👉 Predstavte si, že sa roky pýtate: „Prečo sa cítim tak, ako sa cítim?“ „Prečo stále opakujem tie isté chyby, hoci nechcem?“ „Prečo ma niečo ťaží, aj keď neviem, čo presne to je?“ 

A potom vám príde do rúk kniha Marka Wolynna – Nezačalo to vami. A zrazu si poviete: „Aha… možno toto nie je len o mne.“ 

📖 Táto publikácia nie je o obviňovaní minulosti. Je o pochopení, že mnohé naše strachy, úzkosti či vzorce správania môžu pochádzať z nevyriešených rodinných tráum, ktoré sa prenášajú z generácie na generáciu – často bez slov, v tichu, v pocitoch. 

💡 Čo si môžete odniesť do bežného života? 

Zistíte, že niektoré bolesti a obavy môžu patriť niekomu inému z vašej rodiny – a nie vám. 

Naučíte sa, ako s týmito pocitmi pracovať cez vizualizácie, písanie či rozhovory. 

👇 Je to lož, opakované sľuby bez skutkov… alebo niečo ešte hlbšie? Dôvera sa nevytráca zrazu. Stráca sa po kúskoch. 

1️⃣ Dôvera sa buduje pomaly, ale môže byť zrušená jednou jedinou udalosťou. 

2️⃣ Najväčšími "zabijakmi dôvery" sú nesúlad medzi slovami a činmi. 

3️⃣ Po strate dôvery mozog spracováva informácie od osoby pomalšie a s podozrením. Oxytocín podporuje dôveru – ale po porušení sa produkcia prudko znižuje, čo ovplyvňuje vzťahy. 

❓ Otázky pre vás: 

Kedy ste naposledy stratili dôveru v niekoho? Čo tomu predchádzalo? 

😟 Ak potrebujete potvrdenie od druhých, nevlastníte svoj život. Váš sebaobraz je v rukách niekoho iného. Zastavte sa. Koľko rozhodnutí denne robíte len preto, aby ste sa „zapáčili“? 

🧠 Chvála spúšťa rovnaké centrá v mozgu ako drogy – dopamín sa uvoľňuje pri každom "like" aj pochvale. 

💔 Chronické hľadanie uznania znižuje sebaúctu. Čím viac sa spoliehame na uznanie druhých, tým viac trpíme úzkosťami a vnútornou neistotou. Potreba pochvaly úzko súvisí s perfekcionizmom a strachom z odmietnutia – čo vedie k chronickému stresu a vyhoreniu. 

🧘‍♀️ Vnútorná validácia = stabilné duševné zdravie: Ľudia, ktorí sa sústredia na internú motiváciu (svoje hodnoty), sú dlhodobo spokojnejší než tí, ktorí vyhľadávajú externé schválenie. 

❓ Otázky, ktoré menia život: 

Kde vo svojom živote čakáte na „pochvalu“, namiesto toho, aby ste sa ocenili sami? 

Milé ženy,
po pôrode som sa o sebe okrem iného dozvedela aj toto: som len človek ☝️- aj ja mávam dni, keď to jednoducho nedávam. A poviem vám jedno ďalšie veľké zistenie: je to v poriadku.

Niekedy nás noc prežije, deň začne už o piatej a my máme pocit, že sme už zlyhali. Dieťa nechce spať inak než na nás, partner nedostal pusu na dobré ráno a my sme plné výčitiek (a hnevu).

A k tomu ten známy vnútorný hlas: „Zase si to nezvládla...“ 😔

Poznáte to? Ste unavené, podráždené, a ešte sa za to aj viníte. Aj mne sa to stáva. Napriek tomu – alebo práve preto – som sa naučila v takýchto dňoch spomaliť.

✔️  Uvedomiť si, ako sa cítim.
 ✔️ Postarať sa najprv o seba – aspoň trochu.
 ✔️ Požiadať o pomoc, ak je niekto nablízku.
 ✔️ Skutočne spomaliť a nerobiť viac než je nutné. Na štvrtý prevodový stupeň sa jazdí dobre – ale nie stále. Niekedy stačí ísť na jednotke.

Nešlo to hneď od začiatku a nešlo to ani samé od seba. Šla som ale krok po kroku, deň za dňom a dnes si už ďaleko ľahšie a skôr pripustím, že jednoducho nemám silu. Potom je už o čosi jednoduchšie sústrediť sa len na nutnosti a ostatné dať bokom. 

