Spontánny potrat a vzťah s tehotnou švagrinou

je mi to luto, viem ako sa citis, ja som potratila v 10tt+4 den cize 11 tt a strasne ma to "dostalo" pretoze som vonkoncom necakala, ze sa to moze stat a ze sa to prosto stane mne....takisto som prisla do poradne a namiesto tehu knizky som si odniesla papierik na kontrolne sono u ineho dr. v nemocnici, kt. mi potvrdil, ze moje babatko v brusku uz nezije a ze je anjelikom. Strasne som plakala, niekolko noci vkuse. Cez den som na nic ine nemyslela a pohlad na akukolvek tehotnu zenu ma doslova ubijal, pretoze som jej v duchu strasne zavidela to brusko a poklad, zdravy v nom...vedela som, ze nikto za to nemoze, ze jednoducho to tak je a uz to nezmenim a ze este, urcite budeme mat dietatko, len nie hned ale napriek tomu boli emocie silnejsie....s postupom casu som si povedala, ze najlepsie bude ak tomu dame trosku casu. Tak som planovala zacat so snazenim tak po pol roku od nasho MA, boli sme s muzom na dovolenke a bolo nam trom, ako rodinke uzasne a ked sme prisli domov oddychnuti /najma ja psychicky/ kedze mm takmer celu dovolenku venoval najma starostlivosti o malu /kupali sa v mori, salili sa v piesku, chodili sme na vylety atd/ ja som si tak oddychla a to som presne potrebovala najst klud a pokoj - vnutorny. Ked sme prisli domov o mesiac sme "supli" na to a otehotnela som urcite hned na prvy pokus...viem to. Uz viem, ze jednoducho len musel prist ten spravny cas. Chapem, ze to, ze dietatko prislo necakane a bolo by tretie v poradi nic nemeni na tej bolesti, ktoru sposobil jeho necakany oddchod a velmi vam prajem aby sa postastilo tretie a hned aj vytuzeny chlapcek. Pokus sa vsak najst v sebe kusok sil a dopriat to tehotenstvo aj tvojej svagrinke, ktora za to skuocne nemoze, tes sa s nou. Budes si to inak neskor vycitat. Ber to tak, ze tvoj anjelik chrani svoje sestricky aj svojho bratanceka/sesternicku z niekde kde sa raz stretnete a budete uz navzdy spolu a ze je to "takto lepsie" akokeby ste on prisli po narodeni alebo v neskorsom stadiu tehotenstva kedy by to bolo tisickrat tazsie. Ver mi aj ja som si poplakala teraz na dusicky na cintorine ked som si uvedomila, ze moje dietatko by malo uz vyse roka ale poslalo mi moju milovanu a vytuzenu Emmusku a verim, ze mi ich ochranuje a ja nan nikdy nezabudnem. Pretoze ako hovorim, nemam dve deti ale tri...drzim prsty a posielam vela pozitivnej energie

@borkavan Neberiem to ako sutazenie... proste je nam obom velmi tazko a potrebujeme sa z toho vyrozpravat a nejakym sposobom dostat... Hej, v porovnani s tebou mam vyhodu, co sa tyka veku a snad niekedy budeme mat aj to tretie babo. Ale aj ty mas este cas, v mojom okoli mam dost mamiciek, ktore sa stali mamickami aj v 40ke... Rozpravala som sa so svojim lekarom a on mi vravel, ze najlepsi cas na otehotnenie po potrate je medzi 4 -6 mesiacom po potrate a to najma vo vyssom veku. Pre mna to je neaktualne, kedze my sa teraz nebudeme snazit o dalsie, lebo mladsia dcerka ma iba 10 mes. Tak chvilku pockame a uvidime. Je to cele este trosku viac komplikovane, ako som pisala, ale to je nadlho... Drzim ti palceky, nech ti to nejako s tym babom vyjde. Drz sa, je mi to luto... 😢

@amouramour Neodstrkujem ju, vobec. Praveze sa velmi snazim aby nas vztah tymto neutrpel. Mam dve deticky... ano, to mi hovori kazde, ale aj to tretie bolo moje - nase. Kazdy potrat je asi velmi tazky bez ohladu na to, kolko mas deticiek. Nase baby bole obe planovane, toto tretie bolo necakane, take uzasne prekvapenie a to bolo na tom to krasne. Ze sme to vobec neplanovali a ked prislo, bol to ako darcek z neba... Jednoducho prekrasne. Preto to tak velmi boli... lebo viem, ze o tri mesiace sa uz nebudeme snazit o dalsie... Ak nejake vobec bude, nebude to urcite tak skoro... preto mi to je luto. Inak svagrinka caka druhe mimco 🙂

