Ako ovplyvňuje život v profi rodine vzťahy?
Minule som spoznala jedneho muza, ktory ma nasledovny zivotny pribeh. Jeho rodicia ho ako par tyzdnoveho ci par mesacneho opustili, lebo chceli studovat a isiel na 4 roky do profi rodiny. Ako 4 rocny isiel k nim spat. Potom mali ti rodicia este dalsie dieta, jeho mladsieho surodenca, tentokrat normalne. Ziadne socialne pripady; otec sa stal lekarom, matka porodnou asistentkou.
Ten muz to spominal v kontexte, ze sa boji nadvazovat vztahy a mysli si, ze to pochadza z tej doby ako bol babatko. Otec uz zomrel, s mamou ma normalny vztah.
Snazim sa vcitit do tych rodicov, ale vobec mi to nejde. Ake mohli mat myslienkove pochody? Specialne matka, z ktorej sa stane porodna asistentka, takze asi ma rada deti?
Ak nieto poznate podobny pribeh, mozte k tomu napisat, co im tak ide hlavou, ked sa vzdaju svojho dietata, na ktore to ma potom celozivotne nasledky v schopnosti nadvazovat vztahy?
Stručné zhrnutie
- Historická prax odkladať bábätká do týždenných jaslí, dojčenských ústavov alebo k starým rodičom bola bežná v minulých generáciách a v diskusii je spojená s neskoršími problémami s citovou väzbou a strachom z opustenia.
- V diskusii sa uvádza, že inštitucionálne riešenia minulej doby zahŕňali týždenné jasle, jasle, dojčenské ústavy a ústavnú starostlivosť, pričom v posledných desaťročiach rastie dôraz na význam citovej väzby dieťaťa.
- Ako dostupné riešenia pri následkoch separácie diskusia uvádza psychoterapiu s psychológom, právne a sociálne možnosti ako adopcia alebo pestúnska starostlivosť a historické opatrenia typu materská dovolenka.
Najčastejšie otázky
Q: Ako odlúčenie v ranom detstve ovplyvňuje schopnosť nadväzovať vzťahy v dospelosti?
A: V diskusii viaceré prípady uvádzajú, že osoby odložené v prvých mesiacoch alebo rokoch života majú časté problémy s nadväzovaním hlbokých vzťahov, strach z opustenia a emočnú nestabilitu; v konkrétnych príkladoch sa spomína dlhodobá nepružnosť vo vzťahoch a alkoholizmus.
Q: Aké historické formy starostlivosti o deti sa v minulosti používali?
A: V diskusii sa spomínajú "týždenné jasle", klasické "jasle", "dojčenské ústavy" a všeobecne "ústavná starostlivosť" ako bežné formy, pri ktorých deti trávili od týždňov až po roky mimo rodičov.
Q: Aké alternatívy k umiestneniu dieťaťa do ústavu sú dnes dostupné alebo sa o nich diskutuje?
A: V diskusii sú uvedené alternatívy: pestúnska starostlivosť, adopcia, materská dovolenka (v príspevkoch historicky uvádzaná ako 6 mesiacov a neskôr až do 2 rokov) a psychologická podpora pre rodinu.
Q: Ako postupovať pri hľadaní pomoci pre dospelého, ktorého trauma z detstva ovplyvňuje vzťahy?
A: V diskusii sa odporúča vyhľadať psychológa alebo psychoterapeuta; konkrétne mená alebo kontakty neboli uvedené, ale používajú sa termíny "psychológ" a "psychoterapia" ako odporúčané kroky.
Q: Aké dlhodobé následky môže mať výchova u starých rodičov alebo v ústave?
A: Diskutované následky zahŕňajú trvalé narušenie citového putá k rodičom, problémy so vzťahovou intimitou, náchylnosť k alkoholizmu a emocionálnu nestabilitu v dospelosti.
Q: Ako sa v minulosti pristupovalo k dojčeniu a hospitalizácii matky s dieťaťom v pôrodniciach?
A: V diskusii je uvedené, že v niektorých obdobiach zdravotnícke vzdelávanie presadzovalo názor, že "kojenie je prežitok" a že "umelá výživa je lepšia", a že deti v pôrodniciach často neboli po narodení stále s matkami.
