Ženice, prvý týždeň za mnou, od zajtra mi začína prax.
Ak teda budete volať na zákaznícku linku a hlas na druhej strane bude roztrasený, neistý a odpoveď mu bude trvať ako psovi kadenie, je šanca, že som to ja 😅😅

Ako by som zhrnula môj prvý deň v robote?
Viete, ako je v každej  pracovnej skupine jeden prehnane iniciatívny blbec, ktorého nikto nemá rád? Tak dneska som to nechtiac bola ja. A blbcovať som začala už pár hodín pred stretnutím 😀
Totiž, včera som sa tak aktívne obávala zaspania, že som si nastavila budík na každých päť minút. Nakoniec ho vôbec nebolo treba. Adrenalín ma zobudil o šiestej. S prehľadom som stihla psíky vyvenčiť, do pekárne skočiť, raňajky spraviť aj nervózne kolečká po byte robiť 😀 Táto neočakávaná tour de domácnosť zrejme nezobudila len Tomicu, ale aj pani tenkouchú o poschodie pod nami.

Už len tak málo chýbalo do školenia. Kontrolujem kameru, reprák...všetko ide. Fu... Mužić mi radí: "Daj si nejaký bojový pokrik, to ti pomôže..."Čo ma prvé napadlo?? "Ja sošla s uma, ja sošla s uma, mne nužna onaaaaa. Mne nužna rabotáááá."Tomica sa čuduje. Hovorím - To sa pripravujem poraziť svojho vnútorného Rusa, vieš?Tomica si ťuká na čelo a odchádza z izby.

Čas dozrel, ako jablká na jeseň a už sa aj hanblivo prihlasujem. Technika nesklamala i ľudia boli príjemní. Školiteľ navrhol, klasicky, aby sme sa najskôr predstavili. Doslova každý povedal niečo zaujímavé...No keď prišiel rad na mňa, na otázku. "Povedzte niečo o sebe..." zo mňa vyšlo: "Eeeh...som..Slovenka. Áno... a dejepisárka. A....eh...rada robím hosťom grilovačky." ....Teda "opis osobnosti v kocke" jak hovado... Neviem, prečo akurát toto náhodný generátor myšlienok môjho mozgu vyhodnotil ako najpodstatnejšie informácie, o ktoré sa chcem podeliť, ale čo už... 😀

A teraz prichádza tá ešte trápnejšia časť. Po formalitách začalo oficiálne školenie. Čas bežal ako besný, zapisujem si poznámečky, pýtam sa sťa Hermiona v prvom ročníku.. Školitel navrhuje po pár hodinách desaťminútovku na cik pauzu a kávu. Všetci naraz kričia áno, len ja som sa akosi pozabudla a hovorím, že netreba mi. Chytro sa zháčim a kričím áno tiež.

Prejdú ďalšie hodiny, školiteľ  vyhlasuje  pauzu na obed. Odchádzam teda od počítača a Tomicovi sa hovorím: Predstav si, dovolil nám jesť. A ja som sa ráno nažrala na celý deň, lebo som si bála, že budeme vkuse ťahať. Mužík zase len krúti hlavou.

A bonbónik na koniec. Už nám skoro padla, keď sa školiteľ pýta, či si dáme ešte jednu úlohu, alebo na dnes máme dosť. Všetci kričia "na dnes máme dosť" len ja, že "ešte jednu"... Na smolu všetkých môj osamotený hlas stačil na to, aby lektora presvedčil. Ešte jednu úlohu museli robiť všetci. Nikto nič nepovedal, ale vo vzduchu bolo cítiť "Hujere, Metelesku blesku" atmosféru. Do konca dňa som potom radšej nepípla 😀 Chápem, že nie každému pol roka zahníval mozog na opustenom ostrove, ako mne. Sľubujem si, že zajtra sa budem hamovať v prehnanej aktivite.

Po školení som vypla počítač a išla som rovno na orbitrek. Tomica sa pýta: "Ty cvičíš?"A ja mu, že: "Áno, povedala som si, že po ceste z roboty sa každý deň stavím vo fitku." 😀

Len tak si rochním za počítačom, ked tu zrazu...barba objavil čaro messenger video hovoru 😀

Goriho zdravotné problémy ma natoľko pohltili, že som vôbec nestihla referovať o tom, ako som skoro získala novú svokru.

Totiž, barba jedného dňa na internetoch naďabil na zaujímavú pani. Musím priznať, že hoci som ju poznala len z rozprávania a z fotky, nejako sa mi k svokrovi nehodila. On, taký na zemi stojaci chlap so záľubou v materiálnych veciach ...a ona, taká ametystami a turmalínmi ozdobená éterická bytosť veriaca, že pierka jej na balkóne nenechávajú holuby, ale sú darčekmi od anjelov. Barba bol však nadšený z jej obšírnej znalosti bylinkárstva a schopnosti vykladať sny. Spolu tiež mohli diskutovať na svokrove obľúbené témy o minulých životoch.

Keď mi priznal, že s tetou "hĺbkovo analyzovali" moju osobnosť, celkom živo som si predstavila, ako sa starý od tejto spirituálne založenej bytosti snaží vymámiť potvrdenie, že som reinkarnácia "krvilačného pašu". (O čom je už beztak roky presvedčený. 🙈 )
Podchvíľou tiež zisťoval, aké sme mali sny, nech to môže so svojou novou priateľkou rozoberať.

"Nevesta, no tak, povedz! Viem, že sa ti niečo snívalo. Tebe sa stále niečo sníva!"
"A načo Vám to treba?"
"Amélie ti z toho predpovie budúcnosť."
"Ona sa volá Amélie??? To je zvláštne meno na Chorvátku..."
"Volá sa Ljubica, ale používa Amélie...vieš...to tie veštice si dávajú také mená."
"Pffff..."
"Nemysli si, že nepočujem, ako dusíš smiech!"
A tak som mu povedala. "Nedávno sa mi snívalo, že som bola vojak v druhej svetovej vojne na ruskom fronte. Mala som pod sebou malú skupinu ľudí a našou úlohou bolo klásť protitankovú obranu. Boli to také veľké, ostnatým drôtom obalené "kríže". Museli sme sa ponáhľať, lebo nepriateľ sa blížil, no všetci si verili. Iba mňa paralyzovala strachom zlá predtucha a znepríjemňovala mi pocit zodpovednosti. A potom prišli tanky, totálne všetko zničili a všetkých zabili. Mňa tiež."

