Dnes mi svokor rozprával zaujímavý príbeh na svoju obľúbenú nôtu - "Keď som robil vo fabrike"... tentokrát však (chvala Bohu) nebola hlavná téma výroba polystyrénu 😀. Tuto prinášam skrátené zhrnutie:

Vieš, nevesta, kedysi, keď som robil vo fabrike, mal som na starosti svoj vlastný tím. Raz za mnou prišiel nadriadený a hovorí, že nám pridelili nového člena. Už podľa priezviska som vedel koľká bije. Protestoval som, že k nám predsa nemôžu dať cigána. Robíme veľmi zodpovednú prácu s chemikáliami, aj s toxickým materiálom, k nám sa nebude hodiť. Nech ho dajú k stavebníkom, alebo upratovačom... Bál som sa, že nebude chodiť do roboty, alebo bude prichádzať opitý...myslel som si, že sa bude flákať, alebo bude tupý a budem musieť vyčleniť jedného človeka, len aby nad ním dozeral, nech niečo nepokazí... A čo ak bude kradnúť? ....Vtedy každý musel mať prácu, bez ohľadu na to, či bol kompetentný, alebo nie...A tak moje námietky nepomohli, druhý deň mi súdruh šéf doviedol chlapa a že tu máš, začleň ho.

Bol mladší odo mňa, ale hneď som vedel, že to nie je typ, čo mi bude prikyvovať a podriaďovať sa mojej vôli. No bolo to ešte horšie, než som si predstavoval. Do roboty chodil ako hodinky, bol dosť dobrý majster, nikdy nepil, nič nekradol a skoro vždy mal dobrú náladu. Často si pospevoval a s každým sa dal do reči, chlapi si ho rýchlo obľúbili. Ale predsa len mal náturu .... Nezniesol šéfa nad sebou, hľadal vlastné spôsoby ako niečo spraviť a bol vysoko alergický na každú kritiku. Moje dobre mienené rady sa od neho odrážali ako od steny a upozornenia na podstatné detaily, ktoré prehliadol, považoval za buzeráciu pre blbosti.

O čo ťažšie mu padlo vypilovávať drobnosti, o to bol bystrejšej mysle a ostrejšieho jazyka. Všetci ostatní boli takí, že: „áno, súdruh šéf, máte pravdu súdruh šéf, ako poviete súdruh šéf...“ Ale on nie. Namiesto tichého kajania mi v sekunde s úsmevom a maximálne diplomaticky vysvetlil aký som ja vlastne blb. Neuveriteľné, taký dar papuľnatosti! Prešli roky, kým som spoznal druhú takú osobu, nevesta... ( 😀)

Raz som mu niečo vyčítal a on sa ma opýtal: „Ja už to nevydržím. Prezraďte mi, súdruh Ivan, ste ku mne taký zlý preto, že som róm, alebo preto, že ste od prírody tak neznesiteľnej povahy?“ Nahneval som sa a povedal som mu: „Preto, lebo nevieš nič urobiť poriadne, cigo! Od začiatku som ťa tu nechcel a mal som pravdu! Nie si dosť dobrý pre túto pozíciu! “... Čakal som, čím ma zase vysmeje, ale nepovedal nič. Iba sklonil hlavu a ostal ticho stáť. Druhý deň do práce neprišiel. Nadriadenému som nahlásil incident a on povedal, že už o tom vie a človek bol požiadať o preloženie na iné miesto, horšie platené s manuálnou robotou. Ešte som ho potom veľakrát stretol vo fabrike, ale nikdy na mňa už ani nepozrel. Keď ma videl, otočil hlavu a zrýchlil krok. Plánoval som sa mu niekedy ospravedlniť.... mal som síce ešte veľa času, no stále bolo niečo dôležitejšie, až som to nakoniec nestihol. Chlap ochorel a zomrel, už ani neviem od čoho, ešte bol mladý.

Keď som uvidel jeho smútočné oznámenie na dverách fabriky, mal som pocit, že som zlyhal ako vedúci tímu, aj ako človek. Nenapravil som krivdu a niekto odišiel zo sveta s ťažkým srdcom na mňa. Našťastie, v práci mi už nepridelili slobodomyseľného človeka a po čase som na to zabudol.... a potom sa môj syn oženil...😀 Znovu som mal do činenia so vzpurným pohľadom, ohnivou reakciou na každú kritiku, s takým istým neskrotným duchom. Od prvej chvíle som rozmýšľal, koho mi tak hrozne pripomínaš. To spievanie pri robote, jedenie rukami, ten úsmev, z ktorého sa dá vyčítať, že si myslíš, že som debil 😀 Celkom, akoby sa vrátil čas...no kým si nepovedala, že si chceš adoptovať cigánča, nechápal som, že ťa nemám za trest, ale za odmenu. Dostal som ešte šancu pred odchodom napraviť zlyhanie, ktoré ma tak dlho trápilo.

