Možno sa niekto bude smiať, iný sa bude diviť. Ale áno. Som šťastná a hrdá, že som slovenka a žijem na Slovensku...  A to nie hocikde, ale ďaleko v kraji vychádzajúceho slnka na samom východe našej republiky.

Viete, mala som možnosť žiť vo svete. Niekoľko mesiacov som pracovala v Londýne, niekoľko pracovala ako stážistka v Prahe v eventovej spoločnosti a pracovala som aj vo veľkých mestách na Slovensku. A áno vďaka svojmu zameraniu na marketing som si myslela, že budem pracovať a žiť minimálne v metropole východného slovenska v Košičiach, alebo budem musieť ísť ďalej. 

Šťastie mi však spadlo do dlaní a to priamo na úrade práce v mojom rodnom meste. A tak sa stalo, že som začala pracovať pre malú rodinnú firmu, z ktorej sa časom aj vďaka mojej práci vyvinula medzinárodná firma s viac ako 50timi e-shopmi v momentálne 13tich krajinách Európy. A pokiaľ viem, rastieme ďalej. Minulý rok síce bezo mňa, keďže som na materskej, ale čoskoro sa vrátim späť. 

Rozhodnutie zostať som však nevidela v nečakanom úspechu spoločnosti. Bolo za tým niečo viac. Jedným z dôvodov bolo, prekvapivo, stretnutie s mojím manželom. Veď čo by to bolo za happy story bez lásky. Rozhodnutie zostať sme však urobili spoločne, a to aj navzdory tomu, že sme zvažovali možné presťahovanie sa za prácou do veľkých miest.

Manžel nenavštívil a nežil na toľkých miestach ako ja, a preto ho aj lákali možné nové dobrodružstvá, ale ja som si z ciest priniesla len zhon a nervozitu. Doma som našla pokoj, svoje miesto, bezpečie. Neťahalo ma to viac do sveta, kde sa každý naháňa za kariérou, kde sa ešte len v 30tke rozmýšľa nad sobášom a dieťa prichádza na rad až po tomto veku. Každý má svoje prirority a ja som si v danom čase musela vybrať.

Vybrala som si. Vybrala som si rodný kraj, domov, rodinu a šťastie z toho čo mám. Nepotrebujem výlety do Dubaja a nákupy v Londýne. Neťahalo ma robiť au pair v Amerike zatiaľ čo som doma vyštudovala Univerzitu. Chcela som si niečo vybudovať tu a a s hrdosťou tak ukázať svetu, že sa má čo učiť, a že šťastie máme častokrát pod nosom.

Říká se, že dnešní děti vůbec nevědí, co znamená slovíčko NE. Podle nás je to však právě naopak, slovo ne znají velmi dobře. Je dokonce možné, že slovo NE při výchově svých dětí používáme nejčastěji.

Neběhej, nesedej si, nekřič, nebreč, nebijte se, nenadávej, neházej s tím, nedávej to tady, nešahej na to, nedávej to do pusy, neskákej a podobně. Během dne slovo NE použijete opravdu mnohokrát. Je paradox, že čím víc říkáte ne, tím méně funguje. Nebo také nemusí fungovat vůbec.

Děti jsou alergické na slovo NE

V jedné chvíli se děti stávají odolnými ke slovíčku NE. Jako by byly hluché a slepé, neposlouchají,nedělají to, co my chceme. Jakoby se u nich vyskytovala alergie na slovo NE. Co v takovém případě dělat? Jak s dětmi mluvit, aby nás poslouchaly?

1. Řekněte NE jinak!

Slovo NE má ty nejlepší účinky, když jej používáte jako šafránu. Tedy s ním šetříte. Používáte-li ne v každé větě, pak jde kamsi do ztracena. Mnohdy bychom mohli naše příkazy a prosby říci jinak, bez slovíčka ne. Místo „neběhej“ můžete říci „jdi pomalu“.

