Prsia 31
10.6.2019
Hore som už od piatej.
Zdrhám potichu zo spálne.
Varím si kávu a synovi čaj.
Ležím v obývačke a pozerám cez dvere von.
Drozd sedí na bráničke a trilkuje.
Prsia 30
9.6.2019
V noci som zaspala až po polnoci.
Deti na ulici dlho vyvádzali. 😂
Čo už, veď som doma, tak dospím.
Zobudím sa o siedmej, celkom fajn vyspatá.
Plece ma nebolí, prsník trošičku.
Prsia 29
8.6.2019
O piatej sa budím na to, že ma bolí ľavá ruka.
Vlastne plece, kĺb.
Od operácie 9.4. to trošku pobolieva, ale posledný týždeň dosť silno.
Teraz som ju nevedela posunúť za seba.
No nič, rozcvičiť a rozhýbať to musím.
Prsia 28
7.6.2019
V noci sa blýskalo ostošesť.
Beny sa schoval do chodby, a ani ňuf nevystrčil.
Pekné ráno, aj keď bez slnka.
Po ceste už hučia autá, počujem uponáhľané kroky ľudí do práce či do školy.
Na chvíľu ostalo ticho.
Prsia 27
6.6.2019
Nesvieti slnko.☁️
Škoda...
Milujem slnečné rána.
Vonku je štebotu a štebotu.
Belorítky si začali stavať hniezdo pod našou strechou.
Prsia 26
5.6.2019
Okno som mala otvorené celú noc, a nad ránom o štvrtej začal na parapete drozd spievať svoju serenádu.
Zlatý vtáčik.
Ale o štvrtej? 😂
No čo, príroda je príroda.
Ráno prebehne pokojne.
Prsia 25
04.06.2019
Búrka o polnoci a zavýjanie psa ma zobudili z tvrdého tabletkového spánku.
Zošnurovaná obväzom sa pomaly došuchcem ku dverám a púšťam psa do chodby.
Schúli sa do klbka a ani nepípne.
A ja sa odšuchcem naspäť do postele.
Hlava ešte trochu bolí, prsník tiež.
Prsia 24
03.06.2019
Deň D je tu.
Budím sa už o piatej.
Manžel mi hovorí, pospi si ešte, ale nedá sa.
Žalúdok mám niekde medzi lopatkami zatlačený a nervózna som ako pes.
Idem do kuchyne, uvarím si kávu a púšťam sa do veľkej kopy žehlenia.
Prsia 23
02.06.2019
Nedeľa.
5.20 a slnko ma svojimi lúčmi ťahá z postele.
Mysľou som už zajtra na Heydukovej.
Nech sa akokoľvek snažím vždy mi tam myseľ zaletí.
Do kávy si dám namiesto cukru soľ.
Prsia 22
01.06.2019
Za chvíľu to budú 2 mesiace, čo som doma.
Ráno stojím vo dverách na terasu, s kávou samozrejme, a rozmýšľam spätne, čo sa to vlastne v tom mojom živote teraz deje.
Hnevá ma to a jeduje.
Strašne.
Ja, vitálny človek, workolholik, blázon, čo bez roboty nevie žiť, zrazu musím byť v kľude.
Prsia 21
31.05.2019
Driemavé ráno v autobuse.
Cesta k obvodnej na kontrolu.
Nechce sa mi, ale musím.
Kopa správ z Heydukovej prefotených pre obvodnú aj gynekológa.
Uvidím, čo dnes stihnem.
Prsia 20
Prší.
Spala som tvrdo.
Zase som nikoho nepočula odchádzať.
Včera poobede som bola totálne nemožná.
Hnevám sa sama na seba, že mi bolo včera tak zle.
Chvalabohu, dnes žiadny lekár ani lieky.
Prsia 19
29.05.2019
No a už sedím v onkologickom ústave na prsníkovej ambulancii.
Všetko sa tu ozýva.
Ľudia pomaly pribúdajú pred ambulanciami.
Sestrička už berie krv niektorým pacientkam.
Zobrala nám kartičky a čakáme na pani doktorku.
Prsia 18
28.05.2019
Kvapky dažďa bubnujú na okno a ja ich v posteli počúvam. 🌧
V noci mi bolo zle.
Asi z antibiotík.
Ešte posledné 2 tabletky antibiotík dnes a hotovo.
Hrčka v prsníku ešte stále je, je menšia, ale nestratila sa, ako som dúfala.
Prsia 17
27.05.2019
V polospánku dostávam pusu od manžela a odchádza. 💋
Chvíľu po ňom buchnú dvere a odchádza do práce aj dcéra.
2 hodiny po nej s veľkým buchotom /ktorý by zobudil aj slona nielen mňa/ odchádza do školy syn.🐘
Dom ostáva prázdny.
Tikot kuchynských hodín sa ozýva po celom dome.⏰
Prsia 16
26.05.2019
Prší.
