Som prvorodička a pred necelými dvomi mesiacmi, konkrétne 19.11. 2020 sa mi narodil syn. Vďaka pani doktorke Ingrid Simanic, pôrodnej asistentke Ive Kubicovej, personálu na pôrodníckom oddelení a neskôr aj personálu na oddelení novorodencov to bol pre mňa jeden neuveriteľne pozitívny zážitok, aj napriek všetkým bolestiam, ktoré k tomu patria. Vďaka odborníkom s ľudským prístupom, celý pôrod a aj prvé dni po pôrode boli pre mňa omnoho jednoduchšie a príjemnejšie.
Nikdy by som nečakala, tak nadštandardný profesionálny a pritom priateľský prístup u nás na Slovensku v štátnej nemocnici, aký nám bol poskytnutý v pôrodnici na Antolskej. Jednoznačne za mňa pôrodnica na Antolskej, ako aj oddelenie šestonedelia, boli skvelá voľba a určite by som nemenila. Naopak odporúčam a teším sa na ďalší pôrod, ktorý určite absolvujem na Antolskej pod odbornou starostlivosťou doktorky Ingrid Simanic.

Špeciálne by som chcela vyzdvihnúť profesionálny prístup doktorky Simanic, ktorá od momentu ako prebrala starostlivosť nad mojím pôrodom, išlo všetko hladko. Na žiadne vyšetrenia som nemusela čakať, bola ma ochotná prijať kedykoľvek, dokonca aj v noci keď som mala podozrenie na spustenie pôrodu. Keď mi odtiekla plodová voda, aj keď nemala službu zabezpečila mi dokonalú starostlivosť a mala všetko pod palcom. Pôrod bol spontánny, trval dlhšie, ale vďaka úžasnej podpore a profesionálnemu prístupu doktorky Simanic a pôrodnej sestry Kubicovej, sme to úspešne zvládli. Po pôrode každý deň sledovala môj stav a zabezpečila mi čistenie maternice pred odchodom z pôrodnice, aby nevznikol zápal. Všetko riešila veľmi promptne, aby zbytočne pacientka netrpela niekoľko dní v nemocnici. Takisto 6 týždňov po pôrode mi pomohla, keď som mala problém s abscessom na prsníku.

Čítala som o pôrodoch v slovenských nemocniciach kadečo. O to viac ma veľmi milo prekvapila moja skúsenosť. Od hospitalizácie na rizikovej gravidite kvôli prenášaniu, cez pôrod, až po šestonedelie, musím povedať, že nemocnica má skvelých profíkov. Áno, občas natrafíte na sestričku, čo nemá náladu, ale z toho si nerobím celkový obraz a dojem.

Mali sme ťažký, komplikovaný pôrod. Synček musel byť v inkubátore, bol oživovaný a sledovaný, neviem si predstaviť, ako by sme to zvládli bez profíkov, ktorí pri mne stáli počas pôrodu (nemala som nikoho zazmluvneného). Na komplikované vytláčanie boli so mnou v sále 3 doktori (vyzdvihujem Dr.Nižnanskú) a 3 pôrodné asistentky.👌 Na šestonedelí sa mi o synčeka starali úžasné pediatričky a zväčša vždy ochotné sestričky. Malému dali svoju plnú pozornosť a starostlivosť a verím, že vďaka tejto profesionalite mám napriek komplikáciám z pôrodu dobrý zážitok, bez akejkoľvek traumy. Mala som nadštandardný box a nadštandard na šestonedelí, skvelé.👌A to som rodila počas covidu, prvej vlny, manžela k pôrodu pustili, lebo už to bolo povolené. Ďakujem veľmi všetkým.🙌

Ja som tiež rodila na Antolskej :) Úžasný personál, super pôrodné asistentky :) Vybrala som si nadšandardný pôrodný box, aby sme mali väčšie súkromie. Odporúčam každému.

Pre aktuálne rodičky chcem napísať moju pozitívnu skúsenosť z korona obdobia. Rodila som na Antolskej 13.6.2020.

Súhrn je, že bol príjemný personál a celé jedno oddelenie prerobili na nadštandard čiže sa tam aj dá dostať.

Prvý pôrod som mala prirodzený, druhý nutná sekcia, tretie som teraz chcela zas prirodzene. Nie veľmi silné kontrakcie som mala 4 hodiny, potom sme už prišli a oznámili mi, že som vôbec neni otvorená, ale kontrakcie mám pekné. Tam som mala réško. muža nachvíľu pustili na tú vyšetrovňu, kde mi robili monitor a mňa pozreli. Keby som nebola po cisárskom, poslali by ma ešte domov, ale tým, že som mala cisársky (malé riziko roztrhnutia maternice v jazve počas kontrakcii), že si ma tam nechajú a zatiaľ kým sa začnem otvárať ma dali na čakaciu izbu, kde bolo wc a kúpeľňa. Ja som tam ale len ležala, lebo už mi začali silné kontrakcie a odtiekla voda a v tých bolestiach by som sama teplú sprchu nedala. Po hodine ma zas pozreli vo vyšetrovni a už som bola na 3-4 prsty, tak som mohla volať mužovi, že už môže dôjsť, že má presunú na pôrodný box, kde už môže byť so mnou.

Tam som väčšinu presedela na fitlopte opierajúc sa o muža. Kvôli jazve som nemohla mať epidurál, aby som cítila prípadne roztrhnutie maternice a tak mi potom dali, že si môžem dýchať rajský plyn sama podľa potreby z takej masky, ale ja som z toho necítila žiadnu úľavu, nemala som pocit, že to niečo robí. Rúško som mala stiahnuté pod ústami, lebo som tam bola len s mužom, sem tam došla sestrička alebo lekárka pozrieť ako sa otváram, tak vtedy som si ho vytiahla na ústa, pod nos. Keď som šla rodiť, tak som si rúško nechala na brade stiahnuté, nech môžem dobre predýchavať, nikto mi nič nepovedal.

Bábätko mi položili na hruď, nechali dotepať pupočník ako sme chceli, poutierali ho a hneď mu dali čiapočku a prikryli mi ho dekou a bolo celý čas na mne, asi hodinu a pol. Potom už keď muž odišiel, tak ju odniesli (mala som pocit, že bábätko nechajú na maminke, len kým tam má muža alebo niekoho ako dozor, aby vyčerpanej maminke náhodou nepadlo lebo ako muž odišiel, tak volali na novorodenecké, aby po ňu došla sestrička).

Aj na izbe sestričky boli príjemné, na izbe sme si dali rúško len na vizitu a na chodbe bolo treba mať, okrem jedenia za stolom.

Pekné izby s moderným soc. zariadením, na okne sieťka, ale boli aj tak komáre z chodby, furt nalietali, treba raid. Na izbe je aj prebaľovací pult a moderné polohovateľné postele s dobrým matracom. Na izbe sme boli dve, platila som 20€ za deň a na štvrtý deň na obed sme šli domov. Určite Antolskú môžem odporučiť.

Toto je blog vďaky, lekárom-pôrodníkom a ďalšiemu personálu pôrodnice Antolská.

Na internete je toľko detailných opisov hororových zážitkov z pôrodov, že som si povedala po tom mojom, že napíšem pár verejných slov vďaky ľuďom, ktorí si to vskutku zaslúžia.

Ak mám opísať môj pôrod stručne: bol komplikovaný a bolestivý. Možno preto, že som rodila ako prvorodička v 40. Možno preto, že som necvičila gravid jogu počas tehotenstva. Možno kvôli tomu teplu a možno som psychicky nebola ešte pripravená rodiť, tak som prenášala. Pán Boh vie. Našťastie, s jeho pomocou a vďaka skvelej práci lekárov sme obaja zdraví s dieťatkom a teraz, 14 dní po pôrode, sa už vyše týždňa pekne zotavujeme doma. Bol to ale riadny boj.