Druhý večer volal barba s výkladom.
"Tvoj sen znamená, že budeš mať robotu. Bude pre teba veľmi dôležitá, pretože ti pomôže postaviť sa zoči voči svojmu najväčšiemu nepriateľovi. V skutočnom živote je tvoj nepriateľ rovnaký, než vo sne.."
"Rusi??"
"Nie Rusi, Bože dragi! Strach zo zlyhania."
A tým sme to uzavreli. Nasledujúce dni som nemohla prestať nad tým rozmýšľať. Bolo na tom niečo pravdy. Celý život sama seba brzdím vo veciach, ktoré robiť chcem a možno aj viem. Ale natoľko sa bojím, že vlastnou chybou zlyhám, že radšej nejdem s kožou na trh (viď kniha).

Pocítila som chuť túto novú svokru spoznať a vyspovedať ju aj sama. Ale...medzičasom dala Barbovi kopačky. Keď som počula dôvod prečo, nemohla som sa prestať smiať. Zase raz analyzovali sny a pani sa mu zdôverila, že v spánku ucítila nechutné zápachy, akoby od "ľudskej plynatosti." Teraz nevie, ako si to vysvetliť... A svokor sa jej na sedláka opýtal, či náhodou nezaspala pri obnosených nohaviciach. Bránil sa tým, že to myslel dobre. On ked raz zaspal v svetri, v ktorom vyprážal papaline, tiež sa mu snívalo, že je na rybách. Tak možno mozog poviazal "externý vplyv s obsahom sna".  S Tomicom sme sa od smiechu válali. Konečne niekto, kto má seriózny záujem a svokor ju odplaší, lebo jej povie, že má oprdené tepláky?  (Škoda toho vzťahu, ale ak nič iné, aspoň svokra "zasvätila do tajov liečivých kameňov" z čoho som okamžite profitovala vo forme jantárového náhrdelníku 🙂 )

A kým si Barba prechádzal novou kopačkovou krízou, my s Tomicom sme preživali strach o psíka. Keď sa neskôr pridali účty za veterinára, diétou a neistou sezónou vystresovaný mužić zabrdol aj do finančnej stránky veci. Dosť sme sa povadili. Odkedy začala pandémia, neistota z môjho muža vytiahla tatinkove šetrné gény. Už viackrát sme sa pochytili pre drobnosti, na ktorých lakomcoval. Naviac, mesiace a mesiace izolácie v opustenej dedine vo mne zasiali túžbu po zmene, dobrodružstve. A motivovala ma aj "veštba". Možno to, čo potrebujem je ozaj robota?
Na nete som našla ponuky prác a poslala som životopis. Odpoveď mi prišla hneď. Až príliš rýchlo na moj vkus. Nasledujúci týždeň som absolvovala dlhú sériu testov a pohovorov. Všetkými som prešla a od zajtra začínam robiť. Je to home office a budem robiť so slovenskou klientelou cez počítač. Čo je super, lebo nie som viazaná na jedno miesto a môžem byť v lete na Pagu a venovať sa hosťom.

Teraz čakám, čo bude zajtra a som ozaj napätá... Pani Amélie možno nemala oprdené tepláky, ale mala pravdu. Môj najväčší nepriateľ je bezdôvodný strach zo zlyhania. Je na čase sa mu postaviť. Tak mi držte palce, ženice.

Juuj, ženice, ako by nám 2020tka nenaložila dosť, 2021tka mi ide zatiaľ ešte oveľa horšie. Čo sa týka rodinného života, chlapi nezvyčajne poslúchajú. (Svokor odkedy má laptop je "úplny miláček". Na narodeniny mi dokonca kúpil jantárový náhrdelník. Čo je po tých konzervách a cesnakoch nezvyk, že?)
Avšak, koncom minulého roka mi ochorel Goričko (psík) a odvtedy sa to len vleče. Začalo to, keď som dala na Fb a koňa jeho Vianočnú fotku a hneď niekoľko ľudí mi napísalo, že má veľké brucho a "fíííha, ako pribral..." a "nechcem rýpať, ale.."
Hejt neni nikdy dobrý, ale teraz upriamil moju pozornosť na zrejmý fakt, ktorý mi unikal. Za menej než mesiac, Goričkovi veľmi narástlo brucho. Išli sme teda k veterinárovi, lebo hoci som to predtým brala, že vekom proste pribral, chcela som mať istotu.

Na moje zhrozenie, veterinár povedal, že to nie je pribatý, ale nafúknutý (nadutý) a že je to nejaký vnútorný orgán. Išli sme teda do Zadaru na utzv a rtg. Najskôr bolo podozrenie na pečeň. Okrem zlých krvných testov sa na ultrazvuku videlo niečo, čo "môže byť rakovina, ale aj nemusí. Dávajte mu tieto hepatik granule a za mesiac prídite na kontrolu, či to tam ešte je." ...Tak sme čakali. Celý mesiac som bola ako na ihlách...no ked sme prišli do ZG, veterinár už nič nenašiel a aj pečeň mal tip-top. Veľmi som si vydýchla. Ale predčasne.

S prvým februárom Goričko začal mávať problémy na prechádzkach. Najskôr len nenápadné. Sem tam sa potkol, sem tam sa mu noha zasekla, potom rovno spadol. Konzultovali sme fyzioterapeutku pre psov. No náhle sa pridali nočné bolesti. Ležal, prevracal sa a zrazu zakňučal tak, že ma to okamžite zobudilo. Raz to trvalo len sekundu, dvakrát po niekoľko sekúnd, no zakaždým ma to dokonale vystresovalo. Tomica tvrdil, že mal len zlý sen a že preháňam.

Nedala som sa odradiť a hneď sme išli k veterinárovi. Nevidel "žiadny problém", tak sme bežali k druhému. O štyri hodiny a 1600 kuna neskôr sme sa dozvedeli, že to bude zrejme štítna žľaza a tá spôsobuje aj problémy s pečeňou aj stratu koordinácie. Dal mu Euthyrox 200. (Ani som nevedela, že pes môže mať s tymto problém.)

Prvé noci boli horor. Chudáčik bol zrejme nadupaný hormónmi a sotva spal. Nikde si nevedel nájsť miesto, stále fňukal, presúšal sa a (na veľkú radosť susedov) aj štekal. Jediné, čo pomáhalo bolo, keď som si k nemu ľahla a hladkala ho. Tak som posledny tyždeň strávila kempovaním na karimatke v obyvačke pri psom peliešku. Nevyspatá, vystresovaná a v obavách, nemohla som sa na nič sústrediť. Aj návod na spreji do záchoda som musela čítať trikrát, lebo to bola pre mňa príliš ťažká, na prvé dva razy nepochopiteľná literatúra.

