Ako sa vyrovnať s missed abortion?

Tyzden je strasne malo... musim povedat, ze mne trvalo dobreho pol roka sa s tym zrovnat, teraz po vyse roku je mi lepsie, uz to prakticky neboli, nevnimam, pamät je milosrdna vec... dovol si plakat, dovol si byt nestastna, dovol si padnut dole, ono aj ked to dnes tak nevyzera, ono sa na tie nohy zasa postavis. Mne pomohlo skutocne -sustredit sa na ine veci, potom zdravotne si to vsetko obehat (vlastne rok beham), riesit stitnu zlazu, preventivku, hematologa, teraz idem na laparku, lebo vyzera, ze sme konecne nasli finalny problem... nasla som si novu pracu a aj zacala pracovat... hlavu mam inde a myslienky inde a pomaha... my mame stastie, ze uz deti mame, ze ta alternativa "mozno sa uz nezadari" je coraz menej neakceptovatelny stav... bude ako bude proste... uvidime, ci ta laparka pomoze, viac to uz hrotit totiz nebudeme... dali sme si posledny rok, ak to nevyjde, tak to proste nema byt.

Za tyzden ten smutok neprejde., Ja si poplacem este stale, a uz su to roky co som prisla o fazuľky... 5 x som prisla o dietatko...clovek sa s tym nezmieri, len je ta bolest casom slabsia.,

Tak že sa s ním vyrovnáš.

skús telefonické poradenstvo poradne Alexis. Verím, že pomôže. Prajem mnoho síl do ďaľších dní ❤️
https://alexisporadna.sk/

Tyzden je este velmi malo, vobec sa seba netlac a smut tolko, kolko potrebujes. Ono tie prve tyzdne/mesiace je to naozaj skor o tom, ako zafungovala priroda. Zena to velmi ovplyvnit nemoze okrem ozaj hrubych chyb ako vela alkoholu, drogy a podobne veci. Ja som to tiez zazila a tiez som to tazko niesla, dlho som sa z toho spamatavala. Dokonca pred manzelom som sa citila blbo, ze som nevytvorila zdrave babatko.Ale jedboducho v skutocnosti na mna padla blba nahoda. V tych zaciatkoch sa lahko niekde stane chyba, tam sa musi zbehnut velmi vela veci, aby vznikol zdravy organizmus. Potratov v prvom trimestei je velmi vela.
Kazdopadne moje druhe tehote tehotenstvo bol uz zdravy chlapcek. Pre istotu som si ale medzitym nechala porobit nejake vysetrenia, aby sa znizilo riziko, ze sa to zopakuje.

Ja som bola na tom podobne, vytúžené bábätko a na prvom sone iba prázdny gestacny vak v 7.tyzdni. Ja som sa s tým tiež dlho vyrovnávala, zo začiatku som nezniesla tehotné okolo seba, po polroku som sestre závidela, že čakajú ďalšie bábo.... Po dlhých mesiacoch postupne sa to zlepšilo, ale bezdetnost ma stále trápila. Keď by som mala termín pôrodu, v ten deň som zapálila sviečku, aby som to v sebe symbolicky uzavrela.

Ostala som tehotná rok po missed ab. S tým tehotenstvom nebol už žiadny problém, mame krásneho, zdravého, šikovného synčeka.

Mne dosť pomohol aj fakt, že každé 3-4.tehotenstvo konci potratom, len sa o tom malo hovorí. Ze nie som ja ta "smoliarka", ale ze sa to deje bežne.
Ale aj tak úplne som to vedela hodiť za hlavu len keď už sme čakali ďalšie bábätko. Dovtedy stále bolo vo mne, čo ak sa nikdy nepodarí.

Prajem veľa síl na najbližšie obdobie!

