Prvá časť mojej Ľubošovej kuchyne je o snáď najdôležitejšej súčasti našich jedál.

Povieme si niečo o tukoch, ktoré by vám doma nemali chýbať. Zakončíme to jednoduchým postupom na prípravu večere z jednej panvice.

Tu je sľúbené video 🙂

Ako sa vám video páči? Chceli by ste sa niečo spýtať?

Teším sa na vás v komentároch 🙂

Ďalšie videá zo série Ľubošova kuchyňa:

Milujem sociálne médiá, ale niekedy by som si priala byť odpojená od celého sveta. Zvykla som si ich veľmi užívať (asi ako pri závislosti na čokoláde za mlada), ale teraz keď mám ten iPhone neustále pri sebe, chorobne som začala kontrolovať e-maily, Facebook, Instagram a ďalšie lokality. Ako čakanie na mávnutie čarovného prútika a môj život sa razom zmení.

Keď som si v tom stave neustálej kontroly a aktualizácie statusov uvedomila,  že naozaj nemám dobrý pocit. Cítila som sa v napätí, vyčerpaná, bez energie, ako keby som sa napchávala solenými chipsami z obchodu a zdravá zelenina ma obchádzala veľkým oblúkom. Niekedy som sa sa už naozaj strácala. Miesto zapojenia sa do debaty s mojimi priateľmi som bezhlavo rozhadzovala lajkmi na obrázky rodinných fotografií iných ľudí (ako robot) a komentovala krásne šaty.

Sociálne médiá nám dávajú akúsi ilúziu pripojenia sa k životom iných ľudí. Ale keď sme v ňom stratili samých seba, môžeme sa cítiť skôr odpojený. Tu sú niektoré spôsoby využitia sociálnych médií spôsobom, aby ste sa cítili viac pripojený k sebe a k ostatným ľuďom:

1. Žiadne nadávanie, kňučanie alebo sťažovanie sa

Sociálne médiá nie sú vašim osobným denníkom, či verbálne pľuvadlo. Je to forma komunikácie – čo znamená, že je niekto ďalší na druhej strane. Pripomeňte si, že vždy si niekto musí prečítať, čo ste napísali. A čo potrebujú vedieť? Že ste dosiahli úspech, z ktorého sa tešíte, či dostali pokutu za vašu hlúposť? Alebo úplne najradšej mám statusy, kto mal čo na raňajky.

2. Byť užitočný

Krásny deň milé maminky. Ďakujem že čítate a verím že aj dočítate... Dnes som si dovolila osloviť a požiadať o rozhovor mamičku, ktorá je už na koníku nejaký ten piatok, vystupuje pod menom lilivka a hoci ako ona sama hovorí „roky na koňovi závisláči“, len málokto pozná jej VEĽKÉ BOLESTIVÉ tajomstvo... Aké?  Čítajte a hlavne dočítajte až do konca! 😉

Dobrý deň Livka, mohli by ste sa prosím na úvod trošku predstaviť všetkým čitateľom?

Krásny deň. Áno, isteže.

Som zvláštna žena, ktorá od minulého leta susedom tvrdí že má 28 rokov. Netuším prečo! Fakt som bola kedysi v matike celkom dobrá... (smiech)... Vtip je v tom, že toľko budem mať až tento rok. Mám dve deti... Pardón, teda: TRI, myslím že je veľmi fér rátať aj manžela.

 No a okrem týchto nezaslúžených DAROV mám aj obrovskú chuť žiť a užívať si svoje „ROZPRÁVKOVO“, skrátka žiť  akčne.

Akčne?

Keď školák mlčí........

Chceli by ste vedieť, čo robí  vaše dieťa v škole a aké mu hrozia známky ?

Máte doma školáka z ktorého je priam nemožné dostať aspoň krátku informáciu o tom, ako sa mal ?

Aj vám na otázku : Ako bolo v škole, odpovedá  jednoslovne . Nuda  v pohode ,normálne ,fajn ,dobre ?

Pýtajte sa inak .

Rafinované otázky .

