj voľný čas a preto sa snažíme čo najviac si túto prácu uľahčiť.

Kým naši starí rodičia na umývanie podlahy používali nepotrebné oblečenie omotané okolo metly, dnes už existuje veľké množstvo pomocníkov do domácnosti, ktorí šetria náš čas i energiu.

Jedným zo skvelých pomocníkov, ktorý s upratovaním domácnosti pomáha je i Easy Wring & Clean od Viledy.

Easy Wring & Clean je set strapcovitého mopu a rotačného vedra.

Strapce mopu sú zo 100% mikrovlákien, vďaka čomu bude podlaha perfektne čistá pri minimálnej námahe. Navyše za sebou nezanechávajú chumáče ani šmuhy. Mop má kvalitnú nastaviteľnú teleskopickú tyč, ktorej dĺžku si prispôsobíte svojim potrebám. Trojuholníkový tvar mopu sa ľahko dostane i do rohov a kútov.

Bratislava Marec 2015 - Názory na dokonalosť žien sa medzi ženami a mužmi diametrálne odlišujú. Odborníci sa zhodujú - ženy si situáciu podvedome komplikujú samy. Prečo? Väčšina z nich si myslí, že aby boli dokonalými ženami, partnerkami a matkami, musia byť dokonalé podľa stereotypov, ktorým v dôsledku doby mylne uverili. Podľa tohto „diktátu“ sa musia absolútne obetovať, mať skvele navarené, upratané a striedať nespočetné množstvo životných rolí. Muži to vnímajú inak! Dokonalé ženy, partnerky a mamy sú v ich očiach len vtedy, ak sú spokojné a vnútorne vyrovnané.

Nemusíte sa meniť od základu, život sa skladá z drobných radostí

Žena nie je robot, a preto od nej nemôžu partner ani rodina chcieť, aby zvládala všetky povinnosti bez chybičky. Podľa psychologičky Jany Šuchovej predstavy o tom, čo všetko by mala zvládať žena, aby bola dokonalá partnerka, preberáme už počas svojej výchovy, najmä od rodičov. „Doba sa však posúva ďalej pomerne rýchlo a dnes ženy oveľa viac  zastávajú v živote aj roly, ktoré v minulosti nepoznali. Nároky na ženy sú v zamestnaní rovnako vysoké ako na mužov a k tomu majú ešte stále povinnosti v domácnosti a starostlivosť o deti. Aby boli ženy spokojné, nemali by zabúdať na seba a svoje potreby, záľuby, nájsť  si čas na ich uspokojenie a  dopriať si zaslúžený oddych alebo iné potešenie. Muži môžu byť pri tom tiež nápomocní a niektoré domáce povinnosti prebrať na seba,“ dodáva psychologička.

Schopnosť radovať sa z drobností nám umožňuje vnímať každý deň ako sviatok. Prečo si v pokoji nevychutnať trebárs kúsok dobrej čokolády? „Čokoláda sama osebe síce veci nevyrieši, ale prispeje k tomu, že spomalíme, začneme vnímať, ako sa cítime a čo potrebujeme na nadobudnutie pokoja či odpočinku. Práve v drobných radostiach sú zdroje pozitívnych emócií, ktoré nám pomáhajú neutralizovať záťaž a stres,“ myslí si life koučka Janette Šimková, ktorá vo svojej praxi pomáha ľuďom hľadať stratenú rovnováhu a radosť zo života. Zo svojich skúseností dodáva: „Priala by som si, aby sa každá žena sama dokázala potešiť prostredníctvom malých radostí. Tie majú vplyv na naše pocity a môžeme sa vďaka tomu cítiť uvoľnené a samy sebou.“

V čom by chceli ženy vynikať?

Pretože sa značka Figaro zaujíma o spokojnosť žien, zrealizovala na začiatku roka 2015 spoločne s agentúrou NMS Market Research veľký česko-slovenský prieskum, z ktorého vyplýva, že ženám veľmi záleží na tom, aby zvládali viac činností naraz. Podľa neho si to myslí 69 % žien a 64 % mužov. „Ženám absolútne rozumiem, príde im prirodzené fungovať multitaskingovo. Akurát, stojí nás to veľa energie a sama viem, že vzoprieť sa takémuto nastaveniu si vyžaduje skutočne veľa odhodlania a zmenu postoja," povzbudzuje life koučka Janette Šimková.

Spotrebitelia sú si často vedomí problému vlhkosti v ich dome a impulzívne kúpia chemické vysušovadlo.               

V skutočnosti, to je riešenie len krátkodobé a neúčinné. Absorpčná kapacita je príliš nízka na to aby to malo trvalý efekt.

Qlima® odvlhčovače ponúkajú riešenie problému vlhkosti. Naše odvlhčovače majú veľkú kapacitu, denne dokážu odviesť niekoľko litrov vody.

