Kliešťová encefalitída spôsobuje vírus kliešťovej encefalitídy. Je to RNA vírus, ktorý patrí do čeľade Flaviviridae, rodu Flavivirus. . Je známa od začiatku dvadsiateho storočia.

Prvé kmene vírusu kliešťovej encefalitídy boli izolované v rokoch 1935 - 1937 vo východných oblastiach Sovietského zväzu. Až po druhej svetovej vojne prichádzajú správy o izolácii prvých kmeňov vírusu kliešťovej encefalitídy aj z oblasti mimo hraníc ZSSR. V roku 1948 bol izolovaný vírus kliešťobvej encefalitídy v bývalom Československu. V ďaľších rokoch záujem o kliešťovú encefalitídu stúpa aj v iných európskych krajinách. Dnes už môžeme konštatatovať, že vírus kliešťovej encefalitídy bol izolovaný vo väčšine európskych krajín.

Výskyt ochorení na Slovensku na kliešťovú encefalitídu je väčšinou sporadický, zriedkavo epidemický v endemických oblastiach. Každoročne je na Slovensku diagnostikovaných niekoľko desiatok ochorení často s veľmi závažným klinickým priebehom. Ochorenia sa vyskytujú vo všetkých vekových skupinách pričom najvyššia chorobnosť je u dospelých.

Druhy kliešťovej encefalitídy

Jednotlivé druhy vírusov kliešťovej encefalitídy sú navzájom príbuzné, líšia sa však závažnosťou ochorenia, ktoré môžu vyvolať u človeka.

• ovčia encefalitída – Louping-il - Vírus ovčej encefalitídy vyvoláva u človeka väčšinou bezpríznakové infekcie alebo veľmi ľahko prebiehajúce meningoencefalitídy (súčasný zápal mozgu aj mozgových blán)
• stredoeurópska kliešťová encefalitída
• východná ruská jarno-letná encefalitída - vyskytuje na východ od Uralu a u neočkovaných osôb vyvoláva ťažké meningoencefalitídy s dvojfázovým priebehom ochorenia a trvalými paralýzami, pričom ochorenia v 30% končia úmrtím.

Stredoeurópska kliešťová encefalitída

Patrí medzi krvou prenosné nákazy s prírodnou ohniskovosťou, prenosné zo zvierat na ľudí. V prírodnom ohnisku sa vyskytuje asi 1–2 % infikovaných kliešťov. Kliešte môžu prežívať až 6 rokov, pričom prechádzajú tromi vývojovými štádiami: larva – nymfa – dospelý kliešť. Vyskytujú sa na miestach pokrytých vegetáciou, s výnimkou horských oblastí. Počas svojho života kliešte parazitujú na rôznych hostiteľoch: larva spravidla na drobných hlodavcoch, nymfa na ježkoch, veveričkách, vtákoch zbierajúcich potravu na zemi, na zajacoch a dospelý kliešť najmä na lovnej zveri, na voľne sa pasúcich domácich zvieratách, na psoch a mačkách. Na človeku môžeme zastihnúť všetky tri vývojové štádiá, aj keď najčastejšie to bývajú nymfy.

Larvy a nymfy sajú krv iba dva až tri dni, zatiaľ čo dospelá samička až dva týždne, pričom jej objem sa zväčší až 200×. Okolo prisatého kliešťa sa objaví erytém (červené sfarbenie pokožky spôsobené zápalom) často v mieste vpichu so zdvihnutím do kožného pľuzgiera. Táto reakcia môže dlho pretrvávať aj po odstránení kliešťa.

Napadnuté miesto spravidla po čase svrbí. Pri kliešťovej encefalitíde meria erytém niekoľko milimetrov. Pri borelíoze až niekoľko centimetrov (5 - 10 cm aj viac), s tendenciou rozširovať sa.