V prvom rade musím povedať, že ma nikto a nič nepripravilo na to, že to bude tak bolieť. Knihy, filmy, rozprávanie kamarátok (zrejme vždy milosrdné zcenzurované radosťou z materstva) - všade boli zmienky o bolesti, ale že to bude také strašné som ozaj nečakala. A to som nikdy nebola nejaká extra citlivka. Vcelku statočne som svojho času znášala trojmesačnú výrobu zubného mostíka napríklad.

Ale toto sa nedalo s ničím porovnať. Kričala som ako zranený tiger počas "tých slabých" počiatočných kontrakcii, ktoré trvali asi štyri hodiny a podľa mňa veľmi pripomínali pocity stredovekej bosorky, ktorej režú brucho žeravým nožom alebo inak ju mučia.

Možno ženy rodiace celkom prirodzene, bez "vyvolávačiek" to majú inak, vraj áno, tvrdia internety. No každopádne to bola bezkonkurenčne najhoršia bolesť v živote, čo som zažila počas tej prvej doby pôrodnej.

Vďakabohu za epidurálku a to, že som si na ňu vybavila papiere na radu jednej kamarátky "pre každý prípad", lebo pôvodne som si myslela z akéhosi dôvodu, že "však načo, zvládli to už toľké ženy, zvládnem to aj ja naprírodno". No keby ten pôrod bol úplne "naprírodno" (t.j. niekde na samote v lese), tak by som proste zomrela aj ja a možno aj dieťa. Chvalabohu, takéto absurdné nápady, ako pôrod doma, som nikdy nemala.

No a epidurálka, odkedy ju pani anastéziologička Tatiana napichla veľmi presne a šikovne na prvý pokus, zachránila môj celý pôrod. Lebo kebyže ju nemám, proste by som to nezvládla až do finále a museli by robiť akútny cisárak.

Preto, milé mamičky, odkaz pre vás, neverte hrdinkám kamarátkam, ktoré mali šťastie na ľahký pôrod, že "to predsa rozdyýchate", neverte hororovým príbehom žien na internetoch, ktoré vraj po epidurálke takmer ochrnuli, neverte, že potom necítite kontrakcie a často to končí cisarákom. Práve naopak, množstvo žien končí s akútnou sekciou bez epidurálky, kvôli vysileniu, lebo nezvládnu už finále. Proste vybavte si tie papiere na epidurálku preventívne. Lebo ak ich nebudete mať a bude to bolieť a zrazu ju budete chcieť, ťažko to vybavíte - pravidlá sú pravidlá.

Taktiež vďakabohu za možnosť prítomnosti partnera pri pôrode, to bola absolútne úžasná vec. Akurát epidurálka začala zaberať a bolesti pri kontrakciách začali byť polovičné, a vtedy prišiel môj drahý na ten box a držal ma za ruku pri každej ďalšej kontakcii.

Asistentka Lucka ma naučila ako dýchať namiesto kričania, s priateľom sme sa dokonca šli poprechádzať po chodbe - to už bola čistá pohoda v porovnaní s počiatočnými hodinami "slabých" kontrakcii, ktoré som ešte trávila na oddelení rizikovej gravidity - striedavo na izbe a na monitore.

Ďakujem inak aj personálu tohto oddelenia - moje ručanie zraneného tigra znášali so stoickým kľudom a dostatočne ohľaduplne a náležite dôrazne ma donútili napriek kŕčom zotrvať na poslednom monitore, aby ma dole na pôrodnú sálu poslali s potrebnými údajmi. Taktiež ďakujem pani sanitárke za trpezlivosť a ochotu mi pomôcť s balením vecí: keďže vyvolávačky mi podávali už tretí deň, akosi som s tým nepočítala, že teraz to zafunguje a nejaké veci som mala rozhádzané po celej posteli.

Čiže keď najhoršia časť skončila, po podaní epidurálky, na pôrodnom boxe to bola už takmer idylka. Okrem nás nerodil práve nikto, v celej sále bol kľud, hrala muzika, bola tam pohodová atmosféra, počula som personál žartovať. Pocit pohody som inak od pôrodnej asistentky Lucky a pani doktorky Ingridky dostávala nonstop. Bavili sa so mnou celý čas veľmi milo a ohľaduplne a zároveň, keď bolo treba dôrazne a prísne. Tento prístup mi pomohol zvládnuť vydržať ticho sedieť, kým sa pichala epidurálka ešte počas veľmi bolestivých kontrakcii. A taktiež vo finále, keď bolo zrazu behom pár minút treba vytlačiť dieťa a na nejakú krátku dobu mu poklesol pulz zo 138 na 50.

Pamätám si ten okamih, ako dokrorka Ingrid zrazu zmenila ton: "pulz 50, volajte Scholtza". Hneď sa to okolo mňa začalo hmýriť ľuďmi, lehátko bleskovo prerobili na pôrodnícku "kozu", objavil sa doktor Scholtz, ktorý zrejme ako najstarší a najskúsenejší v danej službe by robil akútnu sekciu, keby bolo treba. Aj tento pán doktor bol láskavý, jemný a zároveň naliehavý: "Výborne to robíte, ešte raz to isté, len hlbší nádych, zadržte ten dych a poriadne dlho dlho tlačte". Pulz dieťaťa našťastie už hlásili, že šiel na 100, ale aj tak som cítila, že maličkému ide o život, že musím dať do toho všetko... A podarilo sa! Posledné zatlačenie a zrazu ten pocit ako sa celé - tak neuveriteľné veľké - telíčko vyšuchlo zo mňa von. A zrazu mi leží na bruchu... Obrovský okamih úľavy a šťastia to bol.

Rešpektovali moju prosbu o aspoň chvíľkové dotepanie pupočníka, o minútku už ale maličkého brali vedľa umývať, odsávať smolku a troška rozmasírovať, aby lepšie dýchal - ako som sa dozvedela neskôr.

Všetko ale prebehlo v poriadku a už mi ho aj znovu doniesli, oblečeného a zabaleného v deke, aby som ho mohla mať na hrudi položeného kým má budú šiť a už mali zavolať aj partnera, ktorý počas finále čakal na chodbe. Len zrazu sa objavila komplikácia, vysvitlo, že intenzívne krvácam a je nejaký problém s placentou. Znovu sa všetko okolo mňa začalo hmýriť ľuďmi, namiesto troch ich tam zrazu bolo 10. Maličkého odniesli hore na novorodenecké - pritom ešte po ceste ho ukázali tatovi, čo tiež bolo veľmi fajn. No a ja som sa cítila ako vo filme. Našťastie mi podali promptne ďalšiu dávku epidurálu a tiež aj endorfíny zohrali svoje, ten úžasný pocit, že dieťa je v poriadku. Čiže nič ma nebolelo a nebála som sa. Akurát keď som počula, že tlak mám 70/30 a začala som omdlievať, tak som sa doktorov pýtala, či to prežijem. Povedali, že áno a že nemám omdlievať, tak som im verila. Ako vo sne som videla ako odkiaľsi priviezli ultrazvuk na kolečkách, ako z obidvoch strán mi sestričky vyrábali kanyly na rukách... Infúzia s liekom na zastavenie krvácania, vzápätí aj transfúzia. To našťastie pomohlo hneď a mdloby ustáli. Nastúpil pocit kľudu a šťastia.

Pamätám sa, ako som stále chcela sa rozprávať s lekármi, kým ma ešte šili. Trvalo to dobrých pár hodín celé a bola to z môjho pohľadu výborná práca zladeného tímu. Ako mi všetko vysvetľovali, čo sa deje, ako presne hovorili, čo robiť a čo bude ďalej. Samozrejme s veľkým sústredením a rýchlosťou, ale zároveň aj s pohodou. Vedela som, že mi nejde doslova o život, ale že bojujú o to, aby zastavili krvácanie z rany v maternici, ktorá zostala po nesprávnom oddelení placenty a aby dostali z maternice zvyšky placenty čo tam zostali navyše bez toho, aby má museli rozrezať na bruchu. Len s pomocou ultrazvuku cez ten otvor kadiaľ pred chvíľkou vyliezol môj syn.

