Ako prebieha umelé prerušenie tehotenstva?

@cecilia29 Pozriem tvoj profil a je mi jasné, že si silno veriaci človek.Takže chápem.
Som tehotná a nepovažujem ja ani môj manžel uhniezdené vajíčko za dieťa.
A to som neotehotnela hneď.Treba mať trochu racia a nepútať sa na niečo citovo čo môže skončiť akokoľvek v týchto štádiách.

Lekári mi oznamovali informácie o zárodku, embryu nie o dieťati.
Asi vedia prečo.

@medda_beda Aj ja som bola takáto drsniačka, kým som ten zárodok nevzala do náručia, keď som ho porodila. 😉 O tomto sa teda porozprávame, keď porodíš.

Lekári oznamujú info o plode, nie o žiadnom zárodku. Plodom je od začiatku až dokiaľ neporodíš. Takže samotná terminológia je nerelevantná.

@medda_beda čiže ty sa s tvojim “zárodkom” nebudeš baviť až do pôrodu? Aby si sa citovo nenaviazala? Vieš, niekedy sa stane, že tesne pred pôrodom sa dieťa zadusí pupočnou snurou a hocičo iné sa aj pri pôrode môže pokazit. Alebo keď porodis nie celkom zdravé dieťa? Lebo aj to stáva, dokonca v dnešnej vyspelej dobe, že niečo lekári v prenatalnom obdobi nedokážu odhaliť. Necháš ho v pôrodnici?? Nechápem tvojmu zmýšľaniu a ani nepochopím, ako jedna žena s materinským pudom môže takto premýšľať o svojom “zárodku”. Pre mňa boli moje deti mojimi deťmi odkedy som našla dve čiarky na teste

@drahomirrra Porodiť dieťa a byť v 4 mesiaci je trošku rozdiel si myslím 🙂.
Každý tehotenstvo prežíva inak, ja si to neuvedomujem ani po ultrazvukoch.Možno mi to dôjde ak to začne byť cíteľné

@katarinka289 Ako sa môžem baviť s niekým v mojom bruchu? Veď počuje len zvuky, nemá ani zdania, že ten rozhovor smeruje k nemu a, že to vôbec rozhovor je.

Po skoro 3 rokoch niekedy len ťažko uveríš, že ten pozitívny test je skutočne pozitívny.Všetko berieš s rezervou a nie preto, že to tak chceš, ale máš predtým rešpekt.
V 14tt nevnímam ešte nič.Cítim sa tak isto ako pred tehotenstvom, proste si to moje telo a rozum neuvedomuje.Mile rada by som sa tešila, ale pravdepodobne si to uvedomím až keď niečo ucítim.

Nie nenechala by som ho v pôrodnici.Prečo by som mala.Ja s tým všetkým rátam, že sa môže niečo pokaziť.Neotehotnela som náhodne takže si to všetko uvedomujem.Ale nebudem tvrdiť, že ak by sa našiel nejaký defekt nezlúčiteľný so životom alebo by sa dieťa malo narodiť postihnuté, že sa nerozhodneme inak ak sa bude dať.
Nebudem sa vyjadrovať k niečomu k čomu má človek iný postoj ak sa nájde niečo ako sa našlo u našej rodinnej známej kde dieťaťu chýbala polovica hlavy.
K čomu je dobré trápiť seba aj ten plod.

Ak sa zisti vopred z viacerých testov a vyšetrení, že dieťa bude ťažko postihnuté tak je blbosť vôbec nad tým premýšľať lebo ja absolútne netuším ako by sme sa obaja rozhodli v tom momente.

@medda_beda Sú vedecké štúdie na to, že dieťa v bruchu úplne bez problémov vníma hlasy, a vie ich po narodení rozoznať. Najmä matkin. Takže áno, o pár týždňov mu začnú v tvojom bruchu fungovať uši a bude poznať aj teba, aj otca, keď sa s ním bude zhovárať.

@drahomirrra ty si zobrala po porode do ruk zarodok? 🙈 zobrala si dieta a to je sakra rozdiel 🤷‍♀️

@sofiasuf Veď o tom píšem, keby si si prečítala všetky komenty, čo tomu predchádzali, by si pochopila.

@drahomirrra ja viem, co si pisala aj na co si reagovala 😉
Pre mna je tiez rozdiel zarodok a dieta 😉 a ano, som matka 😉
Nie kazdy povazuje oplodnene vajicko za hotove dieta, vselico sa v rannom stadiu tehu moze udiat

@drahomirrra Bude niečo počuť, to počuje aj keď sa rozpravám s kolegyňou.Nevie rozoznať s kým sa rozprávam.O tom píšem.To, že počuje to viem.Takže načo sa budem rozprávať s bruchom.
:D.Pre môj dobrý pocit jedine tak.

