Umelé prerušenie tehotenstva - strach
Ahojte... Prosím, nesúďte ma. Neviem čo robiť. Mám 3 deti a zistila som, že čakáme štvrté... Pravdepodobne som v 5 týždni. Najmladší má čerstvých 5 r. Od januára mám novú prácu, ktorá mi vyhovuje a neviem ako zareagujú na tehotenstvo. Na jeseň musí ísť manžel služobne preč na rok. To by som mala akurát termín pôrodu. Vôbec neviem čo robiť, ako sa rozhodnúť... Nechať si ho alebo podstúpiť interupciu? Viem, že by som si to veľmi vyčítala ale takto sa nám (mne hlavne) skomplikuje život 😔 bojím sa aj toho, že ak pôjdem na interupciu, karma si ma nájde... Nechcem aby sa mi to nejako vrátilo na deťoch 😔😔😔 zvládnem to vôbec?
Ja by som vynosila a saká na adopciu.Stvrte sa nestratí pribudnú s ním výdavky atď.A ešte keď bude muž rok preč a hlavne vcase pôrodu kde budú staršie deti? Na všetko sama no nechcela by som to
@diaszoky ten co sa neobetuje nerobi nic pre druhych? A nepocitala si s tym, ze niekto moze pomahat ludom lebo chce, lebo ho to bavi, nie preto, ze je z toho na nervy a robi to len kvoli tomu, ze sa to patri?
Aj tak zmysel zivota jednotlivca naozaj nezavisi od jeho uzitocnosti, jednoducho nie kazdy to tak vnima, ze musi byt uzitocny za kazdu cenu
@salamistka a aj ked by si nebola uplne happy (tak ako autorka), tiez by to pre teba nebolo jednoznacne rozhodnutie…?
@maranta_leuconeura nuz potom je to smutne premna napr je kazdy den bez dobreho skutku strateny den
Ak si mladá a zdravá... 👶....starsi už pomôžu, naučia sa zodpovednosti.
Po pôrode nech sa starý sterilizuje, ked je taky plodný. 💦
Keď si netrúfas, smer minivyskrab. Urobí to denne 300 žien, budeš 300prva...
@autorka toto rozhodutie za teba nikto neurobí. Osobne by som sa rozhodla podľa veku a kondície. Potrat by som v prípade nutnosti, ak sa preň rozhodneš, brala ako racionálne rozhodnutie. Karma s tým nemá nič spoločné. Tá ťa skôr dobehne, ak si budeš nahovárať niečo, čo nie je reálne.
Bojis sa jedneho roku? vsak to bude ideal ak ostanes doma, budes na materskej a zroven s detmi doma, nemusis sama riesit pracu, domacnost ocrky atd atd.
Ber to ako prilezitost. Zvladla si tri, zvladnes aj dalsie. Vrazda dietata by ta zozrala zvnutra…
Tieto myslienky prepadli aj mna. mame uz svoj zivotny standart mam dobru robotu a celkovo uz som si to moc s babom nevedela predstavit.samozrejme to neskor odznelo a na babetko som sa zacala tesit prehrabala som sa v krabiciach poprezerala dupacky a kocik a vies co sa stalo? v 8 tyzdni na kontrole uz sme boli bez akcie. o dalsi tyzden bolo po vsetkom.priroda to vyriesila za mna.. a mna to taaaak mrzelo.. pri 3 detoch sa uz to 4 podla mna len zvezie..ak mas rodicov a starsie deti ktore uz su samostatne a trosku vedia pomoct tak to urcite zvladnes ale rozhodnutie je len na Tebe. ponesies si to so sebou cely zivot no este mas cas..a do jesene sa mozno aj muzovi este zmeni situacia.ved si spolu sadnite a preberte si pre a proti je to aj jeho dieta ma pravo o tom vediet.nerob mu to za chrbtom..prvy rok utecie ako voda a potom mozes riesit jasle alebo strazenie.
