...alebo: MÁME CELIAKIU.

Keď mala žabka niečo cez rok pediatrička nás poslala na gastroenterológiu. Dôvodom neboli bolesti bruška, zvracanie, ani nič podobné, ale nočné apnoické pauzy (v noci prestala na niekoľko sekúnd dýchať). Nešlo mi do hlavy čo môže mať prerušované dýchanie s gastrom, ale keďže sme už predtým navštívili ORL i pľúcneho a všetky odbery, výtery a vyšetrenia boli negatívne, naklusali sme tam. Po vyšetrení som pochopila, žabka mala pažerákový reflux. To čo zjedla, sa jej počas spánku vracalo do pažeráka, občas aj vyššie, dráždilo sliznicu, bola z toho zahlienená ... a tak ďalej :(

Keďže naša pani doktorka bola veľmi akčná v rámci vyšetrenia urobila malej aj komplexný krvný obraz vrátane alergénov. Na moje prekvapenie tam však nenašla protilátky na bielkovinu kravského mlieka (na ňu mám alergiu ja) ale protilátky na lepok. Keďže bol ale náš krpček ešte krpatý povedala, že kontrolu si dáme o 3/4 roka, keď už bude mať po oslave druhých narodenín a potom uvidíme. Aj sme uvideli :(

Keďže bývala naša slečna často chorá, odbery krvi sa uskutočnili o pár týždňov skôr. Keď mi zazvonil telefón stála som v potravinách a vyberala jogurty. Žabka v nákupnom košíku, v pravej ruke zoznam, v ľavej telefón. Keď mi lekárka povedala, že malá má nejakú hodnotu 10 násobne vyššiu ako je norma, tak som sa tam rozplakala a odišla bez nákupu.

Po všetkých tortúrach ohľadom diagnostiky, po nasadení bezlepkovej diéty a potom, čo mi došlo, že od teraz budem musieť variť a hlavne piecť úplne inak, že pred každou dovolenkou a výletom budem musieť zabezpečiť stravu, že veľký problém bude stravovanie v škôlke... som mala pocit, že to nedokážem, že sa to nedá, že je to celé zle. Asi 3 dni som preplakala, keď žaba spinkala. A keď tak jeden večer spala, hľadala som informácie na internete a ako kulisu som mala pustený televízor. Z nevysvetliteľného dôvodu program:Modré z neba, ktoré som nesledoval, lebo som pri tom stále revala, ak som to náhodou pozerala. Zamotávam sa. No podstata je tá, že tam bola nejaká reportáž o chorom dieťatku. Nepamätám sa už, o čo tam išlo, akou chorobou trpelo, ani aké malo vyhliadky do budúcnosti, no pamätám sa, že to bolo veľmi vážne a tiež si pamätám, že vtedy som si povedala: ,,Ešte že máme iba celiakiu".

Každá diagnóza určená Vášmu chrobáčikovi je zlá. Každá nemilo zaskočí, hlavne keď si uvedomíte, že nepomôžu lieky na kašeľ či dlaha. No pri niektorých diagnózach si časom uvedomíte, že to mohlo byť horšie, že to zvládnete a po pár mesiacoch sa s tým naučíte žiť. Ideálne by bolo, keby boli všetky detičky zdravé, no nie sú :(. No my sme ohromne silné, sme maminy a zvládneme aj nemožné, aby boli naši drobci v pohode 🙂

foto:pixabay

K napísaniu tohto článku ma priviedol zážitok z jedného všedného-nevšedného dňa. 

Pani učiteľky v materskej škole  sa spolu so svojimi malými zverencami rozhodli urobiť radosť mamám ku Dňu matiek. Dlhé týždne nacvičovali predstavenie, aby sa ukázali na veľkom pódiu v kultúrnom dome. Z kapacitných dôvodov však bolo toto vystúpenie určené prednostne pre mamičky, zvyšné vstupenky sa následne delili medzi ostatných členov rodín. A keďže pani učiteľky sa snažili vyjsť v ústrety väčšine rodičov, dohoda znela tak, že mladší súrodenci budú sedieť dospelým na kolenách. Nič nepochopiteľné...

