Stratégie pri výbere mena

17 skúseností

Stratégií pri výbere mena je niekoľko. V minulosti sa výber mena pre dieťa riadil rodinnými tradíciami, príp. dieťaťu pripadlo meno z dňa, kedy sa narodilo. Dnes majú rodičia širší výber a v podstate voľnú ruku. Každý rodič sa však nakoniec prikloní a použije aspoň jednu z doleuvedených stratégií.

  • Populárnosť mena - čo aktuálne "letí"
  • "Klasika"
  • Výnimočnosť mena
  • Význam, charakteristika mena
  • Po známej osobnosti
  • Rodinné tradície
  • Dĺžka mena
  • Zvukomalebnosť = či sa hodí k priezvisku
  • Viacero mien
  • Páči sa mi/ Nepáči sa mi
  • Horoskop (napr. numerológia)

Súvisiace články

Viac o stratégiách pri výbere mena na modrykonik.sk

Externé linky

Pomohol ti tento článok?
 / Nie

Skúsenosti so stratégiami výberu mena

Máš skúsenosť so stratégiami výberu mena?
Podeľ sa o ňu a pomôž tak ostatným mamičkám.
Napíš svoju skúsenosť
gulisko
11. júl 2017

Hneď jasné

Pri prvom sme chceli Alžbetku a keď nie, tak to bude Jakub, nakoniec bol Jakub. Pri druhom sme zase chceli Alžbetku ale od 10 tt som vedela, že to bude chlapec. Tak sme mali dilemu. Mne sa páčil Martin, ale muž má Martina v rodine, tak bol kopromis Matej. Tak sme 6 rokov mali Maťka a Kubka, len Dunčo chýbal. A do tretice nám náhoda poslala vytúženú Alžbetku. Síce sme dlho nevedeli, či z nej nebude zbojník Jurko, ale dúfala som že do tretice to vyjde. Tak máme rozprávkové mená.
0 poďakovaní
eliniatko
15. apr 2017

Tri Fká :-)

Mená som vyberala s mojimi detičkami v brušku, teda ja+manžel (za mňa - muž má vyslovovať meno dieťaťa s rovnou láskou a potechou, ako aj ja, a meno čo sa mu nepáči alebo neodsúhlasí by som nedala)+bábo. Pre každého som vyberala z viacerých možností, ktoré sa mi vtedy páčili, a skončilo to nakoniec trošku inde, než som si myslela. Nie, neboli všetky na F :-) Ale nakoniec to tak nejak dopadlo, že sú.

Pre prvého syna som mala viac verzií, ktoré som aj riešila s naj kamarátmi. No keď muž pozeral hokej - ktorý ma absolútne nebaví a nijak netankuje, som bola len niekde nablízku, keď zápas skončil a vyhlasovali hráča zápasu. V tom konkrétnom to bol na francúzskej strane brankár Florian XXX (nepamätám si priezvisko...) malý sa mi zahmýril v brušku a ja som v sekunde vedela, že to je jeho meno, a okamžite zabudla na hocičo, čo som vtedy zvažovala. Jednoducho v tej chvíli to kliklo a môj syn mal odvtedy meno. O inom sme už potom neuvažovali.

Druhý synček tiež mal predbežne vybraté iné "pracovné" meno, keď zase raz muž čítal niečo, čo mňa nijak nedostávalo - vtedy skákal Felix (priezviskom tuším Baumgartner) Redbull skok z nejakej obrovskej výšky (zo stratosféry). Muž poznamenal, že ako malý chlapec sa túžil volať Felix... ja som si vtedy uvedomila, že Felix má v sebe aj moje meno - fELIx, Eli, a odvtedy to bol už iba Felix.

Tretí chlapček sa čoskoro narodí. Ferdinand, Ferdík. :-) Mala som pár favoritov, ale nebola som si ničím istá. Jedno, ktoré pre mňa bolo top, u muža nebolo prijaté s nejakým väčším úspechom. Ukazovala som mu svoj minizoznam mien, čo sa mi páčia, a on nepovedal nič. Akoby zabudol že čakám na nejaký názor... ;-) Čoskoro som mu ho ukazovala druhýkrát, dosť sme sa o menách bavili, teda skôr ja som mala tú potrebu. A on hneď vypichol Ferdinanda, akoby ho ešte nevidel, a hneď že to je ono! Ja som sa nad tým zamyslela... a zvyšné zo zoznamu vymazala. Odvtedy je to bábo Ferdík. Korunku tomu nasadil najstarší syn, keď ho to okamžite nabádalo, aby začal hovoriť brušku "Ľúbim ťa Ferdík", čo ma extrémne prekvapilo, a nielen pre tie nežnosti čo odvtedy brušku dáva, ale aj preto, že on kamarátov volá obvykle "kamoš". Aj na začiatku tehotenstva vedel, resp. tvrdil, že v brušku je "kamoš". Ja že nie kamoška? On že "nie, kamoš". :-) Kamarátov a kamarátky na ihrisku takmer nikdy neoslovuje menom, obvykle len "kamoš, kamoška". To, že malého v brušku začal volať menom a to ešte ani nie je vonku, je pre mňa úplne zvláštne a krásne a vďaka tomu je mi jasné, že to inak byť ani nemohlo...