Zvládli to našťastie výborne a už keď stekala druhá transfúzia som bola zašitá a očistená a mohla v kľude ležať a držať sa priateľa za ruku. Bol to ozaj intenzívny zážitok na celý život a týmto blogom ďakujem z celého srdca celému tímu lekárov a sestričiek, ktorý sa o nás so synčekom postaral, aby sme to šťastne prežili s čo najmenšou ujmou.

Pochybujem, že niekto z týchto skvelých ľudí si tento blog prečíta, lebo asi ten čas, čo majú na odpočinok trávia inak. Ale vyjadrujem vďaku aspoň takýmto odkazom svetu a tehotným maminkám: pôrodnica Antolská je skvelá! Je plná starostlivých lekárov a lekárok, mnohí z nich sú ešte celkom mladučkí a na pohľad pár rokov po škole - ale svoju prácu robia výborne!

Počas ďalších 6 dní na oddelení šestonedelia (zdržali sme sa trochu dlhšie, lebo maličký mal novorodeneckú žltačku) som stretla hádam takmer všetkých lekárov v rámci vizít, aj sestričky a sanitárky. Gynekológov, pediatrov, detské sestričky. A musím povedať, že všetci títo ľudia, bez výnimiek, si zaslúžia našu vďaku a účtu. Robia ťažkú prácu za smiešne peniaze v porovnaní so zahraničím, ale zostali tu, "nezapredali sa" západu. Znie to možno pateticky, ale v mojich očiach sú hrdinovia. Nás štát im hádže dostatok polien pod nohy na každom kroku a tie platy sú zúfalé, ale oni tam stále zostávajú, pomáhajú novým ľuďom šťastné prísť na svet a ich mamičkám to čo najlepšie zvládnuť. Sú pre mňa hrdinovia a hrdinky, nie preto že bojujú s takmer imaginárnym covidom, ale preto že bojujú stále, každý deň, covid-necovid o životy ľudí, na úkor vlastného zdravia a spánku.

Ďakujem vám, lekári Antolskej a prajem veľa sily a pohodových pôrodov.

Vaša vďačná pacientka :-)

Na Antolskej som bohužiaľ nerodila, pretože som porodila o 3 týždne skôr, keď som bola v Martine.
Mala som psychicky náročné tehotenstvo, pretože mi bola zistená cysta na vaječníku, vo veľkosti 7 cm. Keďže bolo podozrenie na zhubnú cystu, musela som absolvovať každé 2 týždne sono a tehotenskú prehliadku. Aby toho nebolo málo, vytvoril sa mi lypóm, ktorý bolel a tri krát som krvácala. Veľmi mi pomohla pani doktorka Vinceová, ktorá ma doslova očarila svojim ľudským prístupom, ochotou a profesionalitou. Ako prvorodička som okrem strachu mala milión otázok. Vždy mi poradila, vysvetlila a dodala odvahy. Dokonca mi dala aj svoje súkromné číslo a vždy mi odpovedala, aj keď bola doma z práce. Bola so mnou na telefóne, aj keď som už rodila v Martinskej pôrodnici kam sme šli, keďže mi začali kontrakcie. Rozprávala sa s lekármi a dávala im informácie ktoré mala, keďže po sekcii mi operovali hneď aj cystu. Našťastie všetko dopadlo výborne! Za všetko a hlavne za to, že som to zvládla vďačím pani doktorke. 👍👍👍👍👍

Rodila som na Antolskej v apríli 2018, prevážali ma tam, keďže som bola v 28. týždni tehotenstva. Nakoniec som porodila predčasne, ale musím pochváliť starostlivosť na 100%.
Išla som sekciou a všetko prebehlo v poriadku, ďakujeme.

Sabína a Erik

Pred mesiacom som rodila v tejto pôrodnici. Bol to môj druhý pôrod a som maximálne spokojná. Starali sa o mňa veľmi dobre, všetko mi vysvetlili a aj pôrod išiel rýchlo bez nástrihu, bez epidurálky, bez rajského plynu. Túto nemocnicu môžem len odporučiť. 😊

Martina s Emmkou.

Ahojte.Musím napísať recenziu, pretože pred pôrodom som prečítala veľa recenzií a bála som sa aj správania sestričiek a všetkého negatívneho, čo som našla na internete. Opak bol pravdou.

Bola som milo prekvapená správaním všetkých sestričiek a celého personálu. Vidno, že robia čo ich baví a sú to poklady! Takže ja som prišla najprv s kontrakciami prežiteľnými, ale častými každých 6 minút do pôrodnice o siedmej večer. Nikto na mňa nebol zlý, že som prišla tak skoro, otvorená zase len na jeden prst. Panovala tam dobrá atmosféra ,3 doktorky.

Tak som po monitore odišla ešte a pani dr Simaničová (neviem, či som to napísala dobre) mi povedala, že to môže byť aj v noci neskôr, ale nemusí, a že to spoznám keď už ozaj tentokrát prísť. Doma som sa trápila s kontrakciami (striedala sprchu, WC, chodenie po byte) a spočiatku pri každej mi priateľ silno masíroval kríže. Potom zaspal ja som ho vymenila za sprchu:) O polnoci som ho bola zobudiť, že my tam dnes ideme, za takú hoďku. Aby vedel. O jednej som mala kontrakcie každých pár minút, obliekal mi priateľ napr. len jednu ponožku a už išla ďalšia kontrakcia. Potom druhú a ďalšia kontrakcia. To už som vyzerala podstatne horšie, bledá a teda pri príchode do nemocnice ma už brali na vozíku kde som predýchavala pár kontrakcií.

Keď som prišla, a mala vyliezť na kozu, povedala som, že ok, ale počkajte, mám ďalšiu kontrakciu. Doktorka sa spýtala či môže a vtedy vyšetrila. Bola som na 6,5 prsta a hneď som sa pýtala na epidurálku.

Nemala som zazmluvneného pôrodníka a aj tak sa o mňa všetci ukážkovo starali. Vďaka Bohu išli zavolať doktorku a tak som asi o polhodinu dostala o pól tretej epidurál a trošku si vydýchla. Pomaly som sa otvorila na 10 (medzičasom aj sprcha, klystír som si pýtala, ale nestihla) a doktorky celý čas v dobrej atmosfére komunikovali so mnou, aj medzi sebou, či už budeme tlačiť, radili sa, či mi ešte dajú PEDA. Hlavička nebola zrotovana úplne dobre a ešte to bolo také tesné.

Dostala som ďalšiu dávku, ale nepamätám či až takto keď som bola na 10, asi skôr. Potom ustali kontrakcie a bolo ich treba posilniť oxytocínom, všetko mi vysvetľovali. Tlačenie trvalo dlhšie, vyskúšali sme rôzne polohy, nakoniec som toho môjho veľkáča vytlačila. Boli tam aj okamihy, keď mu klesali ozvy a snažila som sa preto úplne počúvať ako kedy tlačiť. Keďže išiel šikmo a bol veľký, mám nástrih, ale úplne to chápem a určite to bolo potrebné. Po pôrode dopichli epi na šitie a my sme sa s bábom a priateľom 2 hodiny ,,bondovali".

