Odstavenie dieťaťa

6 skúseností

Odstavenie dieťaťaNa odstavenie dieťaťa a ukončenie dojčenia sú rozličné názory. Ani odborníci nie sú jednotní v tom, do kedy má ešte zmysel dieťa dojčiť.

Čo hovorí Svetová zdravotnícka organizácia (WHO)

Svetová zdravotnícka organizácia, ktorá po zvážení dostupných vedeckých dôkazov vydala odporúčanie nasledujúceho znenia: „Odporúčame výlučné dojčenie do 6. mesiacov a potom s postupným zavádzaním príkrmov do 2. rokov a potom ďalej tak, ako to matke a dieťaťu vyhovuje.“

Výlučné dojčenie znamená, že dieťa okrem materského mlieka neprijíma žiadne iné tekutiny, či inú potravu. Do približne šiesteho mesiaca by teda dieťa malo byť len dojčené. Nepotrebuje nič iné, ani pár lyžičiek čaju, či vody a to ani v najhorúcejších letných mesiacoch. Dieťa však musí byť dojčené „na požiadanie.“V horúcich mesiacoch napr. pri pobyte vonku naozaj nestačí dieťa nadojčiť každé 2 hodiny a spoliehať sa, že nebude dehydrované, pretože by mu výlučné dojčenie malo stačiť.

Potom prichádza čas približne šiesteho mesiaca života dieťaťa, kedy dieťa začne prejavovať záujem o potravu. Uprene hľadí na dospelého človeka, ktorý si naberá sústo do úst, snaží sa niečo uchmatnúť z jeho taniera. Je pripravené. Je čas zoznámiť ho s tuhou stravou, posunúť ho zase o kúsok bližšie k jeho samostatnému životu. Svetová zdravotnícka organizácia hovorí o tom, že obdobie, kedy sa dieťa učí prijímať tuhú potravu, trvá približne do 2 rokov. Obdobie od 6. mesiacov do 2. rokov života dieťaťa je teda obdobím, kedy sa k dojčeniu, tak ako prebiehalo do 6. mesiaca, pridáva iná potrava.

Po 2. roku života dieťaťa Svetová zdravotnícka organizácia odporúča pokračovať v dojčení tak, ako to matke a dieťaťu vyhovuje. Výskumy dokazujú, že ak by si mohlo vybrať dieťa, vyberie si prsník a dojčenie a ďalej, že ak ponecháme rozhodnutie o dĺžke dojčenia na dieťati a nezasahujeme do dojčenia rušivo, dojčí sa obvykle 2,5 – 7 rokov, najčastejšia dĺžka dojčenia je 3 až 4 roky. Dieťaťu teda s najväčšou pravdepodobnosťou bude dojčenie vyhovovať aj po 2. roku života. Ak táto situácia vyhovuje aj matke, dlhodobé dojčenie posilní aj jej duševné a fyzické zdravie a nie je dôvod v ňom nepokračovať. Odporúča to aj Svetová zdravotnícka organizácia.

Predčasné odstavenie bábätka

K predčasnému odstaveniu bábätka by vždy mali existovať vážne dôvody. Mali by to byť reálne dôvody, ktoré skutočne neumožňujú mamičke v dojčení pokračovať.

Ak sa však mamička predsa len z nejakých dôvodov rozhodne dojčenie ukončiť, malo by to prebehnúť bez stresov, plaču či boľavých prsníkov. Ako to dosiahnuť?

  • Snažiť sa napodobniť situáciu ako pri prirodzenom odstavovaní staršieho bábätka. Treba ďalej dojčiť na požiadanie, ale prsníky aktívne neponúkať.
  • Znížiť produkciu mlieka pomocou menej častého vyprázdňovania prsníkov. Ak sa mlieka tvorí menej, bábätko, najmä malé, pomerne rýchlo na slabý tok mliečka zareaguje a začne preferovať iný spôsob kŕmenia, napr. fľašu
  • Dieťa aj v tomto čase potrebuje i naďalej veľmi blízky kontakt s mamičkou, spanie v spoločnej posteli, kontakt koža na kožu, nosenie, kŕmenie povedzme fľašou v polohe ako sa dojčí, napr. v polohe kolíska. Nie je dobré prenechávať kŕmenie inej osobe, stále by to mal byť pokiaľ sa dá veľmi intímny akt medzi mamičkou a dieťatkom.

