Ako sa zmieriť s túžbou po dieťati?

@anonym_da0320 a čo konkrétne je facka ?

@anonym_6ab0fb To, ze to ma pustit z hlavy, lebo ty mas nazor, a z rozpravania poznas niekoho, komu sa podarilo splodit dieta "ked na to prestali mysliet".

@anonym_da0320 no ale je to tak. Ja som to nemyslela vôbec v zlom.
Alebo teda, mala som napísať, utapajte sa viac a viac ?

Ja nemám dieťa, zmierila som sa s tým. Jednoducho nie každému je súdené byť rodičom.

Nechce sa mi znova pisat svpj pribeh a postoj k materstvu...
Preto ti kopirujem svoju odpoved z inej temy.
Tam autorku sestra ziada o vynosenie dietata.
S tvojou temou to ma spolocne to,ze sestra nebola schopna akceptovat,ze mozno deti nebudu.
Presla som si tym...ak cces,citaj....

Ked sa estelen u nas objavila zmienka o moznosti vynosenia dietata i ej zene-v zmysle,ze sa to da-,fyzicky.....bola som velmi mlada a sialena 😀
Moja sesternica bola uz par rokov vydata a nedarilo sa im...a ja som ju tal lubila,ze som jej toto ponukla/nemala som deti,ale hlavne som nemala ani paru o tom,co to obnasa,ci to vobec zakon povoluje....a uz vobec som si neuvedomovala,ze bx bolo tazke po porode jej to male dat ./
Slovo dalo slovo a tamto aj skoncilo.....ja som sla studovat a stretali sme sa len velmi zriedka.....medzitym ona porodila a ja som otehotnela...
Po niekolkych rokoch mi jej mama splechla do pci ze ako som sii to dobolila,jej take veci navrhnut....ze by som spala s jej muzom
😮😮😮😮😨😨😨😨😨
V takomto nemom uzase som vtedy ostala.....
Nepochopili,ze z lasky k nej ma t napadlo a urcite som si neprrdstavovala,ze sa vyspim s jej muzom.vedeöa som,ze by to bolo umelym oplodnenim......

Ja som svoje dieta potratila...
Jedno,druhe.....kazde
Sesternica uz medzitym mala aj druhe...
Riesili sme aj ivf a bola tu aj myslienka na vynosenie,ale coskoro ma taketo napady presli.
Nechcela som ani darcovske bunky....vylucovalo sa to vsetko s mojim presvedcenim,pre mna uz bol hrozny krok,ze som sa dala na ivf.a skusila som to 5x...ked som sa chystala na 6.pokus,povedala som si dost...
Napriek vsetkemu sme bezdetni....nic sa nepodarilo.
Plakavala som po kutoch,ano,boli stavy kratkodobe,kedy som mala pocit,ze mi z toho sibne ,ze sa zrutim...cim viac sa to nedarilo,tym viac som to dieta chcela...nebola som schopna akceptovat to...
Ked som dovrsila 40,uplne ma premohol smutok,uvedomila som si,ze ten vek uz je taka hranica,ze uz aj ta nadej je stale mensia...
Bolo to velmi smutne a tazke obdobie.
Vzdy hovorim ,ze som vtedy asi niekde naplakala nove more....
Ale ja som nikdy na verejnosti neukazovala svoj smutok,nemla som zachvaty ani som sa nerucala,ak som videla deti ci kociky.vsetok smutok som riesila doma,za murmi svojho domu...ani manzel nevie,kolko som sa naplakala...
Dokonca som travila cas s detmi znamych, rodinevzdy boli nejake malinke deti...ja som ich milovala.oni nemohli za to,ze ja deti nemam.sbet sa neprestal tocit koli mne.ludia nemohli za to,ze oni maju a ja nie...
Ale smutok tu bol...v dusi.
Ani 40tku som neoslavovala.nedalo sa.uplne ma to zhltlo...