@sofiasuf Táto téma bude vždy o dvoch táboroch, to už inak nebude. A mne je v zásade jedno, ako si ktorá žena vyrieši život, ja sa do cudzích materníc nestarám, ale názor mať môžem, aj mám.
@medda_beda Mne sa napríklad nedalo so synom v bruchu nerozprávať, najmä keď sa začal hýbať. To už je také iné, citeľné, proste už nič abstraktné, je tam, dáva o sebe vedieť a krásne reaguje na hlas to bábo. A napríklad, keď mi svokra chcela chytať brucho, jak šišnutá, tak sa úplne prestal hýbať, no najskôr vedel, že je to cudzí hlas 😀 😀

@drahomirrra Nevylučujem, že si to časom uvedomím :D, ale tie prvé mesiace sú ozaj také, že koľkokát sa musím spamätať lebo dostanem nejaký super nápad a o 2 sekundy mi až dôjde, jaaaj ja som tehotná tak nič.
A každý sa ma po 3dčku pýtal no čooo už si to uvedomuješ, vidíš je to reálne.
Furt nič.Ja fakt potrebujem to dieťa cítiť.
Mňa to neteší, že taká som, že to neviem precítiť ale toľko vecí sa mohlo stať, môže.
Nevravím, že sa neteším 🙂 teším sa, ale stále je to také nereálne pre mňa.

@medda_beda ja ti inak totálne rozumiem. Ja som si to pocitovo neuvedomovala ani keď som začala dcéru cítiť ako sa hýbe. Stále to bolo že hm, som tehotná... Po dieťati som kedysi vôbec netúžila, po svadbe som to brala tak, že veď hej, ale nie túžba. Potom prišiel zamlcany potrat a začala som túžiť po dieťati, asi vyslovene hormóny a pocit straty. Potom sa nedarilo otehotnieť a tak sme po 3 rokoch prijali do pestúnskej starostlivosti syna. Otehotnela som a presne si pamätám, ako som v nejakom 12.tt raz v noci vnútorne kričala, že nevládzem, nechcem ani jedno dieťa, nieto dve. Strašne ťažko sa mi stávalo mamou, dostávalo do tej role. Časom sa upokojila situácia aj hormóny, a na dcéru som sa tešila, ale vyslovene len že tešila. Žiadna eufória, rozhovory, neha voči nej. A vôbec žiadne slzy dojatia keď som videla sono a podobne. Myslela som, že proste nie som ten typ, čo pocitovo ľúbi dieťa, že to bude len celkom racionálne u mňa. Ani pohyby to nezmenili. Rozmýšľam že vzhľadom na diskusiu to bude pôsobiť ako citové vydieranie, naozaj to tak nemyslím. Píšem to teraz len preto, lebo ma zaujalo, ako to opisuješ, prežívaš, lebo väčšinou to ženy opisujú inak a ja som to mala ako ty 🙂 No a teda zmena prišla až keď mi v 38.tt povedali, že zomrela. Ale stále to nebola neha či zaľúbenie, skôr pocit straty a smútku. Keď som ju na druhý deň porodila, totálne ma dostalo, že som sa do nej zaľúbila, keď som ju držala. Myslela som, že nie som schopná zalubit sa do dieťaťa. Doslova som sa zaľúbila až na prvý pohľad a dotyk (hoci jej duša už bola pri Bohu, ale jej telo, ktoré vzniklo z môjho a manželovho, som smela vidieť). Potom prišlo ďalšie tehotenstvo a cítila som sa rovnako ako pri predchádzajúcom 🙂 Myslela som, že keď už mám skúsenosť, tak už mi sono, pohyby, atď prídu konkrétnejšie, ale stále pocitovo som sa síce veľmi tešila, ale nikdy mi nebolo prirodzené napríklad prihovárať sa dieťaťu. Hoci viem, aké to má benefity - aj prihovárať sa priamo menom, už vtedy sa dieťa učí, že ten zvuk spojený s menom patrí jemu (ak napríklad mama zároveň hladká brucho). Alebo je super spievať nejakú uspávanku, pomôže to po pôrode, že bude poznať tú pieseň a bude ho upokojovať, lebo to bude preň aj známe a aj spojené s pokojom a príjemným pocitom, ak mu to mama spievala v tehotenstve v pokojnom rozpoložení (keďže dieťa vníma emocionálne stavy matky) - to všetko viem, ale aj tak mi to vždy prišlo neprirodzené prihovárať sa dietatu, ktoré nevidim. Nie preto, že som sa nechcela viazať - hneď po pôrode mi bolo jasné, že by som do toho šla znovu aj s rizikom, že by to skončilo rovnako (lebo to sa nikdy nedá vylúčiť), lebo pôrod bol pre mňa nečakaný dar, to najkrajšie a najsilnejšie (aj najťažšie), čo som kedy zažila ja sama aj ako pár s manželom. A pri treťom pôrode rovnako, žiadne emocionálne výbuchy pri sone a podobne. Bolo mi to vždy aj kus ľúto, že to tak neviem prežívať. Pri druhom a treťom pôrode bol ale rozdiel v tom, že som sa nezalubila na prvý pohľad, ale trvalo to niekoľko mesiacov po pôrode, kým to z radosti, vďačnosti, nehy prešlo až do vyslovene pocitu zaľúbenia do dcéry a potom syna. Čiže naozaj, máme to každá úplne rôzne, a je to tak ok 🙂
A teda vrátim sa k téme - otázka toho, či je počaté dieťa hodné právnej ochrany skôr, ako v 25.tt pre mňa vôbec nie je emocionálna, ale čisto racionálna vec. Že jednoducho vedecký pokrok mi nepredložil nijaký iný presvedčivý moment, kedy sa ľudský jedinec stáva ľudským jedincom, než moment pocatia, kedy sa začína kontinuálne vyvíjať a tento vývoj neprestane až do smrti a kedy sa vytvorí jeho jedinečný DNA kód, ktorý určuje všetko možné o ňom, dokonca aj také veci, ktoré sa prejavia až o desiatky rokov.