Ani palčok z postele nevystrčím.😂
Ale nieee.....
Musím si dať kávičku, potom vločky s jogurtom a potom sa musím pustiť do zeleniny na sviečkovú.
Už neprší.
Prsia 15
25.05.2019
Vstávam 6.35.
Vyspatá do ružova.
Idem dolu.
Odostriem závesy a s kávou v ruke sledujem pohyb operencov na našom dvore.
Hrdličky, vrabce, drozdy, sýkorky a jeden strapatý vtáčik, ktorý neviem ako sa volá. 😂
Prsia 14
24.05.2019
Moc som toho nenaspala.
Necelých 6 hodín.
Veď som doma, dospím.
Možno.
Dom je tichý.
Prsia 13
23.05.2019
Budíček o 24.00.
Antibiotiká + voda.
Od včera večera už nemám teploty, a bolesti sú už citeľne slabšie.
Bože ako je to dobre.
Je mi zima, tak sa zamotám do teplučkého paplóna a zaspávam.
Prsia 12
22.05.2019
3.30
Ty ale fakt sa mi dnes nechce vstávať...
Musím.
Idem do sprchy.
Prsník je horúci, stvrdnutý, pobolieva ma a je na ňom už veľký červený fľak.
Prsia 11
21.05.2019
Utorok.
Budím sa o piatej.
V dome je ticho.
Idem dolu, muž mi zabrble, že nemôže spať a kým vyjdem z izby už krásne nahlas dýcha.
A že nemôže spať...
Prsia 10
20.05.2019
Budíček 3.30.
Dnes kontrola u obvodnej.
Z kávy vypijem 3 hlty a bežím rýchlo na autobus.
Prší a prší.
Ešte si len sadnem do autobusu a už spím. Budím sa až na Bajkalskej. Pomaly ideme s dcérou k nej do práce, uvarí mi čaj a počkám u nej polhodinu. Potom pomaly k obvodnej, je to 5 minút.
Prsia 9
19.05.2019
Slnečný lúč neúprosne útočí na moje viečka 😍 o 6 ráno 😂
Idem dole na kafé.
Príde manžel, že ho bolí chrbát, pomasírujem, nalepím náplasť s kapsaicínom a uloží sa znova spať.
Ja zjem chlebík so šunkou a idem von na terasu vypiť si čaj.🍵
Drozdy, lastovičky, červienky aj vrabce lietajú a švitoria ostošesť. Holub pije vodu z vedra pri studni a Beny ho lenivo sleduje. Také ospanlivé nedeľné ráno.
Prsia 8
18.05.2019 - 5.00
Budím sa na bolesť prsníka. Pravého.
Dosť to bolí...
Neviem čo si mám o tom myslieť.
Môže ma to bolieť aj z chrbta?
Ako to zistím... Neviem.
Prsia 6
16.05.2019
Nevyspatá.
Som na totálku.
Spala som len 4 hodiny. Od 5.41 čumím do plafónu. Kedy odišli deti? Neviem. Nezobudila som sa, a to mám od ich narodenia sluch vycibrený na maximum. To sa mi ešte nestalo. Presviedčam oko aby sa zavrelo, ešte je málo hodín, tak spi, ale oko nieeee, ono musí byť rozčapené dokorán a čumákuvat!
Zliezam dole a v kuchyni pri káve si píšem so Zuzkou. Už sa pomaly zotavuje. Tiež je taký šinter ako ja. Je nám dlho, jednoducho. Sme zvyknuté makať a zrazu nemôžeme. Mňa osobne žerú mrle ako besné, keď nemôžem nič robiť.
Zuzka, ty len pekne ešte odpočívaj, ty máš ešte čas. To ja sa už snažím do toho pomaly dostať.
Prsia 5
15.05.2019
5.25... Zase skoro hore.
Idem dole na kafíčko a vyprevadím dcéru do práce. Chvíľu na to odchádza syn do školy. Ostávam sama. Dopijem kaveju a hor sa do práce. Nech nemyslím na debiliny. Že?😊 Zapnem vysávač a povysávam poschodie, zjem 1 žemličku, osprchujem sa a pustím sa do žehlenia obrovskej kopy prádla, ktorá sa mi nakopila za posledné týždne od hysterektómie.
O pol ôsmej pozerám na hodiny. Hotovo, čo teraz?
Umyjem riady a upracem. Hotovo, čo teraz?
Prichádza manžel z nočnej. Chvíľu sa spolu rozprávame, objíme ma, dá mi pusu a ide spať.
Prsia 4
14.05.2019
Budím sa na klopkanie dažďových kvapiek na strešné okno. Nechce sa mi ani len prst z postele vystrčiť. Žmúrim na budík... Rozmazané... Okuliare mám kde? Aha, tu sú. 5.15. Och božeeee. Zase skoro. Neviem spať dlhšie.