👉 Útek z konfrontácií je jedným z najčastejších obranných mechanizmov v medziľudských vzťahoch. Niekedy si ho ani neuvedomujeme. A predsa, narobí v našich životoch tichý chaos. Veľa z nás žije alebo žilo v rodinách, kde sa hádky „nerobili“ a pravda sa radšej mlčala. 

🔄 Ľudia, ktorí sa vyhýbajú konfrontácii, vyrastali a žijú v úzkostnom spôsobe pripútania. Úplné uzavretie sa pri konflikte jedným z 4 hlavných ukazovateľov rozpadu vzťahu. 

🧬 Mozog reaguje na konflikt ako na hrozbu, čo vyvoláva únikovú reakciu bojuj-uteč-zamrzni. 

🤐 V dlhodobom horizonte vyhýbanie sa konfliktu vedie k zvýšenej úrovni stresu, vyhoreniu a osamelosti. Dlhodobé vyhýbanie sa konfliktom znižuje emocionálnu intimitu a dôveru vo vzťahoch. 

🧠 Otázky, ktoré Vám môžu pomôcť dnes: 

Čo sa vo vás spustí, keď sa blíži konflikt? 

☕ Mama dvoch detí, pracujúca žena, ktorá si každý deň opakuje: „Nemám čas cítiť sa zle. Ideme ďalej.” Úsmev na tvári, ale večer – keď všetci zaspia – ticho, únava, prázdnota. Nepripustila si smútok po konflikte so sestrou. Nepovzdychla si, keď ju manžel bez slova odignoroval. A tak potlačila aj radosť z malých víťazstiev. Aj vďačnosť. Aj smiech. Roky potláčala smútok, aby bola silná. 

🧠 Výskum z Harvardu ukázal, že potláčanie emócií zvyšuje stres a vedie k nižšej schopnosti riešiť problémy. 

💓 Neidentifikované emócie sa ukladajú do tela – čo môže prispieť k psychosomatickým ochoreniam. 

🔄 Ľudia, ktorí sa naučia emócie pomenovať a prijať, sú šťastnejší a emočne stabilnejší. 

💬 Otázky, ktoré si môžete položiť už dnes: 

Čo sa vo mne práve teraz deje – a kde to cítim v tele? 

🌪 Niekedy sa nahneváme tak, že zvýšime hlas na dieťa. Niekedy sme tak preťažení, že si večer otvoríme fľašu vína – nie pre chuť, ale aby sme aspoň na chvíľu necítili nič. A inokedy si jednoducho povieme: „Kašlem na to.“ ➡️ Aby sme sa emócií zbavili, siahame po rýchlych úľavách – alkohol, nadmerné jedenie, výbuchy hnevu, ticho, ktoré ničí vzťahy, práca, nakupovanie, vyhľadávanie hádok za účelom sebapotvrdenia. Ale riešenie nie je v úniku. Únik nás dobehne. Riešenie je v vedomom zastavení sa a v práci so sebou. 

📉 Až 85 % ľudí priznáva, že potláča svoje emócie, čo vedie k úzkosti, depresii a dokonca aj fyzickým ochoreniam. 

🧠 Schopnosť regulovať emócie je jedným z TOP 3 faktorov duševnej pohody a spokojnosti v živote. Vedomé pomenovanie emócie (napr. "cítim hnev") znižuje aktivitu amygdaly – teda centra strachu. 

🔄 Emocionálne podvedomie reaguje 20-krát rýchlejšie než vedomé rozhodovanie. A preto niekedy konáme skôr, než si vôbec uvedomíme prečo. 

❓ Otázky na zamyslenie: 

Čo sa deje vo vašom tele, keď sa cítite zahltení? 

😡 Potláčate svoje pocity? Alebo im slepo veríte, ako keby boli svätou pravdou? Môže vám to zbytočne ničiť vzťahy, prácu aj duševnú pohodu. 

✅ Emócie trvajú len 90 sekúnd. Ak ich neprikrmujeme myšlienkami, prirodzene odídu. Ich interpretácia môže byť nepresná. 

✅ Ľudia, ktorí dokážu pomenovať svoje emócie, majú nižší stres a lepšie vzťahy. Ľudia, ktorí vnímajú emócie len ako informácie, sa lepšie rozhodujú a majú kvalitnejšie vzťahy. 

✅ Potláčanie emócií oslabuje imunitu a vedie k úzkosti. 