Neskôr detské aj ženské sestričky boli tiež úžasné. Nemala som nadštandard, ale cítila som sa tak:) Aj jedlo mi chutilo, ale aj tak najlepšie bolo po 3 dňoch rýchlo ísť domov a užívať si to:) Ďakujem! Lucia a Artur

Na Antolskej som rodila v decembri 2018. Moja skúsenosť je veľmi pozitívna. Mala som naplánovanú sekciu, ale keďže sa pôrod spustil skôr, pôrod prebehol spontánne a rýchlo. Vysoko oceňujem prístup celého personálu od príjmu v nemocnici, lekárov a asistentky pri pôrode, personálu na popôrodnom a novorodeneckom oddelení. Pri počte ľudí, čo tam mali pred vianocami, boli všetci ochotní, nápomocní a profesionálni. Bola som druhorodička, prvý pôrod som mala v Rakúsku ( v tom čase sme tam žili), ale určite odporúčam Antolskú. Ak by som mala rodiť ešte raz, tak určite tu.

Celkovo som spokojná, ale ako prvorodička nemám s čím zrovnávať. Mali sme zazmluvnenú doktorku, čo bola podľa mňa dobrá investícia. Bála som sa, že ma nechajú dlho trápiť. Keďže som prenášala 6 dní, pôrod mi vyvolali. Dali mi nejakú tabletu zo spodu. Od podania tabletky sa synček narodil do 4 a pol hodiny. Doktorka ma chodila pravidelne kontrolovať. Klystír mi dali podľa mňa neskoro. Pri kontrakciách každých 5 minút. Potom čakali 20 minút kým zaberie. Mohla som ho odmietnuť, ale odporučili mi ho. Vtedy už bol so mnou aj partner. Pustili ho okrem pôrodného boxu aj do prípravnej miestnosti. Po pol hodine od podania klystíru som išla na pôrodný box. Konečne mi pichli PEDA. Kontrakcie každé 2 - 3 minúty. Keďže mi chýbali 2 cm, doktorka sa rozhodla, že ma príde skontrolovať až o 2 hodiny. Než prišla k výťahu, sestričky ju volali naspäť. Malý sa narodil do cca 20 minút. Epidurál zabral až na úplný záver, keď vychádzali hlavička a na šitie. Šila ma tá istá lekárka, podala info o stehoch, častom sprchovaní a tak. Myslím, že veľmi dobre. Vstať som zvládla o pár hodín. Od 2. dňa akoby som ani nerodila. Partner bol so mnou celé 2 hodiny po pôrode. Bábo nám dali oblečené a čisté. Na izbu ho priviezli, keď ma postavili cca po 4 hodinách. Na izbe sme boli 2. Aj keď mali neskôr plné oddelenie. Na šestonedelí mi vadilo akurát to, že zvončekom bolo možné zavolať na izbu iba ženskú sestru, ktorá nepovie k malému ani slovo. A to som chcela iba hlúposť. Ako čistiť plný nos takému maličkému. Ak som chcela niečo od detských sestier, musela som tam odviezť postieľku cez dve chodby. Záleží od toho, kde sa vám ujde izba. Takže sme sa vozili dosť často. Asi to tak funguje všade. Detské boli super. Aj si ho občas nechali na oddelení, keď som vyzerala príliš bezradne ( malý bol malinký a bála som sa ho na začiatku chytať) alebo vyčerpane. Podpora dojčenia prišla neskoro. Až druhý deň, ale skôr som natrafila na neochotnú osobu. Také sú všade.
Zazmluvnená lekárka bola Mudr Dubčaková, mladá energická osoba, pri pôrode ma povzbudzovala a všetko stručne vysvetlila. Ako dýchať a tlačiť. Reagovala na každú aj banálnu otázku a že som sa pýtala často. Až do prepustenia udržiavala kontakt. Osobne pri vizite aj cez sms. Bolo fain mať niekoho, na koho sa dá obrátiť. Týmto sa jej chcem poďakovať za prístup a profesionalitu.
Martina

Rodila som na Antolskej vo februári 2009, odvtedy sa mohlo veľa zmeniť a dúfam, že aj zmenilo, no aj tak pridám svoje postrehy (skopírované z témy o Antolskej vo fóre, ktoré som písala asi mesiac po pôrode):

Pôrod:
V stredu ráno o zubára - kontrakcie, som myslela, že zo mňa malý hneď vypadne na zubárskom kresle. Potom sme šli do poradne, cestou kontrakcie, ktoré skončili pred dverami poradne - doktorka povedala, že som úplne zavretá a malý je vysoko a že nech to do víkendu stihnem, kvôli tým jarným prázdninám
V stredu večer som tu (na MK) ešte bola, všetko ok, žiadny náznak pôrodu. Spať som sa vychystala okolo 2.30 nadránom, no len čo som si ľahla, nastali kontrakcie. Po čase sa mi to prestalo zdať smiešne a od 3.30 som začala merať ako často sa objavujú - začali v 10min intervaloch a trvali 30-45sek. Dala som si horúcu sprchu na kríže, ale nepomohlo, o 5.30 som zburcovala manžela z postele, že poďme rodiť.
O 6 sme vyrazili, rovno pred našim domom sme dostali defekt (aby to nebolo moc jednoduché), takže nakoniec nás viezla mamina. V aute už som mala 5min kontrakcie. Hneď ako sme prišli do pôrodnice, mi sestrička oznámila, že som dnes "už tretia s takou "výškou" (meriam 156cm) a že tie dve predchádzajúce majú sekciu. Potom sa tam zhŕkli všetci doktori, čo mali práve službu a neveriacky pozerali na moje brucho, že také ešte nevideli. Keďže kontrakcie boli a ja stále zavretá a malý vysoko a rozmery panvy vraj na to velikánske brucho nič moc, rozhodli, že teda bude sekcia. O 9 ma dali na monitor a musela som čakať do 10, kým som sa dostala na rad, potom mi pichli spinál a už to išlo. Malý sa narodil 10.37. Po očistení ho dali na ruky manželovi. Mne ho priniesli až po neviem koľkých hodinách na JISku (po cisárskom dávajú automaticky na JIS).
Nakoniec som bola rada, že to dopadlo takto, aj keď som chcela rodiť prirodzene, mala som naozaj silné kontrakcie a o 10 som bola stále otvorená len na centimeter. Neviem si predstaviť, čo by som robila, ak by ma tam nechali ďalších x hodín sa trápiť s kontrakciami a nakoniec by to možno predsa nešlo. Inak pôrod bol ok, sestričky, doktori, personál ... všetko super.

Šestonedelie:
Po pár dňoch som bola zúfalá :stuck_out_tongue_closed_eyes:
Najdôležitejšia udalosť dňa boli vždy raňajky, obed, večera, no a môj krpec chcel vždy v tom čase papať, takže vďaka za misky, čo som si prezieravo zbalila a vďaka spolubývajúcej, ktorá mi ochotne nosila stravu, inak by som bola o hlade :stuck_out_tongue_closed_eyes:
Samotné sestričky, až na pár výnimiek, boli príjemné. Čo sa mi však nepáčilo, že som mala pocit, akoby bojovali proti sebe detské sestričky a pôrodné asistentky - keď som mala otázku, tak vždy poslali za tými druhými (napr. sa nás došla jedna opýtať, či máme otázky k dojčeniu a prebaľovaniu, a na moju otázku ohľadom pŕs ma odkázala na pôrodné asistentky).
Dorazila ma jedna pôrodná asistentka, ktorá vyhlásila, že ja som "nerodila, ale mala sekciu," že to nie je to isté (nie, nie je, hlavne keď si užijete 7 hodín kontrakcií v 5minútových intervaloch). Táto pôrodná asistentka ma stále buzerovala, že či si odsávam prsia (mala som teplotu vystúpenú niekoľko dní, ale prsia som mala prázdne, malý všetko vysal), kedykoľvek prišla, mala komentár, že stále len dojčím ... (baby friendly nemocnica)
Čo sa týka organizácie - keďže 4. deň, kedy robia bábätkám všetky vyšetrenia u mňa padol na víkend, dostali sme sa na rad až v pondelok a to chaos veliký - nabehol niekto do izby s oznámením, že okamžite, ale okamžite treba ísť tam a tam na vyšetrenie. Tak si pomaly s dieťaťom na prsníku nabehla okamžite kam ťa poslali, a potom si tam pomaly hodinu čakala, lebo okamžite tam nabehlo ďalších 20 mamičiek :stuck_out_tongue_closed_eyes: Keď ti rozbalili kvôli vyšetreniam dieťa a to začalo revať, brala si to ok, ale keď ti ho rozbalili, ty si ho zabalila, utíšila a vzápätí došlo ďalšie vyšetrenie a toto x krát za sebou (a medzitým obed, veľmi dôležité, lebo "zdržujete, treba na vás stále čakať"), tak som mala nervy v kýbli ...
Spolubývajúca mala dieťa so žltačkou - v noci jej ho zobrali detské sestričky, keď sa ráno pýtala, kedy ho naposledy otáčali (bolo treba každé 3 hodiny pretočiť), tak sestrička nevedela "lebo nočná zmena už odišla". Mliečko, čo mala pre dieťatko odstriekané a uložené u sestričiek si ráno našla nedotknuté