Ahojte žienky 

Písanie článkov ,opisovanie tehotenstva,či iné podobné litania mi prišli vždy trápne. Neviem prečo,ale toto mi nedalo...Chcem len dostať konečne zo seba tie zastrasujuce myšlienky,ktoré má dlhšiu dobu zuuzovali... alebo sak nemám čo robiť,som na materskej 🙂Chcem aspoň pre svoj lepší pocit opísať v skratke tehotenstvo a v skratke pôrod.

Mám dvoch syncekov,prvý Samko ,sa narodil v roku 2014,má už dva a pol roka.Porod bol no ako prvorodicka.Hrozny dlhý bolestivý.Neotvarala som sa ,pichanie oxytocínu,vyvolavacky, prepichovanie vody,a nakoniec vytlačenie z brucha sestrou . 22hodin =22h strachu . Ale prežili sme ,sak čo 🙂 

Keď sme zistili , že čakáme druhé bábätko,tešili sme sa.Velmi.Vravim si,veď koľko žien nemôže otehotnieť,alebo tehotenstvo= najkrajšie obdobie ženy , tehotenstvo je krásne, A takéto frázy podobného typu.No opak bol pravdou . Nečakajte nejaké horibilné scenáre, ale aj tak . Pre mňa to zrovna najkrajšie obdobie určite nebolo.Takze,prvé výsledky ,odber krvi za prvy trimester boli dobre. Myslím že tam sa nič moc nezistuje.Druhy trimester , zistená anemia ,ok lieky hneď predpísané.Geneticke testy,výsledok Downov syndróm 1:90 ...Zase...Pri prvom bábätku 1:30.tu sme šli na odber plodovej vody,pri druhom už som sa bála.tak sme sa objednali na geneticky ultrazvuk do Žiliny špeciálny,podrobný...Lekár nevidel nič podozrivé,nič čo by tomu nasvedčovalo...Tak sme sa upokojili...Ešte sme boli aj na Tom morfologickom či ako sa to nazýva čo je povinný pre 20 TT všetko ok.Medzicasom kontroly na endokrinologii,lebo pri prvom mi zistili zníženú funkciu štítnej žľazy...A poradne...Obávali sme sa či nebudeme mať toho downa, aj na 4D sme boli a dobre ,nevidel nikto nič.Zabudla som že v druhom trimestri som dva krát ochorela,a dostala stafylokoka.manzel bol na infekčnom,syn tiež chorý,a doma sme sa nemohli zbaviť choroby ani za pána 🙂 tak keď ma chytila horúčka,skoro 40 ka ležala som ako mŕtva,chrípka či angína prešla po 2 týždňoch,keďže som nemohla skoro žiadne lieky.☹ Od 15 TT som začala chodiť na tehustretka,ktoré organizovala Zdenka Hanušova. Bol to kurz ako sa pripraviť na pôrod,ako zvládnuť dojčenie a ako "prežiť"kontrakcie a všetko čo stým súvisí.... Jednoducho som si povedala že sa musím pripraviť aby to nedopadlo ako prvý krát! A zato dodnes ďakujem Zdenke , ktorá ma sprevádzala počas tehotenstva počas pôrodu,i po ňom.Bola to moja dula,ktorú som si volala k pôrodu . Ale o tom neskôr. Mno skončili sme tým 20 TT a ultravukmi.V 31 TT mi lekár robil sono.Kontrolné alebo aké,či je všetko ok,ako je bábo otočené..A atď...Bolo to v rámci poradne. Zistil nám,že bábätko má v brušku nejakú tekutinu ,nezodpovedá rozmerom,a niečo sa mu tam nepozdáva. Urgentne nás odporučil na sono v cegyse v tn.tam lepšie vybavenie,lekár skonštatoval to isté.Babatko má v brušku neznámu tekutinu , nevie určiť presne čo to znamená! Možno mu dobre netravi a po narodení bude potrebovať špeciálnu diétu,nestiepia mu enzýmy alebo čosi také.mozno mu zlyháva nejaký orgán,a možno má problémy so srdiečkom .Bohvie! Odporučanie buď súkromný lekár v Martine ,alebo nemocnica Kramáre.kde sa nedá počas dňa dovolať,iba ráno medzi 7-8 h ak vám to zdvihnú.?!?!? Bolo mi hrozne,chcelo sa mi plakať každý deň ☹ po tom 30 týždni už som nevládala,doma 