Poštovné od 1.1.2015
ostatné poistenie a dobierka info cez správu 
Obyčajné poštovné do 500g 2tr. 0,90€
Obyčajné poštovné do 1kg 2tr. 1,60€
Obyčajné poštovné do 2kg 2tr. 2,60€
-----------------------------------------------------------------------
Doporučené poštovné do 500g 2tr. 1,60€
Doporučené poštovné do 1kg 2tr. 2,30€
Doporučené poštovné do 2kg 2tr 3,30€
-----------------------------------------------------------------------
Balík
Na adresu domov do 5kg 4€

Na poštu do 5kg 
musíte si prísť preň 2,80€

            Som mamička dvoch krásnych detí. Starší syn Alex sa narodil vo Švajčiarsku do vody. Bol to krásny a nezabudnuteľný zážitok. Môj prvý pôrod trval asi 6 hodín, čo na prvorodičku nebolo zlé. Keďže som bola v cudzej krajine a ich reči som veľa nerozumela, nemala som možnosť chodiť na nejaké predpôrodné kurzy, kde vás oboznámia na čo sa treba pripraviť, ako dýchať, či aké polohy zaujať pri kontrakciách. Možno aj preto som sa nebála pôrodu a veľmi mi pomohol aj personál v nemocnici, kde som rodila, pretože ma do ničoho nenútili, nemusela som tlačiť na povel, nenapichali ma oxitocínom lebo je to rutinný postup, ale nechali ma rodiť ako som chcela a ako som to cítila.

            Keď som otehotnela druhýkrát, vedela som, že do Švajčiarska už rodiť nepôjdem, iba ak by som vyhrala Loto. Túžila som zažiť taký krásny pôrod aj tu na Slovensku. Z každej strany som počúvala, že tu to funguje inak a mám zabudnúť na takú starostlivosť ako vo Švajčiarsku, pretože naše zdravotníctvo je na úplne inej úrovni. Keďže som nemohla zmeniť fakt, že v nemocnici ma budú brať len ako ďalšiu rodičku a rutinné postupy ma neobídu, začala som hľadať niekoho, kto by mi pomohol zažiť pôrod aspoň z polovice taký krásny ako bol ten prvý.

            Dlho mi to netrvalo a našla som ju: "moju" dulu Mišku. Najprv som veľa čítala a písala si s babami, ktoré mali pri pôrode dulu a bola som očarená tým, ako dokáže jedna žena pri pôrode tak pomôcť, hoci nemôže zasahovať lekárom do ich práce. Zavolala som jej a dohodli sme si stretnutie u mňa doma. Po prvom stretnutí, ktoré trvalo cca 2 hodiny som vedela, že ona je ta pravá a inú hľadať nemusím. Vyžarovala z nej energia a z jej hlasu pokoj. Porozprávala mi čo je v jej náplni "práce", ako to chodí v nemocnici, kde som chcela rodiť, na čo všetko sa pripraviť. Aj keď mi sem-tam nahnala strach z praktík a rutinných postupov tu u nás, bola som rada, že viem do čoho idem a že tam na to nebudem sama. Manžel bol tiež rád, že bude s nami, nakoľko sa bál aj on sám. Do pôrodu sme sa stretli ešte niekoľkokrát.

            V deň pôrodu som bola na poradni, kde mi lekár povedal, že ak by som chcela, prepichne mi vodu a môžem ísť rodiť. No nechcela som nič súriť len preto, aby som to mala rýchlo za sebou. Užívala som si každý deň a čakala, kým sa môj drobček sám vypýta. Bol piatok a ja som mala celkom iné plány na víkend, než ležať na pôrodnej sále v bolestiach. S dulou som sa dohodla, že to necháme až po víkende.

            Stihla som kaderníčku, svadbu mojich kamarátov, užiť si krásnu nedeľu s rodinou a v pondelok ráno o 4hod to prišlo. Zobudila som sa na bolesť, ktorá nebola síce silná ale zato pravidelná. Po niekoľkých minútach mi odišla aj hlienová zátka. Mala prímes krvi, ktorej postupne pribúdalo. Zľakla som sa, či je všetko v poriadku. Zavolala som teda dule, keďže ona má pohotovosť dva týždne pred a dva týždne po termíne. Upokojila ma, že sa nič nedeje. Mám sa osprchovať a ak by sa mi to nepozdávalo, môžeme ísť.

Hodila som teda rýchlu sprchu a keďže krvácanie neprestalo, zobudila som manžela a šli sme do nemocnice. Dula vyrazila tiež a mali sme sa stretnúť na príjme. Tam však bola sestrička, ktorá akosi nerešpektovala, že chcem počkať na dulu a rýchlo ma vzala na vyšetrovňu. Keďže sme tam neprišli s dulou spolu, viac ju do vyšetrovne nepustili a manžela tiež nie. Zmocnil sa ma strach a beznádej z neznámeho.

Ľudze moji zlatí, čas tak rýchlo beži, že ani nevem jako a už sebe mi moja mamka začala dávať stravu jak pre dospelých. Akurát, že nemám zuby, nevem žuť, tak mi to mixuje dokopy.  No jako som hladný ta jem - nič nevravím. No aj tak moje najobľubenejše je to- to prso a v ňom mleko. Sa idem zošaliť za tým. Moja mamka je perfektná, ona nemá problém ma nakojiť nikde, napr. v skušacej kabínke v obchode s odevmi, v aute na parkovisku. Nedávno sme boli pozrec uja s rodinu v Uhrovci. Dali sme si výlet do ZOO Bojnice a moja mamka me nakrmila na najsamvyššom kopci Zoo pri výbehu jeleňof. Super výhľad. Som si to tam užil, najprf  trochu vzdelania, potom šlofík v kočíku, mleko na kopcu, som si odradosci aj kosti pri tom precáhol.