Závery z diskusie
Zhoda
- Historické praktiky odkladu detí (týždenné jasle, dojčenské ústavy, výchova u starých rodičov) boli v minulosti bežné a spoločensky akceptované.
- Predstavitelia diskusie sa zhodujú, že takéto odklady môžu viesť k dlhodobým ťažkostiam v citovej väzbe a vzťahoch.
- V diskusii sa ako praktické kroky pri následkoch odporúča psychologická terapia a použitie sociálnych nástrojov ako adopcia alebo pestúnska starostlivosť.
Sporné názory
- Niektorí účastníci tvrdia, že odloženie v ranom veku spôsobuje celoživotné problémy s väzbou, zatiaľ čo iní v diskusii uvádzajú, že výsledok je vysoko individuálny a mnoho ľudí odloženie zvládne bez zjavných problémov.
Otvorené otázky
- Aké boli konkrétne motivácie rodičov, ktorí dočasne alebo trvalo odovzdali dieťa iným osobám alebo inštitúciám?
- Aká je miera a mechanizmy kauzality medzi raným odložením a neskoršími vzťahovými problémami?
- Ako efektívne pomáha psychoterapia pri spracovaní traumy z raného odloženia v rôznych vekových skupinách?
Spomenuté značky a firmy
BOSCH, KŠČ
Spomenuté produkty a metódy
týždenné jasle, jasle, dojčenské ústavy, ústavná starostlivosť, adopcia, pestúnska starostlivosť, materská (6 mesiacov), materská do 2 rokov, psychológ, kojenie, umelá výživa, inkubátor, popôrodná depresia, downov syndróm
Miesta a osoby
Kysuce, Bratislava, Praha, Michelangelo, Pani Bovary
Ono sa to bralo asi trochu inak… Jeden môj bývalý strávil prvých 6 rokov u babky na dedine. Rodičia sa rozišli, mama si založila novú rodinu a prvého syna šupla k babke. K sebe ho zobrala až keď musel do školy, s druhým mužom mala aj druhé dieťa. On skôr strašne potreboval niekam patriť.
A malej púšťam starý večerníček a tam dievčatko tiež žije s babkou na dedine a mama, otec a bábätko v meste 🤷♀️.
A k tomu mužovi…ak vie príčinu, je to super. Nech si nájde psychológa, spracuje to a neobhajuje tým svoje neúspešné vzťahu (prelietavosť?) do konca života…
Bola taká doba, ľudia zabúdajú, že ženy museli ísť do roboty skoro - veď existovali týždenné jasle, kam dali deti a prišli po ne v piatok, moja svokra tiež odložila polročného k cudzej pani, aby neprišla o vedúcu funkciu. V rodine sme mali dve tety, ktoré aby stíhali makať na družstve, tak malé deti dali do kojeneckého. Vzali si ich väčších, keď už s nimi nebolo toľko práce. Bol veľký tlak na to, aby žena pracovala.
Je to presne tá generácia citovo nestabilných a trochu smutných ľudí. Moj muž máva tiež problém s citmi, dosť veľa energie ma stálo ho pochop.
Poznam pripad, ked manzelsky par, lekar a ucitelka mali 2 deti s rozdielom 2 rokov. Zena vyhlasila, ze ona staroatlivost o dve deti s tak malym rozdielom nezvlada a mladsieho syna dala na vychovu svojej mame, na Kysuce. Starsi ostal a rodicmi v BA. Babka ho vychovavala do 6 rokov, s rodicmi a bratom zacal zit, ked nastupil do skoly.
Dnes je to uz pan v dochodkovom veku, stal sa z neho uspesny lekar, ma vlastnu rodinu, ale vztahy s rodicmi boli navzdy poznamenane.
