Sprevádzajúca osoba pri pôrode

18 skúseností

Sprevádzajúca osoba pri pôrodeSprevádzajúca osoba pri pôrode je dnes už možná v každej pôrodnici. Väčšina žien nechce byť pri pôrode32 sama. Sprevádzajúca osoba jej môže pomôcť s praktickými záležitosťami (podať uterák, vreckovku, pitie...) , ale je to najmä psychická podpora. Najčastejšou sprevádzajúcou osobou pri pôrode je otec dieťaťa. Ak otec nechce alebo nemôže byť pri pôrode, môže ho nahradiť aj iný človek. Často je to vlastná mama, najlepšia kamarátka, sestra. Iné ženy siahajú radšej po odborne vyškolenej dule.

Podmienky účasti sprevádzajúcej osoby má upravené každá pôrodnica inak a je nutné sa o nich informovať ešte pred samotným pôrodom. Účasť býva často podmienená návštevou prednášky alebo kurzu. Možnosť otca alebo inej osoby byť pri pôrode je väčšinou spoplatnená. V niektorých pôrodniciach je povolená len jedna sprevádzajúca osoba, inde je povolených viac osôb. Vopred je vhodné sa informovať aj o tom, odkedy je pri samotnom pôrode povolená prítomonosť sprevádzajúcej osoby a tiež či je možnosť, aby zostala s matkou aj po pôrode.

Pozitíva prítomnosti partnera pri pôrode

  • fyzická opora
  • psychická opora
  • emocionálna opora
  • sprostredkovateľ komunikácie medzi lekárom, pôrodnou asistentkou
  • posilnenie vzťahu matka-dieťa-otec

Negatíva prítomnosti partnera pri pôrode

  • prítomnosť partnera sťažuje prácu zdravotníkov pri neočakávaných pôrodných situáciách
  • ak je partner "nútený" byť pri pôrode
  • v prípade nevoľnosti partnera, musia zdravotníci ošetriť aj jeho
  • prípadné nevhodné správanie partnera pri pôrode, môže mať negatívny vplyv na vzájomný vzťah muža a ženy
  • sledovanie pôrodu môže mať na niektorých mužov negatívne následky, hlavne v sexuálnej oblasti

Súvisiace články

Viac o sprevádzajúcej osobe pri pôrode na modrykonik.sk

Referencie

  1. časopis Ošetrovateľský obzor, 1-2 2007, Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave
Pomohol ti tento článok?
 / Nie

Skúsenosti so sprevádzajúcou osobou pri pôrode

Máš skúsenosť so sprevádzajúcou osobou pri pôrode?
Podeľ sa o ňu a pomôž tak ostatným mamičkám.
Napíš svoju skúsenosť
deni86
13. jan 2015

Určite ÁNO

Celé tehotenstvo som ho pripravovala na to, že tam so mnou bude. Pretože obaja zdieľame názor, že je to dieťa nás oboch a nevidím dôvod, prečo by mal byť partner vynechaný z niečoho tak úžasného ako zrodenie dieťaťa.

Pre mňa osobne bol moj muž veľkou oporou a pre nás oboch to bol obrovský zážitok, ktorý nás oboch zomkol ešte viac. Prítomnosť partnera pri pôrode pre mňa nemalo žiadne negatívum.
4 poďakovania
tara
11. jún 2014

Podobný prípad ako ewwa666

Pridávam sa k ewwe666, pretože aj môj pôrod bol veľmi ťažký a namáhavý. Išlo o život mne aj malému. Manžel bol pri pôrode a pomáhal mi ako vedel. Vnímala som iba jeho slová, iba jeho ruku, ktorou ma držal. Keby tam vtedy nebol, tak viem, že by to dopadlo oveľa horšie.

V reštaurácii mi odtiekla plodová voda o 12,00 hod. O hodinu som už bola v nemocnici a čakala čo sa ide diať. Kontrakcie sa dali celkom vydržať na začiatku. Potom mi sestrička pichla oxytocín, ktorý by som si už v budúcnosti pichnúť nedala za žiadnych okolností. Vtedy však len prišla a striekla niečo do infúzie. Až potom mi povedala, že je to oxytocín, aby som rýchlejšie porodila a netrápila sa. Aká hlúposť, teraz to už viem. Oxytocín mi síce navodil kontrakcie rýchlejšie, ale aj omnoho viac bolestivejšie, a až tak, že som sa nemohla niekedy ani nadýchnúť.