Aspoň tak sa to javilo do chvíle, keď začali prichádzať do sály rodičia, ktorí pre nedostatok miesta ostali stáť na schodoch. Pani riaditeľka poprosila už sediacich rodičov a vedľa nich sediace deti o rešpektovanie dohody a uvoľnenie miest. Prešlo niekoľko minút, zopár jedincov pochopilo, ostatní po slovensky alebo nerozumeli, alebo nechceli rozumieť? Neviem. Opäť sa objavila na pódiu riaditeľka a zdržujúc netrpezlivé deti v zákulisí, zopakovala svoju prosbu druhýkrát. Myslíte si, že sa niečo zmenilo? Kdeže!

Istá časť malých detí naďalej sedela na osobitných sedadlách a rodičia iných detí stáli. Týmto nakoniec museli priniesť stoličky zo zákulisia. 

A tak sa mi natíska otázka: "Prečo sa niektorí jedinci tvária ako "pupok" sveta?" Prečo pred zrakmi svojich detí dehonestujú autority?

Možno teraz vám to príde "cool a rebelské". No neskôr, keď vaše deti budú mať tie svoje a vy paličku v ruke, nečudujte sa, ak búdú sediac v MHD na svojom androide naháňať Pokémonov, zatiaľ čo vy sa nad nimi budete nestabilne potácať. 

Vo firme sme si spravili malý prieskum prania. Zaujímalo nás, ako naši kolegovia perú, kedy perú, ako dlho im to trvá (a ako veľmi ich to otravuje).

A viete, čo máme s kolegami spoločné? Že väčšina máme starú pračku, ktorá  perie dlho, búcha, trieska a cestuje. Svoj účel ako-tak splní, ale nie je to úplne ono. Samozrejme, všetkých nás to rovnako nebaví, a predovšetkým, tí, ktorí majú deti, chcú obmedziť používanie aviváže na minimum.

Už sme aj spoločne pátrali celým internetom a vymieňali si poznatky, ktoré sme niekde čítali. Parametre sú rôzne, naše nároky vysoké, no ideálnu pračku si predstavujeme tak, že má skvelý výkon prania, nemusíme sa obávať, že poškodí vlákna jemných materiálov, a že oblečenie bude príjemne mäkké aj bez použitia aviváže.

A viete na čo kolegyne Svetlana s Jankou narazili? Že existujú parné pračky. Ich výhodami sú, že prádlo pokrčia oveľa menej ako klasické pračky, žehlenie nebude takmer potrebné a oblečenie bude príjemné na dotyk. LG parná pračka dokáže odstrániť aj alergény vďaka intenzívnemu pôsobeniu pary, ktorá udržuje konštantnú teplotu pračky. Tak to znie zaujímavo. Certifikát, ktorý parná pračka LG získala, BAF (British Allergy Foundation), potvrdzuje, že alergény ako roztoče, zvieracie alergény, pele a chemické látky nemajú šancu. Super, to aby sme vysvetlili všetkým psíkom a mačkám, ktorých tu máme.

Už dávnejšie sme sa chceli aviváží zbaviť úplne. S touto práčkou sa dá mať mäkké a svieže oblečie úplne bez chémie, vďaka funkcii parnej aviváže. Samozrejme, tiež je to založené na aktívnom pôsobení pary.

Tiež sme sa zhodli na tom, že nie vždy stíhame prať alebo nie vždy máme toľko ufúľaného oblečenia, aby sme museli podstupovať tú hrôzu. LG parná pračka dokáže kúsky oblečenia oživiť špeciálnou funkciou, zbaví ho pachov a pokrčenia. To je skvelé, ak práve nestíhame, no chceme vyzerať k svetu.