Chcem vám pomôcť stať sa Ambasádorkami na Modrom koníku, ak o to skutočne stojíte. Vysvetlím vám ako prebieha konkurz na Ambasádorku, čo sa zvažuje a ako sa na to pripraviť.

Podstatou Ambasádorky je, že je to aktívna mamička na Modrom koníku a veľký fanúšik značky, ktorú prezentuje. Toto sú základné predpoklady, aby ste sa stali Ambasádorkou.

Za aktívnu mamičku považujeme takú, ktorá pravidelne navštevuje stránku a prispieva do svojho blogu. Ideálne ak navštevuje stránku denne, ale keď si sem-tam dá pauzu, nič sa nedeje 🙂 Hodnotí sa aktivita v blogu, keďže toto bude hlavný komunikačný kanál Ambasádorky. Aktivita vo fóre a v bazári má v tomto prípade menšiu váhu.

Aktivita v blogu sa časom vždy prejaví na počte lajkov na blogu a počte priateľov. Tento ukazovateľ sledujeme, lebo to odzrkadľuje dôveryhodnosť (vo význame, že identita nie je anonymná) mamičky. Používateľ, ktorý ešte nič nezverejnil, nemá fotoportrét ani žiadnych priateľov, tak je z pohľadu ostatných anonymný. Mamička, ktorá sa chce stať Ambasádorkou má mať na koníku vlastnú identitu, svoju tvár a históriu. Iné mamičky ju poznajú a dôveruju jej.
Je prirodzené, že mnohé z tých, ktoré majú prázdny blog, môžu byť vynikajúce Ambasádorky, len musia začať otvorene komunikovať a prejaviť sa. Táto práca je založená na transparentnosti, nemôže to byť anonymné, mamička musí byť skutočná.
Ak ste doteraz neboli aktívne a chcete byť Ambasádorkou, začnite už dnes písať do blogu, čo vás zaujíma, zdieľajte, ak narazíte na niečo výnimočné, pýtajte sa ostatných, ak máte otázky, pochváľte sa, čo ste vytvorili. Ukážete tým, kto ste, a zároveň dáte najavo dôveru ostatným. Osobne si myslím, že to stojí za to, zažiť to a rozprávať sa s ostatnými. Ak sa bojíte o súkromie, ujasnite si hranicu, čo chcete ukázať svetu a čo má zostať doma. Ľudia to budú rešpektovať. Ak to mám zhodnotiť v číslach, tak keď má niekto okolo 50 lajkov na fotoblogu alebo 30 priateľov, je zjavné, že je v sieti vzťahov mamičiek na koníku a vypovedá to o jej identite.

Počet lajkov a priateľov však nie je prvoradý, predovšetkým hľadáme konkrétnu fanušíčku značky, ktorá má z vlastného presvedčenia pozitívny vzťah k spoločnosti, ktorú bude prezentovať. Firma, ktorá má záujem o ambasádorku, nám povie svoje očakávania, ako si svoju ambasádorku predstavujú, ako by sa mala prezentovať. Ich očakávania sa vám vždy snažím opísať v texte konkurzu.
Zvyčajne chce firma svoju spokojnú zákazníčku. Ak teda nemáte skúsenosť s danou značkou, počkajte na iný konkurz 🙂 Ak by zvažovali aj mamičku, ktorá doteraz nemá osobnú skúsenosť s ich produktami, určite to spomeniem v konkurze.

O tom, či sa skutočne hodíte na pozíciu Ambasádorky, musíte spoločnosť presvedčiť práve vy. V konkurze je vždy jedna otvorená otázka, v ktorej to máte dať najavo. Tu nie je miesto na stručnosť, ale na kreativitu. Je prirodzené, že ak niekomu na niečom záleží, tak si dá záležať 🙂 a svoju šancu využije naplno. A tak sa to ukazuje aj tu, nevyberáme na základe životopisu, ale na základe úsilia, ktoré vložíte do odpovede: "Prečo práve ja by som mala byť ambasádorkou." 🙂

Ako by ste opísali svoj denný režim s malým dieťaťom/s malými deťmi?