A áno, mám kopu mien čo sa mi páčia, aj na iné písmená ako F :wink: Len moji chlapci to jednoducho mali mať takto. A veľmi sa mi to páči :heart:
2 poďakovania
janina_malina
28. mar 2017

Meno na prvom rande

Mne bolo meno nášho budúceho potomka oznámené hneď na prvom rande. Povedal, že keď bude mať syna, tak sa bude volať po ňom, lebo takto sa volal aj jeho otec, dedo a pradedo. Pripadalo mi to ako taký "varovný signál", že ak sa ti to nepáči, je to prvé rande, môžeš odísť. :-D
4 poďakovania
babatkoo
26. mar 2017

Meno, ktoré si vybralo dieťatko samo

V roku 2014 som zostala tehotná. Tak sme s manželom ešte v ten radostný deň, keď nám tehotenstvo potvrdili, vyberali mená. Dievčenských bolo veľa, ale chlapčenské sme nevedeli vybrať, debatovali sme, na chvíľu sa každý z nás odmlčal a potom obaja naraz sme povedali meno Arthur :grinning: Nikdy by som neverila že toto meno bude môj manžel chcieť. On ma totiž na všetko kecy :joy: a skôr sa mu páčia klasické mená. Ja ani neviem prečo, ale to meno zo mňa vyhŕklo. Do dnešného dňa som presvedčená, že si meno vybralo naše bábätko samo. Pozerala som si význam mena z pôvodného wellsh znamená arth - medveď, Arthur je muž silný ako medveď. Toto sa nám hneď potvrdilo keď sa Artiček narodil s mierami 4150g a 53cm :heart_eyes:
1 poďakovanie
lenka_samorin
23. mar 2017

Systematický prístup

Keď nám pri prvom tehotenstve povedali, že to bude dievčatko, tak sme pristúpili k výberu mena veľmi zodpovedne. Najskôr sme si dali podmienky, čo malo meno spĺňať - nemalo byť po nikom z najbližšej rodiny, dátum menín mal byť dosť ďaleko od dátumu narodenia a muselo sa nám páčiť. Nakoniec v xls tabuľke skončilo asi 8 mien, z čoho sme spoločne vybrali 3, ktoré sa nám obom najviac páčili a manžel sa nakoniec rozhodol pre jedno, ktoré sa mu páčilo najviac. A dohodli sme sa, že ak sa nám raz narodí syn, budem mať posledné slovo pri mene zase ja. Tak sme všetkých informovali, že čakáme Zuzanku, nakúpili sme dievčenské oblečenie, bruško sme volali Zuzka a z brucha nakoniec vyšiel chlapec. Pôrodník sa len smial, že toto Zuzka nebude. Lenže s takouto alternatívou naša xls tabuľka nepočítala a keď sa ma na pôrodnej sále spýtali, ako sa bude malý volať, tak som ich poslala za manželom, že je vonku, ten ich potom poslal za mnou, že som vnútri, a tak som nakoniec rozhodla, že sa syn bude volať Tomáš. Tak sa asi volal niektorý z mojich prapradedov, lebo na dedine, odkiaľ pochádza môj tatino, nám hovoria, že my sme od Tomášov. A Zuzka sa nám narodila ako druhá v poradí o 2 roky neskôr, tak je aj manžel spokojný.
1 poďakovanie
petrofka
21. mar 2017

Išlo to hladko

Prehliadali sme kalendár a proste jedno meno bolo to pravé. Akoby si ho malý sám vybral. Manžel mal iba jednu podmienku, že to nemá byť meno, aké mali jeho spolužiaci. Chápete to?
0 poďakovaní
michalka2108
21. mar 2017

Chlapec alebo dievča

My sme sa spolu s budúcim manželom tiež nevedeli zhodnúť aké meno dáme nášmu bábätku , ale nakoniec sme sa rozhodli . Chlapec bude Dávidko a dievčatko Romanka :)
0 poďakovaní
nika028
17. mar 2017

Prekvapenie

My sme pri prvom boli rozhodnutí pre Patrika, ale keď sa malý narodil a prvýkrát mi ho ukázali bolo jasné že bude po ocinovi Tomáš. Manžel bol taký dojatý z pôrodu, že ani nikomu na začiatku nepovedal, že sme meno zmenili. :-)

Tak všetci oslavovali Patrika.