A potom sa vo mne nieco zlomilo.
Zacala som nejak racionalne rozmyslat,vzchopila som sa a ROZHODLA SOM SA.....ze proste budem stastna aj bez deti
Ano.rozhodla
Proste som si uvedomila,ze to nie je samozrejmost.ze hlavou mur neprerazim.ze s tym aj tak neviem nic urobit....
Ze lubim svojho muza a nikde nam nikto neslubil ze bufu aj deti.slubili sme si my dvaja,v dobrom i zlom.
A ze sme si toho veru preskakali,pocas tych snazeni a nevydarenych pokusov....
To trapenie nas stmelilo,hoci boli aj hadky,vylevy...samozrejme.je to velky tlak na psychiku.

Casom som sa ale upokojila,moj muz pocas tych rokov na mna nikdy na nic netlacil vzdy vsetko co mohol preto urobit urobil.
Bol skor neutralny....ale bol tu.
Kedykolvek bolo treba.
Zijeme sspokojne tato tema je uz davno vyriesena uzivame si jefen druheho,venubem sa viac svojim hoby a praci ,zivot bezi strasne rychlo a netreba ho premrhat.treba brat plnymi duskami to,co ti zivot podaa,co ti ponuka...
Nehladat to,co nemas...
Dakovat za to,co mas....
Aj mne dlho trvslo,kym som toto vsezko pochopila,boöa schopna prijat to...je to cesta....
Tvoja sestra to nemusi prijat hned.moze svoj smutok prezit a nechat ho volne uniknut.....ale mala by pochopit,ze tie deti nie su samozrejmost.ty nie si povinna toto pre nu robit.
A nez amena to,ze ju lubis menej.
V zivote nedostavame vzdy vsetko, co chceme.
Ved nas to ucia od malicka....
Kludne jej daj toto precitat,mozno sa v niecom.najde...
Lubit niekoho neznamena obetovat sa totalne na ukor seba.
Vsetko ma svoje hranice.

Moj muz tiez nechcel adopciu....hoci deti miluhe.
Ale proste na to nebol pripraveny,zrely....
Vedela som ze bx som ho mohla prinutit on by to urobil koli mne...ale ja som to tak nech ela.ak sa preto nerozhodol dobrovolne,sam....nevedel by to dieta prijat a to dom nechcela.to dieta by to pocitilo...
Aj chlap je len clovek.ma svoje pocity.to nie he egoizmus...proste nie kazdy je schopny prijat cudzie dieta....
Treba najst iny cielovy bod.mozno nejake zvieratko,alebo proste zamerat svoj zivot uplne na nieco ine.nefixovat sa na deti.....ani na nic,co nevieme dosiahnut.
Clovek sa moze rozhodnut,ci zivot prezije plnohodnotne,a ci dobrovolne bude smutny a nespokojny az do smrti.
Drzim vam vsetkym palce.
Mame vysvetli,ze chapes jej starost a sestra je uz dospela.mala by vediet zvladat zatazove situacie!

Môj príbeh je podobný s tvojim a deti ani nemáme, ale už sme sa s tým zmierili. Z nejakého dôvodu nie všetci budeme rodičia, tak ako nie všetci majú zdravé deti a pod.

@anonym_autor Ste veriaci? Ak áno, skús sa modliť k Bohu a On ti môže pomôcť. Pre neho nič nie je nemožné.

Dosť ma štve, keď nejaký bezdetný (childfree) muž ide na vazektomiu, aby nemal deti a ešte aj za to dosť zaplati a tu je iný muž, ktorý by chcel mať deti a nie je mu to dopriate. No čo už, spravodlivosť na tomto svete nie je.

@anonym_005fd3 to je zvláštna úvaha. Nemôžeš sa hnevať na iného človeka len preto že nerobí rovnaké rozhodnutia ako ty.

@simona20201309 tak pokial ozaj tuzi byt matkou velmi velmi ale tiez chapem ze to nie je jednoduche rozhodnutie. ja som premyslala nad tym byt profesionalny rodic a jedine co ma odradza je teda geny dietata a druhe, ze ako by to zobralo moje dieta ze je u nas cudzie.

