Otvárame nové centrá v Staré mesto a Petržálka (nájdete nás i v Ružinove) pre pohybovú aktivitu detí od 6 mesiacov do 3rokov a od 2,5roka do 6 rokov

Srdečne vás pozývame na naše nové hodiny:

- pohybová aktivita 

- montessori krúžok

- tvorivé dielne

- tanečná

Hovorí sa, že sme si vianoce posunuli o level vyššie a síce urobili sme z nich komerciu... Ako tak sledujem tento týždeň, povedala by som, že sme sa tento rok zase posunuli o level vyššie a urobili sme z nich dôvod na to, aby sme ospravedlnili našu sebeckosť, chamtivosť a neúctu k tradíciam...

Sebeckosť a chamtivosť:

Stála som v obchode s kočiarom pri sebe. Staršia pani pozerala bábiky v regáli, ktorý bol tak zaprataný tovarom, že dve by sme sa tam nezmestili... alebo ak chcete zmestili, ale dačo by sme zhodili... tak som čakala, kým si vyberie, aj keď ako mama dvoch malých detí nemám času nazvyš... zrazu sa tam prirútila ženská, div mi neprevrátila kočiar, normálne odstrčila tú pani a začala sa hrabať v regáloch... pani sa na mňa pozrela a zašepkala, že to sú teda spôsoby a vypočula si od tej ženskej prednášku, že to radšej nebudem opakovať. Ale ak takto hovorí doma pred deťmi, tak viem, prečo môj malý chodí zo škôlky s takými slovíčkami. A žiaľ toto nebol jediný prípad, ktorý som zažila pri vianočných nákupoch.

Neúcta k tradíciám:

Vianoce boli pre našich predkov "čas radosti, veselosti"... keďže my sme národ poetický a radi rýmujeme, čas radosti, veselosti sa časom zmenil na "čas radosti, hojnosti"... z určitého pohľadu to chápem... moja babička spomína, ako pred 80 a viac rokmi nemali veľa a boli veľmi chudobní, ale na vianoce sa jej otec snažil a pozháňal všeličo... že mali ako deti aj kokosový orech, ale iba na vianoce... z toho je jasné, že čas hojnosti naozaj na vianoce býval a "čas radosti, hojnosti" bol teda logickým následkom "času radosti, veselosti"... žiaľ dnes je čas hojnosti celý rok... obchody sú zásobené nadmieru a kto vie dobre pogazdovať s peniazmi, môže si všeličo kúpiť... a nemusia byť ani vianoce... a preto, že kedysi mávali na vianoce viac, máme pocit, že to tak na vianoce musí byť... je to vývoj, ktorý má logické zdôvodnenie... keď si to však uvedomíme, zistíme, že vianoce a komercia akosi nejdú k sebe, že by sme mali viac myslieť na naše kresťanské tradície... lebo môj malý prišiel zo škôlky s tým, že Ježiško neexistuje, je to iba socha v kostole a teda môže neposlúchať... má len 5 rokov... a materialistický prístup k vianociam ho práve obral o to čaro, na ktorom sme ešte my vyrastali... a ak mám povedať pravdu, ďalší level vianoc si už predstaviť neviem... alebo nechcem?

Získajte zľavu na akúkoľvek masku, kostým, či doplnok ešte jednoduchšie. Stačí zadať zľavový kupón "Vianoce2014" v pokladni pred odoslaním objednávky a automaticky získate zľavu 8%, ďalšie 3% získate ak ako spôsob platby vyberiete platbu kartou vopred cez ČSOB webpay platobnú bránu. Zľava je platná do 24.12.2014

Veronika má 10 rokov. Rada maľuje, vyrába rôzne sochy. Jediným rozdielom oproti ostatným deťom je, že nevidí. Oslepla, keď mala 3 roky. Rodina zažívala ťažké časy. Tým podľahla a rozpadla sa. Nakoniec sa mama s dcérou presťahovali do Bratislavy. Tam začala Veronika chodiť do špeciálnej školy, kde spoznala akademickú sochárku Elenu Károvú. Tá jej pomohla rozvíjať jej talent, aj vďaka projektu Darujem ti Tulipán, podporeného z Hodiny deťom. Tento rok, v rámci kampane Hodina deťom, sme na benefičnej aukcii dražili aj diela našich grantistov. Veronikine dielo Stádo (robila ho s ďalším dievčaťom z projektu Stankou) ocenili dražitelia na 300 €.

Projekt úspešne existuje už deviaty rok, od roku 2009 už celoročne v Klube Darujem ti tulipán v Bratislave, vlastnom priestore priamo v areáli, kde celoročne žijú deti s poruchami zraku.. Klub realizuje veľký počet rozmanitých aktivít. Po rokoch systematickej práce už vznikla skupina stále sa doplňujúcich „tulipánových detí“. Obľúbenosť projektu u detí a potreba ďalšieho systematického vedenia výnimočných talentov objavených medzi slabozrakými a nevidiacimi, je pre organizátora záväzkom i pre ďalšie obdobie. Hodnotná zbierka viac ako 350 umeleckých prác detí, sa pravidelne prezentuje na výstavách pre širokú verejnosť.

Aj toto bola ukážka jedného z projektov podporeného z minuloročnej Hodiny deťom. Ako na organizačnej úrovni, tak na úrovni osobitnej. Samotná Hodina deťom je jedinečná v tom, že z jej výťažku sa podporujú organizácie pracujúce s deťmi a pre deti. Takáto podpora má ďaleko väčší dosah ako priama podpora jednotlivcov. Ak jednotlivcovi darujete 500 €, pár týždňov z nich vyžije, kúpi si jedlo, oblečenie, lieky, ... Keď rovnakých 500 € venujete organizácii, ktorá sa stará o viacero podobných ľudí, vydrží fungovať rovnako dlho, no pomôže viacerým.

Za 15 rokov podporila Nadácia pre deti Slovenska z fondu Hodina deťom viac ako 1600 projektov v sume 4 645 544,23 EUR. V minulom roku to bolo 38 projektov v sume viac ako 150 tisíc EUR a priamy prínos z podporených aktivít malo viac ako 6 900 detí a mladých ľudí. Realizované projekty však majú ďalekosiahly dopad i na širšie komunity.

 Ako možno podporiť 16. ročník Hodiny deťom?

tina1982 rada varí, pečie i šije, vymyslela u nás vedomostnú súťaž o srdiečka, no mne je z koníka najviac známa svojími zážitkami s rodinkou. Pri ich čítaní sa vždy usmievam, zábavam a je mi dobre. Ešte zábavnejšie znela, keď sme sa stretli v Považskej Bystrici a chvíľu sa rozprávali. Náš rozhovor vychádza aj z tohto stretnutia, no pýtal som sa aj na to, čo má najradšej alebo ako sa zoznámila s manželom.