Pomaly však lieky zabrali a konečne sa asi aj hladina hormónov ustálila. Gori prestal padať pri chodení a včera som sa, od 1. februára, prvý raz vyspala. Tak píšem tento status. Psík má len 9 rokov a donedávna bol zdravý ako chren. Toto nečakané zhoršenie stavu ma nepríjemne prekvapilo, ale som pripravená bojovať. Jediné, čoho sa bojím je, že sa bude trápiť. Goričko je pre niekoho len pes. Pre mňa je to môj milovaný člen domácnosti. 🐶❤ No snáď sme na dobrej ceste.

Keď sme boli kedysi v Taliansku, videla som tam v obchode tieto cereálie... Teraz ľutujem, že som nezobrala pár krabíc ako suvenír pre susedu...😅

Ženice, potrebujem poradiť, či reagovala ako sebecké hovädo... Ja si myslím, že nie..ale Tomica naznačil, že to nebolo odo mňa pekné...
Totiž: Včera večer sme konečne prišli do Záhrebu. V byte sme neboli od marca minulého roku. Tu a tam sme sa zastavili na deň-dva, no v podstate sme byt nepoužívali skoro rok. Stál prázdny. Dnes ráno sme išli na venčenie a hneď nás pristavila suseda, čo býva pod nami. Že nás chce o niečo poprosiť. (Povedala "poprosiť", ale rozhodne to nebola prosba.) Vadí jej, že keď chodíme po byte, ona nás počuje a to jej pripomína zemetrasenie, z ktorého má traumu.

Verím, že je to pravda. Náš blok je stará výstavba. Veľká časť Záhreba je z hruba z čias Štúrovcov a aj tuto vedľa nás visí pamiatkova tabuľa, že "Tu pobýval vtedy a vtedy Šándor Petofi."...V tých časoch sa nestavalo z panelov a drevené trámy vibrujú, keď sa po nich chodí. Aj my počujeme susedov nad nami. Niekedy to vytvára aj smiešne situácie. Napr. v noci ide sused na záchod, ale kroky, akoby sa počuli u nás v kuchyni. Potom sa s Tomicom strašíme, že sú to "duchovia". Proste, áno, počuje nás, tak ako aj my počujeme iných.

No ona sa začala rozčuľovať, že jej to vadí, lebo "dupoceme." Ak to nevieme inak, nech chodíme po špičkách. A tému uzavrela výrokom: "Už roky tolerujem, že chodíte po byte!"
Neskutočne ma to vytočilo! Tak ona "toleruje"... Lebo všetci ľudia prirodzene po byte lietajú..a lietať vieme aj my, ale rozhodli sme sa z čistého zlozvyku chodiť a ona to veľkodušne toleruje?!

Tomica sa hneď začal ospravedlňovať, že je ťažký...ale kúpi si penové papučky a do celého bytu hrubé koberce...a bla-bla, no ja som mu skočila do reči.

Osopila som sa na ňu, že náš vlastný byt sme nepoužívali 11 mesiacov..a ani sme ho nikomu neprenajali. Skoro celý rok mala nad sebou len ticho a nevyužívané priestory. Ešte sme doma neni ani pol dňa a ona už má drzosť vyhadzovať nám na oči, že "chodíme po byte" ? Nech si uvedomí, že sme ideálni susedia. Sme len dvaja, nerobíme si žiadne oslavy, nepúšťame hlasnú hudbu, nemáme puberťácku omladinu, nefajčíme, nerobíme smeti, nemáme dokonca ani deti, aby robili bežné decké zvuky, ktoré by ju náhodou mohli iritovať. A väčšinu roka ani nie sme doma!
Keď si kupovala byt, vedela, že bytovka je stará, tak nech sa teraz nečuduje, že počuje zvuky! Ak nemôže zniesť susedov, ako sme my, nech zváži presťahovať sa do chalupy, alebo na najvyššie poschodie budovy. Lebo ja sa kvôli nej nebudem po vlastnom byte zakrádať ako Ninja!

Tomica mi teraz vyčíta, že som bola zbytočne konfliktná a nesúcitná. Pani má traumu zo zemetrasenia a chúďatko je krehkých nervov. Nemusela som na ňu hneď vybehnúť. Tomica je presvedčený o tom, že moja reakcia bola neprimeraná. Ale...tak som sa tešila do Záhreba...nemohla som sa dočkať.. a ešte som len prišla, už nikomu vadím? Ja viem, že ľudia majú traumu, ale príde mi neskutočne drzé žiadať, aby niekto chodil po špičkách vo vlastnom byte. Hlavne v prípade, keď domov príde po 11tich mesiacoch...

Tak ja neviem...som hovado? Nenamietam proti penovým papučám...dokonca ani proti kobercom...ale tak ma to vytočilo, že až. Tejto susede tiež vadilo, že používam doma Orbitrek! A to bolo dávano pred zemetrasením...A ozaj neviem, aké zvuky môže vydávať orbitrek...šak to neni jumping...

21. január 2021 - Po dlhých 135dňoch naše vyhnanstvo na ostrove skončilo a vyrazili sme do Záhreba! Tomica bol nervozny, lebo sa balilo, ja som bola ziritovaná, lebo bol všade bordel a svokor bol protivný, lebo vyrypovanie a vytáčanie nevesty mu predlžuje život... Amosfera rychlo gradovala a mala som fakt nervy. Ale teraz spáchať vraždu v afekte, keď som vydržala 135 dní?

Konečne sme vyrazili. Starý sa usadil ako ropucha na predné sedadlo a nasledujuce 4 hodiny nám puštal katolícke rádio. Čo by mi ani najmenej nevadilo, keby hned na začiatku cesty nezačala relácia "Pesničky pre pamätníkov - iba hity bez reklám". Dodnes som žila v šťastnej nevedomosti netušiac, že Chorvati majú "Repete" a že existuje chorvátsky naspievana Diri-din donda! Tento hudobny terorizmus trval až po Karlovac!

Ked sme zaparkovali pred bytom, zistila som, že sa nam v kufri vyliali zavarane uhorky. Zmačali mi zimny kabat a čo je ešte horšie, aj mongolsku lukostrolecku čapicu. Ak ste si niekedy pomyslelil, že chochol z konskej hrivy po namočeni do uhorkovej vody smrdi ako stajna ovracana cisarskym vojakom - mali ste pravdu!