@rebroza Si velmi mila, ze mi pises... ani nevies, ako to velmi pomaha. Kazda mamicka, ktora sa ozvala... je to taka skupinova terapia 🙂 Dakujem ti aj za tvoj pohlad na situaciu. Stale nad tym vsetkym premyslam, neprejde jediny den bez toho, aby som na to vsetko nemyslela... na babatko, o ktore sme prisli, na to, cim vsetkym sme si presli... a aj na vztahy s rodinou a svagrinkou... Ja viem, ze vo vztahu k nej som asi velmi sebecka, ze mala by som jej byt oporou, ale jednoducho sa mi to neda. Nedokazem ovladat este emocie, ked som pri nej. Ale uz som si povedala, ze uz musim byt silna a prekonat to! Nemozem sa donekonecna utapat vo vlastnom smutku. Vies, cely zivot som musela byt v nasej rodine ta silna, ta co sa bude starat. Mam 5 mladsich surodencov, v 18tich mi zomrel otec... tak si to vies predstavit. A uz ma to nebavi, aby mi stale niekto hovoril neplac, bud silna... ty musis... jednoducho uz mam toho dost. Aj ja mam narok byt smutna, aj ja mozem byt aspon raz za zivot slaba a zranitelna... Nemam rada, ked ma niekto lutuje ale jednoducho tentokrat som to nezvladla.... Ale snad uz bude lepsie 🙂 So svagrinkou sa stretneme na oslave, bude to liecba sokom 😀 a snad to bude fajn.

@kepassa Aj mne je luto, co sa ti stalo. Zdielame asi rovnake pocity. Juj a tesim sa, ako vam to krasne vyslo. Tvoje slova su pre mna silnym povzbudenim. Aj ja by som potrebovala vypnut podobne ako ty... Odist niekam, trochu sa zrelaxovat. Mas super manzelika, ze sa tak postaral o malicku 🙂 Aj ja hladam taky vnutorny pokoj, ale to sa pri tych mojich babach neda... a ked mi ich z casu na cas aj niekto vezme postrazit, tak je to iba tak maximalne na 3 hodky a co mozes urobit za ten cas? Urcite si neoddychnes tak ako potrebujes. Aj tak vzdy len upratujem a nahanam sa a robim to, co som nestihla alebo nemohla urobit s detmi. Velmi sa s tebou tesim, ze vam to vyslo. Snad budeme mat aj my niekedy to tretie. Napislala si krasne, ze to ze bolo tretie v poradi nic nemeni na bolesti... to mas skutocne pravdu, lebo vela ludi mi hovori, ze mas dve baby... no tak o tretie si prisla a co... Nechapu to. Dakujem, ze si ma pochopila. Ani ja nikdy nezabudnem na nase babatko... aj ked sme nevedeli, ci to bol chlapcek, alebo dievcatko, dali sme mu meno Simon... Ja si stale hovorim, ze isiel do nebicka za svojim dedkom - mojim otcom... A tak aj moj tatino ma v nebicku jedno vnucatko 🙂 Dakujem ti 🙂

@zeytin aj ja dakujem za tvoje slova, a som skutocne uprimne rada, ze to co som ti napisala ti aspon trosku pomohlo 🙂 su veci, ktore zial nemozeme zmenit aj keby sme velmi velmi chceli. Tvoj Simonko je teraz s dedkom a spolocne drzia straz nad vasou rodinkou. Simonko vam posle este jedno babatko verim len, ze musi prist spravnejsi cas nan. Chapem, viem ake to je ked si pri detoch neoddychnes, my v podstate odkedy sa nam narodila Emmka stale nieco riesime. Najprv sme boli v nemocke kvoli intolernacii laktozy kym prisli na to co jej je...potom same gastro, kde zisili aj anemiu a tak gastro, pediatricka, gastro...dookola...este do toho choroby od starsej zo skolky, tento tyzden sme dostali nase prve atb na polrocka co prva napr. brala na 3 roky....a tiez ked mi vezme mama malu tak na max. jednu noc a aj to som si to v podstate neuzila lebo muz bol na sluzobke a ja som zrazala v noci teploty nad 39 stupnov mojej Emmke...cize skutocne chapem, ze je tazke najst vnutorny klud apohodu ked sa raz neda. Ale predsa len navrhujem, ak by sa vam s muzikom dalo, aby ste si napr. kupili nejaky vikendovy pobyt s wellnesom a isli sa odreagovat ak by ste vopred poprosili vase mamy aby sa vam spolocne postarali o vase baby u vas doma. Ak by sa nedalo tak osobne, podla vasich moznosti, kt. viete posudit najlepsie vy dvaja s manzelom, by ste vzali aj deti a spravili si spolocny vikend napr.habakuky na donovaloch a podobne, viem, ze je to teraz bez tych predstaveni ako byvaju v lete ale aj tak je to tam carovne aj v zime ta rozpravkova dedina, prosto posilnilo by vas to ako rodinu, vecer by vase deti mali urcite dost a tak by ste s manzelom pri pohari vina alebo horucom caji mohli prebrat tvoje pocity
pripadne to spojit nejako s vianocami ak sa uz inak neda...drzim silno islne prsty nech to cim skor "preboli" a najde si to miesto v tvojom srdiecku a dusicke. aj ked nikdy nezabudnes len sa s tym zmieris a budes sa moct tesit aj so svagrinkou