Prišiel lekár, že ideme rodiť :-| už to vraj pôjde. No nešlo, tlačiť sa mi nedalo, bolesti boli obrovské, nedá sa to ani opísať. Keď prišla kontrakcia, nevládala som zatlačiť, bolesť bola neznesiteľná. Lekár začal kričať, aby som spolupracovala, lebo dieťa pridusím. Začala som sa báť, triasť a vtedy ma manžel chytil, stlačil mi ruku a povedal, aby som zatlačila ako najviac viem, že chceme byť už spolu všetci traja, aby som mu pomohla ísť von.....Fakt som nazbierala všetky sily a z posledného som zatlačila bradu o hrudník, zavrela oči a v duchu prosila všetkých, aby mi pomohli. Keď lekár povedal, že vidí hlavičku a stačí zatlačiť ešte raz, a je von, tak sa to podarilo.

Keď som otvorila oči, v miestnosti stálo 10 ľudí, od sestier, po lekárov a asistentiek. Už som len videla ako manžel strihá pupočník a lekár opäť kričí, že som stratila pri tých tlakoch veľa krvi a stále krvácam, aby pripravili transfúziu. Šitie bolelo veľmi. Ale ten pocit, že sme to zvládli....

Keď ma viezli na izbu, manžel ma držal za ruku, slzy v očiach a šepkal mi do ucha, aká som statočná, že je na mňa hrdý a je šťastný.... Opäť by som ho mala pri pôrode. Sám mi povedal, že si nevie predstaviť, že by tam nebol....

Nad druhým pôrodom som veľmi váhala, aj váham. Druhé dieťa však veľmi chceme a preto urobím všetko preto, aby som si zvolila pôrodnicu, kde prístup a spôsoby budú iné, budú sa viac zaujímať o rodičku a nebudú hneď pri príjme pichať oxytocín len preto, lebo pán doktor chce stihnúť ísť na čas domov. Možno by bol celý pôrod iný, keby sa mi pôrodné cesty otvárali pozvoľne, nevyčerpala sa hneď v úvode a mala možnosť si zvoliť polohu a pod. podporné metódy. Ja proste verím, že pôrod môže byť aj krásne bolestivý ;-)
4 poďakovania
ladyzs
11. jún 2014

Manžel pri pôrode

Môj manžel bol so mnou pri oboch pôrodoch. Zároveň si to veľmi vážim, ale tak isto som mu to aj dopriala :-D Veď nech si užije chlapec, som si hovorila ešte doma. Nielen, aby žena všetko musela sama znášať :-D

Ale nie, bol pre mňa veľkou oporou, hlavne psychickou. Keď už som si myslela, že nebudem vládať a zakričal na mňa tlač, hneď bolo po všetkom. Po celý čas, ako sme prišli do pôrodnice ako pri prvom pôrode, tak aj pri druhom, sa odo mňa nepohol. Rozprávali sme sa, hladil ma, masíroval chrbát a počas pôrodu to isté. Hladil ma za vlasy, držal za ramená a predýchaval so mnou. Niekedy to prežíval viac ako ja :D

Detičky si popestoval, počkal so mnou dve hoďky po pôrode a potom nás chodil pravidelne navštevovať.

Som mu vďačná, že to zvládol a sám hneď priznal, že to všetko inak berie a povedal, že si ma za všetko oveľa viac váži :)
2 poďakovania
ewwa666
4. jún 2014

Môj priateľ zachránil malej život

Môj pôrod bol veľmi ťažký a následky pôrodu nesiem až do teraz. Sama sebe sa divím, že to tu píšem, nakoľko je veľmi malo ľudí, komu som sa zdôverila, aký som naozaj mala pôrod. Ale chcem, aby každá žena vedela, aké to dokáže byť dôležité, keď vás pri pôrode drží za ruku vás partner.