@anonym_autor dobry den! Tak z toho co pisete (a taktiez komentarov) citim, ze sa so svojim manzelom milujete🥰 To je krasne a zivot je casto takto nespravodlivy.... my sme sa snazili 3 roky a potom to prislo.... radost .... kolobeh tehotenstva.... bolo mi zle .... a ked uz som bola v 7 mesiaci skoro, tak som predcasnw porodila a o nasu dcerku sme prisli(bohuzial tu zlyhali hlavne lekari, takze uplne zbytocna strata) 🥹 Stale som hovorila, ze naco som vobec otehotnela, zbytocne strateny cas atd atd.... ze otehotnenie nic neznamena chcem mat doma nase dietatko!!!! Ked som otehotnela druhykrat tak som vravela ani mi negratulujte neni k comu... ved to este nic neznamena!! Bum v 6 tt som potratila. Ale potom mi hovorila mamka, ze toto nemam hovorit, ze uz to pocatie je zazrak, ze JE STRASNE VELA LUDI, ktori by za tie 2 ciarky na teste dali vsetko... uz len za ten pocit co ma zena, ze ma v sebe novy zivot.... nejak som sa spamatala a aj ked som mala obrovsky strach, tak tretie tehotenstvo som uz inak brala... uz som nehovorila, ze to nic neznamena kym nemam svoje babatko v naruci. Uz mame chlapceka, ale bol to boj, hlavne po psychickej stranke🥹 a bolest, ktora aj po prichode synceka ostane stale s nami. Ale s manzelom sa velmi milujeme, takze tiez prekonane vsetko🙏
Celym tymto mojim komentarom chcem povedat, ze ma mrzi, ako mamka mala pravdu, ze niektori ludia by za tie 2 ciarky dali hocico... Ja vam velmi drzim palce, vasa laska je silna a verim, ze vase dietatko stale ma sancu.... vela ludi, ked je v adopcnom procese napriklad sa im z nicoho nic podari, aj ked nemali ZIADNE SANCE na otehotnenie🙏 Zazraky sa deju. Musite sa s tym skusit zmierit, ze naozaj vlastne dietatko mat nebudete aspon sa skusit s tym zmierit, do urcitej miery.... zit, lubit sa, pracovat, chodit na vylety aby hlava mala vela inych myslienok, dovolenky...a clovek naozaj nikdy nevie ako to Boh zariadi.
Kazdopadne vam drzim palce a ospravedlnujem sa za dlnu odpoved❤️

@anonym_autor to nebol výsmech, to je tvrdá realita mnohých rodín, či osamelých žien. a bojujú, žijú, tešia sa aspoň z maličkostí. a druhá vec, čo je zlé na adopcii, osvojení si, či náhradnom rodičovstve? nepochopila som tie reakcie na mňa. a zas, nedá mi nenapísať, že ak si si prešla naozaj tak tvrdým detstvom, toto by ťa podľa mňa nepoložilo. ale OK, asi som pritvrdá, lebo vnímam, že na svete je aj horšie, áno. život je proste jeden boj.
@anonym_6ab0fb nie, našťastie to nie je môj prípad, ale poznám také rodiny. poznám detičky, ktorým chlastajú obaja rodičia a malí nemajú čo na seba a do úst. akože, poznám mnoho osudov, kde si tí ľudia môžu naozaj povedať, že nevládzu. ale oni idú a bojujú a žijú. autorka predsa má možnosti, ktoré som vymenovala vyššie. a jej svokra má pravdu. čím skôr sa s tým zmieri, tým lepšie pre ňu - autorku. a možno keď sa s tým zmieri, jedného dňa "vystrelí z motyky" a otehotnie. keď sa bude psychicky opúšťať (ľudovo rúcať - zase sa do mňa všetci obujú, nevadí), tak aj to otehotnenie bude mať viac zahatanú cestu.

@amdornik ty si normálna?