Ta jako zabudol som Vám povedac, že mamka mi zrobela perfektnu telocvičňu. Jakože som šikovný hej, tak už sa tam točím jak paragraf na každú stranu, furt. Me to moc baví, mamka , še šmeje, ale to preto , že ešče neve co ju se mňu čeká. Cha. 

Minule som spomínal, že rad hľadím do objektívu a aj na svet. To me furt baví. Najlepše na tom všetkom je, že pomaly ale isto už vem všetko chytac do tych mojich ruk , ta na co docáhnem ta to aj zeberem,alebo aspoň prstom pichnem. Nech je sranda.
Ta ja še nekedy citím jak na vystave a ja som jakože výstavný kus, tutaj boli pri nás tatova rodina. Oni si me položili do stredu na studnu, kolem mne posedali a postavali jak tote sudičky a furt ší me obzerali a tak furt dokola. Sem tam som im do teho zakričel nech majú radosť. Mali bo še furt na mne usmevali. Tak bacha vem jak na Vás dospelých.
Jako na to že mám len pár mesacof , tak si život uživám už na plne gule. Bol som už aj na svadbe na hrade a keďže už vem sedeť, hej jako už dobre. Tak som si to tam všetko pozrel , ľudze tancovali, pili, jedli, všetko možné, svetla boli, kopec hudby no paráda a všetko nahodené do gala. No jako aj mne mamka natahla do gala. Ja som tež pil- sice len mleko ale dobre som sebe dal do tela, jedol som aj pagáče- mi babka dala s dedom na čarno. Dobre boli, som si ich potom sam pchal do papule jak to rýchlo len šlo aš me mamka nevidzí. Uvidela... Ale nevadila še, ta pcham zas. Starala še o mne moja babina Miluška, tak ju mamina vola.
Pomaly, ale isto začínam še už stavať na svoje. Ma to veľa výhod, možem byc tam, kde ja chcem a robiť to co moja mamka nechce , aby šem robil. Ja mam z teho radosc, lebo objavujem a to me baví. Tutaj šem objavil knižnicu plnu knih. Paráda , všetky letali naokolo behem 5 minut, moja mamka mi to trochu pokazila, bo mi potom do teho trochu kričala. Nakonec o týžden se mňu vybabrala všetky knihy z dvoch dolných polic dale inde, kde už nedočahnem. Ajéjé.
No chodím teraz s moju sestru na prechádzky ona sebe me vezme s kočím hockde. Minule sme boli jakože na zmrzline ona sebe dala aj oplátku se zmrzlinu, mne povedala že ja šem malý ja možem iba oplátku. Neva zhrýzol som ju jak som mohol a ostatné som rozmrvil do kočíka jak še dalo. Mamka, še zas chytala za hlavu.
Mešace letia,  ani nevem jako šem z teho hotový, ja to furt pozorujem na šebe, jak my nohy rastu a vlasy, ešče cošikaj , ale to nevravím verejne, aby šče o mne nemysleli, že ja sprosťák šem. Ani še nechválim. Všetkých Vás zdravím. Nezabudnite sebe života uživac , lebo ja už sem začal a je to paráda. Nabudúce budze , z teho užívania jak som sebe dovolenkoval.  Jojo mace še načo tešic,.

Ps: komu sa lubi tak nech navrhne do vybrali sme : _) dakujem

Viac na :

http://mirarejdova.blogspot.sk/

Milé maminky. Rozhodla som sa podeliť s vami o môj zážitok z pôrodu. Bol to zážitok, na ktorý nikdy nezabudnem, zažitok plný emócií 🙂

Moje tehotenstvo prebiehalo celkom v poriadku, len mi občas kolísal tlak, no inak to bolo ukážkové tehotenstvo. Za celé tehotenstvo som pribrala 22 kilo a posledný mesiac bol naozaj na nevydržanie. Hýbanie sa mi robilo značné problémy a únava bola neopísateľná no spať mi samozrejme nešlo. Prehadzovala som sa z boka na bok s mega brušiskom v ktorom si močový mechúr s boxovacím vrecom zamieňala naša Bodka... Posledné dni ma jej pohyby boleli čoraz viac a bruško mi dopraskalo tak, že už asi nikdy v živote neoblečiem bikiny ☹ Keď som to prvý krát zbadala, plakala som dve hodiny vkuse.. no musela som sa s tým nakoniec zmieriť a na narodeniny očakávam darček v podobe poukazu na laserové ošetrenie strií 😀 😀

Posledné tri týždne som mávala pravidelných poslíčkov a už neraz sme stresovali, či to náhodou nie je ono... No ja som vedela, že ešte nie aj keď manžel pobehoval po dome ako zmyslou zbavený. Stresoval 😀 Dva týždne pred TP sme sa dozvedeli, že manželov kolega si berie dovolenku a manžel musí byť od 15.12. v práci. Termín som mala 13.12. Vychádzalo to, že keby som porodila na termín, tak nás domov z pôrodnice pustia až po 15stom a s Bodkou by som šla asi taxíkom ☹ čiže sme tomu malému zázraku v brušku dohovárali, aby sa na svet vypýtala do 10-teho. Skúšala som všetky možné babské rady na vyvolanie pôrodu, každý deň som sa čvachtala v horúcom kúpeli, pila som všetky možné čaje na urýchlenie pôrodu (čo pomhlo), jedla som ľanové semienka, na vianočných trhoch som si dala pohár vareného, s manželom sme experimentovali aj po nociach 😀 no nič nezaberalo... 9-teho som sa rozhodla pre ricínový kokteil. Kúpila som v lekárni ricínový olej a po dohode s lekárničkou a hebamme som si namiešala večer o pol šiestej ten zázračný nápoj. Samozrejme sa nič nedialo a s manželom sme teda riešili, ako sa dostanem domov z pôrodnice 😀