1. Zastavte sa a pomenujte emóciu („Cítim hnev, pretože…“).

2. Uvedomte si, že emocionálna reakcia ≠ realita. (Je to fakt, alebo len môj pocit?) 

Predstavte si situáciu: Ona plače. On stojí vedľa nej, bezradný, a netuší, čo má robiť. Namiesto objatia povie: "A čo mám s tým teraz robiť?" 🤦‍♂️

Alebo iný príklad: On sa večer vráti neskoro domov a ona sa pýta: "Kde si bol?" On odpovie: "Zasekol som sa v práci." Lenže realita? Po práci ešte skočil na pivo. 🍺

📖 Allan & Barbara Pease v knihe Prečo muži klamú a ženy plačú odhaľujú, prečo medzi mužmi a ženami vznikajú takéto situácie – a hlavne, ako ich riešiť.

💡 Čo si z tejto knihy môžete odniesť do života?

- Zistíte, prečo ženy pri problémoch potrebujú pochopenie, zatiaľ čo muži chcú riešenia.

- Pochopíte, že klamstvá mužov často nevznikajú zo zlých úmyslov, ale z pudovej potreby vyhnúť sa konfliktu.

😡 Stalo sa vám už, že vás niekto rozčúlil, lebo sa nesprával podľa „zdravého rozumu“? Možno sused, čo parkuje presne na tom mieste, kde „by mal vedieť“, že tam parkujete vy. Alebo stojíte v rade v obchode. Vy čakáte trpezlivo, ale niekto sa jednoducho predbehne! 

👉 Ale zamysleli ste sa niekedy nad tým, že ten človek možno vyrastal v prostredí, kde sa dôraz kládol na rýchlosť a efektivitu, nie na čakanie v radoch? Možno v jeho kultúre alebo rodine toto správanie nebolo vnímané ako neslušné. 

🔹 Očakávame, že sa iní budú riadiť rovnakými pravidlami a hodnotami ako my.

🔹 Keď to nerobia, cítime sa dotknutí, rozčúlení alebo sklamaní. 

🧠 Každý žije vo svojom mentálnom modeli sveta. Ľudia si vytvárajú vlastné pravidlá na základe svojich skúseností. To, čo je pre vás „jasné“, môže byť pre iného človeka neviditeľné. Aaž 85 % morálnych presvedčení získavame v detstve a automaticky predpokladáme, že sú „správne“ pre všetkých. 

🧐 Mozog automaticky vyhľadáva potvrdenie našich presvedčení. Potvrdzovacie skreslenie spôsobuje, že ak veríme, že sa ľudia „majú správať určitým spôsobom“, budeme si všímať hlavne prípady, keď to nerobia – a ignorovať dôkazy o opaku. Keď niekto koná v rozpore s našimi presvedčeniami, aktivuje sa amygdala – centrum stresu a hnevu.

..z ktorého chlapca vyrastie muž a bojovník?
STRACH je dôležitá signálna emócia, ktorá zabezpečovala prežitie.
Strach spúšťa v organizme stresový režim, ktorý je impulzom k spusteniu základných inštinktívnych reakcií boja, úteku a stuhnutia. 
Pre vývoj dieťaťa je dôležité primerane aktivovať inštinktívnu reakciu boja a úteku. Dieťa totižto nemá ešte vytvorené a získané životné skúsenosti na prežitie v rôznych podmienkach. Potrebuje spoznať svoje inštinktívne schopnosti kedy bojovať a kedy útekať.
Je rozdiel vedieť mentálne bojovať vo virtuálnych situáciach a fyzicky bojovať a prekonávať prekážky v reálnom živote.
Prečo je to dôležité?
Zvieratá, ale aj ľudia, vedia inštinktívne vycítiť či máme v sebe aktivovaný inštinkt boja, úteku alebo sme pasívny a bezradný. Na základe tohto precítenia na nás potom reagujú.
Na tomto princípe je založená aj šikana detí a týranie žien. 
Preto je pri riešení šikany a týrania dôležité riešiť nielen toho, kto šikanuje ale predovšetkým pracovať s tými, ktorí sa dajú šikanovať a týrať.
Ak strachy dieťaťa podchytíte v detstve, má to význam pre jeho ďalší život. Nebude sa dostávať do pozície obete, či už v prípade šikany, týrania alebo trestného činu. 
Ako pracovať s dieťaťom...
http://vychovavkocke.sk/produkt/modul-1/