@zeytin uplne s tebou suhlasim, ze mas pravo na smutok. je neprijemne, ked ludia od teba ocakavaju, ze ty budes ta silna (alebo spolahliva, nad vecou a podobne). a este horsie su reci o tom, ze sak si na tom este dobre, pozri sa okolo, ako sa ini maju horsie, clovek si to moze uvedomit, aj pripusti, ze to tak je, ale to nezmensi jeho bolest a smutok.... treba aj vypnut, nechat emocie vyplavat, vyplakat sa a vyzalovat na osud.
ale potom nam neostava nic ine, len zdvihnut hlavu a ist dalej. uz len skrz deti, ktore mame.
a mozno jeden typ. mne sa o tazkych veciach lepsie pise ako hovori. skus svagrovej napisat o tvojich pocitoch. ja som to obcas tak robila, ze som svoje pocity napisala na papier a aj ked som list nedorucila adresatovi, mne sa ulavilo.

az dva krat sa nam to stalo april a jul....potom sme s manzelom vlastne on ma vytiahol na dovolenku na Rhodos,moc sa mi nechcelo,bolo mi to jedno ale nakoniec som suhlasila.bolo nam uzasne totalne sme vypli obaja,potrebovali sme to.na nic som tam nemyslela vobec na nic,uzivali sme si more,jazdu na stvorkolke,napchavli sme sa all enclusive,vecerne prechadzky,napoj,kokteily samozrejme aj nejaky ten alkohol ale v ramci normy a jedine tuna mi jemne podotkol ze ci by som nemala davat pozor ked pijem alkohol jak by som bola tehotna a ja mu na to nie neviem o tom zeby som bola tehotna preto si doprajem nejaky ten poharik.a priniesli sme si odtial nasu lenku nase slniecko 8 decembra ma rok apol a robi nam radost i ked niekedy jeduje ale to patri k tomu.podarilo sa nam to.ked som zistila ze som tehotna bala som sa...ked som mala ist na prvu prehliadku boli sme s manzelom spolu v kuchyni a oprela som sa o neho a rozplakala som sa/este teraz mi idu slzy ked si na to spomenem/.sla som tam sadla na kozu a lekar mi po chvili potichu posepkal je to dobre-nikdy na to nezabudnem ako mi to povedal,este aj druhu a tretiu kontrolu som si poplakala ale postupne uz to opadalo a mala som obrovsky respekt,ani neviem pred cim..mala som bezproblemove tehotenstvo.mnohe by si povedali ze po dvoch takych problemoch si daju pozor-nebudu robit toto,tamto,nenamahat sa.ja nie.povedala som si ze nebudem cakat s vylozenymi nohami ako dopadnem-vsetko som si robila do poslednej chvili sama,prala,zehlila,vyvesila pradlo,varila,upratovala....nechcela som sa lutovat..samozrejme som si vedela prisposobit pracu.porodila som bezproblemovo.termin 23jun.porod 8jun,mala mala 4120 a merala 52cm.sla som stym ze mi tvrdne brucho.vecer mi o 20.10pustili vodu do 5minut kontrakcie a za 2,5hod uz aj bola na svete.ked mi ju ochvilku doniesli a dali vybehli mi slzy,chytila som ju za ruucku a ona mi ju stisla,vravim jej.ahooj lenka.tolko moj pribeh so stastnym koncom.tiez sa nemozem o tom bavit s nikym ,je to tazka tema,tazko sa mi vyslovuju slova...ale viem zeby som sa dokazala o tom porozpravat iba stym kto to tiez prezil s nikym inym.verim ze kazdej sa to podari so strachom som sla do tretieho tehotenstva ale stalo to za to..a viem ze budem mat strach a velky respekt aj pri dalsom tehotenstve ale verim ze aj to zvladnem.a vy tiez baby...

@anndy1 som si poplakala pri tvojom príbehu. Krásne. Som týždeň po kyrete v 12 tt ☹ , priateľ ma nechal dva dni po kyrete ☹ Ale po prečítaní tvojho príbehu mám nádej. Krásne si to napísala, krásne sa to čítalo a želám celej vašej rodinke veľa zdravia a krásnych dní. 🙂

@zeytin no ahoj, no čo ako dnes? ešte to zle prežívaš tu švagrinu,alebo už ti je lepšie? No čo čert nechcel, mne sa stalo niečo podobné terazky. Kolegyňa čo sedí oproti mne mi oznamila, že je tehu v 8-mom tt. Ja by som bola v 13 tt. Ale zas ona už pol roka vyprávala, že to necháva tak a chce otehu. Tak sa im to podarilo už. Dalo sa to čakať vlastne. Aj som jej držala vlastne palce, nech otehu. To moje tehu bolo neplánované ale chcené. Hádam budem mať silu to zvládnuť pri nej. Ale asi hej. Lebo vlastne jej tehu bolo plánované, takže aj som rada, že konečne aj ona. Len som si predstavovala, že budeme obe naraz. NO čo už. Uvidíme či to zvládnem.

