Na napísanie svojho pôrodného príbehu sa chystám odkedy sa mi narodila krpaňa, ale nejako som si na to ani po skoro 2 rokoch nenašla čas. Ale určite ho napíšem, pretože chcem ukázať, že porodiť sa dá aj inak - s iným prístupom a bez ohrozenia dieťaťa. Rodila som v klasickej malej štátnej nemocnici v Melku v Rakúsku. Ale k samotnému pôrodu sa dostanem v inom článku.

Teraz by som sa rada venovala niečomu inému...

Včera vysielali prvú časť Babyboomu a samozrejme, že to vyvolalo zaujímavé diskusie a názory. Aké boli moje očakávania od tejto relácie v čase, keď som sa dozvedela, že niečo také sa bude nakrúcať? 

V prvom rade som očakávala, že keď už ide nemocnica do telky, tak že bude prístup iný, že budú chcieť ukázať, že naozaj sú medzi top pôrodnicami a idú v šľapajách súčasných trendov, t.j. preferencia prirodzených pôrodov. Pod pojmom "prirodzený pôrod" chápem nie iba vaginálny, ale pôrod, ktorý ak nevyžaduje zásahy, tak sa necháva plynúť svojim tempom. Keď som však uvidela ukážky, bolo mi jasné, že to teda do prirodzených pôrodov bude mať ďaleko...

Počas samotného pozerania som bola zdesenejšia a zdesenejšia. Prečo? Pretože mi to prišlo ako mučiareň. S výnimkou jednej ženy, ktorá musela podstúpiť cisársky, šli rodiť všetky vaginálne. Čo ma však začalo desiť už od začiatku? Úplne som bola zhrozená z toho, že počas prvej doby pôrodnej, sa prvá alebo druhá rodička nachádzala na izbe alebo vzdychárni, kde mala priestor tak možno 2 m2. Pretože tam boli 2 postele a až 1 fitlopta... Manžel sa jej síce snažil pomôcť, ale nemal ani páru o tom, čo vlastne má robiť a verím, že pre neho to bolo šialené utrpenie sledovať svoju ženu ako sa snaží predýchavať a on jej nevie pomocť. Samozrejme, je stále lepšie ak niekto pri tej žene je ako keby tam mala byť sama. Párová príprava na pôrod by pomohla aj oteckovi, ktorý by vedel ako možno trochu utlmiť bolesť - endorfíny sú neuveriteľne silné a dokážu zázraky... Len ich treba vedieť naštartovať. 

O indukovanom tlačení sa vyjadrovať nejdem, pretože toto ma neprekvapilo, je to holý fakt, ktorý sa nezmení asi ani o 150 rokov... Jediné čo vôbec nedokážem pochopiť je ako môže doktor, resp. sestrička vedieť a hovoriť, kedy má žena tlačiť a riadi jej to... Rodička na pásoch nie je, takže oni nemajú ako sledovať kontrakcie. Jediný, kto má prehľad o tom, kedy kontrakcia je a kedy nie, je žena. Jedine ona môže určovať to, kedy bude tlačiť a kedy nie. Pretože ten, kto rodí je žena a nie lekár alebo sestrička. Ale pokiaľ si to neuvedomia ženy a aj lekári, tak sa stále nič na tom všetkom nebude meniť. Ja som počas samotného pôrodu mala kontrakcie v rozmedzí 5 minút. Vždy mi hebamme (sestrička) prízvukovala, že mimo kontrakcií nemá zmysel tlačiť - mala pravdu, skúšala som to a nepomohlo to. Vôbec nič sa nezmenilo. Je síce pravda, že malú som "nevytlačila" na 2 3 zatlačenia, ale možno na 200. 
Ďalšou vecou, ktorá ma tiež veľmi neprekvapila, ale veľmi som v to dúfala je výber polohy, resp. nemožnosť sa slobodne rozhodnúť pre polohu. Absolútne nechápem ten prístup rodenia v ľahu s nohami dohora. Argument, aby doktor vedel zasiahnuť, keď sa niečo začne komplikovať je totálne chabý. Pretože ak by aj k nejakým komplikáciam došlo a je potrebné spraviť cisársky, tak síce ide o minúty, ale ani akútnu sekciu nevedia spraviť za 20 sekúnd. Žiadna nemocnica nemá anesteziológa prítomného na sále, žiadny lekár nie je dopredu prichystaný na akútnu sekciu. Ženu tiež musia pripraviť - asi cievkovanie, kompresné pančuchy a neviem čo ďalšie. Čiže sa pohybujeme v pár minútach. Žena sa napr. z polohy na 4 alebo hociktorej inej dokáže na kozu vyštverať za minútu a aj to je tam ešte rezerva.

Strava ovplyvňuje vývin potomstva natoľko, že naň môže mať celoživotné biologické následky. Vyplýva to z prieskumu vedcov z Imperial College, ktorý zverejnili vo vedeckej publikácii Cell Reports.

