Minulý týždeň sme vám predstavili malého zvedavého mimozemšťana Kozmixa a jeho veselých kamarátov. Každú z vás, ktorá nám správne v komentári uviedla ich mená, sme odmenili 5 srdiečkami.

Kozmix však nie je len mimozemšťan, Kozmix je vzdelávací portál plný rôznych digitálnych lekcií pre žiakov 1. stupňa ZŠ. Vytvorili ho tí najpovolanejší – odborníci z oblasti vzdelávania. Je určený pre použitie v škole na obohatenie klasickej výučby alebo aj na precvičovanie učiva v domácom prostredí.

AKTUALIZÁCIA: Recenzie mamičiek a oteckov, ktorí sa zúčastnili modelovej hodiny s Kozmixom nájdete v tomto fóre. 

Chcete zažiť so svojimi deťmi netradičné a zároveň príjemné nedeľné popoludnie a na vlastné oči vidieť ako moderne, hravo a pútavo sa dnes môžu vzdelávať vaše deti?

Zúčastnite sa so svojím školákom jedinečnej modelovej hodiny dňa 13.11.2016 o 14:00 hod. v moderných priestoroch neziskovej organizácie EDULAB v Bratislave.

Navyše odídete z hodiny nielen plná zážitkov, ale aj s malou pozornosťou od Kozmixa pre vaše dieťa.

Jeden deň pozeráte ako fetnuté do detskej postielky a roztápate sa blahom, dušujete sa, že by ste neobetovali rolu matky za žiadnu kariéru, voľnosť či cestovanie. Druhý deň by ste išli radšej robiť do fabriky za pás s namosúreným fúzikatým Nemcom, ktorý vám vykrikuje spoza chrbta schnell! Cestu do Hornej Maríkovej autobusom „dedinákom“, čo stojí pri každom kríži pri ceste, by ste vnímali ako let Fly Dubai s troma prestupmi. A o voľnosti radšej ani nebudem začínať. Možno len načrtnem - čo tak aspoň súkromie na toalete... No ale o inom som chcela. 

V jeden deň D, ktorý začal tým, že vstala pred 6. ráno (už to je samo o sebe zlá konštelácia), mi nakompletku prečúrala matrac na moje posteli, ktorý som pár týžňov dozadu ozlomkrky zvliekala a prala. Len tak, z čistej roztopaše. Už som vedela, že dnes je ten deň, kedy snívam aspoň o tej Maríkovej a hučiacom Nemcovi.

Vytočilo ma to do nepríčetných výšok a najviac fakt, že je to mojou lenivosťou, lebo sa mi do odplienkovania nechcelo; a bod dva, že som to mohla všetko absolvovať v lete, kedy by som preprala jedny gaťky. Kdežto v novembri, pri piatich stupňoch vonku, musím prať gaťky, body, pančušky a nohavice. O tom, o koľkých takýchto „sadách“ denne hovorím, som nemala v skutočnosti ani šajnu.

Deň prvý:

Katastrofa. Toto jedno slovo by stačilo na úplné komplexné vystihnutie toho, čo sa dialo. Ona bola ako také polievacie autíčko. Odcvrkávala, kade chodila. Pri otázke: „Bianka, chceš cikať?“ zdrhla a povedala: „Neceš“. Ešte sa to koncové "š" ani nestihlo rozplynúť v priestore a už som videla, že chodí obkročmo ako dunajskostredský mafián v 90. rokoch. Žeby jej to vadilo, alebo ju to chladilo? Pche?! Nič. Ani náznak. Tak som ju posadila na záchod nasilu, či chce, či nechce. Zaznel výkrik: „Nede to!“ a zoskočila dolu. Päť minút na to kričí: „Bibka cikala, šikuka.“ Jasné, že do gatiek. Aaaa, Bože, daj mi silu! A tak ma čaká práčka plná precikaných minigatiek, pančušiek, tepláčikov, dokonca aj ponožiek a tričiek. Ak bude zajtrajšok rovnaký, asi si skôr zvyknem na to, že bude používať plienky do 10 rokov. Držte palce zajtra. 

Ako by odplienkovávanie malo vyzerať, si môžete prečítať tu, stačí kliknúť. Rovnako sa poteším, ak sa podelíte s vašou odplienkovávacou (bože, to je slovo) skúsenosťou do WIKI. (Klik)