@anndy1 Juj, ake smutne pribehy prinasa zivot...ale nastastie ten vas mal dobry koniec. Je mi to luto, co sa ti stalo a zaroven sa tesim, ze nakoniec sa vam to podarilo a mate vasu Lenku. Ake je to krasne, ze vsetky, ktore sme tu mame rany na srdieckach a aj tak sa snazime jedna druhej pomoct a ulahcit v trapeniach. Aj ja sa budem asi bat otehotniet. Doteraz som ani pri jednom tehu nemala ziadny strach, nepripustala som si, ze sa mi take nieco moze stat... ale teraz... Otehotniet tak skoro neplanujem, chvilku pockame a uvidime. Nase deticky su predsa este dost male, tak nech trosku vyrastu a potom sa im snad postarame aj o braceka... (alebo dalsiu sestricku :D) Mala si krasny porod, aj ja som mala nadherne oba. Rada na ne spominam... aj ked mi je tazko. Tak sa drz 🙂 ... a uz je aj cas na dalsie babo, nie? 🙂

@borkavan Ahoj, ake mile, ze si sa ozvala 🙂, aj ked, ako citam, nemas to teraz v praci jednoduche. Velmi na teba myslim, aby si to zvladla. Ja viem, to musi byt pre teba riadne psycho... Neviem, ako by som ti slovami mohla viac pomoct... Mozno by pomohlo objatie, tak ti posielam aspon jedno nadialku 🙂 Ja som nakoniec na tu oslavu isla. Prezila som to, aj ked to pre mna bolo ako keby mi nasypali sol do rany... Ale snazila som sa, vecer po oslave som bola citovo tak vycerpana. Ona sa snazila aspon nehladkat si predo mnou brusko a nerozpravala o svojom tehu, aby mi nepritazovala. Ale ja som sa jej predsa na tehotenstvo spytala - nemozem sa tvarit, ako by sa nic nedialo... Babo ju uz kope... uz by kopkalo aj mna ☹ Ani nemozem o tom velmi pisat... Ale snad casom to prejde... Ja jej to velmi prajem - z celeho srdca, len jej to neviem teraz vyjadrit...

@borkavan dakujem neviem co viac napisat.....aj tebe drzim palce a tvoj priatel nebol ten s kym by si mala byt...neboj pride ten ktory ta nenecha ani v najtazsich chvilach........to je skutocny priatel,ten ktory zdiela stebou vsetko..