Chvala Bohu, po prichode do bytu sme zistili, že posledne zemetrasenie nam nenapachalo žiadne dodatočne škody. Ani len kompot z poličky nespadol. A teraz ma čakaju kraaaasne tri mesiace bez svokra!

Aplikácia na familysearch, že: Porovnaj svoju fotku s rodostromom a my ti povieme, na ktorého predka sa najviac podobáš....😃
Prvú fotku, čo som mala "po ruke" bola z výletu v Krapine so sochou Neandertálca...
Automat nevedel rozoznať, ktoré z toho som ja 😃 😅😅

Ženice, vy ste také múdre a skúsené...
nášmu psiemu seniorovi diagnostikovali tento týždeň ochorenie pečene ☹
Dali nám len lekárske granule a povedali, že to mu stačí, ked ho tým budem kŕmiť. Problém je, že sa za nimi nejde zblázniť. Môžem mu sem tam do nich primiešať niečo na chuť? A ak áno, tak čo?
Mrkvu? alebo trochu vareného mäsa? Na gúgli je kopu článok, ale často s protichodnými informáciami. Môjho psíka zbožňujem a teraz som prestrašená a nechcem mu uškodiť.
čím ste kŕmili vy? prosím rady, skúsenosti, tipy.

S Tomicom sme hovorili o neobľúbených učiteľoch z detstva, keď sa svokor pridal do debaty a porozprával nám príbeh o tom svojom. A tiež ako sa nečakane skončila jeho kariéra 😀.

Svokrov neobľúbený učiteľ bol bývalý partizán a krutý človek. Malý, ale jedovitý. Žiakov bil, rodičov si nevážil a každému, koho videl ako menejcenného, s pomstivosťou dokazoval svoju moc. Svokor ho znenávidel už v prvý školský deň. Učiteľ ho dovtedy trieskal trstenicou, kým mu necvrklo do nohavíc. Mal vtedy len šesť rokov a previnil sa tým, že nakreslil jablko ľavou rukou. Keďže bol však učiteľ “dôležitá ryba” a medzi negramotnými sedliakmi “veľký pán”, deti aj dospelí len ticho znášali jeho terror.

Jedneho dňa sa v dedine konala veselica. Nič pompézneho. Len ženy napiekli koláče a strýco z horného konca sa chystal hrať na harmonike, nech si mládež zatancuje. Svokor (asi 13 ročný) sa so svojim kamarátom Janim zúčastnil tiež. Bola to ich prvá tancovačka v živote. Nie, že by sa tam opíjali, alebo robili niečo nevhodné. Veď všade naokolo boli ich príbuzní a susedia. No i tak, mali z toho pocit pravej dospeláckej activity. Atmosféra bola príjemná a čas rýchlo letel.

Počas najlepšej zábavy sa však vo dverách zjavil učiteľ. Svokor ho okamžite zbadal a rýchlo sa schoval pod stôl. Jeho kamarát zareagovať nestihol. Mal smolu. O to väčšiu, že akurát on bol tyranov najmenej obľúbený žiak. Jani bol syn cudzinky. Jeho mama bola Maďarka a čo bolo ešte horšie, klebetilo sa o nej, že je zlá manželka. Mužovi vraj nie je pokorná, zvyšuje hlas, je neposlušná a má vlastné peniaze! Učiteľ tie reči počul a “spravodlivo” sa snažil pri každej príležitosti chlapca prevychovať tak, že z neho “vytlčie” materinu priečnosť. (Alebo bol iba šovinistický úd…).

Keď teraz Janiho zbadal na veselici, nenechal si újsť príležitosť. Hneď začal na mladého kričať, škaredo mu nadávať a vyháňať ho domov. Jeho mama, ktorá bola v dave, pribehla chlapcovi na pomoc a začala vysvetľovať, že jej syn je tu s rodičmi a nerobí nič zlé.
Učiteľ jej arognatne odvrkol, že rečičky ženy ho nezaujímajú, on zakazuje…
No skôr než stihol dokončiť vetu, Maďarka mu jasne oznámila: “Ty nekŕmiš, ty nezakazuješ!”
(V dave nastal šokovaný šum. Toľká drzosť…Žena odvráva mužovi! Pánovi učiteľovi!)
Pohoršený učiteľ v zúrivosti schytil chlapca za ucho a násilne ho začal vliecť k dverám. Jani od bolesti pišťal. A tu sa stalo niečo, čo nikto nečakal.
Žena priskočila k učiteľovi a…slovami svokra “Jak bola vysoká, jak bola široká, z celej sily sa rozohnala a s nejakým maďarským pokrikom, ktorý znel ako “Bazga..” mu strelila takú facku, až sa ozval mľaskavý zvuk.” 😀
Ticho v izbe by sa dalo krájať. Všetci v napätí čakali, čo sa bude diať. No učiteľ zostal ako obarený. Po chvíli pustil Janimu ucho a bez slova odišiel.
….
Vraj to bol neslýchaný, nevídaný škandál, ktorý otriasal ospalým krajom ešte mesiace. A ďalšie desaťročia sa zlým ženám hovorilo, že majú “maďarskú náturu”. 😀
A učiteľ? Do týždňa odišiel zo školy a zamestnal sa ako komisár. (Spisoval, koľko má ktorý sedliak statku a v mene štátu znárodňoval “prebytok”.) Jeho odôvodnenie bolo, že je to lepšie platená robota. Škola dostala nového učiteľa, ktorý bol prísny, ale spravodlivý a deti nebil. 😀

Môj drahý mužík začal v 43ťom roku svojho života nečakane objavovať striebro .... vo vlasoch. Hoci by sa každému inému striebru potešil, fanúšikom vlastného šedivenia sa nestal. Vraj nebude vyzerať ako dedo a ide sa on nafarbiť.
Hovorím mu - žiadny problém. Pôjdeme ku kaderníčke. Ona namieša odtieň najpodobnejší tvojej prirodzenej farbe. Vôbec nebude vidno rozdiel.
No svokor protestoval. "Nielenže sa bude môj syn farbiť ako nejaký milovník pánskej zadnice, ešte to bude robiť aj predraženým buržoáznym spôsobom??? Poctivý pracovitý ľud sa farbí zásadne doma!"
Po krátkej diskusií sa teda vybrali do Novalje kúpiť zemiaky a farbu na vlasy, s tým, že "Robotu nevesta spraví doma"...
Keď sa vrátili, Tomica žiaril od spokojnosti. "Ženica, predstav si, našiel som tento parádny hnedkastý odtieň v zľave! Pekná prirodzená farba s fancy názvom.." ...a s najfrancúzskejším prízvukom, aký dokázal zo seba vylúdiť prečítal: "Feurrrróóó"