Koľko vtipných zážitkov sa ti denne prihodí?

Ja ani neviem, lebo niekedy je ich kopec a niekedy ani jeden. Ale mne sa to celý život akosi lepí na päty, tak ja ich mám, aj keď nechcem 😀 Ale väčšinou sú len náhodné.

Ako si sa zoznámila s manželom? Tiež z toho vznikol vtipný zážitok?

No tak tomuto veru neuveríš, ale my sme sa zoznámili u nás v dedine na Silvestra, ked išli na chatu ako skupinka oslavovať a zrovna zapadli autom medzi naším mostom a potokom v napadnutom snehu 😀 Už to bolo jasné znamenie. Môj nastávajúci manžel ešte do toho stratil kdesi mobil, tak sme ho v tom snehu spolu kutrali 😀 No a samozrejme, popri hľadaní sme kecali a hneď si aj padli do oka 😀

No tak to som naozaj nečakal 😀 Aj pri zoznamovaní s jeho rodičmi si zažila niečo špeciálne? 😀

Asi každý z nás si už počas svojho života povedal „kašlem na to“, telo by malo ísť do hrobu zhumplované... Napriek tomu nás všetkých spája 7 nepriestrelných motivácií, ktoré nás smerujú k tomu, aby sme kompletnej demolácii nášho tela zabránili.

#180411870 / gettyimages.com

1. Chcem vyzerať atraktívne

K peknej postave sa dá dopracovať aj bez nadmernej aktivity. Stačí si uvedomiť, že naše telo má rado rutinu:

• pravidelná strava

Pravidelný príjem potravy v množstvách  a druhoch adekvátnych aktivite, ktorú vykonávame nám pomôže naštartovať trávenie. Prispejeme tak nielen k tomu, aby sme nenaberali kilá navyše, ale aj aby nás netrápil žalúdok a črevá, či aby sme mali zdravšiu pokožku.

Tento týždeň sa môžete zapojiť do súťaže o exkluzívny pobyt v jednom z našich babyfriendly hotelov!

Pripravili sme pre Vás a Vaše deti jedinečné priestory detského MiniMe klubu, ktorý ako prvý otvárame v Hoteli Atrium vo Vysokých Tatrách.

Príďte si k nám oddýchnuť, o Vaše deti sa postarajú naši šikovný animátori spolu s kamarátom Skalkom zatiaľ čo vy si môžete vychutnať šálku vynikajúcej kávy. 

Priestor pre malých aj veľkých – ponúkame Vám množstvo príležitostí na zábavu, šport, kreativitu a oddych pre celú rodinu za každého počasia.  Chcete usporiadať naozaj nezabudnuteľnú oslavu? MineMe Vám ponúka jedinečné priestory pre tú najlepšiu detskú párty, oslavu narodenín alebo výnimočné rodinné stretnutie. Ponúkame Vám kompletný animátorský program či už vo vonkajších alebo vnútorných priestorov, zatiaľ čo Vy oddychujete a relaxujete o program pre Vaše deti sa postarajú naši šikovný animátori.

Dajte zbohom a telke, I-phonu,  či počítačom a odreagujte sa v našom MiniMe.

Pre malých, ale aj veľkých je určený priestor GAME ZONE, kde nájdete všetky moderné ale aj tradičné herné konzoly a zariadenia.

Banány
Napriek tomu, že kalorická hodnota banánov je vyššia než u iného ovocia, nemusíme ich z jedálničku úplne vylúčiť. Jeden banán obsahuje priemerne iba 380 KJ, čo je pre priemernú chudnúcu ženu asi len 6,3 % dennej energetickej potreby. Je preto napríklad výbornou desiatou. Banány ďalej obsahujú veľké množstvo minerálov – horčík – pre správnu činnosť svalov a nervov, železo, draslík (upravuje krvný tlak, prevencia aterosklerózy) a vitamínov – skupiny B, C,E, K a ďalšie. A v neposlednom rade obsahujú tryptofán – aminokyselinu, ktorú si telo dokáže premeniť na serotonín (nazývaný aj hormón šťastia a dobrej nálady). Navyše fytosteroly v banánoch bránia vstrebávaniu cholesterolu. Banány by sme ale kôli obsahu sacharidov mali skombinovať s trochou tuku (oriešky, semienka), aby sme znížili glykemický index a spomalili proces ukladania. Výhodu banánov nájdeme aj v ich praktickom balení, žiadne umývanie, krabičkovanie, stačí ošúpať. Zaujímavé je, že jedlá je aj šupka, konzumácia je však typická v iných krajinách sveta.

Grapefruit
Americkí vedci vypracovali veľmi zaujímavú štúdiu, kedy potkanom dali do klietky grapefruit. Potkany ktoré ovoniavali grepfruit schudli výrazne viac ako potkany, ktoré grep v klietke nemali. Výborné výsledky zaznamenala aj štúdia kedy ľudia konzumovali polovicu grepu pred každým hlavným jedlom. Testovaní priemere schudli 7,1 % ich pôvodnej hmotnosti za 14 týždňov. Naopak sa zistilo, že z kvetinových vôní sa priberá a víťazí vôňa levandule. Nezanedbateľný účinok má grep na odkyslenie tela. Veľmi dobre je ráno naštartovať trávenie grepom odšťaveným do vlažnej vody – variantom je aj citrónová voda, alebo si dať grep samotný. Telo, ktoré ma vyrovnané pH, chudne jednoduchšie. Pozor však na konzumáciu grepfruitu ak užívate lieky. Spomaľuje odbúravanie liekov z organizmu, čím sa zvyšuje ich účinnosť. Pozor najmä ak užívate lieky na zníženie hladiny cholesterolu, niektoré lieky znižujúce krvný tlak a ovplyvňujúce činnosť srdca, lieky na vredovú chorobu žalúdka , antibiotiká, cytostatiká alebo imunosupresíva, niektoré lieky proti bolesti.

Ananás
Vďaka obsahu enzýmu bromelaínu zľahka zrýchľuje metabolizmus (avšak len dočasne), ale nespaľuje tuky ako sa šíri rôznymi zdrojmi, ale naopak obsiahnutý enzým nám pomáha štiepiť bielkoviny. Okrem toho obsahuje vysoký obsah vitamínu C (112 g obsahuje až 50% dennej dávky) a vlákniny. Jedna šálka má približne len 320 KJ, zatiaľ čo šálka ľadovej kávy až 2280 KJ! Avšak vyhranená diéta, pri ktorej sa konzumuje iba ananás v rôznych podobách nie je vhodná. Napriek tomu že dochádza k váhovému úbytku, zmena nie je trvalá. Ananás je podobne ako banány výborným pomocníkom pri celkovej zmene životného štýlu. Pri kúpe správne dozretého ananásu sa spoľahnite na váš nos – ananás by mal mať výraznú vôňu avšak neplatí to pri uskladnení v chladničke.

