Dobré ránko, máme 19. decembra a spolu s PEPCO Vám prinášame ďaľší článok v našom Adventnom kalendári. Tak v tomto predvianočnom zhone trošku spomaľte, urobte si kávičku, vyložte nohy aspoň na päť minút a čítajte s nami...
Vianočný čas - čas zázračný, ale často plný stresu a obáv, či všetko čo sme si naplánovali, stihneme do Vianoc. Zháňame darčeky, nakupujeme, naháňame sa, pečieme, varíme, upratujeme, ozdobujeme...s cieľom, aby sme mali čo najkrajšie Vianoce...zamysleli ste sa niekedy, ako to vyzeralo v minulosti? Ako trávili Vianoce naši predkovia? Užili si ich viac ako my?
Kračun, Viľija, Dohviezdni večer, Posni večer, Svjati večur. Takto rôzne sme na Slovensku v minulosti nazývali Štedrý večer.
V minulosti mali všetky predvianočné úkony svoj význam, dnes takmer automaticky vyupratujeme všetky kúty svojich obydlí, umyjeme okná, prezlečieme periny a napečieme koláče. Pred Vianocami akoby čas utekal rýchlejšie a mnohých zachváti nákupná horúčka, máme pocit, že nestíhame vôbec nič.
V tradičnom vidieckom prostredí sa začalo veľké upratovanie zvyčajne týždeň pred sviatkami, inde pre domácu zakáľačku museli stačiť dva či tri dni. Gazdiné s dcérami umyli alebo vyrajbali nábytok, v izbe vybielili steny, hlinenú podlahu vymazali, oblôčiky umyli, visiace šatstvo poukladali, na periny a podhlavnice dali čisté obliečky. Na hlinenú podlahu prestreli vrecovinu alebo čerstvú čečinu.
Všetko v domácnosti muselo byť po celé sviatky čisté a na svojom mieste. Ženy museli týždeň pred Vianocami vrátiť požičané predmety, nič sa nesmelo požičať, aby sa majetok v novom roku „nerozpožičal“. Všetky veci museli byť oprané, vyčistené a práca naplánovaná tak, aby na sviatky bolo šatstvo a bielizeň vysušené a uložené. Podľa poverovej predstavy, ak cez Vianoce visí v dome kožuch, budú tak cez rok visieť kože z uhynutého dobytka, ak však šaty, do roka zomrie ten, komu patria.
Magický zákaz do Troch kráľov priasť, tkať, šiť a prať zabezpečoval ženám odpočinok bez toho, aby im mohol niekto vyčítať, že leňošia. Rovnako muži narúbali dostatok dreva, dobytku vymenili podstielku, pripravili krmivo, vykonali všetky práce, ktoré bolo možné urobiť s viacdenným predstihom.
Dvor zametali smerom k múru, aby sliepky nezanášali vajcia. Aj izbu museli zamiesť novou metlou ešte pred zotmením, nie však smerom ku dverám, aby sa nevymietol majetok.
Na Štedrý deň sa každý usiloval vyhnúť zlej nálade, zvade, kriku a plaču, pretože by sa potom po celý rok často opakovali. Ráno sa zavčasu vstávalo a všetci sa museli rýchlo obuť, pretože sa v tento deň nesmelo stúpiť na zem bosou nohou. Odôvodňovalo sa to prejavom úcty k zemi. Všade sa v tento deň hádzala soľ do studne, orechy, chlieb, oblátky a cesnak, aby si tak zabezpečili v studni na celý rok dostatok zdravej vody.
Sladkou predzvesťou Vianoc boli perníčky. Medovníky piekli v kláštoroch, ale aj v šľachtických a meštianskych rodinách a boli nezdobené. Gazdiné piekli vianočné koláče ako kračún, baba, vianočka, roháče, calty, makovník, orechovník či tvarohovník. Všetko boli koláče z kysnutého cesta, hojne plnené plnkou. Neskôr prenikajú z mestského do vidieckeho prostredia aj ťahané štrúdle, metrový koláč, vianočná štóla alebo bábovky.