@amdornik presne. Toto :musim musim musim mať dieťa!🙄

Ahoj mila autorka, ja som na tom podobne. Prosim, nevsimaj si komentare, ako toto nie je ziadny problem a ty nevies co su ozajstne problemy, a ani komentare typu ved chodte do adopcie, a ani typu ked na to prestanes mysliet, podari sa to, lebo mojim znamym to tak vyslo. Toto pisu ludia, ktori nevedia ake to je snazit sa roky. Najvtipnejsie je, ked toto tvrdia ludia co otehotneli podla planu, aby este aj mesiac porodu bol podla predstav. Aj ked to myslia dobre, lezu mi na nervy. Ale co my? Co cakame, riesime, neriesime, zmierujeme sa a stale nic a pritom vidiet nezodpovedne matky co ani nevedia ako a su matkami a nestaraju sa dobre. Ale to je len kvapka v mori z toho ako sa citim. Ja sa snazim ostat ale dobrym clovekom a velmi sa snazim nezatrpknut, aj ked je to niekedy tazke. Drzim aj Tebe palce.

vykasli sa na to a potom to pride ked uz to nebudes cakat =)

Mozno aj psychika robi svoje. Ber to tak ze aj pre svokru to nemusi byt lahke ti nieco take povedat. Mozno aj ona sama tuzi po vnucatku.... ale je potrebne niektore veci prijat ako fakt. Zial je to tak.
My sme si s muzom povedali hned na zaciarku ze ked babo nepride ideme hned do adopcie.
Mame sice vlastne no ta adopcia stale vrta v hlave 🙊
Kazdopadne poznam aj rodiny ktore si adoptovali. Sustredili sa na to malicke a.... medzitym sa im podarilo aj vlastne 💪🏻❤️

Vacsina ludi ma za sebou 5 a viac lol IVF, cize ked uz ste mali nejake embrya, tak skusit dalsi vklad. Treba skusat a ist cez to, az kym telo nepovie, ze uz to nezvladne. Ked chces dieta, tak tomu musis vela obetovat. Alebo sa s tym celym zmierit.

Zmieriť sa s túžbou po dieťati sa asi úplne nedá. Skôr sa človek postupne učí žiť s tým, čo mu život priniesol a to je niekedy veľmi ťažká cesta. Dovolím si reagovať aj na niektoré komentáre vyššie. Myslím si, že mnohé neboli myslené zle, len boli napísané trochu ostrejšie a možno príliš realisticky. Chceli skôr naznačiť, že tvoja bolesť je síce veľká, ale život prináša aj iné existenciálne problémy , ktoré mnohokrát nie je možné riešiť, ale ty môže ísť ďalej životom a byť šťastná.. Chápem, že ťa to bolí a že si nešťastná. Zároveň mám pocit, že si sa na túto túžbu veľmi upäla,že raz budeš nosiť svoje dieťatko pod srdcom. A je úplne prirodzené, že sa tej predstavy nechceš vzdať. Ale ak sa na to pozrieš z dlhšieho časového odstupu, život nám ukáže, že niektoré sny prestanú byť jediným zdrojom šťastia. Časom sa môžu objaviť iné formy naplnenia, aj keď teraz to ešte tak necítiš. V živote málokedy ide všetko tak, ako si naplánujeme. Každému z nás nosí rôzne skúšky a bolesti. Verím, že do vzťahu si nešla len s cieľom mať dieťa, tvoj manžel je pre teba dôležitý, je to človek, ktorého si si vybrala pre spoločný život. Možno práve teraz prišiel čas trochu uvoľniť ten tlak na jediný cieľ a skúsiť opäť žiť, viac dýchať, vychutnať si okamihy, ktoré život ponúka. Aj my ostatní, čo deti máme, nesieme svoje kríže. Ja sama som zažila smrť vlastného dieťaťa aj narodenie dieťaťa s hendikepom. A ver, že ani to nie je niečo, s čím sa dá zmieriť, iba sa človek naučí žiť ďalej, lebo vie, že život vie byť krásny napriek bolesti. A veru je krásny..Preto ti chcem povedať-hlavu hore. Tvoja cesta ešte nie je uzavretá. Nik nevie, čo ti život môže priniesť,možno iné možnosti, ktoré si dnes ešte nevidíš, možno inú formu materstva, možno iné naplnenie, ktoré ťa prekvapí.Prosím, neber si zo seba tú nádej celú. Len skús trošku zmeniť myslenie, trochu uvoľniť tlak a dopriať si priestor aj pre radosť. Aj keď tá cesta bude dlhšia, možno iná ako si si vysnila.., vôbec neznamená, že nemôže byť krásna.