Až pokiaľ... ležala som pred telkou, manžel drvil na FB Candy Crush a mal posledné tri životy. Vraj dohrá a pôjdeme si ľahnúť 😀 a zrazu PUK. ako keby niekto prepichol balón. Postavila som sa a nič... no pre istotu som sa rozhodla ísť na WC skontroľovať situáciu. A vtedy zo mňa vytieklo asi 3dcl plodovej vody 🙂 takže bolo to jasné, kokteil predsa len zabral 🙂 zavolala som do pôrodnice, kde som ich oboznámila so situáciou. Pomaly mi začínali kontrakcie, ktoré sa s poslíčkami ani nedali porovnať. Môj streser manžel zrazu musel dohrať posledný život a až potom sme vyrazili do pôrodnice 😀 voda mi odtiekla presne o 23:10. Do pôrodnice sme prišli o 23:45.  Privítala ma hebamme, ktorá nás zaviedla na pôrodnú sálu. Doniesla mi tak minerálku, nejaké ovocie a hroznový cukor. potom ma napojila na CTG... kontrakcie boli stále pri príchode písalo na monitore intenzitu 90 a ku koncu CTG až 180. Nevedela som si predstaviť, že prídu ešte väčšie bolesti. Manžel stál celú dobu pri mne a držal ma za ruku. Hebamme mi vzala krv a ja som samozrejme žobrala po epidurálke. Povedala, že to zvládam skvelo a že epi by bola zbytočná, no dala mi nejaké čípky do konečníka proti bolesti a homeopatiká. Po CTG ma vyšetrila a povedala, že to vyzerá ešte na dlho, lebo som otvorená iba na 3cm. Pýtala sa ma, či chcem nejaké lieky na spánok, no kedže som sa cítila úplne fit, odmietla som. Bolo pol 1 a povedala, mi, že mi aspoň napustí vaňu, vraj mi to pomôže s bolesťami a aj s otváraním. Tak sme sa tam pekne v kľude rozprávali, pustila mi relaxačnú hudbu a ja som si pekne vegetila v horúcej vani 🙂 nechala nás s manželom o 01:15 samých s tým, že o hodinu ma príde skontroľovať. Vraj keby niečo máme zvoniť. S manželom sme sa rozprávali a predýchavali spoločne kontrakcie. Až keď zrazu som cítila, že malá už ide von. Rýchlo sme zvonili hebamme. Doteraz vidím s akým kľudom vošla do dverí a ja som kričala, že musím tlačiť, že ona už ide 😀 hebamme trhlo a rýchlosťou blesku bola pri mne 🙂 vraj už vidno hlavičku... na dve kontrakcie bola malinká vonku 😉 porodila som do vane a ani sme to vôbec neplánovali a takto to vyšlo 😉 bolo presne 01:44 keď sa narodila a ja som si ju vzala z tej vody na seba a svet sa v tom momente zastavil. Boli sme tam len ja a ona 🙂

najkrajší pocit na svete, držať v rukách to malé mrňo 🙂 ocino prestrihol pupočnú šnúru a ja s Bodkou sme sa presunuli na posteľ kde sme spolu ležali. Po hodinke ju pri mne odvážili a zmerali a dali naspäť prisať sa 🙂 trošku sme sa natrápili no nakoniec sa prisala. Nechali nás na sále do 9tej samých troch 🙂 užívali sme si ten náš poklad najkajší 😉 spinkala na maminke vkuse a ja som celú noc už oka nezažmúrila, lebo som sa musela pozerať na ten zázrak, ktorý bol taký krásny a nevinný 🙂 moje malé zlatíčko... najkrajšia veta, akú som kedy počula bola, keď prišla dr. a povedala, že naša Emily je zdravá a silná ženská.

Pôrod bol nádherný zážitok a popravde už sa teším na ďaľší 🙂 nemocnica bola skvelá, malinkú som mala celý čas pri sebe a hocikedy keď som si chcela oddýchnuť som ju mohla zaniesť sestričkám, Personál bol milý, jedlo vynikajúce nám nosili na izby 🙂 návštevy tiež chodili na izby a tie polohovateľné postele boli top 🙂 neviem ako sa rodí na Slovensku, no tu vo švajčiarsku bol pre mňa pôrod naozaj krásnym zážitkom a pobyt v nemocnici skvelým odreagovaním 🙂 teraz si s malinkou Bodinkou užívame každú spoločnú chvíľu a je nám super 🙂

Šťastné s veselé vianoce prajem všetkým mojím stálym aj novým zákazníčkam a ďakujem za spoluprácu a teším sa na Vás aj v budúcom roku 2015. Miša

Prajem vsetkym maminam a ich rodinam stastne a pozehnane vianoce☺

Rok 2014 bol na koníku ten najlepší, aký som doteraz zažil 🙂 Veľa sa toho zmenilo, veľa sme toho zažili a stránku posunuli zas o ďalší krok ďalej, aj vďaka vám. Čo všetko sa stalo?

Na koníku sa toho udialo mnoho a nedá sa spomenúť všetko. Veľa vecí je len drobných, veľa vecí sa dialo samých od seba a do veľa vecí sme nemuseli zasahovať. Práve to považujem za najvýraznejšiu zmenu na stránke, teda akési samospravovanie a vzájomné pomáhanie si a predchádzanie vzniku problémov.

Ďakujeme vám, že ste! Bez vás by koník nebol koníkom 🙂

Ambasádorka 

Modrý koník je unikátny priestor a rovnako unikátny prístup si zaslúži aj od nás 🙂 Jedným z NAJ výmyslov tohto roku je projekt Ambasádorka, ktorý začal byť koncom tohto roka realitou a budúci rok budete o ňom ešte veľa počuť. A ja verím, že aj veľa z vás bude novou ambasádorkou 🙂

Blokácie 

Navštív stránku a vyber si zo širokej ponuky tovaru🙂

www.dsstyle.eu

Pre začiatočníčky v nosení, čo si vyberajú svoju prvú (a zatiaľ jedinú) babyšatku.

Ak ste už dokonale zmotané z trhovej ponuky rôznych druhov babyšatiek, nosičov a nenosičov, prímesí, gramáží a farieb, dovoľte mi dať vám jednoduchý návod ako sa z toho vymotať. Alebo aspoň začať sa vymotávať, pred tým ako sa totálne namotáte 🙂

Začnime materiálom.