Ahojte baby...neda mi nereagovat na vase prispevky.ked som otehotnela prvy krat,bolo to neplanovane,trosku sme ostali zaskoceni,mala som 19 skolu este nedokoncenu..ked sme mali potvrdene od lekara ze som tehotna,vo vnutri som sa strasne tesila,s teraz uz s muzom sme plakali od stastia spolu na chodbe 🙂 ... keby nebolo mna a pomoci od muza,dnes by tu uz nasa princezna nebola...nechcem rozoberat nase vztahy medzi rodinami,svokrovcov uz vobec nie.Na nasu malu na nikto netesil,nikto ju nechcel,tlacili na mna aby som sla na potrat,ako som to mohla urobit? 😢 preboha je to nase prve dieta,nikdy by som nebola schopna to urobit...moje tehotenstvo som s uspechom prezila,malinka sa narodila zdrava aj ked boli problemy pri porode..dnes je z nej krasne,za mesiac 2 rocne dievcatko,s muzom ju nadovsetko milujeme 🙂 je to nase srdiecko..cakala som ze po tomto soku ( s rodinami) zo vsetkeho sa uz nic nemoze stat... prisla chvila ked sme si zacali hladat byt,nase hniezdo lasky 😉 .mali sme vybrate,cakali sme na uver,rozhodli sme sa vziat,aby sme sli do noveho ako jedna rodina. nemusim asi opisovat tu strasnu radost z nasej svadby,den pred velkym dnom som sa uz ani vydavat nechcela ☹ ,kazdemu lezalo nase stastie v zaludku...lezalo aj lezi.kratko po svadbe mi mala prist menstruacia,ta nechodila..9 tehotenskych testov,5 vyslo ze tehotna niesom,4 ze ano..tak som zasla za lekarom- moj mal dovolenku,tak som sla za zastupujucim,ten mi pogratuloval k druhemu babatku,bola som v 5 tt.zacali sme sa tesit,ze do noveho nove,Sophia bude mat surodenca...nase stastie netrvalo dlho.sem tam som citila pobolievanie bruska ako pri menstruacii,sla som ku svojmu lekarovi,ten povedal ze je vsetko ok,ze UZV mi bolo robene,ze mam prist o 2 tyzdne na krvne testy atd...nejak som to uz nevydrzala a chcela som sa pochvalit svokrovcom,tak sme to aj urobili, radost velka prevelika ( ironia ) ...byvali sme s nimi,od toho dna s nami prestali komunikovat,sem tam jedna,dve vety... od oznamenia nasej radostnej spravy presne do tyzdna to prislo... rano na wc som zacala krvacat,ziadne spinenie,nic...strasne silne krvacaie,bolesti...leteli sme do nemocnice na prijem,vysetrenia,inekcie,vitaminy na udrzanie plodu,kludovy rezim bez pohnutia z postele cele 3 dni...Muz za mnou chodil kazdy den.nejak som si ani neuvedomovala co sa deje,nedalo sa tomu uverit ...zdrava ako ryba,7 rokov som robila sutazne atletiku,nepijem,nefajcim...jedna zdrava dcerka na svete.prisiel vecer,vizita,lekar...spatal sa ma ci niesom nejaka omamena- bola som velmi...hned ma bral na ultrazvuk...toto bola najhorsia chvila v mojom zivote,lekar len pozrel na sestricku,pokrutil hlavou,nevedela som co to znamena ( mozno som vediet nechcela ) otocil monitor,a moje brusko bolo prazdne ☹ ☹ museli ma niest na izbu,skoro som skolabovala...nechcem to opisovat do detailov ( uz teraz placem ) ,nasledovalo cistenie,den v nemocnici a cesta "domov" -ku svokrovcom... nemala som podporu od nikoho, s muzom to porobilo take veci ze somnou o tom vobec nerozpraval..na vsetko som bola sama,je to tak aj teraz,sem tam si nieco povieme,ale vzdy sa vyplacem ked on nieje doma,ked malinka spi...stihli sme si urobit fotku,nasho vtedy 9 tezdnoveho drobca,teraz kazdy den palim sviecky doma,na dusicky som sa skoro zlozila na cintorine,hladala som po meste ten najkajsi kahanec,nezvladam to,ze idu Vianoce,tesim sa len koli malej,nakupili sme jej vela darcekov.ale ten chaos a otazky co mam ja v hlave,mam pocit ze mi z toho uplne preplo..mavam velmi zle sny,premietava sa mi v hlave vsetko,od zaciatku az po koniec...je od toho pol roka,ale ja sa s tym neviem naucit zit,nejde to! mam malinku,to je jedine z coho mam radost...neviem to opisat baby,strasne ma to boli,neviem ako mam zit dalej,druhe babo tak skoro nechcem.A urcite ho nechcem priviest do takycho rodin.aj ked sme uz sami ,citim to ue som od kazdeho prekliata.ja stastna byt nemozem,ani prve dieta,svadba,byt druhe babo ☹ uz rano vstavam so zlym pocitom, s takym tlakom vo vnutri 😒 ,neviem ci to casom prejde...ale ja uz nechcem aby to tak bolelo,nemam sa komu zverit, s kym porozpravat ... ja viem ze som tu popisala v skratke moj doterajsi zivot,viem ze je to trosku " od veci " ale trosku sa mi ulavilo,aspon takto som sa mohla podelit o svoje city...kazdy jeden prispevok som si precitala,viem sa vzit do kazdej jednej z vas,velmi ma trapi ze my zeny si musime takymto niecim preskakat...drzim Vam vsetkym palce ... Dakujem

☹ slova utechy ti nepomozu ☹ urcite si citala aj moj prispevok dva krat sa nam to stalo...viem ako sa citis,velmi dobre to viem...co sa malo stat sa stalo tak to berem uz ja.berem to ale ajz druhej strany-keby malo byt to malinke poskodene postihnute a takto sa rozhodlo samo ze radsej sa nechce narodit.viem su to neprijemne slova ale tiez som si uz svoje prezila a uz mam iny postoj k urcitym veciam...zivot cloveka vela nauci....ci uz je to dobra skusenost al.zla.al pametaj vsetko zle je na nieco dobre...pri pisani mojho prispevku som si tiez poplakala hoci je to uz 3roky.....bud silna...

@anndy1
Dakujem velmi pekne..Je to cele nepochopitelne,preco sa taketo veci musia diat, 😢 Je to velmi tazke s tym zit,no je vela dovodov na to,aby sa zena s tym zit naucila 😒 zivot cloveka vela nauci,to mas pravdu. Obdivujem kazdu jednu,ktora si tymto peklom musela prejst.My mame od "toho dna" pol roka,no je to stale ako keby sa to stalo vcera.Asi by som si aj ja povedala ze by to bolo takto lepsie keby drobec nebol v poriadku,lenze brali mi vzorky a ci ja,ci male sme boli uplne v poriadku ☹ o to,to je pre mna tazsie,viem ze to bude este nejaky cas boliet,ale dufam,ze raz pride ten den a ta bolest bude mensia,mensia...