Londýnski vedci zistili, že keď kŕmili myši stravou chudobnou na proteíny, u ich mláďat to ovplyvnilo gény, podstatné pre ich rast. Myšiam podávali takúto stravu pred graviditou, po nej a počas laktácie. Ich mláďatá potom kŕmili bežnou stravou. Keď dospeli, vedci zistili, že samčekovia, ktorý matky mali nevhodnú stravu, sú tučnejší, majú pomalšie spaľovanie a úzkostné správanie.

“Boli sme prekvapení, že sa zmena jedálnička dokázala natrvalo vpísať do génov. Tento výskum naznačuje, že počas gravidity existuje určité 'okno zraniteľnosti', kedy strava môže skutočne vplývať na gény potomkov do takej miery, že je to už na celý život,” povedala profesorka Amanda Fisherová. Podľa jej slov je dobrou správou, že výskum ukázal, že týmto zmenám je možné zabrániť normálnou stravou.

Vedecký tím chce vo svojom výskume pokračovať a zistiť, či tieto nové poznatky platia aj u ľudí. Ale načo riskovať? Veď zdravo sa stravovať nie je až také zložité! 

"Slasť na tanieri, horor v bruchu!" Aj takto takto by sme niekedy mohli pomenovať stav, keď niečo zjeme a nie je nám práve najlepšie.

Aj vy sa veľmi často stretávate s tým, že vám "niečo" je - bolesť hlavy, kĺbov, ste unavené, neviete schudnúť hoci sa správne stravujete, zrazu máte akné a pod. - a neviete toto "niečo" definovať? Vtedy sa zamýšľate nad tým: "Odkiaľ to je prečo to je, čo to spôsobuje?".

Jednou z možných príčin môže byť potravinová intolerancia. Tá sa v populácii vyskytuje v poslednom čase pomerne často. V odborných publikáciách sa udáva, že 20-60% ľudí má potravinovú intoleranciu. Tú si však veľmi často zamieňame s alergiou, na ktorú trpí len 2-4% dospelých a takmer 8% detí. A čo to vlastne tá potravinová intolerancia je?

Často sa potravinovej intolerancii hovorí aj pseudoalergia. Veľmi rada sa maskuje za iné problémy, chronické ochorenia a lekári klasickej medicíny sa ňou veľmi nezaoberajú. Veľmi často sa stáva, ze sa nevieme dopátrať, aký je náš skutočný problém. Roky sme liečení na príznaky tej ktorej choroby, ale nie je riešená samotná príčina. A pritom pomoc je na dosah. Stačí z jedálnička odstrániť "škodlivú potravinu", ktorá je spúšťačom potravinovej intolerancie.

Zdá sa to jednoduché a podľa vlastných skúseností môžem povedať, že to aj jednoduché je.  Dnešný trh ponúka niekoľko možností, ako sa jednoducho otestovať a prísť na koreň problému. Stačí si zadovážiť test na potravinovú intoleranciu a buď v pohodlí domova formou samodiagnostického testu alebo zaslaním vzorky kapilárnej krvi do laboratória formou laboratórneho testu vykonať test.

Pomocou testu sa dá zistiť alergická reakcia typu III tiež známa ako potravinová intolerancia. Táto reakcia je typická pre produkciu IgG protilátok a postupným vytváraním antigén-protilátkových komplexov - zhlukov, ktoré môžu  spôsobovať chornické zápaly, bolesti a iné zdravotné problémy. Sú tiež  zodpovedné za oneskorený nástup symptómov, ktoré sa môžu prejaviť o niekoľko hodín či dní po konzumácii problematickej potraviny.

Určite ste sa už aspoň raz v živote stretli s touto rastlinkou, ktorá sa niekedy volá aj strom peňazí. Nazvali ju tak ľudia, pretože jej listy im pripomínali hrúbku okrúhlych mincí. Obsahujú veľké množstvo šťavy, no o jej vlastnostiach vie len málokto. Povieme vám, ako si z izbovej rastliny urobíte skutočnú medicínu.

Najskôr vás musíme upozorniť, že listy tučnolistu okrem užitočných látok obsahujú aj arzén. Preto by sa pri vnútornom požití malo dávať pozor na správne dávkovanie.

Využitie tučnolistu

1. Pri vzniknutom herpese na ústach si natierajte postihnuté miesto šťavou z tučnolistu každých 30 minút. Inou alternatívou je priloženie si obkladu namočeného v jeho šťave a zalepenie náplasťou, najlepšie pred spaním.
2. Ak sa chcete rýchlo zotaviť po angíne, je potrebné, aby ste si vytlačili šťavu z 10-ich listov a rozriedili ju v pohári s vodou. Týmto roztokom si vykloktajte hrdlo 3x denne.

3. Pri artróze kĺbov sa odporúča pred spaním potrieť si miesta šťavou z 10-15 listov.

4. Ak máte problémy s hemoroidmi, priložte si na postihnutú oblasť rozrezaný list.