Odvlhčovače vzduchu Vám odstránia vlhkosť zo vzduchu, kondenzáciu na oknách, stenách a podlahách.

Eliminujú sa tiež plesne a nežiaduce zápachy.

Odvlhčovač vzduchu je možné použiť kdekoľvek, kde je problém s nadmernou vlhkosťou. Odvlhčovače vzduchu pracujú na princípe tepelného čerpadla. Ventilátor privádza vzduch na chladný povrch výmenníka, kde skondenzuje vlhkosť a odteká do zbernej nádržky, prípadne priamo do odpadu. Ďalší výmenník, ktorý je horúci dohreje studený a odvlhčený vzduch na teplotu nepatrne vyššiu, než je v priestore. Adsorpčné odvlhčovače odoberajú priamo z nasávaného vzduchu vodu na základe hydroskopickej adsorpcie na keramickom nosnom materiáli.
Adsorpčné odvlhčovacie jednotky pracujú na princípe adsorpcii molekúl vodnej pary zo vzduchu do absorpčnej látky, ktorá vie tieto molekuly do seba viazať a pritom zostáva suchá. Táto látka potom prechádza procesom regenerácie, kedy je zbavená vodnej pary a v kontinuálnom cykle je opäť pripravená na absorpciu. Výsledkom je odvlhčený vzduch, ktorý sa privádza do odvlhčovaného priestoru a ktorého rosný bod má hodnotu až do -20 °C alebo aj nižšie. Výsledný rosný bod vzduchu je bezpečne pod teplotou vzduchu v hale (+10 °C až +13 °C) a zodpovedá vyššie uvedeným hodnotám do +4 °C.

Ponúkame Vám kvalitný nábytok za priaznivé ceny! Vytvorte si kvalitnú originálnu posteľ.

Postele sú vyrobené z kvalitného masívneho smrekového dreva o hrúbke 3,5 cm,

sú v dispozícii v niekoľkych veľkostiach a lakované ekologickým bezfarebným lakom

v troch vrstvách, čo zvýrazňuje krásu dreva.

Chcete aby bola Vaša posteľ originálna ?

Ste na správnom mieste !

Ahojte mamičky,

Volám sa Zuzka a od dnešného dňa som oficiálne RIO FRESH pozitívna – stala som sa ambasádorkou tejto značky tu na Modrom Koníku.

Doteraz si tieto slovenské prírodné šťavy naša rodina užívala v tichosti za zavretými dverami, oddnes sa však budem s vami deliť o všetko, čo s nimi súvisí, už aj takto verejne.. 🙂 Všetko sa to začalo úplne nevinne, keď som na Valentína krátko pred polnocou objavila, že sa koná konkurz na ambasádorku pre moje milované fresh-e od RIO.. Keďže manžel bol v robote, žiadna Valentínska romantika mi nebránila v tom, aby som hneď vyplnila prihlášku 🙂 ani som to po sebe nestihla poriadne prečítať - keďže môj drobec Tominko sa akurát začínal budiť (ako to on v noci zvykne veľmi veľa krát...) – a rýchlo som to odoslala... V duchu som si hovorila, júúj, to musím dať, toto je šanca ako zamestnať šedú kôru mozgovú aj na materskej, bože, a pracovať na modrom koníku kde som takmer nonstop, a pre značku ktorá je pravidelnou súčasťou nášho života, a oni my za to ešte aj budú platiť! 😀 všetko z pohodlia domova! no nie je to paráda? Zaspávala som plná elánu a radosti.. Ale ako to už býva zvykom, keď sa na niečo veľmi tešíme a ono to neprichádza a neprichádza, začíname nervóznieť.. V kuse som sledovala skupinu ambasádoriek, či tam náhodou nepribudli nejaké nové info, môj inbox.. Čítala som si, čo som Martinovi vlastne poslala v prihláške.. až som už prestala dúfať.. a vtedy BUM! 🙂 prišla mi správa že si slovenská firma McCarter (ktorá tieto FRESHE vyrába), vybrala za ambasádorku svojej značky práve mňa! 🙂

Odvtedy si lietam na modrom obláčiku, navštívila som Bratislavu (prvý krát za tých o chvíľu 10 mesiacov som bola skoro celý deň bez malého – zvládli sme to super, a jediný kto mal večer po príchode v očiach slzy dojatia som bola ja, malý si podľa mňa ani nevšimol že som bola preč), 😀 bola som v Modrom koníku (úžasní milí ľudia, super prístup, neskutočný!!!!!! obed 🙂 ), navštívili sme tiež firmu McCarter (ľudia plní elánu a hrdosti na svoje kvalitné produkty, ktoré berú ako svoje deti) 🙂 a začala som s prípravou súťaží, aktivít, a zbieraním informácií, ktoré Vám ako ambasádorka značky RIO FRESH budem pravidelne prinášať či už na mojom fotoblogu, alebo v skupine.