Ja som rodila na Antolskej v apríli 2016 a som spokojná. Kto chce, môže si prečítať tieto dva článočky :)

https://www.modrykonik.sk/blog/korenicka87/arti...

https://www.modrykonik.sk/blog/korenicka87/arti...

Ja som na Antolke rodila trikrát. Aj keď to bol zakaždým poriadny zaberák a posledne išlo aj o život, aj napriek tomuto som spokojná. Mala som skvelú lekárku, aj stále mám. Nemenila by som pani Bertoldovú za nič.

Rozdelím svoju skúsenosť na 4 časti – poradne, pôrod, predpôrodná príprava u p. Ježíkovej a popôrodná starostlivosť. Rodila som v 2/2014, klasický pôrod, prvorodička.

Poradne:

Toto hodnotím veľmi negatívne. Pred tým, ako nastali poradne v pôrodnici, v ktorej sa rodí, som chodila k svojmu gynekológovi v Ružinove, kde som bola zvyknutá na najvyšší štandart – t.j. objednanie na presnú minútu, zorganizované procesy bez čakania, individuálny prístup sestričiek aj lekára, s možnosťou prekonzultovať všetko, čo ma zaujíma. Žiaľ, tento lekár nebol pôrodníkom.

Prechod do pôrodnice bol šok. Ale aby som nekrivdila Antolskej, predpokladám, že je to problém všetkých pôrodníc, kde sú lekári zazmluvňovaní a popíšem stav s vysvetlením bližšie.

Nemala som zazmluvneného žiadneho lekára k pôrodu. Takže som bola pridelená k 1 pani lekárke. Prídete ráno do poradne, ste tam cca na 7:30. S vami už čaká ďalších 5 mamičiek. Počet postupne narastá, pričom počet stoličiek ostáva konštantne nízky. Lekárka príde do ambulancie o 9:00, lebo rodila inú mamičku. Pritom vás nikto neinformuje, prečo vlastne tak dlho čakáte. Sestrička len stroho povie, že ešte tam lekárka nie je a treba čakať. Nevie do kedy, potom lekárka príde a je otázne, ako dlho bude ordinovať, či opäť neodbehne na pôrod. A tak sa môže stať, že ste vybavená hneď ráno za pár minút, alebo čakáte veľmi dlho a komplikácie pribúdajú, ak máte ísť ešte na nejaké vyšetrenia. Ako napr. USG, poučenie pred epidurálkou a pod. .

Pre mňa to bolo, napriek pokojnej povahe a materiálom na čítanie, nesmierne neorganizované, nepredvídateľné a teda stresujúce. Asi len a len z tohto dôvodu sa oplatí lekára si zazmluvniť. Ale to je podľa mňa principiálne len ďalšie zamotanie sa v kruhu zazmluvňovania si lekára na pôrod. Ale to by bolo na dlhú tému, ktorú určite nevyriešime tu pri PC. Len v skratke – nie je vhodný a udržateľný systém, ak si zaplatím lekára a ten preto opustí svoju ordináciu, kde ho čakajú ďalšie maminy. Výsledkom u mňa bolo, že som prosila moje nenarodené dieťa, nech už sa rozhodne pre ten krok narodenia, nech tam už nemusíme vyčkávať.
:)

Pôrod:

Pre mňa pozitívny zážitok. Prišli sme na urgent, tam ma hneď posalali na pôrodnícke oddelenie, kde mal službu skvelý lekár Dlhopolčík, ak si správne pamätám meno. Nebol medzi menami, ktoré mi mnohí ľudia odporúčali a to je možno tiež dôkaz, že kvôli pôrodu nie je treba riešiť zazmluvňovanie. Z dvoch interných zdrojov nemocnice Antolskej som mala ubezpečenie (1 zdroj je primárom – osobný známy a druhý je práve p. Ježíková), že oni nepovažujú žiadneho z pôrodníkov za nekompetentného a že by neriešili zazmluvňovanie.

Tento lekár bol nesmierne milý a moje dievčatko bolo po 2. kontrakcii na svete. Tu výborne pomohlo naučené dýchanie. No ak sa jednalo o pôrod s komplikáciami, určite by do hodnotenia vstupovalo x ďalších faktorov, ktoré popisujú iné maminy. Rodila som na štandardnom boxe a pri tak rýchlom pôrode si človek ani nestihne všimnúť okolie a nechýbali mi žiadne nadštandardné veci. Tie som si užila doma – fitlopta, hydromasáž, úľavové polohy – takže väčšina kontrakcií prebehla v pohode doma, pravdupovediac, mi to vôbec neprišlo hrozné, ani ako bolestivé, skôr ako kŕče, alebo ako keď vás bolí brucho pred hnačkou.

Voda mi odtiekla doma pri odchode do nemocnice. Ak by pôrod trval dlhšie, tak by aj v nemocnici asi dobre padla taká fitlopta, ale úľavové polohy sa dajú zaujať aj pri stene, či na posteli. Takže myslím si, že extra vybavenie nie je pri bezproblémovom pôrode nevyhnutnosť. A pri pôrode s ťažkosťami neviem posúdiť.

Alicku mi po jej „očistení“ a vyšetrení detským lekárom a mojom zašití, dali na bruško, kde strávila ďalšie dve hodiny. Kde mi manžel tlačil na maternicu, aby sa zavinula a potom sme si spolu užívali pokojné chvíľky. A ešte treba spomenúť pôrod placenty. To bolo ok. No to šitie bolo veľmi bolestivé Určite horšie ako pôrod. Doktor bol ale skvelý a ma napriek mojim auuu, stále upokojoval. Alicka sa asi po 10 min. aj prisala a tak sme začali s dojčením. Po pôrode lekár vyplnil potrebné formuláre, ktoré sa štandardne vypĺňajú pred pôrodom.

Predpôrodná príprava:

Celú prípravu hodnotím ako vysoko profesionálnu a prínosná. Pani Ježíková ako osoba je podľa mňa úžasná žena, ktorá má najmä prvorodičkám čo odovzdať. Je matkou dvoch detí a bývalou pôrodnou asistentkou a pôsobila aj ako sestra na novorodeneckom oddelení. Aj keď v súčasnosti pôsobí len na týchto poradniach. Takže má veľa praktických skúseností. Hodiny pozostávali z cvičenia + nacvičovania na pôrod a teórie. Teória, ktorá zahŕňala všetko, čo len chcete a potrebujete vedieť (strava mamičky, fázy pôrodu, dojčenie,...). Prínosné boli aj praktické info typu – kam vlastne treba prísť, keď to už na nás príde...