K zníženiu laktácie možno použiť aj niekoľko postupov naraz. Postupne mamička začne dojčiť z jedného prsníka viackrát po sebe. Najskôr 2 dojčenia po sebe. Akonáhle sa laktácia upraví a nevznikajú hrčky, tak 3 dojčenia po sebe. Počet za sebou idúcich dojčení z jedného prsníka sa stále zvyšuje. Potom mamička dojčí pol dňa z jedného prsníka a pol dňa z druhého prsníka. Nasleduje ponúkanie jedného prsníka jeden deň a druhého prsníka druhý deň. Akonáhle bábätko pri dojčení zareaguje rozčuľovaním sa a odťahovaním od prsníka, mamička mu ponúkne fľašu alebo hrnček, aby nezostalo hladné.

K obmedzeniu laktácie možno tiež piť odvar zo šalvie. Dôležitá je i prevencia vzniku retencie mlieka a zápalov. Je potrebné pri bolestivom naliatí prsníkov odsať alebo ručne odstriekať mlieko. Naliate prsia telu signalizujú, že vyrába nadbytok mlieka a je potreba jeho tvorbu obmedziť. Prsia je tiež pre zmiernenie nepríjemných pocitov možné chladiť, napr. zábalom z chladeného tvarohu, priložením sáčku mrazenej zeleniny zabaleného v látke alebo studených kapustových listov, masážou chladným olejom s vyluhovaným oregánom, mätou alebo medovkou. Niekedy sú prsníky menej bolestivé pri spaní v polosede. V prípade nutnosti je možné užívať ibuprofen, ktorý má aj protizápalové účinky a možno ho užívať pri dojčení.
Od šiestich mesiacov až roka, ak už dieťa jej dostatočne pestro, zdravo aj v dostatočnom množstve a mamička trvá na ukončení dojčenia, nie je potrebné materské mlieko nahrádzať UM. Všetko potrebné k svojmu vývinu dieťa získa z vhodnej stravy a nápojov.

Súvisiace články

Viac o odstavení dieťaťa na modrykonik.sk

Použité zdroje

  1. http://dojcenie.wordpress.com/
  2. http://mamila.sk
  3. http://kojim.cz
  4. http://babatocko.blogspot.sk/2011/06/prirodzene...

Externé linky

Pomohol ti tento článok?
 / Nie

Skúsenosti s odstavením dieťaťa

Máš skúsenosť s odstavením dieťaťa?
Podeľ sa o ňu a pomôž tak ostatným mamičkám.
Napíš svoju skúsenosť
darsy22
19. sep 2018

Odkojenie bez jedinej slzy

Ahojte, som prvorodička a z počiatku som kojiť ani veľmi nechcela, malá sa ale ihneď prisala a tak sme sa kojili.Samozrejme okolo roku mi už každý hovoril odstav ju, lebo si potom neporadíš a budeš kojiť, kým bude mať tri a dokonca lekárka mi to poradila, že vlastne od roka to dieťa materské mlieko nepotrebuje a že keď chcem odkojiť a ísť do práce - žijem vo Švajčiarsku a tam je materská len tri mesiace, že to mám urobiť čím skôr a že sa mám pripraviť na týždeň vresku, keď ju budem odúčať... A to som nechcela. Pripraviť dieťa o jedinú istotu, ktorú malo a prsník. Veľakrát mi kojenie pomohlo a prsník ju dokázal ukľudniť ako čarovná palička 😉

Odkedy začala malá jesť kašičky, tak som ju kojila len večer, v noci a ráno. Ale po roku ma to už bolelo, chcela aj 10x za noc a ešte do tej polnoci išlo aj mlieko a potom už len ťahala a bola nervózna kým vyšli 2-3 kvapky. To som začala byť nervózna aj ja a tak som sa dočítala, že prsnik netreba ponúkať, že dieťa zaspí aj bez neho a zabudne a tak aj bolo. Nechala som ju spať holú po mojom boku a keď prišiel zase čas kojenia, tak som ju nechala s hlavou na mojom bruchu, aby počula tlkot srdca a hladkala ju a čakala na vresk, ktorý ale neprišiel😂 A tak som ju odučila za 3 mesiace od nočného kojenia. Ostávalo len to pred zaspaním a to som myslela, že bude veľký boj, lebo pred spaním si tlieskala so slovami mňam, mňam 😉 Ale prestala som jej prsník ponúkať a skúšala som čítať knihu, keď si spomenula, dala som jej. No boli dni ked zabudla a na deň, v 18. mesiacoch, keď začala plakať, tak som jej ponúkla prsník, ale ona sa otočila a zaspala. 😉 Odvtedy sa nekojíme a ja som šťastná, že som na to nešla drastickou metódou, plačom a krikom, ale že som jej dala čas, kým naozaj nebola pripravená😉
  • Kojenie sme si užili do poslednej chvíle obe a vždy som sa vyspala. Vedela som, že nezaspáva uplakaná a v strachu, že jej beriem jedinú istotu, ktorú má - mliečko😉
0 poďakovaní
dupinka
30. mar 2017

