Môj drahý mužík začal v 43ťom roku svojho života nečakane objavovať striebro .... vo vlasoch. Hoci by sa každému inému striebru potešil, fanúšikom vlastného šedivenia sa nestal. Vraj nebude vyzerať ako dedo a ide sa on nafarbiť.
Hovorím mu - žiadny problém. Pôjdeme ku kaderníčke. Ona namieša odtieň najpodobnejší tvojej prirodzenej farbe. Vôbec nebude vidno rozdiel.
No svokor protestoval. "Nielenže sa bude môj syn farbiť ako nejaký milovník pánskej zadnice, ešte to bude robiť aj predraženým buržoáznym spôsobom??? Poctivý pracovitý ľud sa farbí zásadne doma!"
Po krátkej diskusií sa teda vybrali do Novalje kúpiť zemiaky a farbu na vlasy, s tým, že "Robotu nevesta spraví doma"...
Keď sa vrátili, Tomica žiaril od spokojnosti. "Ženica, predstav si, našiel som tento parádny hnedkastý odtieň v zľave! Pekná prirodzená farba s fancy názvom.." ...a s najfrancúzskejším prízvukom, aký dokázal zo seba vylúdiť prečítal: "Feurrrróóó"

No zbohom. Tento odtieň som používala, keď som mala svoju postpubertálnu drsňácku "nikto mi nerozumie" fázu... A presne som vedela, že to neni "Feurró", ale "Fojer rot"...
"Tomica, to je po nemecky...a neni to hnedá, ale ohnivá červeň."
"Prosím ťa. Šak mám oči - vidím sám!"
Darmo som ho presviedčala, že to neni dobrý nápad. On chce tú francúzsku hnedú a hotovo. Tvrdohlavá balkánska povaha, čo vám poviem 😀

A tak o cca 45 minút neskôr, Tomica má ohivú hlavu. Stále však tvrdí, že je to "pekný brunet odtieň".
Záverom: Buď neprizná chybu, ani za svet, alebo je ozaj farboslepý.

(PS - Ak si myslíte, že svokor tu teraz hysáči, ako sa jeho synko takto nemôže ukázať pred nikým z rodiny - myslíte si správne. ) 😀