1,5 ročný syn,a do toho obrovské brucho ,a samé problémy.bolo to dosť psychicky náročné.len v skratke.na vyšetrení na kramaroch sme boli asi tri krát , ultrazvuk ukazoval nadrozmerné veľkosti ,ktoré absolútne nesúhlasili s tabuľkami.mali sme väčšie množstvo plodovej vody ako má byť,a samozrejme tu vodu či tekutinu v brušku.ascites plodu,tak isto že bábätko je opuchnuté...Lekár mi vravel,že naozaj nevie ako to dopadne stymto tehotenstvom.Mozno bude cisár! Nariadil hospitalizáciu,pozorovanie,odbery krvi,v podstate nezistili nič podstatné,len že som prekonala infekciu, pravdepodobne keď som bola chorá...Začali sme chodiť na vyšetrenie srdiečka,kde nám ukazovalo že má babatko zväčšenú pravú komoru ale nemalo by to byť nič vážne.Kardio bola kontrola opäť o 3 týždne .tieto cesty na Kramáre ma vycerpavali! Bolo mi vždy zle,bolo leto,horúčavy a stále cesta Nemšová (Trenčín) -Bratislava .V 35 TT si len tak v auguste cestovať.V 36 TT tekutina zmizla,jediná pozitívna správa za posledné obdobie.v37 som bola hospitalizovaná v trenčianskej nemocnici pre predkolapsovy stav ,zase som si polezala 3 dni v nemocnici,už asi z vyčerpania.Nakoniec som kvôli týmto zisteniam chodila do rizikovej poradne,už mesiac pred pôrodom,neskôr do normálnej ale v nemocnici.... aby sme boli sledovaní.Maly Adamko sa narodil povedzme na "čas"pol hodinku po termíne.V deň pôrodu som mala poslednú poradňu ,prišla som domov,ešte som si oddýchla,pospala na obed ...Ako nemocnica už poradňa na príjme,celé doobedie hrôza des....Večer sa u mňa objavilo spinenie...Volám Zdenke mojej dule,že čo čo čo mám robiť.Pokial niesu pravidelne kontrakcie,tak nič, nariadila mi oddych a kúpeľ ,tak som aj spravila.nic sa v podstate nedialo,tak som si išla ľahnúť.uz som zaspavala...Keď zrazu puk,praskla mi voda.a nabehli také tri pravidelne kontrakcie.po 10 minút.zdenka už bola na ceste ku nám,manžel ju čakal.Vedela som že táto žena mi pomôže,jej snaha pomáhať druhým je neskutočná!!!! Predychavali sme si pekne domka v teplucku kontrakcie,dávala mi masáž chrbta,podávala homeopatiu.Musim spomenúť že som sa poctivo pripravovala na tento deň D.Chodila som na kurz,stretla a zajdnala si zdenku a riadila sa jej pokynmi.Pila cajiky(ostruzinu malinovú a alchemilku),cvičila s epinom,užívala homeopatiu...Všetko! Kontrakcie sa stupňovali.Boli 7 minútové,zrazu 4 minútové..A už sme vyrážali do nemocnice.Dosť sme mali naponáhlo 🙂 v aute už pomaly 3 minútové.Ked sme dorazili ,išlo to rýchlo.Na prijme som sa prezliekla,hore má vyšetril lekár,bola som už otvorená na 7 cm,ale ešte pichol vodu raz.A išla som na sal.Dychala a tlačila a dýchala a tlačila, samozrejme len so zdenkinou pomocou 🙂 Počúvala som len ju 🙂 Zrazu to išlo same.Malý sa pýtal,a na pár supov bol vonku.Bez nastrihu,bez akýchkoľvek "liekov" či vyvolavaciek. Príchod do nemocnice 11:35h a Adamko sa narodil 0:30h.Stym že na sále sme mohli byť od tej pol noci cca plus mínus 🙂 Konečne som si všetko pamätala,nestratila toľko krvi ako pri prvom ,i keď má natrhol na 4 stehy...pretozeeee bol veľký.Adamko mal 4670g a 55 cm.ano pre mňa utlejsiu ženu ,obor.🙂 Keď má dosili,priniesli,vychutnali sme si bonding.Babatko sa krásne prisalo, a papal hneď.Zdenka nám pomohla.Vyuzili sme čas ,čo sme mohli byť na sále a potom ma previezli na izbu.