Už teraz Vám môžem povedať, že sa máte na čo tešiť! 😉

Na záver už len chcem dodať, že som vďačná modrému koníku, že mamičkám dáva takéto úžasné príležitosti ako načerpať množstvo nových skúseností, pracovne sa realizovať aj z domu a veľké ďakujem letí predovšetkým @martinjasen, ktorý celý tento projekt vymyslel!

S každou novou ambasádorkou sa nám rozrastá počet značiek, ktoré stoja o to sa s vami rozprávať, byť vám bližšie a počúvať vás. Oddnes máte možnosť byť v priamom kontakte aj so značkou RIO FRESH.

Počúvať majiteľa tejto úspešnej slovenskej firmy je zážitok. Tak silno cítiť, že jeho túžbou je vytvoriť niečo výnimočné, dovolím si povedať najlepšie na trhu. Práve šťavy RIO FRESH sú výsledkom tohto jeho snaženia a je na svoje produkty veľmi hrdý. Včera som doslat od neho mail, v ktorom písal o úspechu z Londýna, kde jeden z produktov RIO FRESH bol vyhlásený medzi najzaujímavejšie novinky výstavy, a to v neuveriteľnej konkurencii 1355 vystavovateľov z celého sveta. Som rád, že aj slovenské firmy ponúkajú kvalitné produkty na svetovej úrovni. O to väčšiu mám radosť, že chcú byť doma aj na našom koníku a mať tu svoju ambasádorku.

Ambasádorkou RIO FRESH je Zuzka

Keď som sa osobne stretol so Zuzkou, hneď som vedel, že je to ten správny človek na Ambasádorku pre RIO FRESH. Plná života, srší optimizmom, nápadmi a stále s úsmevom na perách. Takto nejak na mňa pôsobí aj značka RIO FRESH.

V tomto duchu bude aj jej pôsobenie. Nadšenci ovocných a zeleninových štiav, čoskoro pre vás Zuzka otvorí skupinu a pripravte sa aj na pravidelný detox 🙂 Každý týždeň bude venovaný jednému ovociu alebo zelenine, o ktorej sa dozviete to, čo ste možno ani netušili.

Zuzka sa vás bude snažiť nakaziť svojím optimizmom, rozprávať sa s vami a povzbudzovať vás. Súťaže a fotošou na voľné chvíle a zábavu sú pripravené 🙂

Ta šem tu zas, život beží ani neznám jak, ja furt cošikaj robím , boše učím, bo ležím, špím a tak. Šak znace , že som šikovný. Tutaj šem si vymyslel , že še budzem hrac na kosatku našel som sebe kulisu, plastového tuleňa a ja šem bul kosatka. Ta šem toho tuleňa lovil, moju papuľku šem ho zhltol jak nic a šem še plazil po zemi, šlintal a fuňal pri tem. Moja mamka je múdra, hnedz kedz me uvidela tak znala naco še zas hram, potvora je to, furt me odhali. 

Huncút šem, to je jasné, už kedz znám chodzic, šice še mušim držac furt čehoši ale znám še presúvac to je jasné. Moja mamka mi začína vravic, že chodím furt jak pes s brebitú nohu. Ja še tomu musím smac. 

S moju šestru makame na plné obrátky. Obaja sme počítačový maniaci. Každý makáme na svojom PC. Akurát ten moj nechce švicic , tak zaťaľ len šťukám a ťukám a šem tam ťuknem aj štuknem na segrinom a ona ma potom nervy, bo šem jej minule- ona nezna jak, ja znám - bo šem inženír klavesovu skratku otočil obrazofku naopak. Cha - aj to znám.

Toto Vám mušim požalovac, minule me mamka zebrala k dedovi a k babke na chalupu a tam še mňu robili kadernícky salón furt me nacahovali do iných vlasof, bože ja to neznašam, .

Najprf červené, potom zelené, no hruza. Všetci še smali , ja šem kričol. 

Potom se mňa pankáča spravili, ze šebe teš cošikaj, ja som bol z teho mimo. 

Zdravím mamičky na modrom koníku. Som tu nová, takže ešte sa veľmi neviem orientovať na tejto stránke, ale posnažím sa. 

Pridala som sa do skupiny poradenstvo a poistenie, pretože s týmto taktiež pracujem a rada pomôžem ako budem môcť.Viem Vám  doplniť pomoc aj o problémy pri úveroch a šetrení. Ale sú to citlivé témy , tak neviem a mám trocha strach akú to vyvolá reakciu.Veď pomáhať si je ľudské, len akosi sme v dnešnej "demokratickej dobe" na to pozabudli. Veľmi ďakujem mamičke ,ktorá túto skupinu založila. Konečne som takéto niečo našla .Myslím si ,že dnes je naša práca dosť hanená i keď niektorí naozaj poctiví v tomto biznise chcú poctivo pomáhať. Ale nie o tom som chcela. Budem rada ak si aj s koleginkou vymeníme názory a pomôžeme.