Poznam z okolia pripady, ked mladi dali dieta starym rodicom na isty cas. Jednu starsiu pani som stretavala pri kocikovani syna, ona kocikovala vnucku, bola uz na dochodku, dcera studovala. Toto este ako tak viem pochopit, ale dat cudzim ludom, to uz nie, vzdy su ine moznosti. Moj byvaly sef so zenou mali tiez pocas vysokej dieta a zvladli to, mali k tomu podmienky na intraku, vravel, ze vedeli dokonca usetrit, pomahali aj spoluziaci. Bolo to pred cca 45 rokmi.
pracovala som ako profirodic. ja sa pozeram na to z pohladu matky takto: je to zena, ktora naj napriek tomu ze otehotnela donosila svoje dieta (je kopu zien ktore sa rozhodnu ist na potrat aby si ulahcili svoju zivotnu situaciu) tak mam pred nou respekt a vzdy som mala, dala dietatu zivot a za to jej dieta musi byt vzdacne. no nevieme z akych pomerov pochadza/la cim si v danej chvili prechadzala, len tak sa neda odovzdat dieta do decaku takze za tym nieco muselobyt (ak sa jedna o starsie dieta, nie novorodenec z porodnice) mozno zla ekonomicka situacia, mozho ziadna podpora z rodiny... a tak sa "vzdala" dietata, davam to do uvodzoviek nakolko ak by sa ho vzdala tak ho da na adopciu, ale nedala a neskor si ho vzala spat ked sa jej vyriesila kriza v zivote.
Nepoznám takýto prípad. Mňa len v tejto súvislosti napadla myšlienka, že ako sa teraz začalo vyťahovať, že načo má byť matka s dieťaťom doma 3 roky. Že to nie je potrebné, a že v iných krajinách je materská pár týždňov a "dobre je"... No a tu sa jasne ukazuje aké to má na tie deti vplyv do budúcnosti...
Je rozdiel dat dieta do jasliciek kvoli praci, ako to robili nase matky bezne (som 50tnicka) a dat dieta niekam uplne mimo, kde nebude tusit, kto je jeho rodic a kde ma domov. Tu jednoznacne nevznikne citove puto.
@janettdamian Toto by som ale vobec neporovnavala...je rozdiel dat dieta do jasli, ci skolky na par hodin, ako nebyt sucastou zivota svojho dietata roky a dieta vychovava babka, ci dokonca cudzi clovek.
To nebolo len v minulom režime. Takáto "tradícia" bola asi častá naprieč Európou dlhé storočia. Dávať dieťa dojke na vidiek, minimálne do roka, ale i na dlhšie. Michelangelov otec sa sťažoval, že syn mu získal vzťah k sochárstvu kvôli tomu, že žil v rodine kamenára. Pani Bovary dala takisto dcérku dojke na vidiek. Na rok. Vzala si ju späť, až keď bola relatívne sebestačná. Chodila, šatôčky, mašličky...
Moj dedo bol tiez darovany svojej tete- lebo nemohla mat deti a jeho mama ich mala 6 hladnych krkov. Dedo to tajil az na smrtelnej posteli to odhalil ze sa ho rodicia zriekli( ked prisla vzdialena rodina spolu s detektivom hladat deti po adoptivnej matke, vsetci tvrdili ze nemala ziadne deti no ten pan tvrdil ze ma listiny ze moj dedo je jej adoptivny syn). Vzdy ked mal vypite tak to rodicom vycital " vsetkym" jedny ze ho predali a druhym ze ho kupili ako prasiveho psa. Myslim, ze aj to bol dovod preco sa casto upijal v alkohole.
Moju znamu vychovala babka s dedom, jej matka odišla, keď mala rok. Potom si ju zobrala naspäť, keď mala asi 12 rokov, nového muža a s ním ďalšie dieťa. Dosť ju to poznačilo.
Az posledne desatrocia sa viac hovori a skuma citova vazba u deti a nasledky, ked dieta nema primarnu osobu pri sebe od narodenia. Este za socializmu bola praveze preferovana ustavna starostlivost, bralo sa to ako super vyhoda _ o dieta postarane profesionalne, matka sa moze vzdelat, pracovat. Aj u nas v rodine bolo dietatko kvoli studiu rodicov u starej mamy. Myslim, ze to ma dosledky, ale nikto o tom nehovori, trpela aj mama, aj dieta, ale "taka bola doba". Nebola moznost externeho studia, prerusenia studia alebo inych vymozenosti.