V tomto prípade by bol na mieste expresívnejší výraz, ale hrám sa na dámu. Čo sa vlastne stalo: Nad Mišutkinými škôlkarskymi výstúpeniami visí nejaké prekliatie. Akože idú tie vianoce, mali v škôlke „Posedenie pri jedličke“ (Fakt sa to tak volá.).

Tentokrát som ostala nejaká pomýlená ja (zase raz). Vedela som, že bude, hovorili nám to na rodičovskom združení (aj rodičovské združenie sa stále volá rodičovské združenie), konkrétne, že 10.12. Tiež sa vtedy spomínalo, že všetky akcie nám pripomenú aj mailom.

Lenže nakoniec bola Miš toho 10.12. doma, pretože v škôlke mali odstávku elektriny. Mail o besiedke mi neprišiel a tak som vo štvrtok 11.12. ráno dumala, či sa bude besiedka konať alebo nie. Aj mi preblesklo mysľou, že by som ju asi pre istotu mala pekne obliecť, ale v rannom zhone mi to behom pár sekúnd úplne vyfučalo. Keď odchádzala, hovorila som si, že keby niečo, básničku vie.

No ale to, že nebola vypeknená, nebolo to najhoršie. Najhoršie bolo, že ja som jej vystúpenie nestihla. Nešla som z domu a úplne zle som si to naplánovala a vyhradila som si na cestu z centra mesta 15 minút. Samozrejme že, v poobednej špičke čisté sci-fi. Tak som teda ďalších 15 minút (čo je prakticky trvanie celej akcie) meškala a akurát som stihla nástup prvákov základnej školy, ktorí vystupovali po škôlkaroch.

Čo vám budem hovoriť? Nielenže sa hanbím, navyše som o sebe presvedčená, že som matka vhodná akurát do smetí. Je mi to neskutočne ľúto. Nebola teda pekne oblečená. Naštastie ju pani učiteľky prezliekli do čistých vecí, pretože tie z rána neprežili výtvarnú a ešte ju aj pekne ju učesali. Básničku vedela. Videla som to na videu, ktoré mi poslala spolumamina z škôlky (strašná hanba.) Veľké šťastie, že jej dieťa stálo vedľa môjho a tak som to celé videla aspoň takto.

Po ceste domov som znova dumala, ako vyzistiť rozsah škôd a nepritom nespôsobiť nejaké ďalšie. Miš vyzerala, že ju to nejak extra nezobralo. Viac ju trápilo, že hračky, ktoré si škôlkari našli pod tou jedličkou, musia ostať v škôlke (konkrétne šlo o jedného čierneho koníka). Zdanlivo vyzerala, že sa nič nedeje, ale ona sa väčšinou zaobíde bez nejakých emocionálnych prejavov. Nič extra som však nevymyslela, tak som jej aspoň za seba povedala, ako ma to strašne mrzí. Ona to zase prešla tým svojím stoickým pokojom, takže vlastne neviem, či ju to trápi alebo nie. Už som sa v tom však nechcela rýpať.

Rozprávač: Je tichá vianočná noc. Za oknami nežne a pomaly padajú snehové vločky do bielej periny.

Detské očká už dávno zaspali. Niektoré dostali svoje darčeky už večer po štedrovečernej večeri, no niektorým prídu darčeky až ráno, keď sa zobudia. Vianočný stromček krásne žiari a v krbe dohorieva posledné polienko. Vtom, akoby nejakým zázrakom, sa pred krbom zjavil Mikuláš. Niekde ho volajú aj Santa Claus či Dedo Mráz. Oprášil svoj žiarivo červený kabátik. Začal potichučky vyberať krásne zabalené darčeky zo svojho zázračného vreca a pomaly ich kládol pod stromček. Ako ich tam ukladal, zrazu.... niečo zbadal pohnúť sa pod stromčekom z druhej strany. Preľakol sa tak, až odskočil od stromčeka, ktorý jemne zazvonil ako rolnička.... 

Mikuláš: Ho, ho, ho, ktože ma to tu straší? Ja už som starý muž, musím si dávať pozor na svoje srdce.

Neznámy: Ale Mikuláš, čo to vravíš.  Vďaka svojej láske k celému svetu a štedrosti  máš srdce tak veľké a silné, že bude biť večnosť. A prepáč, nechcel som ťa vystrašiť, nevšimol som si,  že si prišiel. Vieš byť tichý ako tie vločky, čo dopadajú na sneh.

Mikuláš: No a kto si ty? Čo nevieš, že teraz má každý spať, aby som mal ja dosť času prekvapiť všetky deti na zemi?

Neznámy: Ja tiež chodím tešiť ľudí v tento deň. Dnes mám narodeniny, a oslavujem ich tak, že obdarovávam iných. Najviac ma teší vidieť, ako sa ľudia radujú z mojich darov. Pre mňa je to ten najkrajší dar. Pretože čím viac dávam, tým viac dostávam.

Predvianočné adventné obdobie má mnoho tvárí. Predovšetkým tie detské svedčia, že je to čas magický, plný očakávania a skrýva tajomstvá života.

Je to čas, keď ožívajú anjeli,

aj čerti.

Mikuláš nás učí štedrosti.

Za oknom sú snehuliaci.

A my v túžobnom očakávaní.

   Vtáčika som vyrobila pre jedno malé, milé dievčatko, ktoré to zatiaľ ešte netuší. Ale dúfam, že onedlho sa vtáča zahniezdi u svojej malej majiteľky a bude ju sprevádzať, keď začne robiť prvé krôčiky a hovoriť prvé slová. Snáď sa jej bude páčiť.

Ak aj vy máte vo svojom okolí niekoho, kto by sa podobnému vtáčatku potešil a chcete mu urobiť radosť vlastnoručne vyrobenou hračkou, nech sa páči, tu je návod.

Vtáčik je vysoký 33 cm, z toho sú 20cm nožičky ( tie môžete ušiť dlhšie alebo kratšie, podľa toho ako sa vám páči) a telo má výšku 13cm ( šírka 15cm).

Potrebujeme: kúsky látok - na telo 2 štvorce 16cm x 16cm, na nožičky 2 obdĺžniky 6cm x 21cm, na krídla malé kúsky látok a filcu, malilinký kúsok ružového filcu na zobáčik, výplň-duté vlákno, oči (malé čierne koráliky alebo nalepovacie oči, prípadne sa dajú očká vyšiť čiernou niťou)

❇ vystrihneme látky a prežehlíme, žiadny špeciálny strih som nepoužila, nohy sú obĺžniky, telo a krídla som si nakreslila tak od oka

❇ vyrobíme nožičky: obĺžniky preložíme na polovicu lícom dovnútra a zošijeme 0,5cm od kraja, hore necháme nezošité, prevrátime na lícovú stranu, prežehlíme a vyplníme dutým vláknom

Spoločnosť Ketodiet hľadá medzi vami svoju fanúšičku, ktorá ich bude prezentovať tu na Modrom koníku ako Ambasádorka.