Napis do poradne Alexis…ale myslim si,ze ty vies,ze si ho vziat nechces…a ak si dokazala zmanazovat deti 3 a uz su dost velke,tak 4 znanazujes s prstom v nose…tu ti nikto neporadi,100 ludi,100 nazorov si precitas…sama som stala pred touto dilemou,takze ti rozumiem,dnes by som za nu aj zivot polozila a uz nikdy viac by som si nedovolila uvazovat nad tym. Fakt skus napisat do tej poradne,su mile,vypises sa a rozhodnes sa sama…
Bože ženy, vy ste tu niektoré fakt také super 🍀 neodsúdite hneď, aj podporíte... Naozaj mi to pomáha. Ďakujem
Ja som 4.dieťa mojej mamy, ktoré už nechceli, neplánovali...na začiatku tehotenstva si bola mama dokonca istá, že ma potratila, lebo tak veľmi krvácala, doktor jej odporúčal ležať, čo nárokom nedodržiavala, a tu som ...moja mama sa akoby nad to nikdy nepovzniesla, nevedela ma priať atď...nemali sme najlepší vzťah...nesúdim ju za nič...ale keď sa mne narodila dcéra...tak to veľmi bolelo, vedieť že keby dá preč mňa, odstráni aj ju a možno raz aj jej deti atď.
...ale neskôr bola som jej vdačná, že tým že dala život mne, dala možnosť narodiť sa aj mojej dcére..to chcem povedať, ak si to dieťa dáš zobrať, a o XY rokov tvoje 3 deti ti porodia vnúčatá, a ty sa budeš trápiť...lebo nerozhoduješ len o tom jednom človiečiku...verim, že prežívaš šok, z neplánovanej situácie...a interupcia sa javí ako najrýchlejší spôsob ako z toho celého von...ale sú aj iné riešenia... porodila si 3 detičky, vieš je veľa žien, ktoré si prechádzajú niečim podobným ako ty teraz , sú neplánované tehotné, ale s 3. dieťatkom, a pozri sa aká si ty úžasná silná žena, 3 si zvládla❤...určite zvládneš aj to ďalšie
Tak vies, ja som zdravotne na tom tiez nebola najlepsie, uz pri tretom som mala problemy s tlakom, hypertyreozou...vygoogli si priznaky, hlavne si to odnasalo moje srdce. No a po prekonani covidu, prisla dalsia daka viroza s 2 mesacnym kaslom, rozhodeny cyklus a bum, cakala som stvrte. Je pravda, ze muz je doma s nami, to ano, toje vyhoda...ale drobcek je neskutocne nadherny. Neviem si predstavit dat niektore zo svojich deti prec, su uzasne. A to vsetky mali koliky, su nespavce, aj teraz mi tu od poobedia place kvoli brusku. No nenudim sa, mam este skolakov, tretiaka, prvacku a 2 rocneho a 2 mesacnu. Takze masaker to je, ale ti starsi, hlavne dcerka, mi vela pomoze s tym 2 rocnym. Ako to s nim vie...🥰
Toto je moj pohlad mamy 4 deti. Beriem sice lieky na tlak a unavena som, ale inak sme v pohode. Pisala by som aj viac, ale musim zase k drobcekovi.
Mám tri deti a som na ne viac-menej sama, lebo muž si po rokoch manželstva uvedomil, že nie je rodinne založený. Tak on sa venuje sebe a ja deťom ... ale iné som chcela. Nebudem klamať, so 4 detičkami to nebude jednoduché. Mám o jedno menej a viem, koľkokrát som sa cítila bezmocná a nevedela, ako si poradiť, najmä v prvom polroku toho najmladšieho. Zladiť rozličné potreby, biorytmy, záujmy rôzne starých detí a k tomu na 100 % zabezpečiť domácnosť (ja navyše z domu sčasti aj pracujem) je na jednu ženu poriadny záhul. Toľkokrát som sa cítila neschopná, mala výčitky, že niektoré z detí zanedbávam, prípadne som v zúfalstve večer iba rozmrazila pizzu, lebo som iné nestihla... Ale keď ich vidím všetkých spolu, ako sa túlia a ľúbia. Naše najmladšie je napríklad najväčšie zlatíčko zo všetkých, úplný mojkáčik, slniečko, neviem si predstaviť svoj život, keby tu proste nebol. Nie som psychológ, ale domnievam sa, že interrupciu ľahšie zvládnu a zmiera sa s ňou ženy, ktoré sú o nej skalopevne presvedčené, že proste matkami byť nechcú a inú možnosť si ani na sekundu nepripustia. Ale pre ženu, ktorá váha, pochybuje, to musí byť strašne ťažké sa s tým zmieriť a vyrovnať. V Tvojom prípade mám silný pocit, že keby si si dieťatko nenechala, do konca života by Ťa zožierali výčitky a nezodpovedané otázky, aké by bolo bývalo a aký by bol býval Tvoj život s ním. Keby si mala zlého muža alebo zlú finančnú situáciu, tak by som sa toho na Tvojom mieste asi obávala. Ak však máš v okolí podporu a oporu, ak sa pre to malinké rozhodneš, určite to nejako zvládneš. Možno nebude vždy na 100% upratané a navarené a určite budeš nesmierne unavená...ale šťastná a naplnená. A Tvoj domov bude vždy plný smiechu, srdce plné lásky a Tvoje náručie vždy niekým obsadené. Každopádne, akokoľvek sa rozhodneš, povedz si, že si urobila to najlepšie, čo si v danom okamihu vedela.