No zbohom. Tento odtieň som používala, keď som mala svoju postpubertálnu drsňácku "nikto mi nerozumie" fázu... A presne som vedela, že to neni "Feurró", ale "Fojer rot"...
"Tomica, to je po nemecky...a neni to hnedá, ale ohnivá červeň."
"Prosím ťa. Šak mám oči - vidím sám!"
Darmo som ho presviedčala, že to neni dobrý nápad. On chce tú francúzsku hnedú a hotovo. Tvrdohlavá balkánska povaha, čo vám poviem 😀

A tak o cca 45 minút neskôr, Tomica má ohivú hlavu. Stále však tvrdí, že je to "pekný brunet odtieň".
Záverom: Buď neprizná chybu, ani za svet, alebo je ozaj farboslepý.

(PS - Ak si myslíte, že svokor tu teraz hysáči, ako sa jeho synko takto nemôže ukázať pred nikým z rodiny - myslíte si správne. ) 😀

Drahe pravoslavne ženice, požehnane Vianoce. Mir Božji Christos se rodi. ❤

Majngott! Jaká hanba takto proti noci..Idem si venčiť psíkov pred spaním a keďže v dedine nikto už mesiace nepobýva, zvykla som si ...chovať sa bez zábran 😀
Slúchadlá na uši, vypeckujem staré dobré hitovky a tanečným krokom sa ženiem opustenou uličkou, hlasne pritom pospevujúc. Chvíľu poskakujem alá gangnam style, inokedy zas vyspevujem Montserrat Caballé...A čo, že neviem po španielsky (a rozhodne nie som operná diva)? 😀 Kto ma bude súdiť? Habera?

Dneska som išla na orientálnu nôtu. Konkrétne Tarkan....Aj nana -šikidim šikidim - tú rú...aj nana -šikidim, šikidim... Samozrejme, hudobné číslo bolo doprevádzané vlastnou choreografiou. Veru, nehanbím sa vlniť telom do rytmu a každý jeden pohyb poriadne zvýrazním. Zababušená v kabáte, v mojej lukostreleckej mongolskej baranici, musela som vyzerať jak mutant Marfuše, netalentovanej háremovej tanečnice a džingischánovho vojaka. Ale šak, nehovorí sa, že "tancuj, akoby sa nikto nedíval"? ...

Akurát, že niekto sa díval... Pesnička dohrala, ešte som sa teatrálne poklonila moru ...a...krvi by sa mi nebol dorezal, keď sa mi od chrbta z vedľajšieho domu sa ozval potlesk (a smiech) !! Susedia prišli skontrolovať svoju nehnuteľnosť...a večer im straumatizoval nečakaný program. 😅🙈🙈🙈

Počas práce na rodinnom strome sa mi podarilo na internete vyhrabať pravú chuťovečku. Staré klasifikačné záznamy z rokov 1878 až 1948 z rodnej dediny môjho pradeda.
Cca od roku 1920 začali k známkam pripisovať aj poznámky za správanie. A teda, to vám bolo čítanie 😀 Ak Vám staré generácie tvrdia, že dnešné decká sa nevedia chovať a kedysi to boli iné mravy, nič im neverte 😀 V desiatkách kníh boli stovky a stovky poznámok. Najčastejšie učitelia vyčítali deťom “klasiky” ako nepozornosť, zabúdanie pomôck, záškoláctvo, drzosť, vyrušovanie na hodine, podvádzanie na testoch atď… no niektoré delikty boli aj “z kreatívnejšieho súdka”. 😀
Bolo toho ozaj veľa a všetko som ani nestihla prelistovať, no vybrala som 35 pikoškových – sto rokov starých poznámok 😀 Písané je to po česky, lebo škola je na Morave a niektoré kúsky bolo škoda prekladať 😀

Poďme sa teda pokochať “starými slušnými časmi.”
* Zapoměl slovníček německý a místo omluvy se chechtal.
* Žák utekl z domu a týden prehajdákal ve Studýnkách.
* Bil na cestě ze školy spolužáka za to, že jeho starosta třídy hlásil o něm pravdu.
* Máči křídu do inkoustu.
* Načernil si tváře inkoustem a smál se hystericky.
* Při vyučovaní nedbá učiva a vyšíva si ručné práce, ač byla napomenuta.
* Podváděl, opisoval úkol, lhal drze a vzdoroval. Veliký neposeda!
* Šíři mrzké pomluvy, že třídní učitel je vůl.
* Klátil hrušky na školním pozemku.
* Čte při vyučování zábavnou knihu. Směje se.
* Užíva sprostých slov, je nepořádná, lže a zásadně nenosí trojúhelník do měřictví.
* Prali se počas vyučovaní tak, že tekla krev.
* Utekl z vyučovaní těles. výchovy. Při vyšetřování tvrdil, že v sportu nevidí svou budoucnost.
* Bez dovolení opustil vyučování psaní strojem a na chodbě sprostě mluvil s katechétem náboženství českobratrského.
* Prodáva ve tříde sešity. (Někteří žáci popsali sešity na měsíční početní úkoly a ježto sešity téhož formátu v Písařově nedostat, přivezl je Macek z Bukvic a teďkom se domáhá jejich zaplacení od některých žáků.)
* Sebral Habrmanovi pouzdro a šel je schovat na záchod.
* V přestávce se ve tříde honili a bili. Když je starosta třídy napomínal, zbili ho také.

(Na obrázku – koláži píše toto)
* Nadaný, ale výchovou v rodine (miláček otcův) pokažen a následkem toho i drzý, potměšilý i škodolibý. Chováni celkem chválitebné. Vulgární výrazy, neúcta voči rodičům.
* Svobodová utěkla z tělocviku a při vyšetřování zatvrzele mlčela.
* Má velkou náklonost k darebáctví.
* Bez dovolení (išiel) na večer.divadlo pro dospělé.
* Velký neposeda, vzpurné chování.
* 9. května neomluvený půlden. Kluk, místo aby šel do školy, házel si venku míčem.
* Lživě se vymlouvá. „Upozornění“ rodičům nedá k podpisu, nýbrž podepíše sám za otce.
* Alois Sedláček po druhé „zapomněl“, když měl zůstati po vyučováni ve škole.
* Kreuziger, Mareš a Jenčke hrají ve tříde kuličky – pri hře v kuličky Mareš neslušně mluví.
* Sprostý, vzdoruje a odmlouvá!
* Lenoch! Lajdák!
* Brix urážlivě mluví o uč. osobách. (Výrok: „Kdyby mě nechal uč. po škole, vrazil bych mu do chrtána kudlu.“) Slyšeli to žáci: ....
* Kunčar a Vicenec se ve tříde honili a zvířili prach.
* 23.IX. jeho uličníctvím si Šír vymkl ruku. (Špatná známka z mravů.)
* Prodal nalezenou věc, ruší vyučování.
* Leje vodu děvčatům za krk.
* Je Neměc. Vůbec se nesnaží, aby se česky naučil. Bije spolužáky.
* Drze se chová vůči učiteli, podrthává žákům nohy.