Adamko sa narodil úplne zdravý,boli sme v pôrodnici o dva dni dlhšie,ale len kvôli jeho pozorovaniu.Brali mu každý deň krv ,robili všetky možné vyšetrenia, množstvo ultrazvukov a sono každý deň.ci už srdiečka,hlavičky,bruška ,orgánov jednoducho dopodrobna.Je zdravý krásny a robí nám veľku radosť. A má už 4,5 mesiaca.Aj takto sa chcem poďakovať žene bez ktorej by to bohvie ako dopadlo Zdenci ďakujem :-*A samozrejme aj môjmu manželovi ktorý stál pri mne v týchto chvíľach,a bol so mnou pri oboch pôrodoch 🙂 Ako muž to prežil :-* muck . Ďakujeme aj keď takto neskôr,za ochotu, za pomoc a znalosť ,dobrú pozitívnu energiu a podporu. Monika 

Parental Advisory: Vraj nemôžem pridávať iba linky na môj blog, tak teda využijem pradávne šifrovacie zaklínadlá ctrl+C a ctrl+V a link vám pridám na koniec. Ešte upozornenie: ak niekoho článok poburuje, odporúčam ctrl+ignore alebo ísť sa naobedovať.. Ja som mešuge a iná už nebudem a píšem ako mi prsty po klávesnici klikajú.. 😉 Tak teda copy/ paste:

Dlho tu nič nepribudlo, však! Nikto neumrel, nič sa nestalo, nebola som brutálne zaneprázdnená, chorá ani nič. To preto, že som teraz iLucka a väčšinu svojho času "online" sa hrám na iPade a nechce sa mi vyťahovať noutbúk. A písať na iHocičom je ako za trest, lebo mám moc tlsté prsty na tie malé písmenká.. 
Pár týždňov dozadu dzecko oslávilo svoje druhé narodeniny. Vďaka skype-u sa zúčastnila aj rodina - teda babky a dedovia a tetky a ujovia.. Ale netrebalo vyvárať, vypekať ani nič extra špeciál, tak bola oslava taká obyč, asi ešte obyčajnejšia ako minulý rok. A mal všetko rovnako na háku ako minulý rok. Ale zjedol tortu! Wohooo, sladkosť. Anyway, nie o tom som chcela.
Keď dieťa tu v DE dovŕši dva roky, ide sa na Untersuchung k pediatričke. Aj sme šli. Vyfasovali sme exkluzívny čas 12:00, kedy dzecko väčšinou spí alebo už začína byť odporný, lebo je unavený. Čiže sme sa aj s mandželisom tešili vopred. Aj "zrobil" šouku, a sestrička potom poznamenala, že nabudúce si máme pýtať iný čas. Lebo naposledy mi ten čas iba sucho neoznámila a nezložila, ale no dobre, v lete budem priebojnejšia a vypýtam si 8:00! No a čo že ordinujú od 9! Muhahaaa..
Dzecko má paniku z lekárov, aj keď nie je unavený. Netuším prečo, nikdy mu nikto nič zlé nespravil, ale v momente, ako vojdeme z čakárne do ordinácie, spustí srdcervúci plač a reve až kým nevychádzame z budovy. Tento krát sme hneď po príchode dostali tri A4 na vyplnenie a tak sme vypĺňali. Ako spí, koľko krát sa za noc budí, či je všetko, kadí do plienok, interaguje s inými deťmi, rozpráva.. Pri poslednom spomenutom sme sa celkom pobavili, lebo na jednej A4 boli vymenované rôzne slová, cca. 20-30 a mali sme zakrúžkovať, ktoré zo slov hovorí a používa. A keďže tam nebolo mama ani brm ani rôzne zvieracie zvuky, odovzdali sme túto A4 bez jedinej čiarky.. No, tak sme vošli dnu, dzecko rev, merali mu tlak, tak ten bol pochopiteľne vysoký.. Potom si dovolili odvážiť a zmerať ho (vraj máme doma 3-4 ročné dieťa, hahaha), a potom chceli testovať rôzne veci, napr. nech ukáže žirafu.. Vtedy som trošku zamrzla, lebo žirafa nie je v ani jednej knižke a celkovo jednoduchšie by bolo, keby mala katalóg autoznačiek a opýtala sa, ktoré z toho je Volkswagen.. Ale našťastie mal na výber iba medzi slonom a žirafou, a asi skôr náhodou drbol po hlave žirafe. 
Odporúčania od lekárky boli nasledovné: chodiť do spielgruppe, keď už ho teda nezobrali do jaslí, alebo na všelikaké krúžky - hudobná (?! wtf ?!), cvičenie, a viac rozprávať, aby aj on začal. Ako, viac už nejde.. Dzecko kecá celý deň, ale ani srnka netuší, čo hovorí. Možno sa nám prihovára plynulou svahilštinou, ale ako to máme vedieť? A sranda, že s malým japoncom Šimonom pokecá, tak možno to nie je svahilština, ale japončina.. V podstate máme doma génia, ja som to vedela! 😀
Koniec srandy. Trošku sklamaná, že dzecko nakoniec do jaslí nepôjde, som sa rozhodla, že s ním teda na to Kinderturnen pôjdem a nájdem mu Spielgruppe. Ale! Dostať sa do Spielgruppe je pomaly ťažšie ako stať sa členom v Menze alebo Rotary clube! Som do niekoľkých napísala, samozrejme nie len prihlášku, ale aj mini-esej o našej fasa rodine. Lebo tu v Mníchove je všetko tak preplnené, že normálne sa o miesto musíte uchádzať. A potom vám nedajú IBA vedieť, ale si vás zavolajú "na koberček", aby zistili, či sa im hodíte do konceptu.No tak väčšinou nikto nereagoval, z jednej Spielgruppe mi napísali, že síce "fuck you" ale že od septembra.. Tak nič, dzecku bude musieť stačiť moja spoločnosť. Ou je!Tak dúfam, že aspoň do škôlky ho zoberú. Prihlášku na január 2018 už som pre istotu zadala teraz do systému, s komentárom, že ak by vydalo v septembri 2017, nebudem proti.. Tak čakám, čo sa bude diať ďalej. Už asi nemám žiadne očakávania. Teda čo sa tohto týka. Možno skúsim to Kinderturnen, ale do toho sa mi vôbec nechce.. 
Ináč, asi sme s manželisom už totálne na hlavu, ale po minuloročnom fiasku s dovolenku som si zasa zajednali dovolenku v Chorvátsku. Tento krát však berieme rovno štyroch babysitterov, tak snáď sa nám podarí aspoň raz deň najesť "normálne".. Možno aj v reštike! Wohooo! 😀
Zdravím!

link: http://luciakuba.blogspot.de/2017/02/tak-plynie-cas-medzi-nami-dievcatami.html

A nepridám žiadny *heštek*, lebo anarchia!!!! :-P