Keďže toto je článok pre začiatočníčky, úvodná rada znie: hľadajte celobavlnenú pevnú šatku. Nebudem rozpisovať prečo začať práve 100% bavlnou, jednoducho mi verte 🙂 A tiež mi verte, že pevná šatka je lepšia ako elastická aj v prípade, že sa chystáte nosiť novorodenca. 

Pokračujme cenou.

Pri babyšatkách väčšinou platí, že kvalita stúpa s cenou. Cena je teda veľmi dobrým ukazovateľom toho, ako sa vám nakoniec bude v šatke nosiť. Cena šatky však nemá žiadny vplyv na zdravotné hľadisko, teda ergonomickú polohu dieťaťa. Ergonomicky sa dá nosiť aj v obruse, a na druhej strane ani najdrahšia šatka sama o sebe nezaručuje, že dieťa v nej bude nosené správne.

Už je to aj mne samej smiešne, aké jednoduché projekty v poslednom čase robím. Stroj zapadá prachom a ja namiesto toho lepím. No ale nevadí, aspoň sa po prezretí mojich fotopostupov nemôže nikto vyhovárať, že nemá stroj a nevie šiť, lebo v tomto prípade to fakt nepotrebuje.

 Nápad na domčeky vznikol jednoducho, Mikuláš k nám priniesol dva domčeky s čokoládkami nemenovanej značky, a po ich rýchlom vyprázdnení mi ich bolo ľúto vyhodiť. Veď to poznáte : to sa určite bude hodiť, to sa zíde...Tak v tomto prípade áno, ako vidíte. Rozhodla som sa z nich urobiť malé domčúriky pre ešte menších trpaslíčkov, ktoré budú zútulňovať náš príbytok mihotavým svetielkom. Samozrejme, nedá sa použiť obyčajná sviečka, musíme použiť vymoženosti umelého charakteru ( LED).

Budeme potrebovať: domčeky z papiera (ak nemáte, vyrobte si 😉 ), vianočné látky - zvyšky ( ja som použila už tradične Copenhagen Print Factory), kúsok filcu, gombík na ozdobenie, sviečky, lepidlo, nožnice.

Postup:

1. Zalepíme otvory vzniknuté vyjedaním čokolády a vyrežeme otvor na sviečku

2. Pripravíme si látky - na prednú a zadnú časť - mali by prečnievať o cca 1cm z každej strany, strecha a boky domčeka - strihala som presne podľa veľkosti strechy a bokov cikcakovými nožnicami, filc použijeme na spodok-presne podľa obrysov spodku, z bielehonfilcu môžeme vyrobiť štíty

Chcel som, aby sme si počas vianočných sviatkov aj tu na koníku pripomínali narodenie Ježiška. Mal som pocit, že najviac nám ho pripomenú práve prvé momenty života našich deti. Je to predsa zázrak zrodenia.
Bol som úzasne prekvapený, keď som si prezeral vaše fotografie, je to skutočne zázračný moment.

V tichu si ho vychutnajte.

Šťastné a veselé Vianoce vám prajem.

Tri srdiečka s prianím Veselých Vianoc posielam mamičkám, ktorých fotky som vybral. Ďakujem vám.

Témou fotografii, ktoré môžete od dnes pridávať je: Rodinné Vianoce. Vyhodnocovať ju budem až po novom roku.

Pokojné a štedré Vianoce.

Idú Vianoce a to je čas pečenia koláčov. Vždy som zbožňovala tieto prípravy. U nás piekla moja babka a ja som jej pomáhala. Ok, skôr som jej „pomáhala“. Páčilo sa mi, že jej môžem pomáhať, páčilo sa mi ako vonia celý byt, ako sa u nej na balkóne hromadili napečené zásoby.

Obávam sa však, že moje deti tieto prírpavy zbožňovať nebudú. Môj veľmi ťažký materský limit je, že keď sa Miš rozhodne mi „pomáhať“, zatínam zuby. Keď počujem nadšené „Mami, budem ti pomáhať!“ alebo častejšie „JA! JA! JA to urobím!“ všetky chlpy sa mi postavia. Jedna vec je, že veci s ktorými mi pomáha, by som najradšej mala rýchlo za sebou. Jej zapojením sa sa činnosť nielen predĺži, ale aj skomplikuje. Skrátka nie som dosť trpezlivá, aby som sa s ňou vyhrajinkala, aby mohla, ja neviem, vysávať.

Druhá vec je, že špeciálne pečenie ma samu dosť baví, vždy si pri ňom oddýchnem. Na ručné práce moc nie som, ale toto mi ide. A aj preto sa mi tú činnosť nechce s nikým zdieľať.

ALE, keďže som akčná matka vedomá si svojich limitov (aspoň väčšiny), bojujem so sebou a tak Miš zapájam vždy keď chce. Zuby síce zatínam, ale pevne dúfam, že to zase až tak zo mňa nie je cítiť.

Naposledy keď sme piekli bol scenár dosť typický:

Miš celá nadšená, nevedela sa dočkať … totálne ničoho. Alebo všetkého. Kým som vybrala veci, ktoré sme potrebovali, už bola celá znechutená od sústavného čakania: „Mami, kedy už budeme piéécť?!“ Trpezlivo som jej vysvetlila, ako zakaždým, že si musíme pripraviť misy, múku, vajíčka („Ja! JA! Budem rozbíjať vajíčka!“). Vybrala som dózu s múkou a keď som sa otočila od chladničky, kde som hľadala vajíčka, Miš mala celú dlaň až po zápästie ponorenú v múke. Samozrejme, že keď ju vytiahla, zdvihol sa biely oblak. Prehltla som všetko možné čo sa mi dralo na jazyk, obmedzila som sa iba na konštatovanie, že to asi nebol najlepší nápad. Potom začala prekladať múku z dózy do misy. Po druhej lyžici sa už zase nevedela dočkať: „Mami, kedy už budeme PIECŤ?“ Biela cestička na stole ma už nevzrušuje. Vždy ju tam nájdem, už som vytrénovaná, otrlá matka.