Som žena v strednom veku a mám štyri detičky, ktoré mi popri práci dajú poriadne zabrať,preto sa dopredu ospravedlňujem ak budem reagovať neskôr.

S úctou

Vyzerá to tak, že čoskoro bude na Modrom koníku Ambasádorka, ktorá sa bude venovať zúbkom 🙂

Schill Dental Clinic je zubná klinika s dlhoročnou tradíciou. Podľa nezávislého výskumu agentúry AKO - Zubári v Bratislave je jednotkou v technologickom vybavení, v počte lekárov, majú pohotovosť aj na Štedrý večer a vo svojej kategórii kvality sú aj cenovo prijateľnejší. Profesionalita lekára v Schille sa prejavuje v jeho pracovitosti, odbornosti, precíznosti, slušnosti a empatii k pacientom. To, aby to bolo bez bolesti, sa tu berie veľmi vážne.
Novinkou kliniky Schill je sústrediť sa aj na detského pacienta.

Ambasádorka pre kliniku Schill...

...je jej spokojná dlhoročná zákazníčka, ktorá hore-spomenuté prednosti kliniky Schill vie potvrdiť z vlastnej skúsenosti. Ideálne mamička, ktorá sa aktívne zaujíma o starostlivosť zúbkov svojich detí a rada poradí ostatným.

Čo ti práca Ambasádorky dá?

Veľa zábavy, rozhovorov, nových kolegov, aj mňa 🙂 Niečo sa naučíš a nebudú to všedné skúsenosti. Môžu ti pomôcť viesť svoj život smerom, ktorým budeš chcieť. Za svoju prácu dostaneš aj odmenu. Počas doby, kým budeš ambasádorka, ťa mesačne poteší 150 eur v čistom.
Realizuj sa na mieste, ktoré ťa baví a spolupracuj so značkou, ktorú máš rada. O tom je byť ambasádorkou na Modrom koníku.

Fotosou pre mamičky s deťmi ,  ktoré radi varia, pečú, vykrajujú, miešajú alebo sa iba motajú po kuchyni🙂

Ponúkam Vám pár fotiek mamičiek, ktoré sa isto pri varení nenudia a aj tak sa podelili s nami o pár pekných momentiek v kuchyni 

Mama poď od toho koňa ideme piecť. 

Najlepšia zábava, ešte...

To myslíš vážne? Kde mám mliečko? 

Mami, všetko zvládnem.

1. KRK

Jak na bolest v krku

• Co 2 hodiny rozkousat a sníst stroužek česneku a pít čaj z tymiánu
• Kloktat slanou vodou
• Cumlat koření hřebíček během dne
• Obklad na krk: vyždímat plenu namočenou ve slané studené vodě, překrýt igelitem, na to suchý ručník. Nechat zabaleno 2 hodiny
• Z lékárny je velmi účinný přípravek JOX ve spreji. Několikrát denně stříknout přímo na mandle – vzít si na pomoc zrcátko.
• OROFAR ve spreji – v lékárně
• Do 2 dl vody dát 2 lžičky soli a pár kapek TEE TREE OIL – kloktat.
• 1 tvaroh ve staniolu. Tvaroh rozmačkáme vidličkou a rozložíme rovnoměrně na kapesník v šátku, přiložíme ke krku a zavážeme. Necháme i půl dne nebo přes noc.

  Kořeněná limonáda proti bolesti v krku

600 ml vody, 2 hřebíčky, 2 kuličky nového koření, kousek celé skořice, šťáva z celého citronu, med
Dáme vařit vodu a koření do hrnce, přikryjeme a 10 minut pomalu vaříme (ne klokotem).
Po uvaření scedíme, přidáme lžíci medu a šťávu z celého citronu. Pijeme co nejvíce horké.
Je to příjemná varianta léčby.

 Mrkvový sirup od kašle

Takže už som sa pochválila, že chodím do práce. Čo som sa zatiaľ nepochválila je, čo sa deje, keď sa vraciam domov.

Že neprichádzam domov plná energie a v stave nirvány, to som už spomínala. Domov sa teším. Naozaj. Ako však vchádzam do dverí, moje pocity obsahujú asi toto: Jééj, bábätivce! Mišina! Havíky! Chcem si ísť vyložiť nohy a dajte mi všetci pokoj! Jémine, to je bordel! Chce sa mi spať. Odlepte odo mňa tie deti! Čo budeme jesť? Aha, v sprchovacom kúte sú použité plienky. Poďte sa všetci pritúliť!

Mierne povedané, sú to protichodné pocity.