No a keď ste včera pozerali fotku malej neterky a šťastne nad ňou híkali, uvedomil som si, že budete skvelí rodičia a že mi nebude vadiť dieťa žiadneho etnika, lebo viem, že ty ho zvládneš a Tomica ho bude ľúbiť. ...To len, aby si vedela, že stojím pri vás a mám rád všetko, čo máte radi aj vy.

(Povedala som starému, že si to vážim, zavrela sa do izby a teraz neviem ci mam plakat, alebo sa radovať 😅 Čakala som hocičo, ale toto nie... Zaujímavé, čo sa všetko skrýva v duši a mysli druhého... )

Nadrapená suseda sa nadrapeným štýlom spytuje môjho syna;"Nooo čoooo Samo, aké bolo vysvedčenie?" Odpoveď" Neuveríte teta ale papierové."😂

Touto cestou by som sa chcela velmi podakovat pouzivatelke mirka07 za cennu radu,pomoc a odporučenie na lekara. Konečne som sa po niekolko ročnom trapeni dopatrala k dovodu mojej bolesti, konkretne prsta a po čase už aj dlane.
Bolest bola dost intezivna niekolko rokov,a lekari a hlavne moja obvodna ma uz mala za hypochondra. Ani napriek prosbam aby ma poslala na odborne vyšetrenie som neuspela. Až kým som nepoprosila o radu Vas tu na modrom koniku... Mirka mi poradila aby som skusila navstivit ambulanciu o ktorej som ani netusila že sa vobec zaobera takymi netypickymi bolestami, hned po navšteve mi diagnostikovali glomus tumor, co je nezhubny nador kratkych kosti. Vačšinou sa nachadza pod nechtom je velmi malych rozmerov ale vie narobit velku šarapatu, žiadne analgetika nepomahaju. Ja som ho mala vrasteny až do okostnice a hned som dostala aj termin chirurgickeho zakroku. Konecne po tolkych rokoch citim ulavu, je to uzasny pocit. Som rada ze sa stale najdu ochotní ludia, ktorí vedia uprimne poradit a pomoct. Aj ked nie vzdy mam dobre skusenosti no tato mi velmi pomohla.
Mirka07 Ďakujem ti a aj tvojej mamine za vsetky rady a informacie. Prajem celej rodinke pevne zdravie a vela šťastia v živote.
Neviem ako inak sa ti odvdacit aspon takto 🙂

Artur nemá rád jadierka z melónov, tak ich vždy poctivo vypľúva na tanierik... dnes taká milá situácia, jeme melón, Artur príde s tanierikom s jadierkami k tatovi: "Ty papáš aj jadierka?" ... tato hlavu v tanieri, aby mu šťava nekvapkala, len zamumle "jasné"... Artur mu strčí pod nos svoj tanierik s vypľutými jadierkami a zahlási: "A dáš si ešte?" 🍉 🍉 🍉

3 deti doma....Od rána len krik, zvada, bitka...Od rána som nič nejedla, nervy už po psychickom zruteny...Prebaliť som najmenšiu 16 mesačnú ,obliekla ju..Išla zahodiť plienku do tašky ,kde dávame použité plienky a keďže už bola riadne zapachajuca,pripravila som si ju na vyhodenie...Zobrala takú istú tašku ale čistú, dala peňaženku,malej vodu, šiltovky pre deti, čistú plienku a ešte sa pohádala s deťmi,schytila deti a tašky... Najmladšia na rukách, cestou vyhodila tašku s plienkami a išli sme...Len v aute smrad...Kokos zas sa pokakala? Veď som ju prebalila keď sme prišli šli....Tak musí vydržať, zobrala som tašku , deti... Najmladšiu som dala do košíka a nakupovala, ľudia sa za nami otáčali čo brutálne smrad...No hovorím si , NATO ako je strašne posrata je celkom pokojná...Išla rýchlo k pokladni, otváram tašku a skoro som dostala infarkt....Plná taška posratych plienok....No hanba... Vysvetlit predavačke že peniaze skončili v kukanadobe som nemala odvahu🤐 tak rýchlo ísť domov a našťastie tam ta správna taška bola 😂

Adelkina úvaha... "Mami? Maminky sú dôležitejšie ako ockovia, že? Oni ani nevedia toľko o deťoch... Ani nie sú takí múdri ako maminky... A stále prdia!" 😂😂😂

Dva dni sa povaloval po chladničke plech koláča, lebo oni taký nemajú radi. Zaniesla som ho do susedov. O polhodinu dobehne syn. "Mamí, Ivka má taký dobrý koláč, pýtaj si recept."

"Mamí a ty si sa kedy narodila? Tisícosemsto koľko?