Samozrejme, ze to s rodinou zvladnete! Mas muza, vynosila a aj rodila si niekolkokrat, zvladnes aj teraz. Toto by bol zniceny zivot z rozmaru a kedze si rodinne zalozena, prenasledovalo by ta to do konca zivota. Neodpustila by si si to. Takze nevahaj a prijmite tento dar rovnako ako predchadzajuce. Nie je o nic menej hodnotny. Drz sa. 🫶
Osobne si myslim ze ak si to mozes financne dovolit tak do roboty mozes ist aj po 600nedeli dieta daj opatrovatelke a pracu mas ako tak vyriesenu.. Ak teda ide viac o to ze sa bonis o robotu nikde nie je napisane ze musis byt doma neviem do kedy...
Nezavidim taketo tazke rozhodnutie. Nech sa uz rozhodnes akokolvek,musis byt s rozhodnutim zmierena a nepochybovat uz potom. Ak aj pojdes na interupciu,uz potom nemysli,co by bolo,netrap sa. Kazde rozhodnutie,ake spravis je najlepsie,ake si v danej chvili urobila. Nevycitaj si to potom
Ahoj, ja som bola tiež v takejto situácií. Dve deti, rok pred 40tkou, ďaleko od rodiny, muž dosť pracovne vyťažený. Naskrblili sme po 10 rokoch na kompletnú reko domu, mali sme od marca plán, hľadali prenájom. Však z 2 výplat☺Ja som si dala nehormonálne teliesko a zrazu bum. To, že som tehotná som zistila až vo 8tt, ja že MS nie je skrz to teliesko. Plakala som, naozaj som sa necítila už na bábo. Aj som rozmýšľala nad potratom, muž nechcel. On povedal, že všetko ideme robiť podľa plánu, len to bude väčšie dobrodružstvo. Ale nechal to na mňa. Nedokázala som to. Do nájmu som išla s bruchom, za 2 týždne sa malý narodil. Budúci týždeň sa všetci vraciame do domčeka. No kecám, len toľko som chcela, že keď tu mám teraz tohto chlapčoka, je mi až do revu, že som vôbec úplne vážne rozmýšľala o UPT. Minule som mužovi povedala, že aj keby sa prihodilo štvrté (čo sa nestane, lebo u nás je teraz sex chránenejší ako štátne hranice) tak by som si ho nechala, lebo by ma celý život mrzelo, že by som mu nedala šancu a pritom je to taká istá láska, potešenie,nový človek ako detičky, čo už máme. Proste si neviem predstaviť, že by tu tento krpec, čo sa na mňa od rána smeje a hovorí mama nebol a to tu túto odpoveď píšem po 3 hodinách márneho uspávania, s bábom v šatke, lebo zuby a aj choroba.
@diaszoky
sorry, mimo temy ale mas ozaj nespravne nastavenie. Ty si rovnako dolezita ako ini! Obetovat sa za kazdu cenu pre kazdeho je blbost. Dobry skutok je aj vylozit nohy pit kavu, jest coko a kola a precutat si knihu, ci ist sama na wellnes. Hovori sa tomu sebalaska. Cirkev bibliou a strachom ludi uzasne manipuluje. No k sebalaske kazdy musi dospiet sam. S pokial chcem niekomu pomoct uprimne, necakam ze sa mi to vrati! Preto pomaham len ked chcem, viem a mozem a v nijakom pripade to nelamem cez koleno. Niekedy by som chcela a neda sa. Takze mysli trochu viac aj na seba, aj Boh z teba bude mat za to radost. Kebo Boh a cirkev su totiz dve uplne rozdielne veci.