Moja prvá kontrakcia prišla o 02:00 a porodila som 07:52. Relatívne rýchlo na prvorodičku. Za čom som Bohu vďačná. No problém bol, že som dostala kontrakcie hneď od začiatku každých 5 minút a podľa monitoru silné ako krátko pred pôrodom. To znamená, že som po 3-4 hodinách bola vyčerpaná a otvorená na 3 prsty. Cisársky nepripadal zo začiatku do úvahy kôli mojím zdravotným problémom, ktoré tu nechcem zverejňovať.

Dostala som rôzne čípky na povolenie bolesti. No nepomáhalo. Môj priateľ ma držal za ruku celú dobu a keď som to už vzdávala, pozeral sa mi do oči a vravel, že on nepozná nikoho silnejšieho ako ja. Veľmi mi to pomáhalo. Keď mi doktor okolo 6 ráno povedal, že mám zlý tlak, nebrala som to nejak vážne. Dostala som injekciu a napojili na na prístroje.

O 07:48 som na základe vydodnotenia môjho doktora dostala epidural (trvá 15 minút pokiaľ zaberie, takže nestihlo účinkovať). Ešte ani nestačil dotlačiť obsah injekcie, čo mi pichal do chrbta a už som cítila prvé tlaky. Dostala som paniku, lebo som vedela, že nemám silu. Bála som sa, že to nedokážem, čo sa takmer aj stalo. Všetci kričia tlač..tlač..ale ja som nemohla, aj keď som sa snažila ako som len mohla. Všetci kričia, len môj priateľ ma drží za ruku, pozerá sa mi do oči a láskyplne má podporuje.

Vyšla hlavička a ja som zacítila neskutočnú bolesť vnútri v bruchu. Roztrhla som sa do vnútra 15 cm a z vonka do ľavej strany na 5 štichov (aj keď som bola nastrihnutá). Počujem stroje ako nejak zvláštne začali pípať a cítim ako sa mi celé telo trasie. Zamdlela som na pár sekúnd. Malá mala vonku len hlavičku a okolo krku pupočnú šnúru. Prebrala som sa na to, ako má môj priateľ drží za líca a prosí, aby som to nevzdávala. Cítim ako so mnou niečo trasie a to doktor sa snažil vytiahnuť malú. Dve mladučké sestričky celé bledé na mňa kričia, nech nezaspávam, nech tlačím. No až keď má môj priateľ so slzami v očiach prosil nech tlačím, som si uvedomila, že to nesmiem vzdať a porodila som malú. Pri vytlačení tela som sa roztrhla aj do druhej strany. No mne bolo všetko jedno, lebo som držala malú v rukách a bola zdravá !!! Mňa tam ešte hodinu dával doktor dokopy. No, zvládla som to.

Keby tam môj partner nebol, nedokázala by som to. A malá mohla mať následky celý život, ak nie horšie. Milujem ho za to a budem mu navždy vďačná. On si ma oveľa viac váži a pozerá sa na mňa inak. S rešpektom a úctou. Ďialšie deti pravdepodobne mať už nebudeme. Ale vážime si, čo máme. :-)
26 poďakovaní
mamink_a_20
3. jún 2014

Partner pri pôrode? Rozhodne ÁNO!

Mne bol môj partner obrovskou oporou pri celom pôrode. Rodila som 23 hodín a ku koncu to bolo hektické. Musela som tlačiť, aj keď som ešte nebola celkom otvorená, lebo malinký mal zlé ozvy. Pôrodné asistentky hovorili, ak to nepôjde rýchlo, budú ho musieť vybrať kliešťami.

Naprosto vysilená a vyčerpaná som ho vytlačila sama vďaka podpore svojho drahého. Bol neskutočný a dodnes na svoj pôrod spomínam ako na niečo krásne, vďaka nemu. Prestrihol pupočnú šnúru, dívali sme sa na našeho anjelika, ktorého som mala na prsiach a keď som sa potom išla osprchovať, dostal ho na hruď môj muž.

Je šťastný, že tam bol a vôbec ho to nezhnusilo v našom intímnom živote, práve naopak. Váži si ma ešte viac ako pred tým, a nie len mňa, ale všetky ženy. Lebo aj keď každá je schopná porodiť, videl, že to vôbec nie je ľahké a netrvá to 5 min ako vo filmoch.