Jedného dňa sa medzierkou díva myš na sedliaka so ženou ako rozbaľujú balíček. S hrôzou zistí, že je v ňom pasca na myši. Beží na dvor a kričí: „Pasca na myši, pasca na myši!“

Sliepka sa na ňu pozrie a hovorí: „Viem, že sa veľmi bojíš, ale nie je to môj problém, ja sa nemám čoho báť.“

Myš sa teda obrátila na prasa s tým istým: „Pasca na myši, pasca...“

Prasa zachrochtá a vraví: „Je mi to ľúto, ale mňa sa to netýka. No budem sa za teba modliť.“

Myš sa teda rozbehla za kravou a zasa: „Pasca na myši...“

Krava zabučí: „Pánabeka, myška, to je mi ľúto, ale nejde o moju kožu...“

No ľudkovia moji zlatí sa to pomaly blíži, za chviľu pol roka budem medzi Vami. Je to makačka.

Minule som Vám vravel, že musím pasť tote barany a kone , tak sa pomaly zlepšujem, už mám z toho aj nejaké tie svaly na rukách, jako spokojný som . Posúďte sami už mi to celkom fajno ide.

Pomaly som už jak vy - vidím konečne a je to paráda, som z toho aj fascinovaný aj zmetený, ale toľko vecí a blbostí jak ľudze majú a robia šem nemyslel , že v svojom živote uvidím. O niektorých ľudí mám aj strach bo robú hluposci. Pridu na to neskor, mňa len mrzí, že ja hoc šem malý to už vem teraz. Ale to nic, podstatné je, že ma všetci ľubia. Konečne priraďujem aj hlasy  obrazovým snímkam. Z niektorých snímok som takto šokovaný, jak ne vac.

Tutaj moja mamka si zas vymyslela, že už keď som 5 mesačný, jako čo by som nemohol aj vo vode žiť. Nechápem. Co ešte ma čeká ? Mám strach. Ale verím jej, že jej na mne záleží, že by me nevystavovala zbytočne probľemom. Tak ja takto mascím ve vani, najprv a potom v termále, tam je horko až sa mi guľky potia. 🙂 PS Furt všaje totu vodu slopem- pitný režim po mojom.

Jak som už spomýnal, som velice žadaný moju rodinu , ale aj nerodinu. Furt ma všetci bočkajú. Toto je moja segra mala nedávno narodeniny a ja šem ich prespal. To to mľeko som , z neho furt do spaňa. Aj keď už menej spím a vácej pozorujem, aby mi nič neuteklo, lebo verce mi je načo pozerac, hlavne veď tu všetci  okolo mňa pobehujú a furt daco robú. Co teľo robú, ja nechápem. Asi to chce čas. Jój som zabudol povedac, ta jako nevem či še mam chvalic s tým, ale no jako začal som šumne šlintac. Velice je to perfektné, furt šlintám, som furt mokrý a moja mamka me furt prezleka, ale už na to kapla dáva mi podbradníky. Ja sebe všetko musím pchac do papuľe, že vraj še to volá orálne spoznávanie šveta. No tak neznám ,ale ja si na tom uľetam. Najradšej pchám do papuľe cudze predmety a svoje nohy, ej velice eterické. Segra s Heňu mi vymesleli keli tomu jak voňajú moje nohy aj prezyfku, že fašireňa. Neznam co to je , asi daco dobre.

Prišol som aj na to, že nelen ze predu , ale aj zezadu som velice bohovy. Posúdťe sami. Baby potom nechcem Vás sklamať, ale jak mace záujem tak mušice počkať. Cošikaj , še my zas stalo z vlasami jak še menili, tak som aj vzadu trochu vyplešateľ z teho večného ležaňa.

Čo sa týka Vianočnej výzdoby, sú dva typy ľudí. No dobre, tak tri. Prvá skupinka vyzdobuje len čo sa začne zdecembrievať. No a tá druhá je rada, ak sa jej to podarí pár dní pred Vianocami prípadne rovno na Štedrý deň. Tretia skupina sa pýta: Vianočné čo? Skrátka sú to ignoranti výzdobní, čo akurát zaregistrovali, že na ulici je akosi viac svetielok.

Ak patríte do druhej skupiny, nebodaj si trúfate na vlastnoručne vyhotovenú výzdobu (nákup na sashe už aj tak nestihnete) a dostal sa k vám náhodou tento fotopostup, tak smelo do toho. Nebudem vás zdržiavať rečami, ideme nato.

Predpokladám, že máte doma aspoň približne vianočné látky, ak nemáte, nevadí, môžete robiť variácie "na dané téma". Viem si to predstaviť aj v tyrkysovom.

Moja dverová dekorácia má po dokončení rozmery 25 cm x 45 cm a potrebovala som na ňu toto:

❇ látky vianočné - 5 rôznych, navzájom ladiacich ( ja mám od Copenhagen Print Factory)

❇ filc - biely a malé kúsky červeného a zeleného

Otvárame nové centrá v Staré mesto a Petržálka (nájdete nás i v Ružinove) pre pohybovú aktivitu detí od 6 mesiacov do 3rokov a od 2,5roka do 6 rokov

Srdečne vás pozývame na naše nové hodiny:

- pohybová aktivita 

- montessori krúžok

- tvorivé dielne

- tanečná

Hovorí sa, že sme si vianoce posunuli o level vyššie a síce urobili sme z nich komerciu... Ako tak sledujem tento týždeň, povedala by som, že sme sa tento rok zase posunuli o level vyššie a urobili sme z nich dôvod na to, aby sme ospravedlnili našu sebeckosť, chamtivosť a neúctu k tradíciam...