S kávou v ruke počkám v kuchyni na syna, "hodíme reč" o škole a vyprevadím ho do školy. Nechce sa mu, radšej by bol doma. Vo dverách skonštatuje, že to je nespravodlivé, že ja som doma a on musí chodiť do školy. Pýtam sa ho, či by radšej sedel doma a čakal na to, kedy si ho zavolajú do onkologického ústavu na biopsiu a potom nervózne znova čakal či budú výsledky zlé alebo dobré. Ostal ticho... Potom sa rozlúčil, zakýval a utekal na autobus. Vždy si poviem, panebože veď má 18 rokov, za chvíľu 19, ale niektoré veci ako keby mu nedochádzali.
Vraciam sa do domu a sadám si v obývačke do kresla a sledujem cez terasu počasie vonku. Zase prší a fúka. V tom si všimnem, že v tom nečase vonku poskakujú v tráve drozdy. Tri! Naše drozdy aj malý drozdík! To znamená, že Beny zlikvidoval iného vtáčika. Je mi to ľúto, ale zároveň sa teším ako malé decko, že ten náš žije. Dokonca provokuje Benyho cez plot.... Zatiaľ je mladý rýchly, len aby si ho Beny niekde nepočkal... Joooj, ale som rada! Hneď je ten deň krajší. Pozerám sa na nich tuším až hodinu, je to krásne mať kúsok prírody hneď za oknom či dverami. Medzitým sa k drozdom pridajú sýkorky, aj protivné vrabce, čo im tam robia zle, klbčia sa tam ako chlapčiská, aj červienka jedna prilietla. To je tuším vďaka za to, že som ich v zime každý deň poctivo kŕmila, či slnečnicou, zmesou pre zimné kŕmenie alebo lojovými guľkami. No moja, moc si sa zakecala o prírode, nemusí to každého baviť. Že? Ale keď tak pozerám von, konštatujem, že muškátom ale aj ostatným kvetom toto vytrvalé daždivé počasie pomohlo. Aj to sa tešíííímmm....
Rýchlo povysávam prízemie, kým nepríde manžel. Brblal by, čo sa s tým naťahujem, ale ja vysávam v rámci rehabilitácie. Za prvé si dávam pozor, veď viem, že som po hysterektómii, a za druhé sa predsa musím vrátiť do normálneho života. Že? Ženy moje.
Prichádza manžel z nočnej, oči sa mu zatvárajú už vo dverách, tak ho len odprevadím do spálne, dám mu pusu /ani ju tuším nevnímal/ a ticho za sebou zavriem dvere. Po schodoch mi na každom schode zapuká pravé koleno, obvodná doktorka povedala, že to je preto, lebo mám málo pohybu. No ja by som chcela cvičiť, behať a makať na sebe. Ale oni mi to ešte nechcú dovoliť! Vraj si môžem ublížiť. No som zvedavá, v pondelok mám kontrolu, tak uvidím čo mi povie obvodná.
Prsia 3
12.05.2019
V noci fúkal silný vetrisko, pršalo a ja som spala. /Povedala by som ako dudok, ale opica_skorica mi to už vysvetlila.
Ráno potichu v posteli, kým muž spí googlim, ale nič nového nenachádzam. Už ma to nebaví.
Zídem dolu, uvarím kávu a čaj a skonštatujem, že sa dobre ochladilo!
Pritisnem sa k radiátoru a vyhrievam sa tam ako mačka na peci. Zabalená v hrubom zimnom svetri.
Nedeľa. Čo budeme variť... Ja som dostala chuť na mäsovú polievku so slížikmi, a chlapi chcú šalát, pyré a zapečené mäso so syrom.
Prsia 2
11.05.2019
V noci som spala ako dudok. Hlboko, bez snov. Včerajšia návšteva v onkologickom ústave sa na mne dosť podpísala.
Schádzam dolu a pijem kávu. Rozmýšľam, čo budem dnes robiť? Sobota = upratovací deň. Ale dnes sa upratovať nebude. Nemám na to chuť ani náladu. Potom upracem. Možno.
O ôsmej schádza dole manžel. Aby ma zabavil a nemyslela som na zlé veci, spontánne sa rozhodne, že vyrazíme kúpiť strom - javor a vysadíme ho rovno pred terasu. Aby sme si mohli v lete v jeho tieni /keď narastie/ posedieť.
Vyrazíme. V aute je ticho. Do ticha sa ozve manžel, že počkaj keď tam prídeme aj zabudneš na všetko. A ja, že jasné... som zvedavá...
Konečne vchádzame do Bratislavy a hneď na začiatku odbočíme do "nášho záhradníctva". Sem chodíme stále. Autom prechádzame bránou a už híkam! Aha! Pozri! Stoj! Chcem vybehnúť von a ponoriť sa do vône stromov a kvetov. Konečne zaparkujeme a vybieham von. Môj sen. Stromy, kríky a kvety. Starosti s prsníkom mi v momente vyfučali.