Čestné slovo, že si nevymýšľam - Tomica predchvíľou telefonoval so známym... a ten mu povedal, že má dôkaz o tom, že koronu vymysleli, vyrobili a rozšírili ruskí Židia. Keď sa ho Tomica opýtal, aký je to teda dôkaz, chlap smrteľne vážne povedal, že to videl vo filme Borat!
Hoci sa snažím zachovať diplomatickú tvár a nevysmievať sa z cudzích presvedčení, toto ma zastihlo natoľko nepripravenú, že som sa začala nahlas smiať a pár krát som aj zakrochkala 😂

Keďže Tomica mal zas telefón na hlasnom odposluchu, nepočula som len ja jeho perly, ale aj on môj necenzurovaný rehot. Samozrejme, sa ho to doktlo, označil ma za ovcu a rýchlo hovor ukončil. Teraz mi je trápne, lebo som urazila mužovho známeho z detstva, ale vždy keď si spomeniem akým tajnostkárskym, konšpriačným tónom povedal slovo "Borat", chytí ma nová runda smiechu 😀

Toto môže niekto považovať za kontroverzné, ale musím sa podeliť, akú topku som dnes počula ako argument proti korona očkovaniu 😅

Dnes v noci bolo v okoli ZG ďalšie, slabšie zemetrasenie. Pre ľudí to nebolo prijemné, ale už na jar nám hovorili, že sa máme pripraviť na mesiace dotrasov, kedy sa bude "zem usádzať na svoje miesto". No kým väčšina Záhrebčanov bola vďačná, že sa nikomu nič nestalo a že nepopukali čerstvo opravené omietky, Tomicov čudácky známy v tom videl niečo viac. Keď sme sa ho pýtali, či nemal škody, povedal, že nie, ale ani nemohol mať! Zemetrasenie totiž bolo znamenie, ktoré poslal Boh špecialne pre neho, aby sa nedal očkovať! 😅😅😅 Pretože je dobrý Katolik, Boh s ním komunikuje ... cez seizmologicke aktivity?? A myslel to važne! 😃
Keď Tomica vyjadril diplomatickú dávku skepticizmu, dotyčný mu odvrkol, že sa nečuduje, že neverí, lebo my nie sme dobrí Katolici, tak nedostávame znamenia 😅😅

Potom hodil krátku sondu o tom, čo si myslíme o pápežovi. (Ja osobne si myslim, že je sympatický, ale viac vypráva, ako realne robí...Prečo sa napríklad ešte stále neprestali diskriminovať rozvedené osoby?...) Saša z mojich názorov viac počuť nechcel. Vraj su zle! Správna odpoveď je, že: "Pápež je inkarnácia Satana, lebo podporuje práva gejov..." Nemyslíš si, že pápež je Satan? = Nie si dobrý Katolik a Boh ti nedáva zemetraseniami znamenia, že sa nemáš dať očkovať. 😅
A záverom ešte dodal, že nosením masky nás "zver označila".

Ja neviem, keby povedal čokoľvek z reálneho súdka - napr. bojím sa vedľajších účinkov, alebo...ja neviem...hocičo...Ale že korona je dielom pápeža, alias zamaskovaného Satana, ktorý si značí ľudí rúškami...? A Boh varuje Sašu zemetraseniami, aby sa nedával očkovať/čipovať? šak to je urážka zdravého rozumu. 😅 Pohoršuje ma, že tento chlap sa hlási k mojej cirkvi 😅 Keby žil v stredoveku a dostal by sa nejako na mocenskú pozíciu, to by bol prúser.. Jediné šťastie je, že sa narodil v 20tom storočí ako internetový konšpiračný teoretik a jedinú škodu, ktorú môže napáchať je, že sa z jeho myšlienkových pochodov Descartes s Kantom v hrobe obracajú 😅

98my den samoizolacie..
Realita: venčenie psikov v sezonskej ostrovnej dedine na Jadrane. Teplota v stupnoch vraj 5 Celziov, počasie-veterne, vietor severny, od mora, 50 km/h.
Pocitovo: Bludenie stratenej osoby zamrznutou, ludoprazdnou postapokalyptickou dedinou ležiacou v hlbinach tajgy. Teplota: najmenej - 20 stupnov a k tomu hnusny, vlažny ladovy vetrisko, čo mrazi cez oblečenie, kožu, kosti. 😂

Barba konečne zvládol "čaro" skypu a keď počul, že je to zadarmo, celý večer vyvoláva Vianočné gratulácie svojim "adeptkám na lásku" a počestným vdoviciam. Ten jemný detail, že počítač má mikrofón a rozhovor teda nemusí do Zadaru dokričať, mu však zatiaľ nedošiel. A tak som si v plnom znení vypočula, ako moju slávnostnú kapustnicu nazval "Atillova pomsta" a opísal ju ako "vývar z feferónov s trochou pridaných hríbov a kapusty."...
Medzičasom, v druhej izbe, Tomica sa snaží navodiť atmosféru tým, že púšťa "Vianočnú klasiku" - rozumej Smrtonosnú pascu. Lebo vraj "Sviatky nie sú kompletné, kým Hans Gruber nepadá z mrakodrapu..."...
Ešteže aspoň počasie je ako zo zimnej rozprávky....ale, koho klamem? Chliape celý deň, takže som ledva psy vyhnala na prechádzku do nečasu a premokli sme do kosti 😀

Niekedy sú naše Vianoce oveľa menej glamúrne, než sme si ich predstavovali. Ale nesmúťme kvôli tomu. Najdôležitejšie je, že sú tu. Boží syn sa narodil a priniesol so sebou nádej, ktorú tak potrebujeme.
Ženice, toho roku nám všetkým želám pokoj, radosť, vnútorné šťastie, zdravie, istotu. Nech Betlehemská hviezda osvieti všetky naše cesty, rozhodnutia a dni nového roka. Nech všetci naši milovaní, bez ohľadu na to, či sú blízko, alebo ďaleko od nás, stále zostávajú v našich srdciach a prinášajú nám radosť.❤
Požehnané Vianoce!