Na jednej strane nič nevládzem, na druhej strane mnou lomcujú výčitky, že ja som počas dňa v kľude zjedla obed a niekto mi spravil kávu pričom moje deti a domácnosť musela trpieť moju neprítomnosť. Nie je to ani kritika toho, že doma nie je poriadok podľa mojich predstáv, keď prichádzam. Fakt nečakám, že tí ktorí ostanú s deťmi budú leštiť kľučky. Som rada, že s nimi niekto je, kľučky si vyleštím aj sama. Problém, je že mám pocit, že ak tie kľučky nevyleštím hneď, budem zlá matka.

Hystericky snažím dobehnúť: chcem byť všade, všetko upratať, navariť na ďalší deň, umyť okná, hrať sa s deťmi, hrať so psami, oddýchnuť si. Nič z toho sa mi samozrejme nedarí, iba sú všetci na nervy.

Deti revú, pretože pobehujem hore dolu, nedočiahnu na mňa. Miš nereve, ale chodí za mnou a rozpráva zážitky z dňa, vyjednáva o sladkostiach a ja to nepočujem, lebo deti revú. Psi za mnou chodia, Dáša mi ťuká do nôh, pripomína sa. A tak za mnou chodí celá svorka, kým ja ako udretá pobehujem hore dole, upratujem postele, napĺňam pračku a robím ostatné veci, bez ktorých by tu dozaista všetci zemreli.

...alebo, ako som zobrala obúvanie mojej rodiny do vlastných rúk...

Ani neviem kde začať...nie som žiadny spisovateľ, ani básnik, iba sa posnažím polopate opísať, prečo sme si vybrali barefoot cestu a prečo si myslím, že je to správne...

V podstate môj manžel má od mala ploché nohy. Moje všetky deti to zdedili po ňom. Nikdy som nejak extra neriešila obuv, resp. kupovala som deťom kvalitné ortopedické topánky. Neskôr sme začali navštevovať ortopédiu a nevyhli sa sandálkam na predpis. Roky som si myslela, že robím pre svoje deti to najlepšie, ale výsledky sa nedostavovali...

No poďme na začiatok.

Prvé topánočky môjho syna mali pevnú patu, boli kotníkové a mali klenbu. Pekne v nich chodil a ja som si myslela, že to je to spávne. Neskôr sa pediatrička vyjadrila, že má ploché nohy/čo som samozrejme videla/ a dostali sme výmenný lístok na ortopédiu. Tam to pokračovalo v duchu pevných topánok s klenbou + predpísaných vložiek. Časom sme dostali recept na sandálky vyrobené na mieru.

Druhý syn sa samozrejme narodil tak isto s plochými nohami, dokonca to mal horšie, ako prvý syn. Postavil na na nohy veľmi skoro a ja mu samozrejme obula pevnú obuv po staršom synovi. Hovorí sa, že topánky by deti po sebe nemali nosiť, ale my sme na tom neboli finančne tak dobre, aby som kupovala každému vždy nové topánky, takže deti u nás topánky dedili. Lenže tu prišiel zlom, že mladší syn v pevnej obuvi vôbec nevedel popri nábytku chodiť, tak som začala študovať a objavila som capačky. Naše prvé capačky s ktorými som bola veľmi spokojná aj ja, aj syn. Veľa sme chodili na kamienkové ihrisko a deti behali aj naboso. Časom sme ale prešli zas na "normálnu" obuv, ortopedické topánky, neskôr na ortop. sandálky predpísané na mieru.

Každá žena chce vyzerať dobre, bez kíl naviac, chce mať peknú postavu a tým aj vyššie sebavedomie. A je úplne jedno, či je bezdetná alebo odrodila 1, 2, 3... detičky.

Na internete je milión "overených" diét. No u nás v skupinke sa diéty nedržia. Ideme cestou trvalou - ideme cestou k našej premene so zdravou stravou a s cvičením. Zahoďte za hlavu heslo "cica nežer", ale schudnite a udržte si svoju váhu kvalitnou a zdravou výživou. 

Dnešný článok sa venuje chudnutiu, no pokúsim sa v ňom zodpovedať často kladené otázky (Frequently Asked Questions), s ktorými sa stretávam nielen v reálnom, ale najmä vo virtuálnom živote v našej skupinke Cesta k mojej premene.

15 stručných otázok a odpovedí

(čítaj nižšie)

Môžem cvičiť večer/ráno/na obed?

Spoločnosť Delta Medical hľadá svojú spokojnú zákazníčku, ktorá našla riešenie na svoje zdravotné problémy v jednom z produktov DELTA COLOSTRUM, REPAR.IT, alebo VIMANG®.

