Dôvera v plač dieťaťa

Dôvera v plač dieťaťa je jedným z prostriedkov kontaktného rodičovstva1. Základným predpokladom je, že deti plačú preto, aby s nami komunikovali a nie preto, aby s nami bojovali o moc a manipulovali, ako predpokladajú tzv. cvičitelia detí. Plač tiež neslúži na precvičenie pľúc. Naopak pri plači sa okysličenie krvi znižuje a rastie hladina stresových hormónov. Dlhodobý plač spôsobuje chemické reakcie v mozgu, ktoré sa v neskoršom veku a dospelosti môžu prejavovať ako rôzne fyzické i emocionálne problémy.

 Dôvera v plač dieťaťa Plač dieťaťa je prostriedok, ktorým si zabezpečuje podmienky potrebné k svojmu prežitiu, dobrému prospievaniu a zdravému emocionálnemu vývinu. Čím rýchlejšie a citlivejšie rodičia na plač reagujú, tým viac sa dieťa naučí dôverovať rodičom. Znižuje sa intenzita jeho plaču a potreba plakať, rodičia viac spoznávajú svoje dieťa a lepšie rozoznávajú aj iné prejavy jeho potrieb.

Je možné zaradiť sem napríklad používanie bezplienkovej komunikačnej metódy1 (reagovanie na potrebu dieťaťa vylučovať), nosenie detí9 v šatke alebo ergonomickom nosítku (uspokojenie potreby fyzického kontaktu dieťaťa s rodičom počas dňa), spoločné spanie4 (uspokojenie potreby fyzického kontaktu dieťaťa s rodičmi aj počas spánku), dojčenie11 bez obmedzovania jeho dĺžky a frekvencie alebo kŕmenie umelým mliekom5 podľa prejavov dieťaťa, tzv. na požiadanie, a nie podľa časových harmonogramov (čo nie je v rozpore s výrobcom odporúčaným denným množstvom UM, to by nemalo byť prekročené, je len v priebehu celého dňa rozdelené do väčšieho počtu menších dávok).

Nie vždy dokážu rodičia utíšiť svoje plačúce dieťa. Plač slúži tiež k uvoľneniu emócií a napätia, ale nejedná sa o metódu nechať vyplakať. Rodičia uisťujú dieťa o svojej prítomnosti, poskytujú mu svoju náruč a sú mu oporou, nepopierajú jeho city a potreby, rozlišujú rôzne druhy plaču. Keď je dieťa uplakané, väčšinou to nie je vinou rodičov, je potrebné, aby rodičia zostali čo najviac pokojní, na dieťa neprenášali svoje úzkosti, obavy a stres. V prípade nutnosti odovzdali dieťa na pár minút do opatery niekomu inému, medzitým sa upokojili a potom ďalej hľadali psychickú a fyzickú príčinu častého plaču, ako je napríklad potravinová alergia, dojčenská kolika1 alebo reflux. Niektoré často plačúce deti sú tzv. náročné deti7. Tento termín používajú manželia Sears (pediater William a zdravotná sestra Martha) v knihe Kontaktný rodičovstvo a viac sa charakteristikou takýchto detí a špecifikami starostlivosť o ne zaoberá doktor Sears v knihe The Fussy Baby Book (kniha zatiaľ nevyšla v slovenskom jazyku).

Riziká ponechávania vyplakať

Všetky metódy založené na princípe nechať vyplakať, napr. Estivillova alebo Ferberova metóda niektoré z potrieb dieťaťa ignorujú. Sú úplným opakom citlivé a prispôsobené starostlivosti potrebám dieťaťa. Autori metód založených na nechať vyplakať tvrdia, že problémom je plač ako taký, že sa jedná o nevhodný zvyk dieťaťa. Napriek tomu ale deti, ktoré potrebujú pri zaspávaní pozornosť a pomoc (napr. správanie, fyzický kontakt4, nočné dojčenie), spia11 kvalitne. Tieto potreby sú individuálne, založené na povahe a momentálnej fáze neurologického vývinu dieťaťa. Nie sú zlé a ich uspokojovanie pomáha dieťaťu vyvíjať sa a dobre prospievať.

U detí, ktoré sa počas noci častejšie budia, možno nájsť biologické príčiny tohto správania - vysokú citlivosť k podnetom, vplyvom prostredia a zmenám. Príčinou môže byť depresia matky. Keď bolo dieťa už počas tehotenstva zaťažené vyššími hladinami hormónu kortizolu a následne po pôrode jej reakciami, čo oboje ovplyvnilo jeho spôsob reakcie na stres.

Ponechávanie vyplakať má rad možných rizík:

  • Problémy s dojčením11, obmedzenia laktácie, bojkot dojčenia, predčasné odstavenie dieťaťa6, nočné dojčenie pomáha udržiavať dostatočnú tvorbu a tok mlieka.
  • Ešte ťažšie zaspávanie počas noci aj počas dňa, nočné pomočovanie, narušenie spánkových cyklov dieťaťa i rodičov.
  • Dlhodobé ovplyvnenie vzťahov (súčasných aj budúcich): strata dôvery rodičov vo svojej schopnosti sa o dieťa starať (ak sa rodičia naučia nereagovať na plač dieťaťa, pravdepodobne prestanú reagovať aj na jemnejšie prejavy potrieb dieťaťa), strata dôvery dieťaťa v rodiča alebo v seba samého, potláčaní citov, nedôverčivosť k ostatným ľuďom.
  • Horšie zvládanie stresu: v ranom detstve sa nastavujú vzorce správania a mechanizmy pracovania s emóciami a sociálnym správaním. Nereagovanie na plač dieťaťa môže narušiť jeho rozvíjajúce sa schopnosti samoukľudniť sa.
  • Zníženie inteligencie: vysoká hladinu stresu utvára podmienky pre poškodzovanie synapsií. Uvoľňovaný hormón kortizol ničí nervové bunky, čo sa môže prejaviť až v nasledujúcich rokoch ako rôzne poruchy inteligencie, učenia a správania.
  • Zhoršenie zdravia: napr. rozvoj syndrómu dráždivého čreva.
  • Poruchy správania: zvýšenie závislosti v neskoršom veku, ustrašenosť, nízke sebavedomie, depresie, vzdor, agresivita, sklon slepo počúvať autority (teda aj vodca party alebo sekty).

Súvisiace články

Viac o dôvere v plač dieťaťa na modrykonik.sk

Použité zdroje:

  1. William Sears, Martha Sears - Kontaktní rodičovství
  2. Jean Liedloff - Koncept kontinua
  3. http://www.slepicarna.cz/
  4. https://www.facebook.com/notes/michaela-mrowetz...
  5. http://porodniradost.blogspot.cz/2012/12/michae...
  6. http://www.evalabusova.cz/clanky/muze_miminko.php
  7. http://www.psychologytoday.com/blog/moral-lands...
  8. http://www.psychologytoday.com/blog/moral-lands...
  9. http://www.phdinparenting.com/blog/2012/9/18/th...
  10. http://www.phdinparenting.com/blog/2008/7/5/cry...
  11. http://evolutionaryparenting.com/proving-the-ha...
  12. http://www.researchgate.net/profile/Peter_Hill/...
Pomohol ti tento článok?
 / Nie

Skúsenosti s dôverou v plač dieťaťa

Máš skúsenosť s dôverou v plač dieťaťa?
Podeľ sa o ňu a pomôž tak ostatným mamičkám.
Napíš svoju skúsenosť