Toho roku bez kremelskej hviezdy a len skromne ozdobeny, ale ani 2020tka nam nakoniec nezobrala chut na Vianoce. ❤ ☃❄

Ked chces odfotit stromcek v kufri auta, ale fotak mas otočeny na selfie a skor než stihneš zaostrit, odfotiš momentku-svoj štastny xicht 😀 takto sa, prosim pekne, 33 ročna žena teši z prave kupeneho vianočneho stromčeka.

Ženice, tieto dva týždne boli pre mňa hrozné. Jeden môj veľmi blízky človek dostal koronu - a nie zrovna bezpríznakovú verziu. Horúčky, kŕče a hlavne desivé problémy s dýchaním sa vliekli celé dni. Nakoniec choroba, chvala Bohu, ustúpila, ale poviem Vám, v živote som neprežívala väčší stres.
Informácie, čo som k tomu našla, boli nekonzistentné a protichodné. Niekde sa tvrdí, že pre pacienta je najhorších prvých päť dní. Inde zase, že po desiatom sa stav náhle zhoršuje. Alebo, že kedykoľvek môže dôjsť k infarktu a mrtvici...Proste, každý tvrdil niečo iné a ja som vôbec nevedela, na čo sa mám "psychicky pripraviť." Tá nevedomosť ma drvila ako kameň. Plus samozrejme, či v telke, či v rádiu, či na internete, všade sa na mňa valili tragické prípady umretých, či desivé spovede ledva zachránených ľudí.

Všetko to na mňa zapôsobilo. Hoci inak nie som streser, teraz som nemohla po nociach spávať a ak som zaspala, budili ma nočné mory. Žalúdok som mala ako na vode a zároveň akoby mi ho stískala železná ruka. Občas sa môj strach premenil na pravý záchvat paniky. Toľko som sa natrápila a nastrachovala, až som ochorela tiež. (Nie od korony, ale od nejakej virózy). Dostala som vysoké horúčky a neželanú "očistu" organizmu... (Na pozitívnej strane, keď som iba spala v horúčkach, nemohla tak intenzívne stresovať.)

Vlastne, ani neviem, aký chcem vyvodiť záver. Viem, že táto téma je vysoko kontroverzná a každý, kto to číta má svoje názory. Nejdem teda nikoho o ničom presvedčiať. Chcem povedať len jedno - ten kto neverí v existenciu korony, alebo si myslí, že je to len glorifikovaná chrípka - mýli sa. Držím palce všetkým chorým a všetkým neistotu prežívajúcim. Nech už to je čím skôr preč.
A teraz idem konečne čosi zjesť, lebo už môžem. Kto by si pomyslel, že "od strachu mi zovrelo žalúdok" môže byť tak doslovné.

Posledný týždeň u nás dni začínajú byť sychravé, noci studené a vietor nepríjemne prefukuje... A naše mačky - tie nič netušiace deti leta, sú z týchto noviniek zhrozené. Tak sme sa s mužom rozhodli, že im postavíme dočasný prístrešok 🙂 Nemusí byť extra pekný, (lebo pred sezónou to aj tak demontujeme), našou úlohou bolo, aby bol praktický.

Na mačací brloh sme potrebovali:
1. Operadlo z gauča, ktoré hostia zlomili a chcela som ho už dávno vyhodiť, ale svokor ho odložil, lebo vraj sa ešte na niečo zíde.
2. Pár nepoužitých kvádrov zo stavby, ktoré som chcela už dávno vyhodiť, ale svokor ich odložil, lebo vraj sa ešte na niečo zídu.
3. Osem prebytočných kociek, čo zostalo z dláždenia parkingu a chcela som ich už dávno vyhodiť, ale svokor ich odložil, lebo vraj sa ešte na niečo zídu.
4. Pokazený rošt z postele, ktorý polámali hostia a chcela som ho už dávno vyhodiť, ale svokor ho odložil, lebo vraj sa ešte na niečo zíde.
5. Dve staré deky, ktoré som síce ešte nechcela vyhodiť, ale svokor ich aj tak pre istotu schoval na mne "neznáme" miesto.
Na horné poschodie potrebujeme:
1. Prepravku, ktorú som pred 8mimi rokmi kúpila pre psa, ale robil v nej taký cirkus, že sme ju nikdy nepoužili.
2. starú deku.

Po zhruba pol hodinke roboty sme zmajstrovali toto veľdielo 😀 Možno esteticky nepoteší, ale mačky oň hned prejavili záujem 😀

Ženice, čo vam poviem...To ticho cely den...

Spoza dverí počujem: Tomicáá, Tomicáá! Tvoja žena sa zavrela do mojej izbietky a niečim tam šuchoce! Isto upratuje a vyhadzuje mi veci!
- Neboj sa tata, o žiadne zánovné klenoty tentoraz neprídeš 😀 Ženica ti pripravila veľmi pekné prekvapenie.
-No zbohom!!
- Nemyslím to ironicky, uvidíš...

A tu ho máme...keďže k 80tke nebudeme "kvôli korone" organizovať párty pre širokú svokrovu rodinu (z čoho mi nepochybne srdce krváca) rozhodla som sa darovať niečo, čo starého poteší, spríjemní mu čas, zaženie samotu a odpúta mu pozornosť od kritizovania zvyšných členov domácnosti - barba na 80tku dostane "dar internetov"...
Konkrétne mám prichytanú poukážku na školenie "Senior a práca s počítačom - vyučuje drahá nevesta." 😀. A aby si mal tie internety na čom púšťať, kúpila som mu novučký laptop. Šak nakoniec, vek už na to má, aby mal svoj prvý počítač 🙂

Dúfam len, že si týmto nekopem jamu a zachvíľu tu nebude koníkovať proti mne 😀

Naša najnovšia séria nešťastných akcií a reakcií 😅

Predvčerom sa Tomicovi začal kývať implantát, tak išiel k zubárovi na utiahnutie šróbika. V Novalji mu to však spraviť nevedeli a v Zadare pýtali "za opravu" 2500 kuna. (tragikomické). Rozhodlo sa teda, že skočíme do Záhrebu. Tomica večer povedal, že vyrazíme tak o dva-tri dni. Cez noc mu to ale opuchlo a kým som spala, on si gúglil "opuch implantátu." Ujo gúgl nesklamal a od septických šokov, cez mozgové príhody, po rakovinu, oboznámil môjho muža s nevyhnutnými následkami uvoľneného zubu.