Kto je Ketodiet?

Ketodiet je firma, ktorá sa venuje chudnutiu vďaka proteínovej diéte. Ide o diétu založenú na radikálnom znížení príjmu sacharidov (cukrov) a zvýšení príjmu bielkovín. Keď sa v tele minú cukry, začnú sa spaľovať tuky a o to ide. Ketodiet ponúka polotovary jedál v súlade s touto dietou. A keďže chudnutie je aj o psychike, Ketodiet aktívne komunikuje so svojimi klientmi, konzultuje, podporuje a motivuje. Ich služby sú založené na efektívnej diéte a ľudskej podpore.

Ambasádorka Ketodiet má byť...

...žena, ktorá pozná ako funguje proteínová diéta, považuje ju za dobré riešenie pri chudnutí a má s ňou vlastnú skúsenosť. Je doma v oblasti výživy, chudnutia a prípravy správneho jedálnička. Má proaktívny prístup v živote a rada motivuje k nemu ostatných.

Čo ponúkame za prácu Ambasádorky?

Čas letí, ja ani neznam jako , ale poznám to podľa teho, že ma mamka už futruje do vačšich vecí, ta lebo rastem. Postupne sa zaobľujem na tvári. Aspoň tak o mne vravia, ja še nevidzim. Coši se mňu není v porádku, bo plešatím. Moje krásne dluhe černé vlasy mi padajú, ja som z teho nešťastný. Často nad tým uvažujem a tvárim sa, že som nad vecou.

Mojej mamke v Martine kázali, že ma se mňu doma cvičiť bo ja mám hlavu furt na pravo a pravú nohu do vňutra. Tak cvičí a to je hrúza, to ma vyzľeče, stláča mi také body na tele a ono se mnu robí samo pohyby. že vraj še to tak napraví, ja to neznášam, vreštím jak o život a každému je to fukt. Še na to vyprdnem.

Ta to teraz veľa zmen sa deje, ja nestíham. Moja mamka me už nuci makac na plné obrátky. Vymyslela si, že musím pásť kone či co, barany, abo ja neznám. Ja žadné nevidím. To mňa da na brucho a ja, že mám hlavu zdvíhať a še postupne na ruky podoperať , ja na to kašlem väčšinu lížem pod sebou deku. Sem tam , aby mamka nerobila problemy to tu moju hlavu zdvihnem a pulím na nu oči ci me vidí jak mi to ide.

Ta to v temto mesaci začínam sebe objavovať aj sám seba. Prišol som na to, že mom 2 ruky aj dva nohy. Zaujímavé. Ta ruky šebe furt pcham do gamby, cmúľam a tak, bo še nudím.  Začal som aj šoferovať, aspoň to naši tvrďá. A tak , aby to nevyzeralo trápne, že šoferujem bez auta , ta še pridajú ku mne a šoferujú se mňu. Ide nám to dokopy parádne.

Inak še mám paradne. Na každom možem ľežac. Si to užívam. Začínam pomaly aj cosikaj videť ale ne ešte moc ostro, ta mam z toho haluze a dakedy som trochu aj mimo.

S moju rodinu je velika pohoda, učia ma už od ranného destva kaprovac. Kdo nezná co to je tak kukajce:

"Každé dieťa musí mať človeka, ktorý ho miluje, pocit istoty, zázemie rodiny a priateľov, možnosť získavať zdravé sebavedomie, pozitívny vzor, príležitosť rozvíjať svoje schopnosti..."  

Od roku 1999 podporuje Nadácia pre deti Slovenska prostredníctvom Hodiny deťom aktivity pre zdravé i choré, talentované, sociálne slabé či hendikepované deti; projekty v rodinách, školách, centrách voľného času, nízkoprahových kluboch, komunitách i v detských domovoch. Podporené projekty zároveň myslia  aj na mladých ľudí opúšťajúcich detské domovy a dôležitých dospelých, ktorí majú na život a budúcnosť detí vo svojom okolí a v našej krajine zásadný vplyv – teda rodičov, starých rodičov, učiteľov, vedúcich krúžkov, trénerov, ale aj aktívnych jednotlivcov v komunitách, a pod. „Hodina deťom má počas svojej existencie nepochybne veľký dopad na mnohé deti na Slovensku. Na každom kroku nájdete niekoho, kto povie: „Aj mne  Hodina deťom pomohla!“ - a najmä tým sa šíri jej dobré meno, “ zhrnula Emília  Vášáryová, čestná predsedníčka Hodiny deťom.

Hodina deťom je jedinečná v tom, že z jej výťažku sa podporujú organizácie pracujúce s deťmi a pre deti. Takáto podpora má ďaleko väčší dosah ako priama podpora jednotlivcov. Ak jednotlivcovi darujete 500 €, pár týždňov z nich vyžije, kúpi si jedlo, oblečenie, lieky, ... Keď rovnakých 500 € venujete organizácii, ktorá sa stará o viacero podobných ľudí, vydrží fungovať rovnako dlho, no pomôže viacerým.

Momentálne prebieha kampaň k 16. ročníku Hodiny deťom. Začala 28.11.2014 zbierkou v mestách a obciach na celom Slovensku. Na zbierke sa podieľalo takmer 1750 dobrovoľníkov z vyše 180 škôl, dobrovoľníckych organizácií, ale i mestských a obecných úradov. Súčasťou kampane bola aj Benefičná aukcia umenia. Uskutočnila sa 4.12.2014 v Bratislavskom vodárenskom múzeu. „Prvýkrát v histórii našej aukcie doplnia portfólio diel aj diela vytvorené deťmi, ktoré boli podporené prostredníctvom Hodiny deťom. Krásne originály sú dôkazom toho, že vďaka podpore nás, dospelých, dokážu aj deti so znevýhodnením, či špeciálnymi potrebami, rozvíjať svoj potenciál a prejaviť sa naplno v tom, čo ich baví,“ hovorí Dana Rušinová, správkyňa Nadácie pre deti Slovenska, o novinke tohtoročnej aukcie.

Celá kampaň Hodiny deťom sa ukončí tradičnou TV Show, ktorá bude odvysielaná 21.12.2014 vo večerných hodinách a netradične ju bude možné zažiť aj na Hlavnom námestí v Bratislave. Tam sa budú uzatvárať bláznivé stávky so známymi osobnosťami. Do jednej zo stávok sa budú môcť zapojiť i návštevníci vianočných trhov. I keď samotná kampaň bude trvať do Vianoc, Hodinu deťom môžu jednotlivci, ale i firmy podporiť rôznymi formami až do 31. júla 2015.