Toto je inak veľmi zaujímavá téma, dievčatá. Moja babka po pôrode môjho ocka dostala silnú popôrodnú depresiu (60. roky). Vraj ocko bol prvé tri roky viacmenej u tety a strýka na dedine. Veľmi ich ľúbil a s láskou na nich vždy spomína. Ale aj s babkou mal pekný vzťah čo si pamätám.
@blaazi to mas pravdu, kedysi bolo vela veci inak. Moja mama uz nezije, bola by 70tnicka a bola vystudovana detska sestra. Ucili ich v skole, ze kojenie je prezitok, umela vyziva je lepsia pre dieta, v porodnici deti nemali cely cas pri sebe a kupat sa ucili s babikou a ine zaujimavosti. Muzova teta stara pani po 90tke vravela, ze cely pobyt v porodnici v 60tych rokoch nevidela svoje dieta rozbalend a nahe, povedali jej, ze je to dievca a bol to pritom chlapec... muz ho uz nahlasil na matrike a muselo sa to riesit az v Prahe. Keby som nepocula toto z jej ust, tak neuverim.
@zuzinka888 Podobný prípad bola aj moja svokra. Mala 2 roky, kedy si ju vzala sesternica jej mamy (tam bolo 7 - 8 detí a bola na nej sama). Tá ju dostala z rachitídy a žili spolu až do smrti adoptívnej mamy (adopt. otec umrel, keď mala asi 4). Svokra sa vydávala mladá, mama jej vlastne viedla domácnosť. Bola pre ňu najdôležitejším človekom na svete, roky po jej smrti ju vždy najneskôr v tretej vete spomenula. S pôvodnou rodinou udržiavala kontakt. Ale vždy zdôrazňovala, že potom chceli, aby sa vrátila a ona odmietla. Celoživotne fungovala týmto spôsobom. Navodila situáciu, aby jej niekto niečo ponúkol (napr. pomoc, pozvanie...) a ona mohla odmietnuť. Asi tým získala pocit, že je to ona, kto o jej živote rozhoduje. Pritom nebola vedome zlá (skôr ako rozmaznané dieťa). Len to s ňou nebolo jednoduché.
Kazda druha generacia zila v uplne inych historickych socialnych standartoch. Dieta odlozit do tyzdnovych jasli, alebo odpratat na 3 roky k babke , tete ci do ustavu bol vtedy standart. Uznajme vyssie spomenute, ze tieto matky nesli na potrat, vyriesili stres z kojenca ci straty prace, ci nahodny sex takto.. To ze su tieto deti, dnes dospeli a dochodci traumatizovani odlucenim vieme az dnes. Vtedy sa to bagatelizovalo v style vychovy, nech len reve , sak si zvykne ... Nebude s nami tento novorodenec, cvicit .... Zda sa nam to krute ? Co potom generacia spat , ked sa posielali dnesne siedmacky ako sluzky ob okres do sluzby , lebo ich nevedeli doma uzivit .. Alebo chlapci do sluzby a prisli raz rocne pozriet matku. Popripade este starsia generacia, kde sa deti aj predavali .... Deti v minulosti boli nechcenym vysledkom sexu , tehotenstvo bolo casto sklamanim, ze prislo skoro.... Dnes sa doba preklapa, tehotenstvo bude dalsiu generaciu uz vzacnostou ... A porodeny novorodenec sa nebude nazyvat DECKOM ako v minulosti , ale VONAVYM UZLICKOM. Az dnes sa dba doslednejsie o emocionalny vyvin dietata.
Čítala som knihu, ktorej dej sa odohraval na slovenskej dedine koncom 1.sv.vojny (Vdovske domy). Deti boli nič. Museli byť ticho, niekde schované, aby ich ani vidno nebolo a dobré boli na zmlatenie, ak bol dospelý nahnevaný.
Moju kolegynu davali do jasli ako 3 mes dieta, to bolo za komunizmu mozne, boli aj tyzdenne jasle. Ma problem so vztahmi, strach z opustenia. Zjavne sa jej nieco stalo psychicky
@kiki68 Je to asi velmi individualne, svokra davala svoje 6 mesacne deti rovnako do jasli lebo musela pracovat a teda ma vynikajuci vztah s oboma detmi. Moja mama bola s nami doma cely zivot a nas vztah nikdy nebude taky skvely, ako ma moj muz so svojou mamou 🤷.