Každému chlapovi odporúčam, ak má možnosť ísť k pôrodu a zaručujem, že potom sa budú na svoje polovičky pozerať úplne inak. Budú pre nich ešte lepšie, ešte krajšie a ešte silnejšie :-)
2 poďakovania
robertf
23. nov 2013

Jednoznačne ÁNO

Rodili sme pred pol rokom, teda manželka rodila. Asi v polovici tehotenstva sme sa tak nejak predbežne dohodli, že by som šiel k pôrodu aj ja...manželka si to priala a ja som nebol proti nejak, i keď určite obavy, že budem panikáriť a pod. vo mne boli.

Keď manželke začala odtekať plodová voda, bol som našťastie doma. Spolu sme vzali veci a šli do pôrodnice - v noci...tam bolesti a všetko ostatné ustalo,a čakali sme až do rána, kedy samotný pôrod konečne začal.

Zo začiatku som bol vyjukaný z toho zhonu na sále. Nevedel som, kam sa najlepšie postaviť, aby som nikomu nezavadzal. Manželke som počas pôrodu držal hlavu, ruku, hladil ju, snažil sa ju upokojiť, i keď viem, že fyzické bolesti som nezahnal. Keď naša malá vytúžená princeznička konečne uzrela svetlo sveta, moje oči zaliali slzy- šťastia? dojatia? lásky?...neviem. Ale v tej chvíli určite nebolo šťastnejšieho človeka na svete. A na chvíľu, keď som prestrihol pupočnú šnúru, tiež nikdy nezabudnem.
Malinkú som prvý držal v náručí. Spolu so sestričkou sme ju omyli, zmerali, zvážili....a manželke som potom našu princezničku priniesol v náručí ako najväčší kráľ.

Na chvíle pri pôrode do smrti nezabudnem - samozrejme v dobrom. Manželka si potom dodatočne pochválila, že jej to veľmi pomáhalo, že som tam s ňou bol. S malinkou mám puto, ktoré nikto a nič nepretrhne. A povery, že sa žena mužovi *sprotiví*a pod., sú obrovská blbosť. Moja žienka je pre mňa stále atraktívna, milujem ju ešte viac.

Keby som mal ísť opäť k pôrodu, neváham ani sekundu. Myslím, že to pomohlo nám všetkým trom. Upevnilo to putá - či už mňa a manželky, tak aj mňa a dcérky.
10 poďakovaní
andreadpa
19. nov 2013

Partner pri pôrode určite áno

Môj muž bol pri obidvoch pôrodoch a neviem si to bez neho predstaviť. Je to obrovská podpora a pre mňa ako rodičku veľká motivácia, keďže sa ponáhľal do práce a ja som to chcela stihnúť v jeho prítomnosti:-)
1 poďakovanie
maribell
26. aug 2013

Pri pôrode by muž mal byť.

Aj ja som mala manžela pri pôrode. Reči mužov typu ja tam nejdem, ma vytáčajú do nepríčetna. Čo tí muži nechápu, že to bábo je aj ich a žena sa tam cíti vyľakaná a opustená? ... Ach, všetci muži, ktorí nechcú byť pri pôrode podľa mňa nie sú dostatočnou oporou a sú zbabelci. A čo má robiť chúďa žena? Ona nemá na výber. Veď keď chce bábo aj manžel, podľa mňa by pri pôrode mal byť! Ja by som určite rodiť bez manžela nechcela. Bol pre mňa obrovská podpora a bez neho by som to asi nezvládla. Som veľmi rada, že tam sám chcel ísť a nemusela som ho tam nasilu ťahať
5 poďakovaní
lenyy
20. aug 2013

Určite áááno!!

Nebola som si počas tehotenstva istá, či chcem manžela pri pôrode. A dokonca ani pred samotným pôrodom som nebola presvedčená, či ho tam chcem.