Delta Medical je firma, ktorá chce prispieť k lepšiemu zdraviu ľudí využitím prírodných látok, ktoré nám boli vždy k dispozícii z prírody. Chce meniť postoj k alternatívnej liečbe vzdelávaním lekárov, ako aj širokej verejnosti. Chce byť alternatívou k "syntetickej medicíne".
Ponúka prírodné riešenie pri problémoch s imunitou, hemoroidmi a kožnými problémami. Kvalita ich produktov je v šetrnom zaobchádzaní so surovinami, aby si zachovali jedinečnú prírodnú silu a vysokú účinnosť pri liečbe.

Ambasádorka pre Delta Medical je...

...je osobnosť, ktorá drží svoj život vo vlastných rukách, má rada ľudí a chuť pomáhať. Jej rozhodnutia sú racionálne a vie ich argumentovať. Nepresvedčia iných o svojej pravde, poukazuje na dôležité veci a na dôsledky rozhodnutia.
Zaujíma sa o prírodné a alternatívne spôsoby liečby ochorení. Zdravá a vyvážená výživa pre celú rodinu je každodenná samozrejmosť 🙂 Výhodou je ak má pracovné skúsenosti v oblasti zdravotníctva.

Čo ti práca Ambasádorky dá?

Veľa zábavy, rozhovorov, nových kolegov, aj mňa 🙂 Niečo sa naučíš a nebudú to všedné skúsenosti. Môžu ti pomôcť viesť svoj život smerom, ktorým budeš chcieť. Za svoju prácu dostaneš aj odmenu. Počas doby, kým budeš ambasádorka, ťa mesačne poteší 150 eur v čistom.
Realizuj sa na mieste, ktoré ťa baví a spolupracuj so značkou, ktorú máš rada. O tom je byť ambasádorkou na Modrom koníku.

Firma Lumpidoo je malá firma, dá sa povedať, že mini-mikro-piďi firma, keďže je celá o troch ľuďoch – mne, mojom večnom poradcovi a bútľavej vŕbe, mojom mužovi a o mojej večnej inšpirácii – malom Adamkovi. Keď sa ma niekto pýta na prácu, premýšľam o čom hovoria, keďže som stále „na materskej“. Takže tejto mojej obľúbenej voľnočasovej aktivite s láskou hovorím hobby. To ale v žiadnom prípadnom neznamená, že ju neberiem vážne. Práve naopak, beriem ju najvážnejšie na svete a preto som Vám chcela napísať niečo o našich produktoch.

Nevenujem sa výrobe produktov. Na svete je toľko veľa výrobcov a produktov vyrobených šikovnými ľuďmi, ktorí na ich vývoj a výrobu obetovali mnoho času, peňazí a vedomostí. Mnohé z nich sú vyrobené modernými technológiami a samozrejme spĺňajú veľké množstvo všakovakých dôležitých kritérií. Mojou prácou je takýchto šikovných ľudí vyhľadať a predstaviť Vám ich prácu – ponúknuť Vám ich produkty.  

Rada spolupracujem s firmami, ktoré si vážia svojich zákazníkov a sú spoľahliví. Pokiaľ firmy plnia naše dohody, termíny, ceny a bezproblémovo komunikujú, je to známka toho, že sú seriózni a s rovnakou vážnosťou pristupujú aj k výrobe svojich produktov. Záleží im na ľuďoch a teda najmä na malých ľuďoch – bábätkách a deťoch. Zrejme som v tomto mala pri prvotnom výbere veľké šťastie, lebo väčšina našich dodávateľov takí sú. Ochotní a spoľahliví a rovnako ako ja, milujú svoju prácu. Tých, ktorí tieto kritériá nespĺňajú už na našej stránke nenájdete.

Aké sú teda pre mňa najdôležitejšie kritériá pri výbere detských produktov?

1. Vecičky musia byť v prvom rade bezpečné a pohodlné pre detičky. Malých drobčekov žiadne iné kritérium nezaujíma.
2. Ich mamičky zaujíma ale aj to, aby boli funkčné, praktické a kvalitné.
3. A čo ich mamičky zaujíma veľmi veľmi veľmi? Áno, je to DIZAJN! Takže musia byť hlavne pekné, nežné, hebké, aby sme nad nimi mohli chodiť vzdychať, ochkať a achkať...

Preto vyberám len produkty, ktoré spĺňajú toto všetko s minimálnymi kompromismi.

1. Rodičovský štýl
Dieťa č. 1: Trávite hodiny s pohľadom upretým na dieťa a dojato mu ovoniavate hlavičku.
Dieťa č. 2: Väčšinu dňa trávite ako rozhodca v bitkách a sporoch svojich detí.
Dieťa č. 3: Snažíte sa prežiť deň tak, aby vás deti nevideli, skrývajúc sa niekde v kúpeľni alebo v skrini. 

2. Materstvo
Dieťa č. 1: Dáte si záväzok, že budete ideálnou mamou.
Dieťa č.2: Zmierite sa s tým, že ideálna mama neexistuje.
Dieťa č. 3: Ste mama.