Sebeckosť a chamtivosť:

Stála som v obchode s kočiarom pri sebe. Staršia pani pozerala bábiky v regáli, ktorý bol tak zaprataný tovarom, že dve by sme sa tam nezmestili... alebo ak chcete zmestili, ale dačo by sme zhodili... tak som čakala, kým si vyberie, aj keď ako mama dvoch malých detí nemám času nazvyš... zrazu sa tam prirútila ženská, div mi neprevrátila kočiar, normálne odstrčila tú pani a začala sa hrabať v regáloch... pani sa na mňa pozrela a zašepkala, že to sú teda spôsoby a vypočula si od tej ženskej prednášku, že to radšej nebudem opakovať. Ale ak takto hovorí doma pred deťmi, tak viem, prečo môj malý chodí zo škôlky s takými slovíčkami. A žiaľ toto nebol jediný prípad, ktorý som zažila pri vianočných nákupoch.

Neúcta k tradíciám:

Vianoce boli pre našich predkov "čas radosti, veselosti"... keďže my sme národ poetický a radi rýmujeme, čas radosti, veselosti sa časom zmenil na "čas radosti, hojnosti"... z určitého pohľadu to chápem... moja babička spomína, ako pred 80 a viac rokmi nemali veľa a boli veľmi chudobní, ale na vianoce sa jej otec snažil a pozháňal všeličo... že mali ako deti aj kokosový orech, ale iba na vianoce... z toho je jasné, že čas hojnosti naozaj na vianoce býval a "čas radosti, hojnosti" bol teda logickým následkom "času radosti, veselosti"... žiaľ dnes je čas hojnosti celý rok... obchody sú zásobené nadmieru a kto vie dobre pogazdovať s peniazmi, môže si všeličo kúpiť... a nemusia byť ani vianoce... a preto, že kedysi mávali na vianoce viac, máme pocit, že to tak na vianoce musí byť... je to vývoj, ktorý má logické zdôvodnenie... keď si to však uvedomíme, zistíme, že vianoce a komercia akosi nejdú k sebe, že by sme mali viac myslieť na naše kresťanské tradície... lebo môj malý prišiel zo škôlky s tým, že Ježiško neexistuje, je to iba socha v kostole a teda môže neposlúchať... má len 5 rokov... a materialistický prístup k vianociam ho práve obral o to čaro, na ktorom sme ešte my vyrastali... a ak mám povedať pravdu, ďalší level vianoc si už predstaviť neviem... alebo nechcem?

Získajte zľavu na akúkoľvek masku, kostým, či doplnok ešte jednoduchšie. Stačí zadať zľavový kupón "Vianoce2014" v pokladni pred odoslaním objednávky a automaticky získate zľavu 8%, ďalšie 3% získate ak ako spôsob platby vyberiete platbu kartou vopred cez ČSOB webpay platobnú bránu. Zľava je platná do 24.12.2014

Veronika má 10 rokov. Rada maľuje, vyrába rôzne sochy. Jediným rozdielom oproti ostatným deťom je, že nevidí. Oslepla, keď mala 3 roky. Rodina zažívala ťažké časy. Tým podľahla a rozpadla sa. Nakoniec sa mama s dcérou presťahovali do Bratislavy. Tam začala Veronika chodiť do špeciálnej školy, kde spoznala akademickú sochárku Elenu Károvú. Tá jej pomohla rozvíjať jej talent, aj vďaka projektu Darujem ti Tulipán, podporeného z Hodiny deťom. Tento rok, v rámci kampane Hodina deťom, sme na benefičnej aukcii dražili aj diela našich grantistov. Veronikine dielo Stádo (robila ho s ďalším dievčaťom z projektu Stankou) ocenili dražitelia na 300 €.

Projekt úspešne existuje už deviaty rok, od roku 2009 už celoročne v Klube Darujem ti tulipán v Bratislave, vlastnom priestore priamo v areáli, kde celoročne žijú deti s poruchami zraku.. Klub realizuje veľký počet rozmanitých aktivít. Po rokoch systematickej práce už vznikla skupina stále sa doplňujúcich „tulipánových detí“. Obľúbenosť projektu u detí a potreba ďalšieho systematického vedenia výnimočných talentov objavených medzi slabozrakými a nevidiacimi, je pre organizátora záväzkom i pre ďalšie obdobie. Hodnotná zbierka viac ako 350 umeleckých prác detí, sa pravidelne prezentuje na výstavách pre širokú verejnosť.

Aj toto bola ukážka jedného z projektov podporeného z minuloročnej Hodiny deťom. Ako na organizačnej úrovni, tak na úrovni osobitnej. Samotná Hodina deťom je jedinečná v tom, že z jej výťažku sa podporujú organizácie pracujúce s deťmi a pre deti. Takáto podpora má ďaleko väčší dosah ako priama podpora jednotlivcov. Ak jednotlivcovi darujete 500 €, pár týždňov z nich vyžije, kúpi si jedlo, oblečenie, lieky, ... Keď rovnakých 500 € venujete organizácii, ktorá sa stará o viacero podobných ľudí, vydrží fungovať rovnako dlho, no pomôže viacerým.

Za 15 rokov podporila Nadácia pre deti Slovenska z fondu Hodina deťom viac ako 1600 projektov v sume 4 645 544,23 EUR. V minulom roku to bolo 38 projektov v sume viac ako 150 tisíc EUR a priamy prínos z podporených aktivít malo viac ako 6 900 detí a mladých ľudí. Realizované projekty však majú ďalekosiahly dopad i na širšie komunity.

 Ako možno podporiť 16. ročník Hodiny deťom?

tina1982 rada varí, pečie i šije, vymyslela u nás vedomostnú súťaž o srdiečka, no mne je z koníka najviac známa svojími zážitkami s rodinkou. Pri ich čítaní sa vždy usmievam, zábavam a je mi dobre. Ešte zábavnejšie znela, keď sme sa stretli v Považskej Bystrici a chvíľu sa rozprávali. Náš rozhovor vychádza aj z tohto stretnutia, no pýtal som sa aj na to, čo má najradšej alebo ako sa zoznámila s manželom.