@anonym_autor ako píše kiki nadomnou. Pokiaľ vám to financie dovoľujú, ja by som na vašom mieste skúsila ďalšie kolo IVFka. Pokiaľ som správne pochopila, embryjka ste mali. Tak už len skúšať a skúšať.

Predsa len by som dala tomu ešte šancu. Nemusí to byť hneď dnes alebo zajtra…
Tu na MK je nás veeeeeľmi veľa, ktoré podstúpili umelé kvôli problému na strane muža. Aj ja… nám síce stačilo jedno kolo, ale išli sme do toho s tým, že budeme skúšať. Pretože túžba po dieťati silnela ako u vás a cesta adopcie nám akosi “nevoňala”.

Nebudem vám tu radiť vymeniť muža, to môže napísať fakt iba osoba bez akejkoľvek empatie… aj keď aj to by bolo riešením, ale nie šťastným tak vám poviem.

@anonym_autor prosím, neber si k srdcu niektoré komentáre. Ľudia si myslia, že keď majú väčšie problémy ako niekto iný, ten druhý človek nemá čo fňukať. To je nulová empatia a ploché videnie, život nie je súťaž, ľudia bývajú smutní ale aj seriózne depresívni pre mnohé dôvody a niekto aj bez dôvodu a ich utrpenie je reálne. S vašim problémom ťa chápem, môj muž je úplne neplodny, riešili sme to dlho, skúšala sa liečba, všetko možné, nepomohlo. Riešime IVF s darcovskymi spermiami, zatiaľ neúspešne. Názory iných má v Tom vôbec nezaujímajú, je to naše spoločné rozhodnutie, s ktorým sme stotožnení a jediná cesta ako mať dieťa, ktoré vynosim. Na adopciu sa necíti najmä môj manžel, ale do istej miery ani ja. Komentáre, že by ste tu adopciu predsalen mali skúsiť su úplne zbytočné, človek môže robiť len čo on tak cíti a na čo si trúfa, inak by to skončilo zle. A rozumiem aj snahe zmieriť sa s tým, že to dieťa nebude. To si človek nevie rozkazat, emócia je silnejšia ako rácio. Tiež to tak mám. Nie som s tým zmierená, zatiaľ nie. Tebe by som odporučila ísť do ďalšieho ivf, jedno ivf ešte nič neznamená, problémy s donosenim sa dajú riešiť, stačia dodatočné vyšetrenia a pátranie po dôvodoch. Máte sa s mužom evidentne radi, využívaj to a buď k nemu úprimná, hovor o svojom smútku, emócie by sme nemali pred partnerom tajiť. Otvoris sa mu viac a možno aj on tebe. Všetko sa točí okolo žien, ale aj muž rovnako to dieťa nemá, rovnako môže trpieť. Niektoré ženy, ktore napíšu, aby si ho vymenila, majú pohľad na mužov, ktorý nie je v poriadku. Muž nie je automat na spermie, je to človek, partner so svojimi emóciami a aj on musí žiť s tým, že nemá kvalitné spermie. Držím ti palce, zvládnete to spolu, len buďte otvorení a bavte sa o možnostiach a o Tom, ako sa v hĺbke duše máte.