@majusjurisophi mne tiez nic nezistili tiez vlastne doteraz tomu nerozumiem ☹ proste prestalo bit srdiecko a hotovo...ziadne vysledky nic..hmmm..niektore veci clovek nikdy nepochopi

ach baby take smutne pisete ze to nevladzem citat.ja som mala prve teh.dost tazke zakazdym som sa bala a mala radost z kadzeho dna co sme to zvladli,alexandra sa narodila 9 dni pred terminom a zdravucka. aj ked som mala viackrat krvacanie atd.....druhe bolo tiez zlozite...moje obe svagrine tiez boli tehotne maju januarovky a ja som mala mat aprilca tak sme boli naraz teh. a taky som mala strach lebo keby sa nieco stalo tak samozrejme mne...no aj tak bolo 30 dni pred terminom sa narodil timon ale mal problemy s dychanim a 3 dni v jednej nem, a potom klinika innsbruck este tyzden,tak sme chodili za nim kazdy den hodian tam hodina naspät od nas ved sme mali este alexandru o ktoru sa trebalo postarat a pre mna nemali miesto na klinike.ach ten pocit nechat babätko na kablikoch v inkubatore same-- 😔 ,kadzy den sme uz dufali aby sme is ho mohli zobrat domou..nastastie to dobre dopadlo ale boli to hrozne chvile...svagrine mali obe vsetko ok a zdrave deticky.
neviem aky je to pocit prist o dieta,dufam ,ze to ani vediet nebudem ,ale je to nocna mora kazdej zeny a vtedy len clovek pociti tu najväcsiu lasku este predtym ako to malinke ma co i len cm.je to strasne nieco take prezit uricte a myslim uplne normalne ked matka ziarly alebo citi nenavist oproti tym co to stastie prezivaju.
take isto clovek nikdy nezabudne,mozno by si mala najst odbornu pomoc a uvidis ked sa zveris niekomu kto je na to odbornik tak to pomoze.
zelam vela sil do buducna a vela radosti s rodinou ktoru mas 😔

Je to vsetko velmi nespravodlive,deticky by sa nemali trapit,ci narodene alebo este v brusku 😢 ...a uz vobec by sa nemali stavat taketo veci...snad to raz pochopim,snad raz ta bolest nebude taka velka.nieje dna kedy by som na to nemyslela ☹ ☹ ☹

@zeytin viem čo prežívaš, až na to, že mne sa to stalo pri prvom dieťati. moja švagriná netušila o svojom tehotenstve do 7.meho mesiaca. keď na to prišli, že sú tehotný, ja som bola asi mesiac po potrate. vieš si predstaviť moje emocie, pocity.
máš dve krásne deti, neviem koľko má detičiek švagriná, ona však za to nemôže. veľa síl prajem 🙂

@dari226 Mas absolutnu pravdu... krasne si napisala, ze clovek pociti tu najvacsiu lasku este predtym, ako to malinke ma co i len centimeter... hovoris mi zo srdca... Dakujem ti. Aj ty si mala tazky pribeh ale so stastnym koncom. Urcite si sa vela bala... juj, preco sa deju take smutne veci? 😔

@zeytin ano smutne to je velmi a ukrutne bolestive take nieco.ano bala som sa aj dnes sa bojim,stastie cloveka sa moze rychlo vytratit 😔

@matozazzo ahoj aj ja som to prezila v 9 tt a je to stale hrozne cez den ked som v praci tak je to ok alele ked pridem domou vecer tak mi pride luto hrozne tesili sme sa na vianoce sme chceli rodicom povedat ze budu starky ale 5 dni pred vianocami mi povedali ze male uz nezije prestalo sa vyvyjat boo to strasne stale je.mam kamaratky ktore maju male deticky a ono o tom vedeli sa tesili so mnou ze po tych rokoch sa nam podarilo.a ja som nevedela ako im mam povedat ze uz nezije moje babo.plakala som stale.neviem kedy ma to prejde.a nemozem sa s nimi stretnut lebo keby som videlaich deti bolo by mi este horsie a luto.a este mam taku robotu kadernicka som a chodia ku mne aj tehotne a dost ich chodi a ja sa musim pozerat ako sa tesia z baba ktore cakaju a musim sa usmievat aj ked by som isla vyplakat ocean ze aj ja som uz mohla mat brusko.je to tazke

ahojte.Ked som si zvykla na tehotenstvo o bábatko som prisla koncom novembra v 8tt. Zákrok a potom prázdnota. Psychicky som bola úplne na dne. Plakala som celé noci. Vianoce boli asi najhorsie a Silvester asi ešte horší. Hneď začiatkom roka mi švagrina oznámila, že čaká bábo. To ma zlomilo úplne. Vždy keď uvidím jej malé, bude mi pripomínať to moje o ktoré som prišla. Veľmi jej prajem zdravé bábo, ale tešiť sa s ňou neviem. Možno neskôr, ale nie teraz...