Po bežnej kontrole v 12tt keď mi lekár povedal, že srdiečko môjho dieťaťa už nebije, myslela som, že sa zbláznim od smútku. Bolí to do dnes a bude asi už navždy, no už pri tých spomienkach toľko aspoň neplačem. Ja som mala po pocitoch smútku, hnevu, frustrácie pocit, že niekto mi niečo vzal a ja to chcem naspäť. Že toto sa nemalo stať a ja svoje dieťatko chcem mať. Samozrejme áno, už to nebude to moje ktoré som mala, ale tú prázdnotu som potrebovala zaplniť. Veľa som si o tom čítala. Príbehy iných mamičiek aj štatistiky a jednoducho som musela prijať fakt, že aj takéto veci sa stávajú. Aj lekár mi vravel, že možno bolo nejak choré a príroda to zariadila za nás. Ja som sa upriamila na to, že svoje dieťatko budem jednoducho mať, aj keď toto prvé mi umrelo a budem len dúfať, že druhý krát sa to už nezopakuje. Po čistení keď mi nabehla menštruácia, počkala som dva mesiace a hneď som aj otehotnela. Moja láska má už rok aj 3 mesiace a už mám aj moju ďalšiu lásku ktorú práve kočíkujem po dome aby spal... Keby to vzdám zo strachu že sa to zopakuje, neboli by tu...

Nechaj tomu cas, bude trvat niekolko mesiacov, kym to prebolí... zial, tato vec sa stava castejsie, nez kolko sa o tom hovori. Ja som zistila, ze mam v okoli min. 8 zien, ktore si tym presli... a 7/8 z nich onedlho znovu otehotneli a vsetko bolo v poriadku. Ja si vravievam, ze nestupis 2x do toho isteho 💩... verim, ze ked sa tvoje telo zotavi, pride k tebe tvoje duhove babatko. Ja som otehotnela 5 mesiacov po, prisla som na ine myslienky, prihlasila som sa na latino. A citila som potom kazdou bunkou, ze toto tehotenstvo bude uplne v poriadku. A drobec uz ma 6 tyzdnov... mne pomahalo hovorit o tom s ludmi... kazdy ma podporil, ako vladal. Niekto sucitil, niekto daval optimizmus, niekto lutoval, niekyo hovoril, ze by nebolo zdrave, alebo ze sa vsetko deje pre nejaku pricinu. Posielam vela sil!

20.decembra som bola na kontrole nebolo vidiet srdecnu aktivitu,dr.mi povedala ze ak sa do 27meho neukaze tak zial caka ma kyretaz. S malou dusickou som isla na kontrolu,dufajuc ze sa srdiecko ukaze.Ukazalo...moja radost netrvala ale dlho,8 januara som zacala krvacat a 10teho januara som uz mala po kyretazi,,preplakala som tolko vecerov,stale som sa pytala preco ja? Prve tehotenstvo ukazkove bez jedineho problemu...par dni po mojej kyretazi mi sesternica poslala fotky tehotenskych testov,predychala som to,nakoniec mi poposielala fotky ako jej mladsia dcerka bozkava brucho,myslela som si ze mi praskne srdce😭 teraz je to uz o nieco lepsie ale stale to boli....myslim na teba drz sa❤️

Dakujem vam velmi pekne. Klobuk dole pred kazdou jednou co si tym musela prejst, ste silne ❤️ Ja praveze mam pocit akoby sa to stalo iba mne, nikoho takeho nepoznam a v mojej a v manzelovej rodine nikto o missed abortion ani len nepocul ani ziadna zena nepotratila, preto ich utechy typu “aj tak by urcite bolo chore lepsie ze odislo na zaciatku alebo ved to bol len centimetrovy zhluk buniek nie dieta “na mna vobec nezaberaju a mam pocit ze mi nikto nerozumie ze nikto nevie cim prechadzam. Nemam strach z toho ze by sa mi nepodaril otehotniet ( toto babatko sa podarilo na druhy krat) ale strasne sa bojim toho ze sa to stane opat. Od zaciatku tehotenstva som mala zle sny o tom ze krvacam, ze sa nieco zle stane. Snazila som sa tomu neprikladat vahu ale uz to bola predzvest toho co sa stane.

Potratila som dva krát v priebehu roka 2015 a ešte na konci tohoto roka som mala tehotenstvo v poriadku ...teraz mám doma zdravú krásnu šikovnu a múdru dcérku ktorú by som tu určite nemala keby som prvé dve nepotretila .....všetko je ako má byť a aj po ôsmych rokoch si spomeniem že sa to stalo .....to proste zostane už vo mne navždy

Mne dosť pomohla kniha čakala som miminko ale .... Skús si objednať je tam kopu pribehov a podľa mňa aj tipov od žien ktoré si tým prešli ako sa rozlúčiť ako to spracovať a ako ísť ďalej .