3. Stretnutie mimo domu
Dieťa č. 1: S dieťaťom sa lúčite 20 minút a po opustení domácnosti zavoláte opatrovateľke aspoň 3x, aby ste zistili, či je všetko v poriadku. V prvej hodine.
Dieťa č. 2: Deti pobozkáte na rozlúčku pri dverách a opatrovateľke zdôrazníte, že keby dačo, ste na mobile.
Dieťa č. 3: Potichu zdúchnete preč a opatrovateľku inštuujete, aby zavolala iba v prípade, že si niektoré dieťa zlomí ruku či nohu a bude mu z toho valiť krv.

4. Výber mena
Dieťa č. 1: Preštudujete stovky stránok v knihách, vypíšte si všetky možné kombinácie a zbierate názory od priateľov a rodiny.
Dieťa č.2: Dieťa pomenujete pokojne po babke či dedkovi. Jožko a Zuzka sú pekné mená, netreba to riešiť.
Dieťa č. 3: Cestou do pôrodnice míňate ulicu nesúcu meno nejakej významnej osobnosti z histórie. Ľudovít či Ľudmila sú nádherné mená.

5. Aktivity a deťmi
Dieťa č. 1: Cvičenie na fit loptách, plávanie, angličtina, hudobný krúžok ... Zaregistrovali ste sa na všetko, o čom ste sa dopočuli, že je výborné pre rozvoj dieťaťa.
Dieťa č. 2: Park je naozaj pekné miesto s čerstvým vzduchom. Načo míňať peniaze na zbytočnosti? 
Dieťa č. 3: Zoberiete deti na vzduch cestou do obchodu, do banky, na poštu. Netreba to preháňať.

6. Oblečenie počas tehotenstva:
Dieťa č. 1: Nakúpite si rozkošne vyzerajúce tehotenské oblečenie, v ktorom vyzeráte dobre a je zároveň pohodlné.
Dieťa č. 2: Pohľadáte tehotenské oblečenie, ktoré vám zostalo z obdobia, keď ste čakali prvého potomka. Na tom, či je štýlové a vyzeráte v ňom dobre až tak nezáleží, hlavná vec, že sa do vecí vojdete.
Dieťa č. 3: Čo je to normálne oblečenie a čo je to tehotenské oblečenie? Nerozlišujete. Dáte na seba to, do čoho sa vmestíte.

7. Detské oblečenie:
Dieťa č. 1: Všetko kupujete nové, prípadne si vyberiete pár najlepších kúskov po deťoch výbornej kamarátky. Periete iba v jemnom mydle alebo detských pracích prachoch. Každý kúsok poctivo žehlíte a v skrini je oblečenie rozdelené podľa veľkostí a farieb.
Dieťa č. 2: S nákupom oblečenia sa netrápite, zostalo toho dosť po prvom. Ak je prvý chlapec a druhé dievča, pozháňate v bazároch či cez kamarátky aj zopár ružových kúskov. Dbáte na to, aby oblečenie nebolo plné škvŕn, ostatné neriešite.
Dieťa č. 3: Je to v poriadku, keď malí chlapci nosia fialové bodynká alebo dievčatá bundičky s autíčkami, že áno?

8. Výchova
Dieťa č. 1: Dieťa beriete na ruky vždy, keď zaplače alebo zamrnčí.
Dieťa č. 2: Ako o život bežíte pre dieťa č. 2, ktoré zaplače, len preto, aby nezobudilo dieťa č. 1.
Dieťa č. 3: Deti netreba rozmaznávať. Keď sa vyplačú, od únavy zaspia aj bez nosenia či upokojovania. 

Ja som sa teda v niektorých bodoch našla... 🙂 Pekný úsmevný deň 🙂

Zdroj: web

Malý Pán si šťastne nažíva v dutine malého vŕšku. Býva sa mu tam celkom dobre, kým sa mu raz v noci nesníva zvláštny sen o Zubatom domčeku, ktorý má nad dverami nápis „Tu nájdeš, čo ti chýba.“ Keď sa ráno Malý Pán prebudí, nemôže sa zbaviť pocitu, že mu odrazu čosi skutočne chýba. Jeho pokoj je fuč a neostáva mu iné, než sa vydať na dobrodružnú cestu k Zubatému domčeku, v ktorom snáď nájde to, čo mu chýba...