A pri dcérke to bola zhoda náhod. V deň, keď som si robila test, išiel v televízii seriál Priatelia a v ňom sa Rachel narodila dcérka Emma. Od vtedy som sa toho nepustila a ani sa veľmi neprotestovalo. Syn chcel ešte Andrejku.
Tak máme doma Emmu Andreu.
0 poďakovaní
sumikk
5. mar 2016

Po ockovi

Ja som mala pre staršiu dcéru pripravených asi 5 mien, čo sa mi dostalo do užšieho výberu, predložila som ich pyšnému tatovi, nech mi povie, ktoré sa mu najviac páči a on mi na to zahral na city, že: "Čo už iné na tomto svete sa bude volať po mne, ak nie moje dieťa?" A tak máme Andrejku - po tatovi Andrejovi. Pri druhej dcére som sa už zastrájala, že tentoraz vyberiem meno ja, keď prvé vybral tatík, ale jemu sa žiadne z mojich preferovaných mien nepáčilo. Tak som mu znovu vyhovela a máme Soničku. Zistila som, že mi oveľa viac záleží na tom, aby bol on ako otec spokojný a hrdý na dcéru, než aby som si ja presadila svoje. Škoda, že ďalšie bábo už nebudeme mať. Je ešte toľko krásnych mien, a ja už ich nikomu nedám.
0 poďakovaní
motyliky
3. mar 2016

Rozhodlo srdce

Manžel odjakživa túžil po dievčatku a vždy hovoril, že keď sa nám podarí dcéra, tak by jej chcel dať meno po svojej prababičke. Vraj to bola výnimočná žena. A tak máme Johanku ;-)
3 poďakovania
miriama_m
29. feb 2016

Úplne jasné

My sme sa hneď na začiatku dohodli, že prvorodené dieťatko bude po jednom z nás. Nakoniec je malý Mário :-) tatinko veľmi túžil po menovcovi :-)
0 poďakovaní
moncek88
26. feb 2016

Úplne jasné, aj keby čo bolo

Vždy som chcela Martina. No keď zomrel môj milovaný Roman, bolo to jasné. Tak veľmi som sa sústredila, že po šiestich rokoch od jeho smrti sa mi narodil Romanko.
Nepýtala som sa na názor, všetkým som iba oznámila meno.
1 poďakovanie
erickatt
25. feb 2016

Hneď jasné

Pri prvom bolo dievčenské meno jasné. Od mala som chcela Veroniku. A pri druhom, vedeli sme, že bude chlapec. Tak medzi dvomi vyhralo tretie. Patrik. A keď pán Boh dá a raz bude tretie, bude Riško.
1 poďakovanie
rencacaa
24. feb 2016

Aj tak to bolo na mne 😂

Tak, aby sa nám obidvom páčilo, nebolo tuctové, aby sa hodilo k priezvisku a aby sa dalo povedať aj pekne, aj škaredo aj neutrálne 😁

Adrian a Diana
1 poďakovanie
majuska2011
24. feb 2016

Velmi rýchly výber :)

My sme vyberali meno pre naše dieťatko podľa toho, či sa hodí k priezvisku a že sa nám páči.

Ďalšie kritérium bolo, aby sa dala pekná zdrobnenina povedať a aby sa nedalo posmešne nazvať.

Pre chlapca sme sa rozhodli po tatinovi - Adam a pre dievčatko si vybral tatino sám, Natáliu. :-)
0 poďakovaní
alantroj
24. feb 2016

Dlhá príprava

Z kalendára som vypísala chlapčenské mená, ktoré sa mi páčili. Muž niektoré zamietol. Zvyšné som dala do prvého stĺpca normálny tvar, druhý zdrobnenina, tretí priezvisko.

Nahlas som to čítala, ako by to znelo. Zase niečo zoškrtala. Zo 17 na 13, z 13 na 11, až ostali len 3.

Cestou do pôrodnice som stále nevedela ktoré, muž vravel, že jemu je to jedno. Ale cítila som, že túži po menovcovi, tak nakoniec na sále padlo Jaroslav. On sám nevedel, ako som sa nakoniec rozhodla.
2 poďakovania
monicm
24. feb 2016

Výber mena

Pri prvom mal manžel chlapčenské meno vybrané dávno pradávno pred tým, ako som vôbec zostala tehotná. Dievčenské som vyberala ja, ktoré mi bolo citovo najbližšie.

Pri druhom to už bolo len o mne, tam to bolo manželovi úplne jedno a tak som opäť vyberala úplne podľa citu.

A je zvláštne, že dievčenské meno, ktoré nám zostalo z prvého tehotenstva mi teraz vôbec nepasovalo.

No a pri treťom to bolo vlastne úplne to isté. Dávala som na svoj pocit, na svoje vnútro, na svoje srdiečko, nazvite si to ako kto chcete.
0 poďakovaní