@oceanahory tam bude viac veci, ale citovo chladny rodic je velky maler v kombi s tymto.
@oceanahory rozdiel bude asi v tom, že si ich brala každý večer. Denne a týždenné jasle musia byt veľký rozdiel
Kedysi bola vysoka umrtnost deti, tak rodili co najviac a ten vztah bol asi povrchnejsi, vela veci neriesili ako my dnes.
To si veru neviem predstaviť odložiť bábo a vziať si ho, keď bude väčšie. Chúďatko dieťa, veď to je obrovská trauma. Keď vidím, ako sú na mňa deti naviazané, neviem, ako by trpeli, keby museli ísť inam odo mňa, ako osoby, na ktorú boli zvyknutí. Pre to dieťa je to strašné a je smutné, že sa to tak robilo. Ja by som nedokázala takto odstaviť dieťatko kvôli kariére alebo zachovaniu pracovného miesta.
Wow..toľko prípadov. Neviem si ti ani len predstaviť odložiť dieťa. Škoda že keď sa všade píše ako to kedysi zvládali matky s deťmi a teraz to nezvladajú ,že nikdy nikto nenapísal takúto skúsenosť .
Ono to je vysoko individuálne. Moji rodicia, 70+, nikdy neboli odložení. Práve naopak. Až do osamostatnenia žili doma. Otec sa osamostatnil až po vojne a štúdiách. Obaja mali vzdelaných rodičov. Všetci moji stari rodičia pracovali až do dôchodku. Ja som tiež dieťa bývalého režimu a ja som dokonca ani v jasliach nebola. Ono záleží aj na tom, ako skoro ľudia mali deti. Moji rodičia ma nemali v 18tske ako to bolo vtedy bežne. Najskôr dostudovali a až potom sa brali. Moja mama bola so mnou doma dokonca na neplatenej dovolenke do 4 rokov, v 6. Mesiacoch ma nechcela odložiť do jasiel, ako to bolo vtedy bežne. Kariéra jej vôbec neušla. Môj brat, o dosť mladší, už išiel do jasiel ako vyše dvojročný. Vtedy akurát zaviedli materskú do 2 rokov. Ešte stále minulý režim ale už sa zavádzali novoty. Ono to bolo aj vtedy, presne ako dnes, ako si kto zariadil a aké mal možnosti. My sme nikdy neboli odložení. Dokonca aj prázdniny u starkých a vtedy ešte pionierske tábory boli na dobrovoľnej báze. Vždy sa nás rodičia pýtali, či chcemě. Môj muž, rovnaký režim ale iná krajina, nebol síce odložení , ale viac menej sa o neho a jeho dvoch starších súrodencov starala babka. Tá našťastie bývala s nimi v dome. Ale rodičov poriadne nevidel. A to neboli nejaké extra vysoké kapacity (učiteľka na SŠ a svokor celý život pracoval v BOSCH). Rodičov si váži ale nejaký extra vzťah s nimi nemá. Ja zase by som mojich nedala za nič. Dúfam, že ešte dlho budú medzi nami. A Že sa SK spamätá, nech môžu dožiť vo vlastnej krajine. Inak ich beriem k sebe.
@elizabeta56 oni ich “odstránili “ ešte pred tým, ako si dieťa malo čas zvyknúť na vlastných rodičov. Bábätko nerozlišuje rodič- rodič. Pre neho je je dôležitá tá jedna osoba a je mu jedno kto to je. Horšie je to až keď sa musia vrátiť ako “dorastene” deti. Keď už dieťa rozmýšľa a ma viac-menej vlastný názor a pocity.
Môjho manžela dala svokra ako 6mesacneho sestre, lebo nechcela prísť o pozíciu v KŠČ. V tom čase bola materská 6m. Vzala si ho naspäť až ako 3r, keď ho mohla dať do skolky.
Je tým hlboko poznačený, matku nemá rad.
V prvých rokoch manželstva pri každej hádke povedal: tak sa rozved a chod odo mňa. Až po 10r pochopil, ze neodídem.
Ale okrem mňa a deti nedokáže mať hĺboký vzťah k nikomu.