Za 15 rokov podporila Nadácia pre deti Slovenska z fondu Hodina deťom viac ako 1600 projektov v sume 4 645 544,23 EUR. V minulom roku to bolo 38 projektov v sume viac ako 150 tisíc EUR a priamy prínos z podporených aktivít malo viac ako 6 900 detí a mladých ľudí. Realizované projekty však majú ďalekosiahly dopad i na širšie komunity.

VIANOČNÝ LIST PRE TEBA...

Ako dobre vieš, moje narodeniny sa blížia. Každý rok sa koná oslava na moju počesť a myslím si, že tak bude aj tento rok. Počas týchto dní veľa ľudí nakupuje darčeky. Rozhlas a televízia vo svojich reklamách na každom kroku upozorňujú svet na moje blížiace sa narodeniny.
Je krásne vedieť, že najmenej raz ročne si niektorí ľudia na mňa spomenú. Ako iste vieš, oslava mojich narodenín začala už pred mnohými rokmi. Spočiatku ľudia chápali a boli vďační za všetko, čo som pre nich urobil. Teraz sa zdá, že nik už nepozná skutočný dôvod osláv.
Rodiny a priatelia sú spolu, zabávajú sa, ale nepoznajú význam osláv.
Spomínam si, že aj vlani bola usporiadaná takáto slávnosť na moju počesť. Slávnostná tabuľa bola plná delikates, ovocia a rôznych maškŕt. Výzdoba bola vskutku fantastická a všetko to dopĺňali nádherne zabalené darčeky. Chceš však niečo vedieť? Bol som oslávenec, ale nebol som pozvaný.
Keď prišiel deň D, prišiel som, ale nechali ma vonku, pred zabuchnutými dverami. A ja som tak veľmi chcel byť s nimi.
Popravde, neprekvapilo ma to, pretože v posledných rokoch všetci predo mnou zatvárajú dvere. 
Nepozvaný, ale predsa som sa rozhodol potichučky vojsť. Postavil som sa nebadane do rohu miestnosti a sledoval som. Všetci jedli, pili, podaktorí aj opití, rozprávali oplzlé vtipy a nesmierne sa na všetkom bavili. A naviac, keď do miestnosti vstúpil veľký tučný muž oblečený v červenom s dlhou bielou bradou. Vyzeral ako opitý, sadol si do kresla a všetky deti sa rozbehli k nemu, kričiac: „Santa Claus, Santa Claus!“, akoby táto oslava bola na jeho počesť!
O polnoci sa všetci začali objímať. Tak som roztvoril svoju náruč čakajúc koho by som objal. A vieš čo? Nikto ma neprišiel objať. Ľudia si začali rozdávať darčeky, otvárali ich plní očakávania. Keď už boli všetky otvorené, nesmelo som sa obzrel, či tam snáď nebude aspoň jeden aj pre mňa. 
Veď ako by si sa cítil ty, keby na tvojich narodeninách boli obdarovaní všetci okrem teba – oslávenca?
Vtedy som pochopil, že som nechcený, nepozvaný a preto som rýchle odišiel.
Každý rok sa sviatok mojich narodenín zhoršuje. Ľudia pamätajú len na jedlo, pitie, zábavu, ale na mňa akosi zabúdajú.
Bol by som rád, keby si mi tieto Vianoce dovolil vstúpiť do svojho života.
Potešilo by ma, keby si uznal skutočnosť, že pred vyše dvetisíc rokmi som prišiel dobrovoľne na tento svet obetovať svoj život na kríži, aby som ťa zachránil. Dnes, jediné čo chcem je, aby si tomu veril celým svojím srdcom.
Rád sa s tebou o niečo podelím. Keďže ma mnohí nepozvali na svoje párty, budem mať svoju veľkú vlastnú grandióznu oslavu, akú si nikto nevie predstaviť.
Stále ešte prebiehajú prípravy. Dnes som poslal mnoho pozvánok a toto je jedna z nich aj pre teba. Chcem vedieť, či prídeš, aby som ti rezervoval miesto a napíšem tvoje meno zlatými písmenami do veľkej knihy pozvaných. Iba tí zapísaní budú pozvaní na párty. Tí, ktorí neodpovedia na pozvánku, zostanú vonku.
Vieš, ako môžeš odpovedať na toto pozvanie? 
Je to jednoduché, pošli za mňa túto pozvánku všetkým, na ktorých ti záleží ...
Budem na vás všetkých čakať na tohtoročnej oslave...

Uvidíme sa čoskoro ... Milujem ťa!

Ježiš

Blížia sa Vianoce a vy neviete čo skôr... hladáte aspoň malú pomoc s výchovou? Mne sa velmi osvečilo ODMEŇOVANIE a pozitívna motivácia. Zastávam názor, že deti, ktoré sa hrajú, nevystájajú...a aj najväčší nezbedník túži byť pochválený a odmenený...preto pre moje deti mám pripravený na každé obdobie nejaký "Motivačký program" ...o niektoré sa s vami podelím:

Napr. pred Vianocami som z papiera vytrihla velký Vianočný stom a kúpila nálepky- hviezdičky, srdiečka rôznej velkosti. Za každý dobrý skutok, alebo všetko možné čo sa len pochváliť dalo sme každučný večer pridelovali hviezdičku na stromček, aby sa Ježiškovi páčil- mali sme to aj odstupňované podla velkosti hviezdičky- boli malé za drobnosti ale aj veľké MEGA za napr.pochvalu od učitelky, že sa v triede syn pekne správal, alebo za pomoc mladšiemu súrodencovi... Funguje to na deti ako mangnet- ale upozorňujem, teba byť ako rodič dôsledný.

Trošku finančne prítupnejšou verziou je, namieto nálepiek dávame tento rok pečiatky na stromček- kúpila som len jednu pečiatku v tvare darčeka (70centov) a pečiatkujeme stromček za dobré skutky .... vždy večer, keď si deti  ľahnú do postieľky  začíname sebahodnotením - čo spravil synček dobre, čo sa mu dnes podarilo a pridám hodnotenie, čo sa najviac páčilo mne. HODNOTIM POZITÍVNE VECI! Ak sa udialo niečo zlé, spomeniem to, ale chcem od nich nápravu, aby na další deň, mohli práve za tú nápravu byť odmenení. Napr. chalani sa pohádali o hračku... poviem: " Nepáčila sa mi vaša hádka a ako ste po sebe kričali - zajtra si budem oveľa viac všímať ako sa dokážete spolu pohrať a to budem hodnotiť."