Plakala som tak dlho a toľko, že som sa dostala do bodu, že nechcem len plakať s smútiť, ale chcem žiť. Začala som v práci nový projekt a o dva mesiace som bola znovu tehotná. Syn má 12 rokov a pribudli k nemu ešte dve sestričky. Týždeň je hrozne máličko na toto. 90% ženám, ktorým som spomenula, že som potratila mi povedali, že potratili tiež. Dovtedy som to o nich netušila. To ti nikto nepovie len tak. Mám viac kamošiek, ktoré potratili ako tých, ktoré nie. Potratila aj moja švagriná napríklad.

Na mňa to doľahlo po pár dňoch, riadne som sa vyrevala a potom to tak pozvoľna prešlo ....

Ja som bola v podobnej situacii, nahle som prisla o pracu a z toho stresu aj o babo. Jedine co mozes je ist dalej. Sustredila som sa na nove babo a novu pracu. A teraz mam obe. ❤
Neviem v ktorom si bola tt, ale MA je velmi caste, a neznamena to, ze dalsie tehotenstvo nevyjde. Pravdepodobne sa to len nahodne zle pomiesalo, 40 % tehotenstiev skonci v skorom stadiu. Je to loteria a je vacsia pravdepodobnost ze dalsie tehotenstva budu bez problemove ako to ze by skoncili rovnako. Drz sa. Dno je na to, aby si sa odrazila vyssie ❤

Autorka mas pravo smutit, poplakat si, byt nastvana...vsetko to je normalne..ja som mala MA V 19tt a bola som nahnevana na cely svet ze je nespravodlivy..bohuzial chce to len cas..velku oporu manzela...ja som mala dni kedy som nemala chut vstat z postele ..ale nalozila som si toho vela v praci, zamerala sa na ine..stat sa to opat moze a aj nemusi..dajte si cas...ten strach bude aj ked sa podari znovu otehotniet ...ja som teraz v 22t a strach mam kazdy den...len verit ze to vyjde...prve tehu u vela zien konci potratom a nasledne sa podari..drzim palce

Tazko povedat,kedy to prijmes a vyrovnas sa s tym. Verim romu,ze babo raz pride. 🙂 Tiez mam za sebou 2 potraty...a potom (uz skoro) 4 uspesne tehotenstva.

Objímam ťa.

Čo pomáha mne? Študovať študovať a ešte raz študovať čo najviac informácií o mojej situácii, medicínske zdroje, príbehy mamičiek, knihy s vysvetlením dôvodov a radami ako predchádzať. Čím viac dát a informácií mám, tým menej strachu. Keďže vďaka tým dátam chápem ako fungujú určité procesy a mechanizmy v tele, ako sa vzájomne ovplyvňujú a čo ďalšie na to celé vplýva, tak viem vylúčiť mnohé veci do budúcnosti a ďalším sa vyhnúť.
Pomôže aj čas a hlavne tvoj život pozostáva aj z tých krásnych maličkostí. Zbieraj ich denne ako malé kamienky a po čase zistíš, koľko ich už máš ♥️

Verím a prajem Ti, aby si k vám našlo bábätko cestu v pravý čas 🙏🍀

Kazdy ma v zivote tazke obdobie. Vsetko to prejde po case, i ked chapem, ze je to velka bolest pre teba. Drzim prsty, aby si sa z toho vydostala. Verim, ze je to pre teba tazke, zas z pohladu dietata - nebude musiet zit na tomto svete, ktory za vela nestoji. Bud rada, ze sa nebude musiet trapit, tak ako napriklad Ty teraz. Prajem vsetko dobre🙂

Ahoj som ten istý prípad 14.42023 kyretaz a presne to iste prvé babetko tak isto práca už neni to čo dakedy a veľmi som sa tešila s otázky prečo ja čo som urobila zle čo som mala robiť inak 🥲🥲 je to strašne dúfam že sa to čo najskôr podarí a budem mat malé zdravé babo držím ti place ❤️😘

Ja som potratila 5x v priebehu posledného roka. Otehotnela som prirodzene. 3x som nevedela prečo, prišlo sa na to, 4ty krát sa nestihol nasadiť clexane, 5ty krát sa nasadil a potratila som aj tak. Žiaden lekár nevie prečo, úplne všetky vyšetrenia spravené. Už neviem ako ďalej. Nedokážem sa s tým vyrovnať, s tým posledným hlavne, lebo sa to už nemalo stať, lekár to sľuboval, že už je všetko pod kontrolou.