Robim marhulovy kompot a pribehol moj skoro 3r.
-jej ja ti pomozem
-ty si zlaty, budes mi podavat pohariky?
-nie
-chces davat marhulky do poharov?
-nie
-tak ako mi chces pomoc?
-pomozem spapat

Do autobusu nastúpil chlapík, riadne nabúchaný, samí sval. Dvaja asi osemroční chlapci ho ohodnotili: "Isto žere tie asteroidy."

Včera som zmývala vodou s octom. Prišla ku mne drobula a hodila kompliment. "Maminka ty tak pekne voniaš ako uhorka."

Tak sme dnes s Arturkom šli vlakom... po nastúpení sa nedôverčivo pýta: "Mamí, a vie vôbec ten vlak, kam má ísť?" ... jasné ... "A ako vie, kde bývame?" ... no veď nevie, ale zastaví v Trenčíne a my vystúpime ... "A môžem ísť na chodbu?" ... môžeš sa ísť pozrieť, ale musím na teba vidieť ... odskackal a vykúkal na mňa ... po chvíli vošiel do vedľajšieho kupé a kričal na celý vagón: "Mamííí, nevidíš ma, ja som vo vedľajšej skrini!!" 😅 🚂

Terezka 2,5 ročná mi hovorí: "maminka, Ty si niekedy naša maminka, však?"
Zamyslím sa: "hm a niekedy nie som?"
Malá na to :"no, keď si naša kamalátka" 🙂
❤

Z wc kričí Artur: "Mamííí, potrebujem utrieť?" ... si kakal? ... "Nijééé, oblial som si pipíkom ruku." 😲 👍 🙊

Posiela mi mm správu, skoro mi cvrklo 😀😝😅

...jeden mi dal že dajte si cukrík a ja hneď rozbalil a do huby a on keket mi dal stikiza!

Maťko sa každé ráno pýta či ide do škôlky. Dnes ráno chvílu rozmýšlal a nakoniec zahlasil:" A to ako tento týždeň ani víkend nebude či čo? " 😂😂😂😂

Dnes sme boli s trojrocnou dcérkou Viktóriou na preventívke u zubárky. Čakáren tak 2x2m, v nej 6 ľudí, no čistá romantika. Bol tam mimo iných aj jeden mladík, ktorý sa medzičasom vybral na WC. Viktorka sa pýta tatinka: kam išiel? Tatinko vysvetluje: za tými dverami je záchod. Aha.
Po chvíľke sa mladík vracia a Viky na neho spustí: si tam kakal? Mladík zaskočený otázkou duchaprítomne odpovedá, že nieee. A v tom Viky s vážnou tvárou vravi: si tam kakal, som to počula 😝😝😝

Práve vypočutý dialog 5,5r syna a 2,5r dcery.
Syn pokojne:"idem kakat"
Dcera pokojne:"Filipko boli Ta brucho?"
Syn nepokojne:"nie,idem kakat!"
Dcera veselo: "mas plne brucho?"
Syn napaleny:"nie! Mam plny zadok!"
Dcera ustarostene: "boli ta zadok?"
Syn bezradny:"nie, mam Ta plne zuby!"
Ale inak sa lubia, ze az 🙂 #surodenecka_laska

Musím sa aj sem pochváliť 😍 Dnes som na svoju 5. ročnú dcérku neskutooooočne HRDÁ - synček mi už týždeň štrajkuje so zaspávaním plačuuuu akoby ho trhli ....ako sa dnes kúpali, Riška som šla potom uspať - Nellynka sa stále čvachtala...(zo spálne na nu vidím) zrazu šup sa namydlila celá od hlavy po päty, osprchovala, utrela, obliekla a šup do postielky...a keď som prišla tak spustila "maminka ja viem, že Riško je v poslednej dobe uplakaný, večer máš veľa roboty a si z nás unavená a tak som ti to chcela uľahčiť" až mi slza vyšla - žabička moja 😘

Učiteľka zo škôlky mi dnes poslala fotku, že aké majstrovské dielo moja dcérka spravila, že to je ževraj muffinka 😱
Doma sa dcérky pýtam , že čo je to navrchu a ona veď maminka to sviečka na muffinke pre teba k narodeninám 😂😂😂😂😘

Jedná z otázok môjho 👦: MAMA, keď ma oco robil bola si mu pomôcť??? 🙉

Svokrovci zobrali syna na nakup. Isli autom. Pozeram z okna, auto uz stoji pred vchodom. Idem pre Milanka, u nich v byte iba prababka a polozeny nakup. Pytam sa jej, ze kde su. No, milostpan bol.hladny, ale odmietol sa ist najest hore, lebo chcel mat piknik v aute. Tak mu svokrovci vzali jedlo do auta a sedeli tam s nim a piknikovali.