Jar- na jar ked sa blíži Veľká noc máme zasa košík, kde zbierame vajíčka- rovnaký postup, len zmena motívu.

LETO:
Cez prázdniny v lete sme mali toto: VYSNÍVANÁ DOVOLENKA- pripravila som veliký papier a nanho som naspodok napísala Štart. Potom som z novín povystihovala rôzne obrázky. Deťom som nakreslila "cestu" - napr. k odmene "Autíčko" sa dostanú ked získajú napr.5 Smajlíkov (čiže smajlík=dobrý skutok)..alebo políčko PIZZA (za 5smajlíkov sa ide na Pizzu..dalej Výlet na bicykli......proste ide o to, aby za drobné úkony dostali niečo čo ich privedie k ich vysnívanému cielu (to bola u nás dovolenka, na ktorú sa strašne tešili) a priebežne boli motivovaní (Pizza, bicyklovanie, drobná hračka-) cestu k cielu si vyberali samy- napr. ked chceli ísť do ZOO museli spojiť svojich snajlíkov, spolu sa bračekovsky dohovoriť a až tak dosiehli ciel (ide aj o to, aby súrodenci medzi sebou nesúperili, ale aby spolupracovali)
POZOR! Ale platí pravidlo: Dôslednosť pri mojom hodnotení, PRAVIELNOSŤ venovať sa tomu každý deň a RADOSŤ- deti stále chválim a hladám to dobré v nich. Keď sa niečo zlé udeje, niečo nespravili ako nemali, NIKDY nálepku nestrhávam! Aby to nebolo demotivujúce, ale poviem, že dnes to nevyšlo, dnes nič nedostane ale má znovu zajtra šancu to dobehnúť....

Takto sme si natrénovali aj nástup do škôlky, hladko "prežili" prázdniny a aj pestúni (babka, synovec, krstná...) hovorili, že deti na túto motiváciu neskutočne reagovali a keď si už nevedeli dať s deťmi  rady, len stačilo pripomenúť večerné hodnotenie...

Je to len môj nápad, všetko si pripôsobte podla vlatných potrieb a možností rodiny... Napríklad takto môžete nakresliť Válčik a do vagónov nakladať "dobré skutky" ... možností je veľa, stačí len chuť a nápad...

AQUABABY PLUTVIČKA V STAROM MESTE BRATISLAVA
pre deti 4 mesiace do 5 rokov

Sme špecializovaný detský klub plávania detí od 4 mesiacov do 5 rokov s kvalifikovanými inštruktormi. Deti od 1,5 roka majú v lekciách zahrnuté aj prvky predplaveckej prípravky ako orientácia na vode aj pod vodou, splývanie, správne dýchanie i prvky sebazáchrany.

Deti sa postupne v lekciách učia ponoriť si bez strachu a zábran tváričku do vody, vydýchnuť do vody, zadržať dych, splývať na chrbátiku a brušku, padať, šmýkať sa, skákať do vody, plávať s rôznymi plaveckými pomôckami, orientovať sa vo vode a pod vodou a neskôr aj potápať.
AQUABABY pre deti 4 mesiace do 5 rokov

Sme špecializovaný detský klub plávania detí od 4 mesiacov do 5 rokov s kvalifikovanými inštruktormi. Deti od 1,5 roka majú v lekciách zahrnuté aj prvky predplaveckej prípravky ako orientácia na vode aj pod vodou, splývanie, správne dýchanie i prvky sebazáchrany.

Deti sa postupne v lekciách učia ponoriť si bez strachu a zábran tváričku do vody, vydýchnuť do vody, zadržať dych, splývať na chrbátiku a brušku, padať, šmýkať sa, skákať do vody, plávať s rôznymi plaveckými pomôckami, orientovať sa vo vode a pod vodou a neskôr aj potápať.

Kurzy sú vedené hravou a pre deti zaujímavou formou prostredníctvom riekaniek, pesničiek a hier s využitím rôznych hračiek a detských plaveckých pomôcok.

VIANOČNÁ AKCIA

4+1 lekcia ZDARMA !

8+2 lekcie ZDARMA !

www.plavanieplutvicka.eu

Hovorí sa, že v jednoduchosti je genialita. Pravdou je, že jednoduchý nápad niekedy stačí na veľký objav. Ako i v prípade obyčajného paplóna, ktorý ľudia bežne používajú na celom svete. Malou zmenou jeho tvaru pritom z neho môže vzniknúť niečo celkom nové.  

„Slováci vymysleli revolučný paplón. S dierou.“

HNonline.sk 

Paplóny tu sú až stovky rokov, my však vyrábame a ponúkame paplóny s dierou. Sme presvedčení, že sa nám podarilo vytvoriť niečo, o čom všetci hovorili, ale nikto to doteraz „nevymyslel“. Veľa z nás spí s paplónom medzi nohami. Problém je, že keď máme paplón medzi nohami, chrbát zostane odokrytý. Mať počas noci odhalené kríže však nie je zdravé a ani pohodlné. A odborníci potvrdzujú - na tom, ako sa v noci vyspíme, mimoriadne záleží. Preto je náš projekt paplóna s dierou HoleyQuilt® svetovým unikátom, ktorí si už všimli aj v zahraničí.  

„Revoluce v posteli! Ze slovenského vynálezu je trhák!“

 tn.nova.cz

S príchodom jesene a zimy každoročne pribúdajú bakteriálne ochorenia, na ktorých liečbu Vám a Vašim deťom lekár predpíše antibiotiká. Odborníci odporúčajú užívať spolu s antibiotikami aj laktobacily. Výživový doplnok Biopron® Laktobacily Baby BIFI+ je vhodný pre Vašich najmenších, najmä pri a po užívaní antibiotík. Viac informácií o tomto výrobku získate na www.valosun.com. A teraz môžete s nami súťažiť výživový doplnok Biopron® Laktobacily Baby BIFI+ v balení po 30 ks úplne zdarma! 

Rozhodla som sa napísať tento článok, pretože mnoho ľudí si myslí, že keď má žena dieťa hneď po škole, znamená to totálnu pohromu, aspoň mne to v niektorých prípadoch kvôli reakciám tak pripadá. 

Chodila som na gymnázium a veľmi som túžila po dieťati. Samozrejme, všetci si mysleli, že hneď po skončení gympla pôjdem na výšku, ale budem si na ňu po nociach sama zarábať, keďže peniaze na ňu neboli, že po výške pôjdem pracovať a uprostred kariéry (niekedy okolo 30ky-35ky) sa rozhodnem mať rodinu. Takže moja správa o tehotenstve hneď po škole všetkých šokovala a každý pochoval môj život, hoci ja som vedela, že presne toto som chcela. Nemala som záujem o nekonečné učenie sa a prácu, kariéru, chcela som rodinu. Takže keď som sa dozvedela, že som tehotná, moje srdce jasalo a ďakovala som Bohu za dieťa, ktoré som nosila pod srdcom. 