Cvičenie pozostávalo z cvikov pre tehulky, ako cievna gymnastika pre unavené nohy, ale aj cviky na posilnenie panvového dna a chrbtice. A samozrejme, dôkladné vysvetlenie a vyskúšanie dýchania počas kontrakcií a pri pôrode – pri tlačení. A toto mne nesmierne pomohlo. Ďalej sme sa naučili úľavové polohy pri kontrakciách + info o hydromasáží. Veľkým benefitom p. Ježíkovej bolo, že mamičky upokojuje, že pôrod je prirodzená vec a dá sa zvládnuť. Ja som bola od začiatku tehotenstva nastavená, a pravdupovediac, som sa naň tešila. Veď je to chvíľa, kedy naše dieťatko vychádza z môjho tela medzi nás ostatných a treba mu pri tom maximálne pomôcť. Myslím, že psychické nastavenie maminky je veľmi dôležité. Keď na mňa doma prišli prvé kontrakcie, tak som si tie chvíle skutočne užívala – s manželom sme boli spolu, predýchavala som ich, úľavové polohy skutočne pomáhali.

Keď som šla do sprchy, urobiť si hydromasáž, tak vtedy sa pôrod rozbehol na plné obrátky, tak som sa už v ťažších kontrakciách obliekla, pri obúvaní mi praskla voda a šup rýchlo do pôrodnice. Ale o tom bola predchádzajúca časť.

P.S.: Pani Ježíková vás podporí v dojčení a v nepoužívaní cumlíka, čo som mala aj ja za ambíciu, aj sme to tak zvládli a môjmu dievčatku cumlík nikdy nechýbal.




Popôrodná starostlivosť:

Jedlo, pre mňa fajn, normálka, ráno nejaké čerstvé pečivo s pomazánkou, tuším tam nebola zelenina, ale to sa dá tých 5 dní prežiť, alebo nejaké sladké pečivo. A dostali sme aj nejaké ovocie alebo jogurt s rožkom, to bolo zrejme akože na desiatu. Už si to presne nepamätám, ale naozaj to nebolo zlé. A síce by človek očakával racionálnješie stravu, no tých pár dní sa to dá prežiť a hlavne ste radi, že vám niekto navarí. Bolo toho určite dosť a čaje, biela káva, kakao – to bolo v džbánoch tiež dosť k dispozícii. Na chodbe v jedálenskej časti bola aj rýchlovarná kanvica, ak si chcete urobiť počas dňa ťaj, no žiaľ, vodu si treba priniesť z izby. O tom, že príbor a hrnčeky si musíte umývať sami, to je podľa mňa nonsens a pre nemocnicu neekonomický stav – keďže umývačka riadu by minula menej vody a energie, ako keď si to popôrodné maminy umývajú v umývadle. Ale to nie je asi problém len Antolskej.

Obedy tiež ok, vždy polievka, hlavné jedlo, tuším aj nejaká zaváranina k tomu alebo zeleninový šalát. Večere boli tuším tiež teplé, raz bola krupicová kaša.

Detské sestričky – OK. Pravdupovediac, ja som s nimi veľa neriešila, lebo Alicku som mala celý čas pri sebe na izbe, takže nezažila som nosenie dieťaťa a pod. Akurát mi ukazovali kúpanie a každý deň ráno prišla v rámci vizity taká mladá zlatá lekárka na prehliadku. Sestričky, ktoré sa starajú o maminy – tzv. šestonedielky – niektoré nesmierne milé, no bola tam taká xantipka.

ALE! Keď mi bolo ťažko a som si aj poplakala, tak ma veľmi povzbudila, pomohla mi upratať, takže nakoniec mi jej rázna povaha aj pomohla. Ja som totižto veľmi chcela dojčiť, no mala som od začiatku ťažkosti, lebo sa mi nepúšťalo mlieko. Tak mi chodili sestričky pichať pravidelne oxitocin a boli veľmi ochotné. No pravdupovediac, určite nemocničný režim nie je ako doma, takže to treba v záujme vás aj bábätka vydržať. Bola som na štandardnej izbe, práve bolo menej pôrodov, takže zo 6 dní hospitalizácie som bola 5 dní na izbe celkom sama. Bolo to super, lebo som mala viac priestoru, nebudili sme sa s maminami navzájom. Z toho dôvodu určite odporúčam rezervovať si nadštandardnú izbu. V čase môjho pôrodu bola plná, preto sa radšej popýtajte na ňu skôr. A ak chcete, aby bol otecko pri vás, je to podľa mňa veľké plus. Neviem si predstaviť, že by sme boli na izbe 3 s 3 bábätkami.

Žiaľ, napriek tomu, že nemocnica má status baby friendly, očakávala by som aktívnejší prístup v tejto oblasti. Ja som bola napumpovaná informáciami o dojčení (odporúčam Mamilu a nájsť si laktačnú poradkyňu, ak budete mať ťažkosti), ale ak by som toto všetko nevedela, tak určite by sa mi nepodarilo dojčenie, lebo žiaľ Alicku bez môjho vedomia, po kontrole kvôli žltačke doniesla sestrička natlačenú umelým mliekom. A prehovorili ma na dokrmovanie cez striekačku. Po príchode domov a stretku s laktačnou poradkyňou sme museli následky dlhší čas navracať, ale nakoniec sa mi podarilo prejsť na 100% dojčenie.

Takže určite sa nespoliehajte, že dostanete pre podporu dojčenia od detskej lekárky alebo od sestričiek najlepšie rady. Mne sa žiaľ skôr ukázali ako nesprávne a oplatilo sa mi počúvať laktačnú poradkyňu. Aj medzi detskými sestričkami bola 1 sestrička laktačná poradkyňa, ale nebola tam vtedy, keď som ju potrebovala, prišla až na ďalší deň. Čakala by som intenzívnejšiu pomoc a nie rady typu – potrebujete klobúčik na dojčenie, dojčite max. 15 minút, malú treba prikrmovať, neprikladajte si ju tak často a podobne.

No treba povedať, že Antolská je v BA najlepšie vybavenou neonatológiou, pre prípad, ak by bábätko malo nejaké ťažkosti. A to bol pre mňa kľúčový bod rozhodovania sa, v ktorej pôrodnici budem rodiť. Myslím, že oproti tomuto argumentu sú aspekty prístupu sestričiek, čakania na poradenskú ambulanciu a pod. nepodstatné. A opäť by som v rámci BA a okolia šla rodiť len a len tu.

Takže toľko, zosumarizujem to tak, že:
odporúčam pre prvorodičky predpôrodnú prípravu u p. Ježíkovej
poradne môžu byť strašne zdĺhavé, ak nemáte zazmluvneného lekára
pri bezproblémovom pôrode (čo sa samozrejme nikdy nedá predpokladať na 100%) je Antolská super
pre mňa top aj pre ďalšie pôrody kvôli neonatologickému oddeleniu
sestričky v štátnych nemocniciach sú asi všade rovnaké – aj dobré aj horšie. Rovnako aj systém s vlastnými hygienickými potrebami, umývaním príboru a pod.

Drahé mamičky,
chcem vám priblížiť vlastnú skúsenosť z pôrodu mojej dcérky. Keďže aj ja som sa rozhodovala, kde rodiť, v ktorej nemocnici a čítala som rôzne recenzie i skúsenosti mamičiek, dúfam, že vám to troška pomôže sa rozhodnúť.

Ako prvorodička nemám s čím porovnávať, ale nebolo to vôbec také hrozné a dá sa to prežiť ;-)

Plodová voda mi odtiekla večer o 8, aj keď som kontrakcie ešte nemala žiadne, išli sme hneď do pôrodnice. V ten deň som bola ešte na kontrole, kde mi lekár povedal, že tak skoro to ešte nebude, že malá je ešte veľmi vysoko a keď sa to nerozbehne, že nech dojdem o dva dni už na hospitalizáciu, keďže som bola už 5 dní po termíne.

