Tak a dočkali sme sa! Už sa len jedenkrát vyspíme a sú tu Vianoce! S PEPCO Vám prinášame posledný článok nášho kalendára a už zajtra sa môžte tešiť na kopec prekvapení od našich Ambasádoriek!
Odkedy mám deti, prežívam Vianoce inak, cez nich. Teším sa ako dcérka bude so zatajeným dychom kričať: “ten stromček je obrovský!”, ako sa bude sústrediť pri vykrajovaní medovníčkov, ako sa ma s malou dušičkou spýta, či bola naozaj dobrá po celý rok, ako bude s napätím sledovať z okna, kedy Ježiško príde...sú to krásne momenty, ktoré ma vracajú do môjho detstva, keď som ešte verila na zázraky...ako tak spomínam, zisťujem, že to bolo pred plus mínus 30 rokmi a to je už riadne retro 🙂 A schválne, poďme si zaspomínať aké boli Vianoce za socializmu, pamätáte si, resp. máte doma niečo z toho obdobia?
Socializmus. Doba vzdialená, no napriek tomu blízka generáciám našich rodičov i starých rodičov. Dnešným mladým však nepredstaviteľné obdobie, obdobie ktoré nazývajú „retro“.
Síce je už socializmus dávno za nami, no mnoho ľudí naň stále nostalgicky spomína. A to aj vo vianočnom čase. Možno ste pri zdobení stromčeku natrafili na vianočné ozdoby z minulého režimu, ktoré mali svoj typický dizajn, alebo počas prípravy večere na riady, ktoré boli za socializmu veľkým hitom. Niektoré veci sú však stále použiteľné a je veľa rodín, ktoré ich rok čo rok znovu vyťahujú.
Vianočný stromček pred Priorom, prskavky, ktorými bola vybavená každá domácnosť a s ktorými si vystačila namiesto modernej pyrotechniky, či sneh, z ktorého sa deti radovali už pár týždňov pred Vianocami, hodinové státie v radoch na kapra, predvianočné závodné posedenia, darčeky v podobe angličákov či stavebnice Merkur.
Ako sa nakupovalo
Nakupovanie na sviatky nebolo ani zďaleka tak jednoduché ako dnes. V dnešnej dobe sú pre ľudí, ktorí si nechávajú veci na poslednú chvíľu, otvorené supermarkety ešte 24. decembra. V minulosti bolo nutné vystáť si minimálne dvojhodinový rad, kým ste sa dostali k cieľovému produktu. Tovarov bol nedostatok, dopyt bol veľký. A to najmä v období Vianoc. Nakupovalo sa predovšetkým na trhoviskách (hlavne mandarínky, ktoré sa v tomto období nakupovali na kilá), alebo v obchodných domoch Prior.
V časoch, keď sme vraj boli potravinovo sebestační, na jedného kapra čakalo desať kupujúcich. Pstruhy boli luxus a o lososovi ste mohli akurát snívať. Ľudia na dedinách sa často ani nedostali k rybe, a tak sa na druhý chod "štedrej" večere museli uspokojiť s opekancami.
Koncom 80. rokov sa ponuka obchodov trochu zlepšila. Niežeby sa poličky prehýbali pod tovarom. V tom čase si už šťastnejší jedinci mohli kúpiť platne domácich interpretov.
Aj vy ste počúvali príbehy vašich rodičov, ktorí vstávali každú sobotu o šiestej ráno, aby sa mohli postaviť do radu na mäso? Nuž, bola to každodenná realita bežných rodín.
Ako sa zháňali vianočné stromčeky
V prípade stromčekov ťahali za kratší koniec mestskí ľudia. Lesy sa nestrážili tak prísne, čo dedinčania s obľubou využívali.
Najkrajšie kusy bežne končili v bytoch papalášov a do mesta väčšinou dorazili len smutné borovice s tromi vetvičkami. Čudujete sa, že si nakoniec všetci kúpili umelý stromček?
Ako sa zdobilo
Pred 60 - 70 rokmi sa na stromčeky vešali malé červené jabĺčka, orechy zafarbené na zlato a medovníky. Naši dedkovia nepojedli všetky salónky pred druhou adventnou nedeľou, pretože sa len ťažko dali zohnať. Ľudia si ich väčšinou vyrábali doma, tak ako čokoládové, presnejšie kakaové figúrky
Neskôr prišli krehké dekorácie zo skla a umelej hmoty, ktoré sa ešte skrývajú v každej druhej slovenskej pivnici.
Niektoré ozdôbky by sme si spokojne dali aj na tohtoročný stromček. Ale nie všetky.
Na sady vianočných ozdôb, alebo zdobenie stromčeka do jedného tónu farby vtedy ľudia ani nepomysleli. Vianoce symbolizujú štedrosť a hojnosť, a tak vyzeral i stromček. Bola to najčastejšie živá jedľa zdobená krehkými fúkanými guľami, postavičkami, anjelmi, čertmi, bábikami a nemohli chýbať ani hríbiky. Namiesto svetielok stromček zdobili klasické sviečky, ktoré boli pripnuté na vetvičky štipcami. Celofán nastrihaný na pásiky síce robil neporiadok a bol popadaný pod stromčekom, no bol neodmysliteľnou súčasťou ozdôb.
Výsledný efekt dodali lesklé, farebné salónky, ktoré mali deti prísne zakázané jesť až do Štedrého dňa.
Dedo Mráz vs. Ježiško
Komunistickí pohlavári sa na najväčší kresťanský sviatok nedívali práve nadšene, a tak sa rozhodli pre ozajstný vianočný upgrade: z "otrhaného" Ježiška vyrástol teplo oblečený Dedo Mráz.
Dedo Mráz mal nahradiť Ježiška a postarať sa o to, aby sa Vianoce premenili zo sviatku narodenia Krista na sviatky pokoja a mieru. Darčeky teda deťom nenosil Ježiško, ako to poznáme dnes, ale Dedo Mráz. Plán komunistov nahradiť Ježiška dedom Mrázom sa u veľa rodín nepodaril. Zuzana si spomína, že im nosil darčeky vždy iba Ježiško a polnočná omša bola samozrejmosťou.
Malé srdiečka túžili po stavebniciach...
harmonike...
mikáde...
či bábike...
Deti neočakávali elektroniku či honosné dary. Maličkosti mali oveľa väčšie čaro. Typickým darčekom pre deti boli napríklad domino kocky, nestarnúca klasika- kniha Danka a Janka, mončičáky, angličáky a legendárne céčka. Rodičia sa taktiež obdarovali maličkosťou. Ženy v domácnosti dostali napríklad mlynček na kávu, fialku v črepníku a muži vodu po holení značky 378. Aké darčeky kupovala dnes už 89-ročná Terézia vtedy svojim deťom? „Mala som štyri deti, tak sme sa na Vianoce príliš rozhadzovať nemohli. Väčšinou som im sama uštrikovala sveter, čapicu alebo rukavice.
Tak a sme na konci. Rada by som rozdala extra nádielku srdiečok 💙💙💙💙💙
Získate ich, ak dáte like na článok a napíšete mi Vaše spomienky na socializmus, čo si pamätáte? Zbierali ste céčka či hrali sa s mončičákmi? Mali ste na stromčeku hríbiky? Teším sa na odpovede a prajem krásny predvianočný čas! 🙂
A nezabudnite...ešte stále sa môžte zapojiť do súťaže s @borka77 😊
Zdroj:
https://gaudeo.sk/vianoce-za-socializmu/
https://fici.sme.sk/c/20408341/rady-na-mandarin...
Anjelske zvinenie