Počas kontrakcií bol stále so mnou, prechádzali sme sa spolu po chodbách, hopsali na fitlopte a čakali na našu princeznú. Keď to už finálne na mňa prišlo, myslela som, že ho pošlem zo sály von a že príde hneď ako sa mala narodí. Ale našťastie sa to všetko tak rýchlo zbehlo, že nebol čas "vyhodiť" ho:). A som tomu moc rada. Pri pôrode mi držal a tlačil hlavu k hrudníku, keď som tlačila. Čo bola veľká pomoc a takto som ho podvedome vnímala, že je tam so mnou. Malú videl skôr ako ja. Všetko nafotil a vlastne mal možnosť urobiť zábery a momenty, ktoré by mi ušli a nikdy by som ich nevidela, keby tam nebol.

Ja som veľmi vďačná, že bol so mnou a myslím, že aj jeho vzťah k dcére to hneď od začiatku svojim spôsobom spečatilo a upevnilo. Určite aj pri ďalšom bábätku chcem, aby tam bol s nami. Rodina má byť pokope v každom prípade - v dobrom, aj zlom, v ťažkom, aj ľahkom :).
3 poďakovania
lenka905
19. aug 2013

Manžel pri pôrode - ak on chce, určite ÁNO :-)

Môj manžel bol pri obidvoch pôrodoch - on si to nevie vynachváliť - a hlavne, že prvý videl a držal našu princezničku :-) a ja - taktiež - bol mi veľkou oporou a cítila som sa bezpečnejšie a istejšie - aj sa mi ľahšie predýchavalo.... takže manžel/priateľ pri pôrode - určite ÁNO
2 poďakovania
erifl
16. aug 2013

Manžel pri pôrode? Neskutočná opora.

Dobrý deň, pridávam pozitívnu skúsenosť. S manželom pri pôrode to bolo omnoho lepšie a hlavne ľahšie. Prežívali sme samotný pôrod spoločne...spoločne sme dýchali tlačili, manžel ma držal stále za ruku. Bez neho by som to nezvládla. A reči typu, že manžel stratí na mna chuť, sú podľa mňa somariny. Pretože keď je normálny chlap a cíti sa na to byť tam prítomný, nie je dôvod. On aj tak stojí pri mojej hlave, nie pri nohách. Takže, len odporúčam. Maminky, nebojte sa....
2 poďakovania
nika_kika
26. júl 2013

Manžel pri pôrode? Jednoznačne áno.

Na začiatku tehotenstva nám doktor poveda,l že budem rodiť sekciu a keďže u nás v nemocnici, nie je možné, aby bol otec pri pôrode, tak sme sa s tým zmierili. Ale čo čert nechcel alebo čo náš drobec chcel :)

Nejak sa mu nepáčilo v brušku, tak sa vypýtal na svet v 36tt. Keď sme prišli k nám v PB do nemocnice, tak nám oznámili, že ma budú prevážať do TN do nemocnice. Si mysleli, že drobec bude maličký a odhadovali mu váhu na 1800-1900. Keďže tu v PB nemajú inkubátore pre také malé detičky, tak nás prevážali. Keď som dorazila do TN, tak som ešte nič netušila. Stále som bola v tom, že idem sekciou. Asi po hodinke som sa dozvedela, že nie je potrebná sekcia, že idem rodiť prirodzene a že už aj tak mám polovicu pôrodu za sebou. Tak som bola celá vyľakaná. Nevedela som vôbec čo ma čaká, lebo celý ten čas som sa pripravovala na sekciu. Keď prišiel priateľ za mnou tak som mu oznámila, že bude pri pôrode. Jeho reakcia bola, že on nechce. Ale keď som mu oznámila, že rodím normálne a nie sekciu, tak tam pri mne ostal a bol mi tam naozaj veľkou oporou .Síce bol spočiatku vydesený, ale neskôr to z neho opadlo a keď videl malého, tak bol šťastný a bol rád, že mohol byť pri tom. Ako prvý videl malého. Mne ho doniesli ukázať až neskôr .Bol naozaj úžasný. Celú dobu čo sme ležali v TN za nami dochádzal každý deň až z PB a bol tam skoro celý deň. Keďže tam majú návštevné hodiny od 10-00 do 19-00. Bol mi veľkou oporou počas pôrodu, ale aj počas celého pobytu v nemocnici
1 poďakovanie
zdenin
16. júl 2013

Niekto blízky pri pôrode? Odporúčam.