Koľko vtipných zážitkov sa ti denne prihodí?

Ja ani neviem, lebo niekedy je ich kopec a niekedy ani jeden. Ale mne sa to celý život akosi lepí na päty, tak ja ich mám, aj keď nechcem 😀 Ale väčšinou sú len náhodné.

Ako si sa zoznámila s manželom? Tiež z toho vznikol vtipný zážitok?

No tak tomuto veru neuveríš, ale my sme sa zoznámili u nás v dedine na Silvestra, ked išli na chatu ako skupinka oslavovať a zrovna zapadli autom medzi naším mostom a potokom v napadnutom snehu 😀 Už to bolo jasné znamenie. Môj nastávajúci manžel ešte do toho stratil kdesi mobil, tak sme ho v tom snehu spolu kutrali 😀 No a samozrejme, popri hľadaní sme kecali a hneď si aj padli do oka 😀

No tak to som naozaj nečakal 😀 Aj pri zoznamovaní s jeho rodičmi si zažila niečo špeciálne? 😀

Asi každý z nás si už počas svojho života povedal „kašlem na to“, telo by malo ísť do hrobu zhumplované... Napriek tomu nás všetkých spája 7 nepriestrelných motivácií, ktoré nás smerujú k tomu, aby sme kompletnej demolácii nášho tela zabránili.

#180411870 / gettyimages.com

1. Chcem vyzerať atraktívne

K peknej postave sa dá dopracovať aj bez nadmernej aktivity. Stačí si uvedomiť, že naše telo má rado rutinu:

• pravidelná strava

Pravidelný príjem potravy v množstvách  a druhoch adekvátnych aktivite, ktorú vykonávame nám pomôže naštartovať trávenie. Prispejeme tak nielen k tomu, aby sme nenaberali kilá navyše, ale aj aby nás netrápil žalúdok a črevá, či aby sme mali zdravšiu pokožku.

Tento týždeň sa môžete zapojiť do súťaže o exkluzívny pobyt v jednom z našich babyfriendly hotelov!

Pripravili sme pre Vás a Vaše deti jedinečné priestory detského MiniMe klubu, ktorý ako prvý otvárame v Hoteli Atrium vo Vysokých Tatrách.

Príďte si k nám oddýchnuť, o Vaše deti sa postarajú naši šikovný animátori spolu s kamarátom Skalkom zatiaľ čo vy si môžete vychutnať šálku vynikajúcej kávy. 

Priestor pre malých aj veľkých – ponúkame Vám množstvo príležitostí na zábavu, šport, kreativitu a oddych pre celú rodinu za každého počasia.  Chcete usporiadať naozaj nezabudnuteľnú oslavu? MineMe Vám ponúka jedinečné priestory pre tú najlepšiu detskú párty, oslavu narodenín alebo výnimočné rodinné stretnutie. Ponúkame Vám kompletný animátorský program či už vo vonkajších alebo vnútorných priestorov, zatiaľ čo Vy oddychujete a relaxujete o program pre Vaše deti sa postarajú naši šikovný animátori.

Dajte zbohom a telke, I-phonu,  či počítačom a odreagujte sa v našom MiniMe.

Pre malých, ale aj veľkých je určený priestor GAME ZONE, kde nájdete všetky moderné ale aj tradičné herné konzoly a zariadenia.

Banány
Napriek tomu, že kalorická hodnota banánov je vyššia než u iného ovocia, nemusíme ich z jedálničku úplne vylúčiť. Jeden banán obsahuje priemerne iba 380 KJ, čo je pre priemernú chudnúcu ženu asi len 6,3 % dennej energetickej potreby. Je preto napríklad výbornou desiatou. Banány ďalej obsahujú veľké množstvo minerálov – horčík – pre správnu činnosť svalov a nervov, železo, draslík (upravuje krvný tlak, prevencia aterosklerózy) a vitamínov – skupiny B, C,E, K a ďalšie. A v neposlednom rade obsahujú tryptofán – aminokyselinu, ktorú si telo dokáže premeniť na serotonín (nazývaný aj hormón šťastia a dobrej nálady). Navyše fytosteroly v banánoch bránia vstrebávaniu cholesterolu. Banány by sme ale kôli obsahu sacharidov mali skombinovať s trochou tuku (oriešky, semienka), aby sme znížili glykemický index a spomalili proces ukladania. Výhodu banánov nájdeme aj v ich praktickom balení, žiadne umývanie, krabičkovanie, stačí ošúpať. Zaujímavé je, že jedlá je aj šupka, konzumácia je však typická v iných krajinách sveta.

Grapefruit
Americkí vedci vypracovali veľmi zaujímavú štúdiu, kedy potkanom dali do klietky grapefruit. Potkany ktoré ovoniavali grepfruit schudli výrazne viac ako potkany, ktoré grep v klietke nemali. Výborné výsledky zaznamenala aj štúdia kedy ľudia konzumovali polovicu grepu pred každým hlavným jedlom. Testovaní priemere schudli 7,1 % ich pôvodnej hmotnosti za 14 týždňov. Naopak sa zistilo, že z kvetinových vôní sa priberá a víťazí vôňa levandule. Nezanedbateľný účinok má grep na odkyslenie tela. Veľmi dobre je ráno naštartovať trávenie grepom odšťaveným do vlažnej vody – variantom je aj citrónová voda, alebo si dať grep samotný. Telo, ktoré ma vyrovnané pH, chudne jednoduchšie. Pozor však na konzumáciu grepfruitu ak užívate lieky. Spomaľuje odbúravanie liekov z organizmu, čím sa zvyšuje ich účinnosť. Pozor najmä ak užívate lieky na zníženie hladiny cholesterolu, niektoré lieky znižujúce krvný tlak a ovplyvňujúce činnosť srdca, lieky na vredovú chorobu žalúdka , antibiotiká, cytostatiká alebo imunosupresíva, niektoré lieky proti bolesti.