No ale prišlo to :D na príjme sa nás ujal sanitár a odprevadil na oddelenie. Vyšetrili ma, spravili ultrazvuk a dali infúzku. Počas toho sa ma sestra pýtala rôzne info, od prvej menštruácie, až po zamestnanie. Veľmi fešný mladý lekár mi vysvetlil, že na kontrakcie môžeme čakať aj 24 hodin, takže nech sa na to pripravím a keď dovtedy neprídu, tak sa uvidí, že čo ďalej.

Ešte mi dovolili rozlúčiť sa s manželom, ktorého poslali domov, keďže som sa ešte neotvárala a sestra mi pomohla do čakacej izby.

O polnoci začali kontrakcie, aj keď slabé a ani som nevedela, či to je kontrakcia alebo čo. O 2 ráno došla sestra s ďalšou infuzkou, a dala mi aj injekciu proti bolesti, že tak skoro ešte nerodím, nech si oddýchnem do rána. No o 4 ráno, kontrakcie boli postupne silnejšie a častejšie a po vyšetrení sestry sme zistili, že idem rodiť.

Zavolala som manžela, pobalila si veci z čakacej izby a išla na pôrodnú sálu. Keď došiel manžel, tak som začala tlačiť a pred 6 hod. ráno sa nám narodila naša dcérka. Hneď mi ju priložili na bruško a po chvílke zobrali na prvé vyšetrenia, kde mohol ísť aj manžel, mohol si ju fotiť :D

Ja som zatiaľ porodila placentu a potom mi maličkú doniesli späť už zabalenú v deke.

Boli sme spolu dve hodiny aj s manželom, po šití nás nechali samých, takže prvé chvíle sme si mohli vychutnávať ako rodinka.

Na margo personálu počas pôrodu - všetci boli veľmi milí a prívetiví. Počas tlačenia ma usmerňovali v dýchaní a tlačení. Budúce mamičky, chcem vám povedať, aby ste sa nebáli. Tie hormóny naozaj spravia svoje a polovicu pôrodu si nebudete ani pamätať, tak ako ja. A keď vám ukážu vaše dieťatko, pochopíte, že to stálo zato a bolesť ani nebudete cítiť.

Po dvoch hodinách sme sa rozlúčili s ocinkom a mňa previezli na izbu. Dcérku mi doviezli na izbu onedlho už oblečenú a zabalenú v perinke.

Personál na novorodeneckom bol super. Treba sa pripraviť, že tie dni strávené v nemocnici sa vás v kuse bude niekto niečo pýtať, budete absolvovať rôzne "školenia", ako napr. dojčiť, baliť, kúpať,... absolvujete povinné vyšetrenia s bábetkom, ráno dve vizity za sebou,... Proste treba byť trpezlivá a vydržať na priepustku domov.

Vybavenie v nemocnici ako aj strava je celkom v pohode, treba sa pripraviť, že to nie je hotel, a že sestry tiež nie sú slúžky. Aj keď sú nápomocné, niekedy sa len treba veľa pýtať a nenechať sa odbiť.

Pýtajte sa veľa a všetko čo vás zaujíma, pretože doma vám už nikto neodpovie na vaše otázky a internet (povedzme si to otvorene) nie je vždy dobrý radca.

Ja som mala len pozitívne skúsenosti s personálom a jedlo mi chutilo. Je to o náročnosti každej ženy.

Zhrnutie:
nemala som zazmluvneného žiadneho lekára, ani som nikoho nepoznala. Na poradniach som mala vždy iného lekára. Je to úplne jedno, všetci boli milí a ak sa vám niekto cudzí dole hrabe, ... nikdy to nie je príjemné, treba to len vydržať. Pri pôrode sa sústredíte na tlačenie, čiže kto vám dole pozerá a čo robí vám bude tak isto jedno. Treba dôverovať lekárom, že pre vás i vaše dieťatko spravia to najlepšie, veď preto sú tam.

Držím vám palce, veľa šťastia, čo najľahší pôrod a hlavne zdravé detičky :-)

V pôrodnici na Antolskej sa mi narodil obe deti (2009, 2013). Pri oboch pôrodoch som mala zazmluvneného lekára.
Z mojej strany maximálna spokojnosť.
Nadštandardný pôrodný box som mala pri prvom pôrode je tam súkromie, ale pôrodná posteľ otrasná. Už by som tam nešla rodiť klasické pôrodné boxy boli bezproblémové.
Šestonedelie - sestričky aj dobré aj "divné" :-D
Detské sestry viac menej zlaté.
Izby - dalo sa i keď by stačilo keby sme boli len dve na izbe a nie tri.
Strava - na to že nemocničná tak viac ako fajn.

Nemám dobrú skúsenosť s pôrodom na Antolskej.
Možno som na dnešnú dobu veľmi rozhíčkaná a možno je chyba v tom, že som nikomu nedala nič do vačku. Jednoducho hrôza. Vzali ma po odtečení plodovej vody v 35tt. Asi 6 hodín som ležala na príjme, kým si ma niekto všimol okrem sestričiek. Po preložení na predpôrodné, spravili vyšetrenie od spodu či sa otváram a tak. Potom prišli s papierom, že chcú zastaviť pôrod a pichať mi kortikoidy na dozretie pľúc. Spolu s tým do mňa ládovali magnézium, pretože som dostávala mierne, ale časté bolesti. Takto ma nechali do rána, kedy som vyhľadala lekárku s tým, že mám pocit, že sa napriek tomu otváram. Vzali ma teda vyšetriť a zhodnotili, že mám pravdu a jeden z nich teda rozhodol, že idem rodiť.
Ohmatkal brucho a povedal, že dieťatko v pohode vytlačím, lebo podľa neho má tak dve kilá. Dali mi klystír a čakala som. Na pôrodnej sále som bola už doobeda. Tam som si pekne sama trpela a občas ma prišli pozrieť ako na tom som. Žiadne sledovanie bábätka, len buzerovanie a pretáčanie očami ak som niečo chcela. Po toľkých hodinách trápenia som dostala jednu namočenú gázičku, z ktorej som po chvíli cucala aspoň vlastný pot, ktorý som si stierala z čela, pretože sa nenašiel nikto, kto by mi ju vymenil alebo aspoň znovu namočil. To som ani vtedy nevedela, že nejaký doktor, povedal môjmu partnerovi na chodbe, keď sa na nás pýtal, že dieťatko ešte vonku nie je, ale bude mať sotva dve kilá a nemusí prežiť.

Ten tam chudák mohol aj skolabovať. Keď som už bola na dne so silami, čo som už od únavy zaspávala na koze, ešteže som odtiaľ nespadla, keďže nikde nikto, prišli dve mladé doktorky, že je teda čas ísť rodiť. Nevládala som už tlačiť, ale všetci po mne kričali. Porodila som okolo tretej poobede. Po pôrode placenty, mala doktorka podozrenie, že niečo ostalo vnútri, zavolala ďalšieho lekára, ktorý len mávol rukou, že to je ok. Keď ma totálne krvavú prevážali na oddelenie, dostala som tácku s obedom na brucho, nech si držím. Na oddelení, kde som po čase už mohla jesť, mi priniesla tácku s jedlom a tri namočené interné vložky nech sa aspoň utriem, čím som si to akurát tak rozmazala, keďže ma nikto neumyl a sama som vstať ešte nesmela....humus....o pár dní zistili na sone pred prepustením, že mi ostali kúsky placenty v maternici a vzali ma hneď na výškrab, kde ma zhučali, že som jedla a pila, akoby som ešte pred hodinou vedela, že sa také dačo bude diať. Večer som dostala vysoké horúčky a lekár dal iba odkázať, že si mám dať čípok. Celú noc som horúčkovala a ráno sa zobudila v komplet premočenej posteli od potu. Na vizite si pri mne pošuškávali a rozhodli nasadiť rýchlo vnútrožilné antibiotiká.
Vďaka tomuto, som si v nemocnici poležala o týždeň dlhšie ako bolo nutné po pôrode, kým sa odvážili dať mi doužívať antibiotiká v tabletkách domov. Neviem, či je toto štandardná starostlivosť v dnešnej dobe, ale trocha ľudskosti a starostlivosti by si hádam ešte človek v nemocnici zaslúžiť mohol. Už by som sa Antolskej s akýmkoľvek problémom z diaľky vyhýbala :-(