Na prestretom stole boli jablká, orechy, cibuľa, cesnak, oblátky, hriatô, pálenka, sviečka, biblia, chlieb. V minulosti sa jedlo z jednej misy drevenými lyžicami a na stole nemal byť nôž, preto sa z chleba odlamovalo. Štedrá večera sa nazývala štedrou preto, lebo sa mohol pri nej každý dosýta najesť a pozostávala z viacerých chodov. Magické účinky sa pripisovali nielen jednotlivým jedlám, ale i počtu chodov. Večera mala stabilný rituál, skladajúci sa zo siedmich až deviatich chodov. Ako vidieť, v procese štedrej večere je obsiahnutý princíp hojnosti, ale i pôstu. Medzi archaické, tradičné štedrovečerné jedlá patrili opekance, lámance, lokše s makom, hrachová kaša, šošovica, hríbová polievka, kapustnica, ryba, ovocie, orechy či koláče. Vianočná polievka bola na väčšine územia kapustnica, pretože kapusta sa tlačila do sudov takmer všade. Na Záhorí zasa bola hustá fazuľová polievka so širokými rezancami, na južnom Slovensku rybacia polievka, na východnom Slovensku jucha, mačanka. Z ďalších jedál to boli zasa podľa regiónov ryba, sladké pirohy, slané, šúľance, alebo takzvané bobaľky, opekance. No a kaše. Takzvaná ježišková kašička, dnešná biela krupicová na hornej Nitre bolo slávnostné jedno, alebo prostná, obilninová, prívarky... Podľa toho, kde čo ľudia mali.
Prvý sviatok vianočný bol sviatkom rodiny. Schádzala sa rodina, už skoro ráno chodili vinšovníci. My si dnes vinšujeme elektronicky, oni vinšovali osobne. Bol slávnostný obed, pretože pre katolíkov bola štedrovečerná večera síce štedrá, ale stále ešte pôstna, s rybou. Takže jedli, navštevovala sa rodina, sedelo sa pri stole pod stromčekom, ktorý zväčša visel nad ním, spievali sa koledy. Ľudia boli radi, že sa vidia, že majú pokoj a nič nemusia robiť. Druhý sviatok vianočný to už bolo iné. Na Štefana už bola prvýkrát zabáva, lebo celý advent bol pôst. Aj svadby sa robili. Patrilo sa, aby si celá dedina navzájom povinšovala a nikto, kto bol s niekým pohnevaný, by nemal zasadnúť k vianočnému stolu. To bol úplne iný svet, iný život ako dnes.
Kedysi rodiny vianočný stromček nemávali. Je to novodobejšia záležitosť. Gro Vianoc býval na našom území do konca 19. storočia betlehém. Stromček k nám prišiel z nemeckých krajín. V regiónoch ako Kysuce, najmä horné Kysuce či na východe Slovenska sa stromčeky medzi obyčajnými ľuďmi objavili až v 20-tych rokoch 20. storočia. Keďže dom našich predkov bola jedna veľká multifunkčná miestnosť, kde žilo viacero generácií, miesta na stromček veru nebolo. Tak kam ho dali? Visel z jednej hrady, spočiatku dolu nohami, potom ho otočili. Bolo to navyše veľmi ekologické, lebo sa zrezal len ten špic, ktorý potom dorástol. Teda bol to len maličký stromček, ozdobený ozdobami zo slamy.
Takisto naši predkovia ani nesnívali o obdaruvávaní v tej forme ako ju praktizujeme dnes pod vianočným stromčekom. Darčeky sa objavujú v 17. storočí, najprv u vysokej šľachty a mešťanov. Bola to symbolika, ktorá pochádzala z Biblie. Na pripomienku narodenia Ježiška, Božieho syna, ktorý je považovaný za dar od Boha pre ľudstvo, si ľudia dávali drobné darčeky. Z etnologických výskumov – napríklad v 30-tych rokoch dostalo sedem detí jednu mandarínku. Každému sa ušlo po mesiačiku. Už vtedy sa to exotické ovocie dalo kúpiť, ale bolo veľmi drahé. Rodina chcela deťom urobiť deťom radosť, tak dostali jednu. Väčšinou deti dostávali doma vyrábané darčeky, drevené hračky, mamy ušili bábiky, dominovala ručná práca.
Ja Vám dnes síce darčeky nepošlem ale rada sa podelím o bohatú nádielku 💙💙💙💙💙 pre radosť 🙂
Súťažná otázka za #srdiecka na dnes znie: Dodržiavate u Vás doma nejaký vianočný zvyk ako napríklad rozkrojenie jabĺčka, šupina z kapra v peňaženke, prestieranie navyše, bankovka pod obrusom a podobne?
Nezabudni dať like na článok a napísať svoju odpoveď do komentára!
A ešte stále sa môžete zapojiť do súťaže u @zuzkanr 🙂
https://ahojmama.pravda.sk/clanky/etnologicka-katarina-nadaska-vianoce-kedysi
http://www.chelemendik.sk/Ako_slavili_Vianoce_nasi_predkovia
https://svetevity.sk/zivotny-styl/2038170-viano...
Veru ano
Vianoce su specialne prave vdaka zvykom, tradiciam a "rozpravkam" ci uz televiznym, ale povedačkám
Krajame jablcko, davame si oplatky navzajom, neodchadzame od stola,...je toho vela