Dve deti, dva spôsoby odstavenia

Prvý syn nikdy nemal cumlík, stačili mu moje prsia. Tak som od narodenia na požiadanie kŕmila aj ukľudňovala, uspávala aj uisťovala. Keď začal skoro chodiť (10m), na prsník pri objavovaní sveta nebol čas. (A tiež bol dobrý jedák tuhej stravy.) Prešli sme na dojčenie pred spaním. Nástupom 1obedného spánku a prespatia skoto celej noci sa tak dojčenie obmedzilo na 2x denne. Tvorba mliečka bola slabá, cítila som, že veľakrát už ťahal naprázdno, pre pocit ukľudnenia sa. Tak som sa v 17mesiacoch rozhodla to ukončiť. Obedný spánok od únavy zvládal aj bez cicíka, ale večer plač. Túlila som si ho, plakali sme spolu. Sestra mi poradila natrieť prsník niečim, čo mu nechutí. Tak dva večere bola horčica. Potom pochopil, že mliečko nebude a bolo.

Druhý syn tiež nechcel cumlík, ani vodu či čaj, len materské mlieko. Keď mu v 14mesiacoch v horúcom lete išli zuby, odmietal tuhú stravu, žiadnu vodu nechcel, len sa dojčiť. Už som nevládala, čo bol celé hodiny na mne zavesený. Tak som sa po pár preplakaných nociach rozhodla - ukončiť dojčenie hneď.

Keďže sme práve šli na dovolenku, zmena prostredia, iný režim a uspávanie ocinkom urobili, že odstavenie prebehlo bez jedinej slzičky. Ja som to zvládala ťažšie, keďže po intenzívnom dojčení zrazu okamžitá stopka,... našťastie sme to ustáli ;-)
0 poďakovaní
gulisko
26. mar 2017

Trojnasobna skusenost

Prvý bol obrovský hladoš, jedol každú hodinu, na minútu presne. Cez deň, aj v noci, čiže 24 x. Svokra mala reči, že slabé mlieko a podobne. No darmo, syn mal tri mesiace a 9 kg, bol výlučne kojený. Odstavili sme v 18 mesiacoch, bez plaču. Maminka chcela druhé babo.

Druhý syn bol iný, jedol presne každé tri hodiny, pomaly, s kľudom. Ten sa odstavil úplne sám. Keď mal rok, začal na prso hovoriť fuuu. Prsia v pohode. Občas som mu dala v noci cucnúť, ale tým to skončilo.

No a do tretice dcérka, tú som dojčila najmenej. Len tri mesiace. Strašne vracala, tak sme prešli na špeci antirefluxovú stravu. Inak, je to krásne, ale neviem si predstaviť, že by som 7 ročné dieťa kojila :wink:
3 poďakovania
snopkulka
18. aug 2013

Odstavenie v 15-tich mesiacoch

Náš malý bol závislák :-D Prvých 5-6 mesiacov sa kojil ukážkovo (na požiadanie) každé cca 3-4 hoďky cez deň, aj v noci. Od pol roka nastal zlom a v noci vyžadoval prsník aj dvakrát behom hodiny =-) Nebolo to vždy od hladu, smädu, skôr potreba byť pri mne... Takto sme vydržali do 15-tich mesiacov. Už som to nezvládala. Vyčerpanosť bola priveľká. Tak som sa rozhodla odstaviť ho... Odhodlávala som sa na to niekoľko dní, nakoľko pri kojení zaspával. Na moje prekvapenie to išlo úplne hladko - v jedno odpoludnie som ho ukladala do postele a povedala som mu, že teraz keď dopije mliečko, už viac mať mamina nebude. Malý vypleštil očká, pokýval hlavičkou, párkrát potiahol a zaspal.... od toho momentu si na mliečko a kojenie nespomenul :-D Na zaspávanie, uspávanie sme si našli nové rituály (miesto kojenia) a tie nám vydržali doteraz x-)
1 poďakovanie
sharlotta
13. aug 2013