Očividne sa prejaví len cca u 30 % infikovaných osôb, pričom inkubačný čas je 7 až 14 dní. Vírus sa po prisatí kliešťa v mieste vpichu pomnoží, šíri sa do uzlín a lymfatickými cestami sa dostáva do orgánov, predovšetkým do centrálneho nervového systému. Čím skôr sa prisatý kliešť odstráni, tým je riziko prípadného ochorenia nižšie.

O tom, ako správne kliešťa odstrániť si môžete prečítať v článku Ako vybrať kliešťa.

Okrem prenosu infekcie priamou cestou pri cicaní kliešťov, sa môže človek nakaziť aj konzumáciou surového nepasterizovaného kozieho, kravského i ovčieho mlieka a mliečnych výrobkov predovšetkým v prírodných ohniskách kliešťovej encefalitídy. Prenos infekcie z človeka na človeka nie je možný.

Výskyt kliešťovej encefalitídy

Pre kliešťovú encefalitídu je typický endemický výskyt, ktorý je podmienený prírodnými faktormi umožňujúcimi cirkuláciu vírusu v danej lokalite. Charakteristické pre takéto endemické oblasti sú listnaté a zmiešané lesy, kliešte a rezervoárové zvieratá ako sú napríklad myšovité hlodavce, vysoká zver, vtáky. Pri saní krvi na rezervoárových zvieratách sa nakazia kliešte, ktoré následne prenášajú infekciu na domáce zvieratá a človeka. Ochorenia v týchto oblastiach majú sezónny charakter od apríla do októbra s maximom v júni a v septembri.

Endemické ohniská kliešťovej encefalitídy vo svete

Najväčšie endemické ohniská kliešťovej encefalitídy sú najmä v južných a východných častiach Nemecka, Rakúska, Maďarska, Francúzska, Švajčiarska, južného Nórska, južného a stredného Švédska, Dánska, Litvy, Lotyšska, Estónska, Poľska, Českej republiky, Slovenskej republiky, Chorvátska, Albánska a štátov bývalého ZSSR. V niektorých európskych štátoch zatiaľ neboli zaznamenané žiadne prípady kliešťovej encefalitídy – Veľká Británia, Írsko, Island, Belgicko, Holandsko, Luxembursko, Španielsko a Portugalsko.

Endemické ohniská kliešťovej encefalitídy na Slovensku

Na Slovensku je známych asi 33 endemických ohnísk kliešťovej encefalitídy, ktoré boli určené na základe vykonaných monitorovacích štúdií prítomnosti vírusu kliešťovej encefalitídy u kliešťov. V r.1997 boli na Slovensku zistené 4 nové ohniská – 3 na východnom Slovensku – Nižný Medzev – Miklošice – Gemerská Poloma a 1 na strednom Slovensku – Sielnica.

Priebeh ochorenia

Klinický priebeh ochorenia býva dvojfázový:

1. Prvá fáza - môže sa prejaviť po 7 až 10 dňoch po infikovaní (zriedkavo po dlhšom čase) chrípkovými príznakmi – horúčka, únava, bolesti hlavy, končatín, celková vevoľnosť alebo žalúdočnými, resp. črevnými ťažkosťami, nevoľnosťou, nutkaním na zvracanie.
2. Druhá fáza - tzv. bezpríznaková fáza choroby, ktorá trvá 1–20 dní. Pre druhú fázu ochorenia sú charakteristické príznaky postihnutia centrálneho nervového systému (zápal mozgu, zápal mozgových blán). Prejavuje sa vysokou horúčkou, bolesťami hlavy , stuhnutím šije, svetloplachosťou, depresiou¹. Táto fáza môže aj chýbať, alebo po prípadnej fyzickej námahe chorého býva postihnutie centrálneho nervového systému výraznejšie. Ochorenie sa prevažne končí úplným uzdravením. Prípadné následky ochorenia sa prejavujú neurologickými poruchami – bolesti hlavy, obrna, úbytok svaloviny. Výnimočne sa ochorenie končí smrťou.