Co by som ja dala za to aby som bola tehotna, snazime sa 10 rokov..mame za sebou ivf neuspesne vklady..ako sa pise vyssie mozes dat dieta na adopciu. Ale v prvom rade sa rozhodnite s manzelom spolocne.. drzim palce pre spravne rozhodnutie.
Chápem dobre tvoju situáciu,akurát že ja som mala dve deti,keď sa to dialo. Manžel mi nepomáhal,mladší drobec malo spinkal,ja chronicky unavená a zdravotne nič moc (aj problémy so štítnou žľazou a večne zlé výsledky),... Ja som to malé už cítila. Podpora zo strany manžela žiadna a on to dieťa nechcel,aj ma viac menej nechal samú v tom,rozhodnúť sa.Bolo veľmi ťažké rozhodnúť sa,hlavne keď som vedela ako na tom som.
Moje deti majú čoskoro 18 a 16 a mohli mať súrodenca 14 ročného. To rozhodnutie ma bude mrzieť do konca života.
Ak chceš,kľudne mi napíš
Píšeš, že finančne to zvládnete, zvlášť keď bude muž v zahraničí, tak asi zarobí dobre - takže absolútne nie je dôvod byť na všetko sama. Nie je problém ani hanba na pár hodín denne niekoho nájsť, hoci aj len študentku, čo ti pomôže upratať a navariť, a spraví spoločnosť... A nemusíš byť x rokov doma. Každopádne aj adopcia je možnosť, novorodenci voľní na adopciu idú okamžite do rodiny.
@svetlonos ja len k tej sebalaske a k tomu, ako Cirkev podľa teba v tom manipuluje (z kontextu mi vychádza, že k horšiemu) - neviem, či si niekedy zachytila v Biblii a v Cirkvi niečo o tom, že miluj blížneho AKO seba samého. Čiže áno, milovať seba, aby som mohla a vedela milovať druhých. Byt milosrdna a nie zbytočne tvrdá k sebe, aby som taká bola aj k druhým, atď... Práve sme sa vrátili s rodinou zo seminára Otcovo srdce, kde veľmi dôležitá časť bola presne aj o tomto. Ty vravíš, že je to naopak, ale mňa práve Boh a Cirkev (cez napríklad takýto seminár) oslobodzuje od prehnaných nárokov od seba smerom k slobode, uvoľneniu a poznaniu, že JA som dôležitá. Vzácna. Milovaná. Bez ohľadu na to, koľko toho robím.
no, ja ti to poviem tak ako to pri takychto temach zvyknem..
žiadna z nás nebude za teba rodiť, starat sa o 4 deti, dokonca sama, ziadna nie je v tvojej koži a nepozná situaciu, v akej si. napíš si na papier všetky pre a proti. teraz musíš zachovať racionálne myslenie. nečítaj slova ako dietatko to cíti, budeš si to vyčitat a pod. poznam kočky čo to racionalne zvažili, podstupili UPT a nemaju ziadne vycitky, nemali žiadne depresie a pod. tu ti na mamičkovskom fore ziadna nepovie chod na potrat.
hlavne to prosím Ťa prehodnoť mimo modrého koníka, s tvojim manželom. vy najlepšie poznáte vasu sitiuaciu a vy najlepšie viete, ako sa rozhodnut. držím ti velmi palce... pokojne mi napís IP a vyrozprávaj sa mi, moja sesternica bola na upt a riešila som s nou všetky veci okolo toho. ja Ťa za nič sudit nebudem.
Skus sa na to pozriet tak,ze ako by sa to dalo zvladnut a nie ako nedalo...
Jeden rok by bol manzel prec,ale zvysne by bol tu.. starsi surodenci urcite pomozu,ak nie je problem s financiami,tak sem tam i opatrovatelka alebo rodina,a pracovat by si mohla napr na ciastocny uvazok,alebo sa vratit do prace po roku,max dvoch,a dietatko dat opatrovatelke alebo jaslicky.. narocne su tie prve roky,na tu taku narocnost pre mamu myslim,neskor ved to sama poznas je skolka,skola a vychovavas... Uz len z toho co pises,mat vycitky urcote budes a bude ta to zozierat..
Kebyze mas nefungujuce manzslstvo,malo penazi,tak by to bolo mozno ine..
Drzim palce.