Už o dva mesiace uzrie svetlo sveta nová bábková rozprávka Malý Pán z česko-slovenskej produkcie Bedna films a Fantomas Production. Nádherný príbeh, nakrútený na motívy úspešnej detskej knihy Veľká cesta Malého pána, bude mať v slovenských kinách premiéru už 30. apríla 2015. Štáb, ktorý sa na vzniku rozprávky podieľal, by mohol ľahko konkurovať štábu hraného filmu. Profesionáli zo Slovenska aj Česka pracovali na projekte viac než dva roky. Režisér Radek Beran hľadal pre svoj prvý celovečerný bábkový film námet medzi detskými knižkami, ako aj bábkovými divadelnými hrami, až natrafil na príbeh Malého Pána. Zaujal ho najmä tým, že má v sebe kúsok z Hlúpeho Jana i z mladého princa. Divákov očarí aj originálne výtvarné spracovanie filmu, za ktorým stojí sám František Antonín Skála a jeho tím. Takmer všetky bábky dosahujú maximálnu veľkosť do 35 centimetrov a celý interiér a exteriér im bol dokonale prispôsobený. Napríklad miniatúrny domček Malého Pána je vkusne zariadený, nechýba v ňom stôl, stoličky, či posteľ. Pred domčekom nájdete malé kvetinky, latrínu či garáž na motorku.

Tento malý svet dotvárajú bábkovodiči, ktorí síce nie sú na plátne vidieť, ale bez nich by bábky boli len drevenými postavičkami bez života. Ako s úsmevom povedal hlavný bábkovodič René Krupanský, „bábky síce majú  klapačku, ale na rozdiel od ľudí neodvrávajú.“ Avšak aj bábky dokážu občas potrápiť. Ak sa im počas nakrúcania roztrhne niť, odpadne ruka, či zasekne noha, treba ich opraviť a záber sa musí opakovať. Bábky majú svojich dvorných kostymérov a samozrejme aj dablérov. Malý Pán má dokonca troch dablérov, pričom jeden z nich slúži výlučne na akčné scény, je to akýsi kaskadér. Vo filme sa objaví viac ako dvadsať záporných i kladných postavičiek, ktorým prepožičali hlasy známi slovenskí herci. Príbeh Malého Pána je zdanlivo jednoduchý, no napriek tomu vám po jeho vzhliadnutí bude vŕtať hlavou otázka: „A čo vlastne chýba mne?“

To, čo chýbalo Malému Pánovi, kadiaľ putoval, koho na svojej ceste stretol a ako to celé dopadlo, sa dozviete už čoskoro. Rozprávku Malý Pán uvidíte v slovenských kinách od 30.apríla.

Jednoznačne áno. Nie som personalista, ani žiadneho nepoznám, no vždy „som mala pocit“, že áno, treba to tam napísať. Nepriamo mi to potvrdila užívateľka @salonkaa, ktorá pridala príspevok tu na MK k jednej otázke, citujem: "Pytala som sa na to kamosky z HR sektoru a vyslovene mi odporucala matersku tam nechat."

Ale určite to nerobte takto: 2005–2010 – XY, s. r. o., asistentka, 2010–2013 – MD a RD

Prv, než napíšete životopis, si vyjasnite, aké sú vaše ciele, skúste rozmýšľať hlavou vášho budúceho šéfa. Tak ako pre vás je dôležitá práca, ktorá vás napĺňa a zabezpečí finančne, pre neho je dôležité, aby zamestnal zodpovedného človeka, ktorý má prehľad o danej problematike a na ktorého sa môže spoľahnúť.

Prv, než napíšete životopis, si vyjasnite nasledujúce otázky: odkedy dokedy je moje dieťa v škôlke? Na ktorú hodinu som schopná byť každé ráno v práci? Dokedy môžem byť v práci? Môžem zobrať aj nadčasy? Kto mi postráži dieťa ak bude choré? Budem musieť zostať doma ja? Či môže manžel /svokra, mamka, suseda a pod./? Toto všetko sa vás personalista, resp. váš budúci šéf opýta. Tak buďte pripravené! Ak vás tieto otázky nezaskočia a rozumne ich zodpoviete, vaše šance na prijatie budú omnoho vyššie.

Čo teda s „hluchými“ /aspoň teda pre zamestnávateľa/  rokmi na  materskej? Choďte na nejaký kurz, zapojte sa do projektov /trebárs aj dobrovoľných/, vzdelávajte sa vo vašej oblasti, choďte na konferencie a pod. Alebo urobte online prezentáciu svojich hand-made vecičiek, kde nebudú len fotky ale aj nápady, ako a kde ste ich predávali, aký marketing ste tomu urobili a ako ste to celé manažovali. Nemusíte utekať hneď z pôrodnice, ale keď máte do konca RD rok – dva, už môžete niečo podniknúť. Aj vám bude lepšie, keď trochu vypadnete z domácnosti a zo stereotypu a profesijne to bude mať pre vás vysokú hodnotu.   

Takže áno, napíšme si do životopisu roky na materskej. Veď aj dieťa nás čo-to naučí: zodpovednosť, time-manažment, trpezlivosť. Toto všetko využijete aj v práci. Prajem úspešné hľadanie práce!