Ja som mala manžela pri pôrode a som veľmi rada, že tam bol. Rozprávali sme sa. Držal ma za ruku, povzbudzoval ma a bola som rada že tam bol. Zostal tam so mnou ešte skoro dve hoďky po pôrode. Potom musel ísť. A a čo som tam bola ešte pol hodinu sama, mi bolo smutno. Takže som rada, že som tam nebola sama celý pôrod. Tak, ak chce muž a chcete to aj vy, tak neváhajte. Netreba nútiť k tomu, ak sa na to necíti, zavolajte mamu alebo inú blízku osobu.
1 poďakovanie
amalkars
13. júl 2013

Áno, áno, áno !!!

Partner pri pôrode? Pre mňa určite áno! Pri prvom pôrode manžel nebol pri mne. Ako prvorodička som sa cítila opustená, smutná a vydaná napospas cudzím ľuďom. Chýbal mi tam a veľmi :-(

Pri druhom pôrode už tam bol. Nerobil nič špeciálne, len tam bol. Občas ma pohladil, počúval ma, keď som už nevládala a robil mi studené obklady. Pri tlačení ma držal za ruku a dokonca strihal pupočnú šnúru a odvtedy každému vykladá, že bez neho by sme ten pôrod ani nedokončili :-D
... Nič extra a predsa také dobré mať tam niekoho blízkeho

Pri treťom pôrode už k tomu pristupoval profesionálne - zbalil, aj použil fotoaparát a malú nám nechali na celé dve hodiny s nami po pôrode. Boli to neskutočne krásne dojímavé chvíle. Som nevedela čo skôr, či plakať, či sa smiať, dojčiť malú alebo sa pozerať na môjho úžasného manžela aký je šťastný. Fakt asi najkrajšia chvíľa v živote :-)
Len sme si zabudli urobiť fotku všetci traja spolu ...... Tak možno pri štvrtom ;-)
7 poďakovaní
zuzi0911
10. júl 2013

Nech si užije aj drahý

Od začiatku som vedela, že partnera chcem, aby bol pri mne pri pôrode. Nejako sme o tom nedebatili. Ideš? Áno. Som rada. je asi všetko. Nevedela som si predstaviť, že by som tam mala byť sama. Osobne samotu neznášam a hlavne u lekárov.

Pri prvej prišiel na návštevu, ja zo sály už “priichystaná“, tak jediné no: No, poď ideme rodiť. Chudaaak, aký bol vybúraný. Na sále pohoda. Pomáhal mi. Nútil má lúštiť krížovky, za čo som ho skoro zabila. Pomohol mi v sprche...varoval pred ďalšou kontrakciou. Bolo to super, aj samotný pôrod. Zachytil prvé sekundy našej princeznej.

Pri druhom to bolo horšie. Skoro som ho zabila. Snažil sa mi pomôcť, no bolesti boli hrozné. Bola som v koncoch. Neskutočne unavená a ešte aj vysušená...piť som nemohla tak ho poslali aspoň nech mi balzam donesie...Ja medzitým už išla na posteľ a pripravená tlačiť, aj keď som ešte nesmela a dráhy v tom: Láska chceš balzam jahodový alebo normálny? Všetci smiechy, len ja som po ňom zhúkla, že mi je to absolútne jedno :)

Myslím si, že je to veľká vec aj pre otecka a mal by byť pri tom, keď jeho dieťatko prichádza na tento svet. Ja som spokojná a opäť by bol pri mne, ak sa to podarí :)
4 poďakovania
trudka4
7. júl 2013

Manžel u porodu je nejlepší psychická podpora

U prvního porodu manžel nebyl - rodila jsem v ČR. A když nadešel den 2. porodu, tak jsme byli domluvení, že se mnou bude jen na vzdychárně a na porodní sál už nepůjde. A potom se všechno nějak zvrtlo. Porod začal rychle postupovat, sestřička zavelela jdeme na sál, manžela tam nějak popostrčila a než stačil říct, že on na porodní sál nechce jít, už jsme rodili i s doktorem. Manžela sestřička postavila k mé hlavě, dala mu do ruky takovou tu kyslíkovou masku, ať mi ji přidržává u nosu a rodili jsme.