Naše odstavenie

Moja dcéra je jedným z tých náročnejších detí. Na začiatku sme si ako mnohé z nás preskákali svoje. Odmietanie sa prisať, panika z nedostatku mlieka, dojčenské štrajky, zápal prsníka, upchatý mliekovod, koliky a trojmesačný neutíchajúci plač....Na začiatku som si vravela, že aspoň 6 msiacov, potom aspoň 10 a nakoniec aspoň rok. V noci som nespala, malá sa mi budila aj každú hodinu a boli noci, keď bola na prsníku nonstop. Prvý krát som chcela odstaviť, keď mala rok. No všetci ma odhovárali, aký je to dar, že mám mlieko a čo by za to iné mamičky dali...Tak sme sa dojčili ďalej. Bolo to aj preto, že som sa bála, ako inak to moje dieťatko upokojím, ako inak zaspí, čo budem robiť v noci....Takto som jej jednoducho dala prsník a spali sme obe ďalej. Nemalou motiváciou mi bol aj odpor voči umelému mlieku, voči ich hnusnej vtieravej reklame a ich vnucovaniu a nehoráznej cene.

Keď mala dcérka rok a pol odhodlali sme sa odstaviť po prvýkrát. Bola som naozaj vyčerpaná. Štvalo ma, že nemôžem nikam na dlhšie ísť. To som ešte študovala ďalšiu VŠ, aby som si rozšírila kvalifikáciu. Môj muž aj s dcérou chodili 100km so mnou a ja som ju počas prestávok chodila dojčiť do auta. Proste na palicu. Zaviazala som si prsia obväzom, ukázala malej, že mamka má veľké "bibi" a nemôže si cucnúť. Dookola som jej to opakovala, že mamku to bolí a aj ukazovala obviazané prsia. Cez deň to bolo ako-tak. Troška pomrnčala, no dala sa zabaviť niečim iným. Večer to bolo hrozné, uspával ju najprv môj muž, nosil ju na rukách. Po neutíchajúcomn plači som ju vzala na ruky ja, spievala som jej, ubezpečovala som ju, že som pri nej, že nikam nejdem...zaspala. Tú noc bola hore asi 3x a scénar sa opakoval. Takto to išlo aj ďalší deň. Cez deň fajn, v noci horor. Plakali sme obidve. Strašne mi to bolo ľúto, ako ju trápim, ako ona tomu nerozumie, čo sa deje...No vydržali sme aj ďalšiu noc a deň.

Prišla noc tretia. Dcérka dostala totálny hysterický záchvat, bola akoby nepríčetná. Vôbec sa nedala upokojiť, trvalo to hodinu. Sedela som na gauči a plakala som s ňou. Keď nás takto môj muž videl, poslal ma za ňou, nech jej teda ten prsník dám, keď sa takto máme trápiť. Spadol mi veľký balvan zo srdca, bola som šťastná, že sa opäť dojčíme. Ani jedna z nás na to nebola dostatočne pripravená. Behom noci si mlieko vyťahala späť a to som si už naozaj odstriekala len pár kvapiek. Rozhodla som sa, že odstavenie už viac neriešim, že ideme do prirodzeného odstavenia a keď bude treba, budem ju dojčiť aj do 5 rokov. No cez deň sme už definitívne skončili a nechala som jej už len nočné dojčenie.

Keď mala dcéra skoro 2 roky veľmi ochorela. Brala 2 sirupy od kašľu, antibiotiká, kvapky do nosa...proste kopec chcémie. Ochorela som aj ja. Takto chorá som snáď ani v živote nebola. Hlava mi išla prasknúť, bez ibuprofenu sa mi nedalo ani fungovať, vyfasovala som antibiotiká aj ja a keďže som mala upchatú eustachovu trubicu, hrozilo mi prepichovanie bubienka. V noci som už nezvládala malú dojčiť, bola som totálne odrovnaná. Za noc som spotrebovala 6 balíkov vreckoviek. Odsťahovala som sa do vedľajšej izby, aby som ich v noci svojím smrkaním nebudila. Takisto sa mi to zdalo už príliš veľa, aby také malé dieťatko dostávalo okrem svojich do tela ešte aj moje antibiotiká a konské dávky ibuprofenu. Nebolo to ľahké, opäť hysterické záchvaty, opäť kopu plaču. Ak by som vládala, určite by som to znova vzdala. No nevládala som sa starať ani sama o seba, hlava mi trešťala a bolo mi hrozne zle. S dcérou bol manžel, hladkal ju, upokojoval, nosil...