Mesiace ubiehali a ja som sa čoraz viac tešila na našu malú slečnu, ktorá si rástla v brušku. Jediná priorita bola odísť od svokrovcov, nájsť si byt, kde budeme môcť s manželom a našou dcérkou žiť ako rodina bez toho, aby sa nám niekto staral do výchovy. To sa nám podarilo dva mesiace pred narodením našej lásky, a tak nám už nič nebránilo v tom začať sa pripravovať na rodičovstvo. Dcérka sa narodila 8. februára 2013. Bol to krásny pocit, vidieť ju po tých dlhých mesiacoch a po 8 hodinách bolestí, ktoré boli zbytočné, keďže aj tak ma nakoniec brali akútne na sekciu. Ale nevadilo mi to. Tak veľmi som sa tešila sa svoju dcérku, že mi nevadili tie bolesti, túžila som ju len držať v náručí. Keď sme prišli domov, chodila mi mamina pomáhať upratovať, starať sa o malú, pretože vedela, že to musí byť pre mňa náročné, nakoľko som ledva vstala z postele, nieto ešte stáť napr. pri umývaní riadov. Časom bolesti ustáli, ja som sa naučila využiť voľný čas a tak som mala neskôr aj viac času na oddych. 

Ubehol jeden školský rok, končil sa druhý, ja som si užívala materstvo plnými dúškami, nepotrebovala som žiadne diskotéky ani chaty, kávičky či akýkoľvek čas bez dcérky, lenže ako čas ubiehal, začala som rozmýšľať, čo po materskej, keď dcérka bude mať 3 roky a ja ostanem bez peňazí a bez roboty. Nejakou náhodou som sa dozvedela o absolventskej praxi a tak som si začala zisťovať, či mám na ňu nárok a tieto veci okolo toho. Nakoľko som už bola dva roky po škole, nárok som na ňu nemala a tak som rozmýšľala, že čo môžem pre svoj budúci kariérny rast urobiť. Vedela som, že na škole, ktorú mám od domu len kúsok (cez cestu), otvárajú každý rok jednu triedu pomaturitného štúdia a tak som sa išla na to opýtať. Veľmi ma potešilo, že na škole sa neplatí žiadny poplatok, ktorý sa platí na väčšine vysokých škôl a ak by bolo treba, môžem si požiadať o individuálny študijný plán. A tak som sa hneď zapísala a od septembra som začala túto školu navštevovať.

Veľmi som sa bála, že dcérka bude toto naše odlúčenie denne na niekoľko hodín zle znášať, ale rýchlo sa naučila, že mama je doobeda preč a poobede keď príde, tak sme už len spolu. V škole som spoznala nových ľudí, som medzi "deckami" v mojom veku, s ktorými si veľmi dobre rozumiem, na tú istú školu chodí aj moja sestra, takže som s ňou v častejšom kontakte a občas vezmem do školy aj dcérku. Kým som v škole, dcérku stráži buď manžel, keď nie je v robote a ak je v robote, tak svokra. Našťastie mám jednu z tých svokier, ktoré majú veľa voľného času, takže aspoň takýmto spôsobom nám a teda hlavne mne pomáha. Aj keď ju nemám zrovna v láske, nakoľko sa medzi nami stalo veľa zlého, ale v tomto mi veľmi pomáha a za to som jej veľmi vďačná. Učivo mi do hlavy skáče dá sa povedať samo, takže ak sa aj učím, tak len veľmi málo. Od začiatku roka som už bola na dvoch súťažiach na jednej som sa umiestnila medzi úspešnými riešiteľmi a na druhej som vyhrala 1. miesto. Táto škola ma skutočne baví, mám ju len na skok, vynikajúci kolektív a chápajúcich učiteľov. Toto by sa mi nepodarilo zariadiť, ak by som to plánovala aj 10 rokov. Toto jednoducho mohol zariadiť iba Boh. A ja viem, že On to zariadil, pretože som mu svoj život odovzdala do rúk, aby On viedol moje kroky cestou, ktorou ich viesť chce. 

Milujem svoju rodinu, milujem svoj život a milujem Boha. Nikdy by som s nikým nemenila. Pretože toto je môj život, ktorý som zverila do rúk Božích a viem, že žiadne Jeho rozhodnutie nie je zlé. Veľkou skúškou bude pre nás budúci rok posledné 4 mesiace, kedy už nebudem dostávať materskú, ale ešte budem chodiť do školy. Samozrejme, ak chcem po škole nastúpiť do práce, musím dcérku od septembra umiestniť do škôlky, čo je v dnešnej dobe takmer nemožné, keďže uprednostňujú deti, ktoré už majú tri roky a ona bude mať len dva a pol. Verím, že Boh nám pomôže zvládnuť aj toto ťažšie obdobie a že bez problémov dokončím školu a potom sa čo najskôr zamestnám. Všetko je to len a len v Božíš rukách.  Dôverujte Bohu (osudu, životu - je na vás, ako si Ho nazvete), On vždy povedie váš život správnym smerom. Ale musíte sa Mu odovzdať.Rozmýšľať síce do budúcna, ale žiť pre dnešok. Pretože zajtrajšok len príde a ak vždy budete myslieť na zajtrajšok, zabudnete na to, aké je veľmi dôležité žiť v prítomnosti a jedného dňa sa zobudíte, budete mať 70-80 rokov a zistíte, že ste sa celý život naháňali len za starobou, ale nebudete mať moc vrátiť čas späť. Tak veľa šťastia v živote, nech Boh vedie vaše cesty tým správnym smerom + 🙂

Keď som bola decko, tešila som sa na Vianoce automaticky. Bolo to skvelé, stromček, výzdoba, koláče, darčeky a všetko. Otec, ktorý si nakladá už tretiu porciu kapra a nie a nie dojesť až taký skvelý nebol, ale dalo sa to prežiť.

Ako som bola čoraz staršia, čaro vianoc vyprchávalo. A na čo výzdoba, na čo koláče, veď budem zase ako prasa a zase sa budem naháňať za zbytočnými darčekmi.

A potom sa mi narodila Miš a celý môj vianočný entuziazmus sa vrátil v plnej sile. Zrejme ako rodič v niektorých evolučných veciach fungujem skvelo, pretože mám silnú potrebu odovzdať deťom tradície a zvyky. Ja sa na vianoce zase každý rok teším. Nie preto, že by som si ich ja nejako špeciálne užívala (pre mňa je to asi mesiac trvajúca drina a prípravy). Jednoducho povedané, ja sa teším na to, ako sa budú tešiť moje deti.