@nella35 ahoj ja mam tento isty problem teraz som bola na sk a tam som sa dozvedela ze moja svagrina nastavajuca caka babo a podarilo sa na prvy sup a ja jednoducho som nemala silu sa snou stretnut a bavit sa tesim sa snimi ale jednoducho to zatial nejde tak ako by mozno odomna cakali ,,samozrejme ze si zelam aby babo bolo zdravucke a rastlo tak ako ma ale mna to nesmierne boli aj ked sa tesim ,,,

Ahoj, som veľmi rada, že som tu našla spriaznenú dušu...neteším sa z toho čo sa ti stalo, ale presne toto isté aj ja prežívam...prvé tehotenstvá dopadli vždy s potratom a ked sa nám po tretikrát podarilo otehotnieť, tak švagrina na to otehotnela tiež...podotýkam toto tehu dopadlo tak, že mám aj ja dieťatko aj ona s rozdielom 3 mesiace...ja som ho prežívala každý deň zo strachom a pôrod bol úplne katastrofálny ale som rada, že aj ked bol zdlhavý dopadol výborne a mám zdravého chlapčeka, ona prežila pôrod bez komplikácii a tak rýchlo, že ju nemuseli ani zašívať..sami dr. sa čudovali ako rýchlo porodila na prvorodičku...teraz je tehotná ona a ostala som aj ja s rozdielom 3 mesiace....je to naozaj zvláštna náhoda alebo ako by som to povedala...bola som u lekára, podotýkam, že som úplne na začiatku a začala som krvácať...dr. povedal, že plod vyzerá na 6 týždeň a nevidí biť srdiečko...mám ísť ešte na kontrolu a tak sa uvidí, ale sám dr. čaká, že cez víkend potratím...teraz si kladiem otázku či je to spravodlivé....???nie nechcem im zle, chcem aby mali dieťatko, ale mňa to tak strašne bolí, že ona si všetko užíva a ja som tá ktorá si musí všetko vytrpieť...bolí ma to strašne...dúfam, že ma chápete a neodcudzíte...myslela som si, že ked mám už dieťa, tak že teraz bude všetko v poriadku, tak prečo nieje...prečo ostávajú tehotné také, ktoré to ani nechcú, prečo niekomu nadelia ukážkové tehotenstvo a niekto musí znášať bremeno hádam za celú rodinu...ale stále dúfam, že sa stane nejaký zázrak a to srdiečko tam bude, lebo stále cítim, že budeme mať dcérku...verím v tom a dúfam, že viera a nádej umierajú posledné a že mne to bábätko neumrie..držte mi palce

☹ je to nespravodlive velmi nespravodlive..tiey som tu pisala mozno si si to uz precitala.vies ono nic sa nedeje bez priciny,pokial sa ma to malicke narodit a mat problemy a byt nebodaj postihnute a mas az potom o neho prist radsej nech sa to stane este na zaciatku tehotenstva.tiez som tretie tehotenstvo prezivala bala som sa velmi.prve dve kontroly som si rano poplakala manzelovi na ramenach ale postupne to trosku opadalo a len som dufala ze do ciela dojdeme uspesne.nebudem to tu opet rozpisovat ak si necitala moj prispevok vyhladaj si to tu.je to skoro uz tri roky ale vzdy ked si na to spomenem je mi to luto.ale muselo sa to stat asi by neboli v poriadku si myslim a rozhodli sa samy.poznam jednu ktora prisla o babetko par hodin po porode.povedz.co je horsie?ked mi prideme o babo v 6 al.7tt alebo ked uz to male drzis v naruci?myslim ze poznas odpoved.je to oto vacsi bol pre nu.uz to bude len zla spomienka.chystam sa na stvrte tehotenstvo druhy porod.budem mat obrovsky respekt,strach ale zaroven budem verit ze prideme opet do ciela .nic nieje v zivote cloveka spravodlive,bohuzial otazku "preco"som si uz davno prestala opakovat,nema to vyznam lebo by som asi zosalela keby mam nad vsetkym rozmyslat.som rada ze mam zdravu a krasnu dceru ked uz by mi nebolo nahodou dopriate co dufam bude mame aspon ju.musime byt vdacny za to co mame nie za to co velmi este chceme.
@zabka55