Ananás
Vďaka obsahu enzýmu bromelaínu zľahka zrýchľuje metabolizmus (avšak len dočasne), ale nespaľuje tuky ako sa šíri rôznymi zdrojmi, ale naopak obsiahnutý enzým nám pomáha štiepiť bielkoviny. Okrem toho obsahuje vysoký obsah vitamínu C (112 g obsahuje až 50% dennej dávky) a vlákniny. Jedna šálka má približne len 320 KJ, zatiaľ čo šálka ľadovej kávy až 2280 KJ! Avšak vyhranená diéta, pri ktorej sa konzumuje iba ananás v rôznych podobách nie je vhodná. Napriek tomu že dochádza k váhovému úbytku, zmena nie je trvalá. Ananás je podobne ako banány výborným pomocníkom pri celkovej zmene životného štýlu. Pri kúpe správne dozretého ananásu sa spoľahnite na váš nos – ananás by mal mať výraznú vôňu avšak neplatí to pri uskladnení v chladničke.

V tomto prípade by bol na mieste expresívnejší výraz, ale hrám sa na dámu. Čo sa vlastne stalo: Nad Mišutkinými škôlkarskymi výstúpeniami visí nejaké prekliatie. Akože idú tie vianoce, mali v škôlke „Posedenie pri jedličke“ (Fakt sa to tak volá.).

Tentokrát som ostala nejaká pomýlená ja (zase raz). Vedela som, že bude, hovorili nám to na rodičovskom združení (aj rodičovské združenie sa stále volá rodičovské združenie), konkrétne, že 10.12. Tiež sa vtedy spomínalo, že všetky akcie nám pripomenú aj mailom.

Lenže nakoniec bola Miš toho 10.12. doma, pretože v škôlke mali odstávku elektriny. Mail o besiedke mi neprišiel a tak som vo štvrtok 11.12. ráno dumala, či sa bude besiedka konať alebo nie. Aj mi preblesklo mysľou, že by som ju asi pre istotu mala pekne obliecť, ale v rannom zhone mi to behom pár sekúnd úplne vyfučalo. Keď odchádzala, hovorila som si, že keby niečo, básničku vie.

No ale to, že nebola vypeknená, nebolo to najhoršie. Najhoršie bolo, že ja som jej vystúpenie nestihla. Nešla som z domu a úplne zle som si to naplánovala a vyhradila som si na cestu z centra mesta 15 minút. Samozrejme že, v poobednej špičke čisté sci-fi. Tak som teda ďalších 15 minút (čo je prakticky trvanie celej akcie) meškala a akurát som stihla nástup prvákov základnej školy, ktorí vystupovali po škôlkaroch.

Čo vám budem hovoriť? Nielenže sa hanbím, navyše som o sebe presvedčená, že som matka vhodná akurát do smetí. Je mi to neskutočne ľúto. Nebola teda pekne oblečená. Naštastie ju pani učiteľky prezliekli do čistých vecí, pretože tie z rána neprežili výtvarnú a ešte ju aj pekne ju učesali. Básničku vedela. Videla som to na videu, ktoré mi poslala spolumamina z škôlky (strašná hanba.) Veľké šťastie, že jej dieťa stálo vedľa môjho a tak som to celé videla aspoň takto.

Po ceste domov som znova dumala, ako vyzistiť rozsah škôd a nepritom nespôsobiť nejaké ďalšie. Miš vyzerala, že ju to nejak extra nezobralo. Viac ju trápilo, že hračky, ktoré si škôlkari našli pod tou jedličkou, musia ostať v škôlke (konkrétne šlo o jedného čierneho koníka). Zdanlivo vyzerala, že sa nič nedeje, ale ona sa väčšinou zaobíde bez nejakých emocionálnych prejavov. Nič extra som však nevymyslela, tak som jej aspoň za seba povedala, ako ma to strašne mrzí. Ona to zase prešla tým svojím stoickým pokojom, takže vlastne neviem, či ju to trápi alebo nie. Už som sa v tom však nechcela rýpať.

Rozprávač: Je tichá vianočná noc. Za oknami nežne a pomaly padajú snehové vločky do bielej periny.

Detské očká už dávno zaspali. Niektoré dostali svoje darčeky už večer po štedrovečernej večeri, no niektorým prídu darčeky až ráno, keď sa zobudia. Vianočný stromček krásne žiari a v krbe dohorieva posledné polienko. Vtom, akoby nejakým zázrakom, sa pred krbom zjavil Mikuláš. Niekde ho volajú aj Santa Claus či Dedo Mráz. Oprášil svoj žiarivo červený kabátik. Začal potichučky vyberať krásne zabalené darčeky zo svojho zázračného vreca a pomaly ich kládol pod stromček. Ako ich tam ukladal, zrazu.... niečo zbadal pohnúť sa pod stromčekom z druhej strany. Preľakol sa tak, až odskočil od stromčeka, ktorý jemne zazvonil ako rolnička.... 

Mikuláš: Ho, ho, ho, ktože ma to tu straší? Ja už som starý muž, musím si dávať pozor na svoje srdce.

Neznámy: Ale Mikuláš, čo to vravíš.  Vďaka svojej láske k celému svetu a štedrosti  máš srdce tak veľké a silné, že bude biť večnosť. A prepáč, nechcel som ťa vystrašiť, nevšimol som si,  že si prišiel. Vieš byť tichý ako tie vločky, čo dopadajú na sneh.

Mikuláš: No a kto si ty? Čo nevieš, že teraz má každý spať, aby som mal ja dosť času prekvapiť všetky deti na zemi?

Neznámy: Ja tiež chodím tešiť ľudí v tento deň. Dnes mám narodeniny, a oslavujem ich tak, že obdarovávam iných. Najviac ma teší vidieť, ako sa ľudia radujú z mojich darov. Pre mňa je to ten najkrajší dar. Pretože čím viac dávam, tým viac dostávam.