@any_soj Najprv sa vyjadrím k téme: Najlepšie by bolo ak by žiadne interupcie nikdy nedostali priestor už dávno pred týmto storočím, ale bohužiaľ svet nie je ideálny a ani vzdať sa dietaťa nie je pre ženu asi jednoduché preto ženy volia variantu interupcie.Necítia až takú bolesť.Ako ktoré no.
Niektoré to urobili racionálne, že tak to bude pre všetkých najlepšie, niektoré to podstúpili pod tlakom.
Mne je v podstate jedno, že či sa zakážu, možno ľudia budú zodpovednejší, ale nesúhlasím s tým aby to fungovalo ako v Poľsku, že radšej sa počká na embryo než aby zachránili matku.

Čo sa týka tých emócií, ženy v našej rodine sú úplne iné.
Rozplývajú sa nad všetkým.Mne to nejak nejde.Ja sa teším, aj si sledujem či už rastie brucho, teším sa na poradňu či je všetko ok, ale som opatrná.A ten ojazstný cit u mňa asi prepukne cez kontakt.To, že budem mať rada svoje dieťa tým som si istá, ale potrebujem ho vidieť, držať.

@medda_beda Držím ti palce, do januára to zbehne ako voda 🙂

@cecilia29 ako ja to vnimam rovnako a mimochodom upt som podstupila tiez a absolutne sa na tym nezamyslam , je mi to v podstate jedno...otehotnela som cez ochranu a mame uz vacsie deti , rozhodla som sa nepodstupovat tehotenstvo , porod a ani naslednu starostlivost ...jednoducho sa na to necitim , tak ako som deti nedojcila a nerozpravala sa s nimi v bruchu ...som zla matka? Sebecka? Mozno som pre teba, 😊ale je to moj zivot , moje telo a moje rozhodnutie a keby otehotniem znova , aj ked uz radsej pouzivame 2 druhy ochrany s manzelom , urobim to znova , jednoducho , nech sa vesmir aj na hlavu postavi , ja uz ziadne dalsie deti mat nebudem. S mojimi detmi mam krasne laskave, vrucne a kamaratske vztahy , obaja su sikovni a vo vsetkom ich podporujeme. A to ci sa niekto rozprava s embryom , ma 10 deti ci dojci do 3 rokov , je mne tie absolutne ukradnute 😉

@medda_beda aj ja som si istá, že ho budeš ľúbiť ❤️ A už teraz ho aj ľúbiš, hoci nie tak rozplývavo 🙂 Prajem ti pohodové tehotenstvo 🙂

@canany dobry den, mozem sa pekne opytat na vasu situaciu, zrejme ste podstupili upt predtym ako ste boli znova tehotna. Vedeli ste sa s tym vyrovnat brali ste to ako racionalne rozhodnutie v danej situacii? dakujem

@anonym_8860e6 ja som uz mala 2 deti, ked som isla na upt, otehotnela som v case, ked sme s vtedy este manzelom zachranovali manzelstvo, ale po tom co bez diskusie zahlasil, ze si to dam zobrat, uz nebolo co zachranovat a ja sama by som 3 deti s hypotekou neutiahla. Ano, brala som to ako racionalne rozhodnutie a zazelala som babatku lepsich rodicov. Poplakala som si a moj mozog tuto situaciu potlacil. Obcas si predstavim ake by to bolo, teraz by bola prvacka (bol). Exmanzel zomrel aj a uz mam kadejake zdravotne problemy zo stresu, na deti som uplne sama, beriem to tak, ze to tak malo byt.