Prevencia

1. Osobná ochrana - pri prechádzkach v lese a na miestach pokrytých vegetáciou by sa nemal podceňovať význam osobnej ochrany správnym odevom. Oblečenie by malo byť bledej farby ( dlhé nohovice, sveter s dlhými rukávmi, čiapka, obuté ponožky a vhodná tzv. celonártová obuv), aby bola zakrytá čo najväčšie plocha tela. Pri pobyte v prírode sa treba vyhýbať oblastiam s vysokou trávou
2. Použitie repelentov alebo kozmetických insekticidov
3. Vitamíny skupiny B - doporučuje sa užiť 2 - 3 dražé B - komplexu
4. Opatrnosť v stravovaní - Konzumovať by sa malo iba pasterizované alebo prevarené mlieko (minimálne prevariť 10 minút pri teplote 65°C)
5. Očkovanie - od začiatku 90. rokov sa v niektorých krajinách Európy chorobnosť na kliešťovú encefalitídu postupne zvyšuje a začína byť závažným zdravotníckym problémom. Svetová zdravotnícka organizácia (SZO) odporúča identifikovať prírodné ohniskás najvyšším rizikom infekcie a vykonávať selektívne očkovanie.

Základné očkovanie

Pozostáva z troch dávok. Druhá dávka sa podáva 1 až 3 mesiace po prvej, tretia dávka 9 až 12 mesiacov po druhej dávke. Najvhodnejšie je prvú dávku vakcíny podať ešte v zimných mesiacoch, mimo kliešťovej sezóny. Ak sa základné očkovanie začne v lete, vhodnejšie je druhú dávku vakcíny podať už o dva týždne, aby sa rýchlejšie dosiahla ochranná hladina protilátok. Preočkovanie sa teda odporúča vykonať po troch rokoch.

Liečba

Na kliešťovú encefalitídu neexistuje liek. Pacienti bývajú obvykle hospitalizovaní na infekčnom oddelení až počas druhej fázy ochorenia a podstupujú iba symptomatickú liečbu – liečbu príznakov. Musia byť pod stálym dozorom, pretože vyžadujú intenzívnu starostlivosť.
Diagnóza kliešťovej encefalitídy sa potvrdzuje vyšetrením s názvom lumbálna punkcia, pri ktorom doktori pomocou špeciálnej ihly napichnú miešny kanál a pacientovi odoberú mozgomiešny mok. Už toto vyšetrenie môže pacientovi priniesť úľavu, keďže zmierni tlak na mozog, spôsobený opuchom.
Pacient dostáva lieky na tíšenie bolesti hlavy, lieky proti opuchu mozgu a proti teplote.

Rizikovým faktorom pri kliešťovej encefalitíde je aj vek. Ochorenie síce postihuje všetky vekové skupiny, priebeh u detí však býva miernejší. Všetky deti, ktoré prekonali kliešťovú encefalitídu, by však mali byť dlhodobo a pozorne sledované.
V prípade ochorenia starších ľudí je priebeh ochorenia komplikovanejší. U seniorov sa častejšie vyskytujú trvalé následky a riziko zlyhania organizmu sa zvyšuje.

Viac o kliešťovej encefalitíde na modrykonik.sk

• Diskusia: Očkovanie proti kliešťovej encefalitíde
• Diskusia: Pozor na kliešte!
• Diskusia: Kliešť v tehotenstve

Použité zdroje

1. http://www.solen.sk/pdf/f10fa3829ae4d404d487e5c7eaeb3afa.pdf
2. http://www.ruvznr.sk/?c=./epidnew/klieste,
3. https://commons.wikimedia.org/wiki/File%3AIxodes_hexagonus_(aka).jpg
4. https://commons.wikimedia.org/wiki/File%3ATick_engorged_with_thumb.jpg
5. https://web.archive.org/web/20160611124608/http://www.pozorkliest.sk/domov.php