A preto sme znova začali v rodine hrať predvianočné a vianočné divadielka. To prvé divadielko je Mikuláš.

Robili sme Mikuláša aj keď mala Mišela 5 mesiacov. Spočívalo to v tom, že som si odfotila topánky a naaranžované sladkosti a bolo vybafčo.

Druhý rok to už bolo o niečom inom. V mikulásške ráno tatinko volal z kuchyne, že prišiel Mikuláš. Miš sa celá šťastná rozbehla za ním. Asi v polovici cesty si uvedomila, že vlastne nevie, čo to Mikuláš je, a možno by sa mala radšej báť. A tak druhú polovičku cesty dobehla s plačom. Potom však Mikuláša, (v jej vtedajšom podaní „Mikešeje“, ktorý u nás zľudovel) zobrala na milosť.

Pamätám si, že asi až okolo ôsmych rokov som začala vnímať realitu, či skôr nerealitu postáv - Mikuláš, Ježiško a im podobných. Aj keď nás Mikulášom strašili a bola to určitá motivácia na poslúchanie, vždy to dobre dopadlo. Každý dostal sladkosť, nikoho čert neodniesol vo vreci do pekla... A dnes - pozerám telku, hovorí psychologička - rodičia si neželajú, aby ich deti boli strašené... aby boli vystavované takému scifi, ako je postava Mikuláša... nie je to výchovný trend dnešnej doby... 

A pamätám si ešte niečo... v balíčku sladkostí sa vždy objavila dajaká tá cibuľka, zemiak, či uhlík... lebo veď povedzme si na rovinu, kto z nás - deciek - poslúchal celý rok... a brali sme túto časť balíčka ako "hanbu", nechválili sme sa s tým... bola to motivácia aspoň na chvíľočku sa správať pekne... veď čo keby budúci rok boli vo vrecku iba cibuľky... aj keď sme po pár dňoch na toto predsavzatie zabudli, aspoň sme nad sebou trošku popremýšľali... fakt aspoň trošku... a za Mikulášom sa nikam nechodilo, on vždy prišiel k nám domov... žiadne námestia a nákupné centrá a celá tá davová psychóza okolo toho... pekne doma, v kľude, zarecitoať, zaspievať... poďakovať za balíček... 

Šli sme zo škôlky, Šani ako zvyčajne tam kopne, tu rypne, tak mu hovorím, že teda je odvážny, že druhý deň má prísť do škôlky Mikuláš a on sa takto škaredo správa. Odfrkol a s výrazným afektom mi oznámil: "A ty nevieš, že to nepríde ozajstný Mikuláš, lebo ten neexistuje, to bude iba prezlečený chalan." No nedalo mi, tak som sa spýtala, odkiaľ to má... "Od Jarky." (podotýkam, že to nie je spolužiačka, ale priamo pani učiteľka) ... Ja nie som za zbytočné a akože "výchovné" strašenie detí, ale načo potom máme dodržiavať nejakú "slovnú hru" - vyčisti si čižmičky, v noci chodí Mikuláš, keď už malé deti učíme, že to vlastne nie je tak... tak im rovno povedzme, že si tie čižmičky čistiť nemusia a sladkosti im necháme na kredenci my - rodičia... načo také cavyky, keď to nemáme dotiahnuť do konca... bolo mi smutno za toho môjho krpca... on sa mal tešiť, že príde Mikuláš, mal mať "zdravý" strach z toho, že možno bude v balíčku dajaký ten zemiak, mali sme sa rozprávať o tom, prečo Mikuláš chodí a nosí darčeky - podľa tradície drobnosti... no urobili sme si z toho zase niečo iné - moderné...  Mikuláša s drobnosťami sme prerobili na "akožemikuláša" s drahými darčekmi a tonami sladkostí...  

A šli sme zo škôlky s balíčkom od Mikuláša, zase kopajúc a skákajúc, tak hovorím, že bacha na to, že ešte sa môže stať, že domov Mikuláš prinesie miesto sladkostí uhlíky. A zase úškrn a premúdrelá odpoveď: "Mne to vadiť nebude, aspoň si budem môcť kresliť na chodník. A vôôôbec  mi nebude vadiť, že budem celýýý špinavýýý." Afektovaná druhá veta s pohľadom, ktorý hovoril - len sa vyhrážaj, ty to budeš nakoniec prať... 

Je mi smutno... na jednej strane sa predháňame, aby sme naše deti oboznamovali s básničkami, pesničkami, je to samé Fíha-tralala, Zahrajko a neviemčo, mnohokrát čím zahraničnejšie, tým lepšie... na druhej strane zabúdame na naše slovenské tradície, na ktorých sme my - rodičia vyrástli... vymenili sme podstatu Mikuláša za komerciu... vymenili sme podstatu vianoc za obžerstvo... vymieňame partnerov pri najmenšom a hlavne stále riešiteľnom probléme... vymieňame... náš život za dokonalú ilúziu... 

Dnes som dookola opakovala Šanimu, že ten balíček pri balkónových dverách mu priniesol Mikuláš... že prišiel nadránom a kúzlom ho pretlačil cez sklo, aby mu urobil radosť... že v balíčku má iba pár sladkostí, lebo na svete je veľa detí a Mikuláš nie je bohatý... ale asi zbytočne... myseľ môjho dieťaťa už je zaťažená dnešnou dobou... posledná debata o darčeku na vianoce nedávno skončila tragicky - "Mami, ja si môžem od Ježiška želať čo len chcem, aj veľa drahých darov, veď Ježiško má peňazí dosť, veď mu ľudia nosia do pokladničky." ... odkiaľ to má, netuším... ale presne viem, odkiaľ pochádza môj smútok... 

Novinkou medzi pomôckami v našej škôlke sú tieto metličky a lopatky, všetky v primeranej veľkosti pre deti. Panie vo výdajni mi ich takmer nechceli dať, tak sa im páčili. Prečo ich máme? Chceme si ulahčiť upratovanie škôlky? Nie, oblasť praktického života je prvá oblasť, s ktorou sa deti po nástupe do Montessori škôlky stretnú. Viac o tom, prečo majú zručnosti praktického života u detí zmysel, nájdete tu http://www.skolkamontessori.sk/deti/

Nakupujte u nás aj počas sviatkov!

U nás v Original Baby Shop-e na vás čaká neustály výber sezónnej ale aj nesezónnej výbavy pre Vaše zlatíčka za super ceny.

Nepremeškajte to!

Tento mesiac sme spustili jedinečný servis! DARČEKOVÉ BALENIE.

Chcete darovať darček? V našom e-shope Vám ponúkame jedinečnú možnosť nechať si zabaliť vašu objednávku do darčekového balenia!

Keďže Vám chceme ponúknuť vždy len to najlepšie, darčekový papier,