Neviem či je táto téma ešte aktuálna ale som presne v tej istej situácii ☹ naše prvé bábätko sme plánovali, chceli a tešili sa. Malo to byt prekvapenie pre rodinu a kedže sme v zahraničí nemali to odkiaľ zistiť. Takze sme boli ticho. Raz sa svagor preriekol ze čakajú a moja svagrina to potvrdila. Termín mala 2tyzdne pred tým mojim takze radosť bola neskutocna dve vianočné bábätka. Ked som sa jej pytala skôr ako zistili te je tehotna, ze či plánujú odpsiala mi ze nie, nechávajú to na náhodu a ze teraz by im dieťa trosku prekazalo kedže majú plány.. Nakoniec to dopadlo tak, ze my sme o naše prišli a ona je naďalej tehotná, pokračuje v tehotenstve a mne zostali prázdne ruky a oči plne slz. Mám s ňou dobrý vzťah a mám ju rada ale nedokážem s ňou viac rozprávať a tešiť sa s nimi ako by som mala po tom co mi napísala ze im sa to teraz nehodí a napriek tomu im to vyšlo a nám co sme chceli a tuzili nie. Neviem si predstaviť ako budem reagovať ked ju stretnem kedže nikto o ničom nevie. Vždy sa budem na nich pozerať s tým ze prečo im ked sa im to "nehodilo" to vyšlo a nám nie? Vždy ked ju budem vidiet budem tam vidiet seba a v ich dieťatku budem vidiet to naše ☹ strašne sa hnevam no neviem na koho nikto ma nedokáže pochopiť kto to neprezil. Mám ich oboch rada Ale každé ďalšie stretnutie bude pre mna neskutocne bolestivé a vždy s otázkou preco sa to stalo nám?

@catherine275 ja mám podobnú skúsenosť ako ty. nie síce rovnakú, naša mala našťastie šťastný koniec. ale ako tu opisuješ čo cítiš, takto isto som sa cítila ked sa nám nedarilo otehotnieť. boli sme 3 super kamarátky, mali sme svadbu jeden rok, ja prvá a potom ďalšie 2 (ktoré boli mladšie odo mňa). tá ktorá sa vydala posledná, otehotnela v priebehu 2 mesiacov od svadby, tá ktorá sa vydávala po mne, otehotnela tiež (tak isto hovorila že sa nesnažia, že ešte majú čas, že tomu nechávajú voľný priebeh) znášala som to veľmi veľmi zle. to sa nedá ani opísať. stretli sme sa pri káve a oni rozoberali mená, kočíky, lekárov, pôrod a ja som dostala menzes. revať sa mi chcelo neskutočne. prišlo mi to také, že tam nemám čo robiť, nemám s nimi spoločnú tému. prečo ja nie som tehotná keď som to chcela, som z nich najstaršia, prvá som sa vydávala, je to nespravodlivé. tiež som si nevedela predstaviť ako sa budem hrať s ich detičkami, mala som pocit že sa na tie deti nebudem vedieť nikdy ani len s láskou pozrieť. a potom som ostala tehu. a tie ich detičky veľmi ľúbim. podľa mňa to bude riešenie aj pre teba. ďalšie tehotenstvo tento krát so šťastným koncom. nemyslím to ako náhradu za dieťa o ktoré ste prišli, ale ako novú nádej. držím palčeky aby si čo najskôr mala v brušku malú bublinku. uvidíš že sa na všetko budeš pozerať úplne inými očami 😵

@gabriellka ďakujem za odpisane. Vies co tiez si myslím ze sa to zmení ked budem znova tehotna ale teraz to jaksi neviem len tak nechat vies.. Nedokážem sa s ňou stretnúť aj ked ju mám rada vždy by som sa rozplakala ze prečo práve ja ked my sme ho chceli a im sa nehodí do plánov... Ja viem ze ona ani to malé za to nemôže ale vždy mi to pripomenie naše prvé. Je mi to ľúto ale zatiaľ to nedokážem tešiť sa ked mne puka srdce.. Jedine šťastie ze sme mimo sr a domov ideme iba na týždeň no neviem co na Vianoce ked sa jej narodí. Možno to bude časom lepsie ale vždy ked uvidim ich dieťa budem si hovorit takto veľké by bolo naše vies.. Ďakujem no strašne sa bojim ako to dopadne

@catherine275 rozumiem ti a nemám ti čo k tomu napísať. máš na to nárok a máš to ťažké. ale je možné že na vianoce budeš už tehu a budeš s ňou otvorene o tom hovoriť. povieš jej že aj naše by bolo už teraz na svete a boli by rovnako staré. ale keď sa ti podarí otehotnieť, budeš mať v sebe radosť a budeš možno vedieť o tom s ňou hovoriť keď si rozumiete. nebudeš tam pociťovať takú krivdu prečo oni áno a prečo vy nie. proste ti bude iba smutno za tým krpčekom o ktorého ste prišli ale zároveň sa budeš tešiť na toho v brušku. to by bolo pre teba super riešenie