V nemocnici som rodila roku 2012 september. Na poradne som chodila poctivo a aj napriek zvýšenému tlaku sa doktorka, ku ktorej som chodila, neunúvala niečo so mnou robiť. Tak som sa jedného dňa rozhodla, že skočím k inému doktorovi MUDr. Scholtovi. Keď zbadal tlak, ktorý som mala, sa má pýta, či mám takýto tlak stále. Mala som zvýšený len posledný mesiac tehu ako som chodila do poradne do nemocnice. Ukázala som mu papier, kde som si zapisovala tlak trikrát denne. Nechápavo na mňa pozeral, že predchádzajúca dr so mnou nič nerobila. Nakázal ísť domov, nachystať veci a ráno na príjem.

V utorok ráno som nastúpila na rizikové kvôli vysokému tlaku. Kým sa ku mne dostali, bola som už po obede a tak odbery a ostatné nechali na ráno. Spravili so mnou len vstupnú prehliadku. Dali skúmavky na ranné odbery. O pol noci som sa zobudila na tlaky v bruchu. Pozerala som na telefón a opakovali sa každých sedem minút. Po tme som si obula papuče a vydala sa hľadať sestričku a nechcela som zobudiť spoluležiace. Hneď ako som otvorila dvere, vykukla sestra, že čo si želám. Hovorím, mám asi kontrakcie. Kukla na mňa že asi? Hovorím neviem, rodím po prvýkrát. Tak išla zobudiť sestričku, ktorá spala na monitore, aby som ho absolvovala. Z monitoru na vyšetrenie. Keď ma dr pozeral, pýta sa ma na posledný menzes. Tak som povedala a keďže sa doteraz všetci riadili len podľa usg, čo bolo o desať dní viac ako podľa ms, tak kukol na mňa a vy ste ešte nerodili? Hah toľko vtipu o jednej ráno. Ale bol zlatý. Tak zbaliť veci a na pôrodnicu.

Na príprave spravili, čo mali. Ale ešte predtým mi sestra hovorí, vypnúť telefón. Tak sa pýtam a manželovi zavolať môžem? No čo už s vami. Prístup jak hovado, ale nedivím sa, bola noc. Keď som zavolala, mm tiež zažartoval, že kam má ísť, šak je noc.

Na sálu som sa dostala o pol tretej, kontrakcie po minúte. O pol štvrtej kontrakcie každých 30sek, ale stále nedostatočne otvorená. Pri vyšetrení sa mi pustila zelená voda. Pichli epi, pri tých častých kontrakciách to bol zaberák, ale anesteziologička bola skvelá. Krásne komunikovala a všetko. Pichli oxytocín, keďže časté kontrakcie a stále malo otvorená. Manžel ma držal za ruku a trpel so mnou, ani nemukol.

Boli asi 4 hod a ja sa hádam so sestričkou, že už musím tlačiť. Kuká na mňa od stola, že pred chvíľou som nebola dostatočne otvorená. Hovorím, ale ja musím. Tak došla ma pozrieť, hlava pomaly vonku. Že jaaaaj vy rodíte. Tak šup šup rozložiť stôl, doktorka dobehla len tak tak, sestričky povzbudzovali a pomáhali. Asi 6 krát som zatlačila a malá bola na svete. Dali mi ju na brucho a ja som zacítila tu eufóriu a šťastie. Dr mi oznámila, že ma nastrihla, za čo som jej vďačná, keďže pri pôrode sa mi tam dole spravili asi tri, centimeter široké strie, takže by som sa určite potrhala. Zobrali malú na váženie, otecko išiel s ňou. Zatiaľ som porodila placentu a zašívali ma. Nebolelo to, len sa mi triasli nohy od únavy. Vrátil sa manžel s dcérkou a strávili sme spolu ešte dve hoďky na sále.

Všeho všudy od prvej kontrakcie po narodenie malej ubehlo cca päť hodín. Takže na prvorodičku celkom slušné. S pôrodom max spokojnosť, aj s Antolskou ako takou. Pani dr, ktorá mi robila poradne pred pôrodom sa na ďalší krát vyvarujem. Nikdy som na poradni nestrávila viac ako minútu a gaťky obliekala pomaly cestou von. Ale tak čo už. Nevšimla si ani, že termín podľa prvého usg sa nezhoduje s tým podľa ms a posledným usg, ktorý mi robili tri týždne pred pôrodom a bolo tam napísané 37+6. Ale tak čo už. Inak ako pôrodnica super. Keď nečakáte päť hviezdičkový hotel, tak budete spokojné.

Tak isto na oddelení šestonedelia mi prišla milá sestrička spraviť taký vstupný pohovor do rodičovstva. Ukázala mi ako kojiť, čomu sa vyvarovať a tak. Na izbu som prišla o pol ôsmej a malú mi priniesli okolo desiatej. S prikrmovaním sme mali problém. Prvé dva dni som nemala mlieko, takže som si chodila zobrať príkrm. Malá bola hladná. Jedna smena dala v pohode, iná nie. Sestričky boli skvelé všetky, aj novorodenecké aj gynekologické. Len izbová pred vizitou bola taká hrrrr, ale inak pohodka.

Malá nemala už smolku, takže bola prenášaná a som rada, že sa rozhodla prísť sama. Lebo ak by sme ešte čakali, tak nechcem ani vedieť, čo sa stane.

V každom prípade ďakujem personálu nemocnice, ktorí mali službu v tom čase. Prídeme opäť s druhým mimi.

V pôrodnici na Antolskej som rodila koncom augusta plánovanou sekciou zo zdravotných dôvodov. Doktora som mala zazmluvneného, vôbec neľutujem. Pôrod prebehol rýchlo a v poriadku. Aj ďalší doktori a doktorky, ktorí boli v operačnej sále boli veľmi milí. Počas operácie sme sa rozprávali, srandovali - mala som lokálnu anestézu.

Starostlivosť po pôrode bola fajn. Pre mňa bolo dobré, že som mohla byť na nadštandardnej izbe, kde môžu chodiť návštevy a nemusela som chodiť von, keďže po tej sekcii je to predsa len bolestivejšie a treba sa šetriť. Tiež fajn, že postele na nadštandarnej izbe sú nižšie a netreba sa tam "liepať" - ešte k tomu ja som dosť nízka.

Sestričky boli väčšinou príjemné, niektoré menej...ale keďže tam mali na novorodeneckom 50 detí v jeden deň a ešte bolo aj dovolenkové obdobie, tak je to ospravdlniteľné. Dá sa pochopiť, že mali riadny frmol. Nemocničná strava - no, zjesť sa to dalo, ale naštastie som nebola až taká hladná a nejaké zásoby, detské výživy a strúhanú mrkvu mi nosili návštevy :)

Do budúcna, asi by som sa viac pýtala na rady ohľadne bábätka a bola viac aktívna v otázkach na norodenecké sestričky. Tiež dúfam, že v budúcnosti už bude môcť byť bábätko priložené mamičke na hruď na tie dve hodinky aj po cisárskom reze. Ja som maličkú chvíľku mala, ale to bolo len pár minút.