Tomica v panike Balkáncom vlastnej, strhol ma zo spánku o 6,30. Vraj musíme vyraziť okamžite, lebo Peri-Implantitis je taká nebezpečná vec, že Bohvie, či dožije do zajtra. 🙄 Na polovicu rozospatá, zbalila som len laptop, psíkov a nič viac. Z nečakaného budíka som bola vypleštená a dezorientovaná. O siedmej sme boli síce spakovaní, ale zmeškali sme trajekt, lebo Tomica deň predtým nenatankoval, s odôvodnením, že "času jak čečiny." Každopádne, o 13.15 chlap už sedel u zubárky v Záhrebe a riešil svoj život ohrozujúci stav.

Keď sme po zákroku prišli domov, zistila som, že som v tom zhone na Pagu zabudla kľúče od domu, od vchodu aj diaľkové od garáže. Tomica mi teda odopol svoje kľúče z karičky, nech odnesiem psy do bytu a on ide loviť parking. Bol mrzutý, lebo nájsť tu voľné miesto je malý zázrak. Z parkovania sa vrátil ešte mrzutejší. Vynervovalo ho autami zapratané sídlisko, bolelo ho zapálené ďasno +bol hladný, ale nemohol si nič dať, lebo dostal na dve hodiny zákaz. Nasledovali výlevy uboleného chlapa: "Jáááj, ženica, to ma bolíííí." "Potreboval by som liek", "Spravíš mi čaj?", "Možno by sa mi uľavilo, keby mi pomasíruješ nohy."...Keď mi večer povedal, že by radšej nešiel venčiť psov, lebo mu robili zub, vyletela som, že mu predsa nevyškrabovali zápal okostnice a nech prestane robiť cirkus. (Ja viem, bola som nesenzitívna voči mužským boliestkam, ale pripomínam váženému čitateľovi, že som tej noci veľmi málo spala a bola som podráždenejšia, než je u mňa bežné.)

Tomica sa rozhodol, že bude teda heroj mačovitý a pôjde na venčenie aj s čerstvo utiahnutým implantátom!! Spravili sme pár koliesok okolo bloku, vraciame sa domov a ....Tomi síce zobral kľúče, ale zabudol, že tie od domu a od vchodu mi poobede stiahol z karičky. A tie zostali ležať na botníku! Boli sme vymknutí.... A nielen to. Von sme si so sebou zobrali iba vrecká na psie babovečky - tj. všetko ostatné, vrátane peňaženiek, mobilov, kabelky...zostalo v byte. Div sa nám krvi nebol dorezal! Začali sme sa vadiť, čo budeme robiť a hlavne, že čia je to vina. (Lebo v napätých chvíľach sme obidvaja majstri konštruktívnej diskusie...😀)

Našťastie, Tomica mal v bunde kľúče od auta a svokor nám ráno k riadiacej páke položil kľúče od svojho bytu, aby sme mu opísali čísla z vodomera. Nič lepšie nás nenapadlo, než na blinc sa odviezť k svokrovi a hľadať, či nemá niekde rezervu od nás. Spoliehali sme na jeho prirodzený reflex škrečkovať dôležité veci. Ak má -super, ak nemá, aspoň nebudeme musieť spať v aute. Bez vodičáku (a okuliarov), viezli sme sa na druhý koniec mesta. Aby nám nebolo nudno, celú cestu sme sa vadili na tému - Koho je to chyba - II. diel. Zdarne sme došli do Gorice, len aby sme zistili, že cez leto menili zámok od vchodu...

Zvonili sme susedom. Bolo už poriadne cez desať večer. Ospatá teta nás ľúbozvučne poslala u p*čku materinu, ale hlavná vec, že otvorila dvere. Po horúčkovitom hrabaní sme rezervu našli... Situácia by bola podstatne elegantnejšia, ak by sme mohli starému zavolať a opýtať sa ho, či existuje vec, ktorú hľadáme a ak áno, kde ju drží... Naveľa, vrátili sme sa k nášmu paneláku.... Aby sme aj tu zistili, že sa nedostaneme cez vchod do bytovky. (Nasleduje zvonenie susedom a neverelé komentáre číslo dva - teraz bola už skoro polnoc.) A tu príbeh šťastlivo končí...
....
Neviem, čo nám nachystá piatok 13teho, ale dúfam, že horšie ako štvrtok 12teho to nebude. Na pozitívnej strane, Tomica celkom zabudol, že ho bolel zub.

Anica: Keďže Barba Ivan bude mať budúci týždeň veľké jubileum (80 rokov), musíme mu zorganizovať poriadnu oslavu. Bude to u vás doma, ale budem ti s tým pomáhať. Veď vieš ako milujem rodinné posedenia! Ty všetko prichystáš, zabezpečíš občerstvenie, program a tak...A ja pozvem ľudí, spravím zasadací poriadok a donesiem pár koláčov.... Davor má harmoniku, môžeme spievať do rána! Neboj nič, hostí zabavíme. Ty nás budeš ako domáca len obsluhovať a starať sa, aby bol každý sýty a mal naliate. A nezabudni poriadne upratať, lebo pred rodinou musí byť všetko tip-top. Joj, len škoda, že je tá korona a limit máme 50 ľudí...Na osemdesiatku sa patrí, aby prišla aspoň polovica dediny!
Ja: Veľmi nerada Vám kazím tento plán, ale nebude ho možné zrealizovať. Slováci sa nesmú nachádzať na mieste, kde je viac ako šesť ľudí.
Anica: Čože?? Veď tu predsa nie sme na Slovensku.
Ja: Viem, ale to platí aj pre nás zahraničných....😅
Anica: A nesnažíš sa ty z toho len vyvliecť?
Ja: Božechráň! Ani neviete, ako hyniem túžbou upratovať a umývať riady po 50tich ľuďoch. Ale žiaľ, náš premiér má všetkých začipovaných a keď čip zaregistruje viac ako 5 ľudí v mojej blízkosti, vyšle signál a dostanem poštou 1500 euro pokutu.
Anica: No to sú mi veci! Škoda..už som mala aj vymyslené, čo budeš variť.
😅😂😅

Len tak si sedim na lavicke pod strieškou, ked tu zrazu... 😂