Svokra ma do istej miery pravdu. Je mozne, ze prave vy budete bezdetni. Ja tiez dieta nemam a momentalne zvazujem IVF. Ale ja som zaroven tak nejak zmierena s tym, ze dieta nebude a vidim aj pozitiva bezdetneho zivota. Ked dieta nepride, pojdem tou cestou, ktora mi je urcena a budem si uzivat zivot inym sposobom nez to robia matky. Ja si uz ani nemyslim, ze byt rodicom je nejak viac. Mozno toto musis v sebe spracovat, ze tvoj zivot ma rovnaku hodnotu ako zivot rodicov, aj ked zostanes bezdetna. Na tvojom mieste by som skusila Este IVF ak si to mozete dovolit a mate na to silu, a zaroven si skus precitat nieco a bezdetnosti. Napriklad knihu Bezdetna a predsa stastna.
Ja by som asi tiez nechcela darcovske spermie/vajicka. Este tak adoptovat mozno, ale moj muz je proti. Adopcia nie je pre kazdeho.

@malalienka85 áno. a ty?

@anonym_autor tak treba nájsť nového otca dieťaťa, keď zmieriť sa s tým odmietaš. Sú len dve možnosti.

@amdornik ona prožívá, co prožívá, ma na to plné právo, její smutek, zklamání, pocit zmaru, ztráta snů spojené s nenaplněným mateřstvím se pocitově neliší od neštěstí jiných lidí, kteří prožívají stejné pocity z jiných důvodů. Bolí to tak jako tak.
A nikomu nepomůže srovnávat míru bolesti a oprávněnost prožívaných pocitů - ani autorce, ani tem, co zažili jine smutné životní události.

To je jako bych ti ja řekla-davam priklad- že ty jako manažer firmy nemáš pravo na tvuj stres v praci jako ja, ktera operuje nadorova onemocnění. Mira stresu, mira smutku, mira bolesti se neda srovnavat.

@anonym_autor nevim, co by mohlo pomoci konkretne tobe, ale muzu ti napsat, co v těžkých chvilich pomaha me - neni to nic světoborného- ale pbcas jsou to prave ty vsedni veci, které člověku pomůžou překlenout těžkou fázi- mne pomaha vzdycky, kdyz se ponořím do své práce, nejen ze mi moje prace dava smysl, ale kdyz se mi deji veci, ktere nemuzu zmenit, snazim se posouvat se a zlepsovat v oblastech, ktere zmenit muzu. Aktivne straveny volny cas, pri kterem castecne vypnu hlavu, vyčerpám se a nabiju endorfiny.
Mluvím upřímně se svym muzem, nedelam, ze ten problem neni- kdyz je mi smutno, je mi smutno, kdyz se zlobim na cely svet, zlobim se- nehraju si na silnou, ani na veselou, kdyz to nejde…muj muz pak vi, co se ve mne deje, sam mi k tomu povi sve, otevre se, podpori, uklidni.
Aspon jedna jedina dobra kamarádka, ktere muzu zavolat, postěžovat si na posranost cele situace, ktera me neodsuzuje za to, jak mi je, a co prozivam.

A kdyz nic z toho uplne nefungovalo a ja byla opravdu na hranici- nasla jsem si psychoterapeutku. Pomohla mi ukazat, kolik sily a kolik rezerv v sobe vlastne mam. Bylo to fajn.

Naděje umírá posledni. A mozna by bylo fajn pokusit se aspon trochu změnit fokus- i kdyz mi je naprosto jasne, ze je to taky takova blba rada- ze se to snadno rika a hure dela.

Ďakujem vám za vašu podporu.
Každá sme iná...každá prežíva bolest inak... ja sa cítim veľmi zle, som smutná, nahnevaná a sklamaná.... snazim sa ... žijem ako viem....
A aby toho všetkého nebolo este malo , dnes som prisla aj o robotu 😭 ruši sa od decembra prevádzka

@anonym_autor na posrání je ten rok 2025- ja to rikam celou dobu- ale ver mi- jedny dvere se zavrou, jine se otevrou, myslim na tebe a posilam energii o dalsich dni!

@elzu ďakujem ❤️