Když se syn narodil, manžel ho s foťákem doprovázel na všechny poporodní procedury, potom nás všechny tři nechali spolu na porodním sále. Pak si malého odvezli na novorozenecké oddělení a my jsme zůstali s manželem na porodním sále sami asi 2 hodiny, které jsou asi povinné po porodu pro rodičku tam ležet. Z manželových očí sršelo štěstí a mně se větší psychické podpory ani nemohlo dostat.
2 poďakovania
l_m180
1. máj 2013

Sestričky ho presvedčili...

My máme dcérku, ktorá sa narodila pred rokom v marci. Boli sme s manželom dohodnutí, že bude pri mne len kým pôjdem na sálu. Len príchod malej trval celý deň až do večera. Manžel prišiel ráno na 10 do nemocnice a bol pri mne celý čas, a bol mi oporou. Potom sme sa navečer dohodli, že teda pôjde domov. A ako odchádzal, tak sestričky ho presvedčili, že nech sa vráti, že oni mu otvoria, stačí zazvoniť, dajú mu plášť a môže ísť s nami na sálu... a muž sa vyhováral, že sme sa dohodli, že nie a nie... no a ja som zostala prekvapená, keď sa za polhodinky /išiel sa najesť len/ vrátil späť, pretože sa so mnou rozlúčil, že ide domov... No a nakoniec ako prišiel, tak onedlho ho obliekli do zeleného "habitu" a šli sme rodiť :) Ako prvý mal Miu na rukách, potom ja a potom, po všetkom malú odniesli a ja som musela ešte dve hodiny ležať na sále, driemala som, bola hore, driemala... a manžel sedel celú dobu pri mne... :) Ja za seba môžem skonštatovať, že je určite pre rodičku príjemné, keď tam je manžel - priateľ - partner s ňou... :) Určite, keď by sme mali druhé miminko, tak manžela pri pôrode chcem znovu.
2 poďakovania
snopkulka
29. apr 2013

Manžel pri pôrode - jednoznačne ÁNO

Od začiatku prvého tehotenstva som mala dilemu, či chcem, aby bol na pôrodnej sále manžel so mnou. Čítala som príbehy mamičiek, zvažovala pozitíva, negatíva, ale vo finále som to nechala na jeho rozhodnutí. Dodnes som mu nesmierne VĎAČNÁ, že tam bol so mnou. Bol úžasný, neskutočný! Myslela som si, že bude trochu zmätkovať (predsalen, pozerať sa na manželku ako sa zvíja v bolestiach...), ale jeho duchaprítomnosť a totálna pohoda ma úplne odzbrojili x-) Rodila som v Írsku, kde sa tehotenstvu a pôrodu necháva voľný priebeh - všeobecne majú ku všetkému iný prístup. To, že bude so mnou na pôrodnej sále manžel, bola pre nich úplná samozrejmosť. Nič sa dopredu nedohadovalo, nič sme neplatili. Celý čas, keď som predýchavala kontrakcie mi rozprával vtipy :-D Neskôr nám pôrodná asistentka povedala, že sa ešte nikdy na pôrodnej sále nestretla s mamičkou, ktorá sa medzi kontrakciami smeje :-D Zvládal to fantasticky, občas som až mala pocit, že by to odrodil za mňa :-D Masíroval mi chrbát, dýchal so mnou podľa inštrukcií asistentky, tlačil na chrbát, keď sme išli do finále, hladkal malému hlavičku, keď bol na pol ceste von... Bol tam v sekunde, keď sa Samuel narodil. Bol tam, keď mi ho položili na brucho. Bol tam, aby mohol prestrihnúť pupočnú šnúru. Bol tam, keď som ho 1x krátko po narodení kojila. Bol s nami v nemocnici každý deň od rána do večera ;-)
V októbri nás čaká druhý pôrod. Už teraz viem, že o prítomnosti manžela pri pôrode nemusím premýšľať... Bude tam :-)
10 poďakovaní