Asi po týždni som sa vrátila säť do spálne. Malá sa v noci budila, strkala do mňa a plakala, že mám ísť preč. Často v noci dostala hysterický záchvat. Už sme sa aj hanbili pred susedmi. Nedala sa nijako upokojiť, vrieskala niekedy aj hodinu. Keď sa schyľovalo k spánku (vedela podľa denných rituálov) už dopredu nám oznamovala, že nejde. Uspávala som buď ja hojdaním na kolenách a spievaním, alebo môj muž nosením. Po mesiaci to začínalo byť troška lepšie. Zistila som, že som tehotná a uvedomovala som si, že takto to už ďalej nepôjde. Skúsila som ju len tak položiť do postele a hladkať a spievať. Doteraz zaspávame takto, len s tým rozdielom, že už nespievam, len škrabkám.

Bola to naozaj strastiplná cesta. Ale teraz som rada, že sa konečne v noci ako-tak vyspím. Aj keď s tým zaspávaním je to stále niekedy boj. Aj keď sa v noci stále párkrát zobudí. Ale teraz stačí, že ma chytí za ruku a spí ďalej. Nevadí, raz sa dopracujeme aj k tomu, že bude zaspávať sama. No nútiť ju do ničoho nebudem.
6 poďakovaní
ichbinich
1. aug 2013

Odstavenie po dlhodobom dojčení bez plaču

Najprv trochu "histórie" :-D
Môj syn sa narodil cisárskym, ale už na tretí deň som mala toľko mliečka, že by som určite mohla dojčiť ešte ďalšie dve deti ;-) Napriek tomu nevedel poriadne piť, vždy si dal akurát toľko, že ďalej nechudol... Nakoniec sme skončili na odsávačke a fľaške ešte v nemocnici.

Keďže aj po týždni doma nebolo žiadne zlepšenie, požičanú odsávačku sme vrátili a kúpila som si vlastnú. Ale nevzdávala som to. Keď som bola v pohode, ponúkala som mu prsník. Ale reval, keď bol hladný, reval, keď bol prsník plný... Nakoniec som to riešila tak, že som mu dala zhruba polovicu jeho bežnej dávky z fľašky, aby sa ukľudnil a nebol taký hladný. A potom som mu ponúkla prsko. A teda som ho "prevychovala" na čistého závisláka na prsku :-D

Kojila som ho nakoniec dlho, do 2,5 roka. Intervaly nočného kojenia, resp. zaspávanie na prsníku som minimalizovala podľa metódy od Elizabeth Pantley z jej knihy "the no-cry sleep solution".
Napriek tomu sa budil viackrát za noc a na znovuzaspanie potreboval prsník. Nepomáhalo vysvetľovať, odmietnuť, ponúknuť cumel, nič.

Potom som ochorela, bolelo ma hrdlo, tak som si dávala zmes čaju proti bolesti hrdla. Bola v ňom aj šalvia, tak sa mi robilo menej mliečka. Tak som synovi vysvetlila, že si môže cucnúť, ale že mliečka je už málo, a nech prestane, keď mu poviem. Lebo cuckanie na prázdno bolo bolestivé. To celkom dobre fungovalo, tak som sa rozhodla tomu "pomôcť". Začala som piť ešte dodatočne jednu šálku šalvie za deň.

A zakaždým, keď chcel mliečko, tak som mu vysvetlila, že mliečka je už málo, že si môže cucnúť, ale musí prestať, keď mu poviem. Takto to šlo asi týždeň. Zobudil sa, cucol si, prišiel na to, že nič nejde, tak sa otočil a spal ďalej ;-)

Keďže sa mi mliečka tvorilo čoraz menej, nemala som ani problém s naliatymi prsiami. Po zhruba týždni bol môj silný závislák odstavený. Bez sĺz, bez boja. A potom si už ani nespomenul.

Teraz plné kojím moju 4,5 mesačnú dcéru a nemám žiadne plány ohľadom odstavenia. Budem dojčiť tak dlho, ako nám to obom bude vyhovovať. Jeden trik už vyskúšaný mám, možno ho zase budem musieť použiť, možno to všetko bude úplne inak. Ako bude, tak bude. Zatiaľ dojčím a nemám iné starosti s kŕmením ;-)
6 poďakovaní