Ak ste odpovedali „chaotické“ – zlá odpoveď. Chaotické je to, čo už vám  vymklo z rúk. Ja používam radšej termín flexibilný režim;)  Kedy si teda nájsť čas na prácu? Zopár užitočných rád:

1. Nikdy neviete dopredu KEDY a KOĽKO práce urobíte v ten deň – berte to ako fakt. Ak vaše dieťa spí od jednej do tretej, počítajte s tým, že zajtra sa to môže zmeniť.  Týka sa to celého vášho režimu, ten sa pri malom dieťati mení každú chvíľu. Skúste teda robiť týždenné plány. Predpokladám, že máte cieľ, ktorý chcete dosiahnuť, máte plán, ako to dosiahnete, rozdeľte si úlohy na týždne, nie na dni. Môže sa stať, že budete mať zlý deň /alebo ho bude mať vaše bábo/, príp. ochorie/te/, takto sa nebudete stresovať. Keď niektorý deň nestihnete splniť nejakú úlohu, nič sa nestane,  druhý deň to dobehnete.
2. Príliš veľa úloh a rolí – ste matka, manželka, staráte sa o domácnosť, jednoducho máte kopec povinností, navyše, ako som už písala vyššie, denný režim dieťatka sa stále mení, a to vy sa musíte prispôsobovať. Za takýchto okolností nie je ťažké ustúpiť od pôvodných cieľov a mamkine záujmy sú  väčšinou odsunuté na druhú koľaj.  Čo s tým? Musíte sa rozhodnúť ČO naozaj chcete a pracovať na tom, napr. či si chcem len privyrobiť na materskej, alebo  si chcem niečo vybudovať, čo ma uživí a nebudem sa musieť  vrátiť do práce. Potom si  naplánujte jednotlivé kroky ako to dosiahnete. Úlohy si dávajte na týždne, dôvod je napísaný vyššie.
3. Rozmýšľajte! – a kúpte si malý zošit /ako za starých čias/. Rozmýšľať môžete kedykoľvek pri akejkoľvek činnosti /pri varení, kojení, upratovaní, na ihrisku, na prechádzke atď/. Zapíšte si všetky dobré nápady, takže keď sa dostanete na počítač, nebudete musieť vtedy rozmýšľať, čo by som vlastne mala urobiť. Len to urobíte.
4. Nájdite si „svoj“ čas /a trvajte na ňom/ - všetky máme voľnú hodinku – dve, kedy môžeme pracovať. Pre mňa sú to večerné hodiny, ráno mi to jednoducho nemyslí. Ale večer, keď malý zaspí /príp. ocko uspáva/, pc je môj a môžem sa realizovať. Áno, občas to nevyjde. Nestresujte, buďte radšej flexibilné. + 1 dobrá rada: občas si doprajte dovolenku. A hlavne si ju užite J
5. Stále neviete, kam vtesnať tie hodiny na prácu? Vyhoďte telku a vypnite sociálne siete. Nemať TV je v dnešnej dobe in, my sme ju vyhadzovali z iných dôvodov /neznášam tuctové veci a davovú psychózu/už pred 5 rokmi a je lepšie, oveľa lepšie, verte mi. A nezáviďte susede, že oná pozerá večer seriál, kým vy pracujete. Uvidíte aký je to pocit, že nie ste závislá od cudzej firmy, od šéfa, nemáte problém ostať doma, keď vám dieťa ochorie a každý deň ho môžete čakať s teplým obedom, keď príde zo školy. Toto všetko vám vynahradí večere pri práci.

Príjemnú prácu.

Petr Horáček je úspešný spisovateľ a ilustrátor detských kníh. Pochádza z Prahy, no s rodinou žije v Anglicku, kde už 15 rokov tvorí a vydáva svoje knihy. Na konte má zatiaľ okolo 30 titulov. Za niektoré bol ocenený www.petrhoracek.co.uk/about.htm a jeho knihy boli preložené do viacerých jazykov. Paradoxne, v Čechách nie je Petr Horáček veľmi známy, zatiaľ mu vo vydavateľstve Portál vyšli len 4 knihy (o ktorých je aj tento článok).

A ako sa Petr Horáček dostal k ilustrovaniu a písaniu detských kníh? Jedného dňa objavil, vďaka svojim deťom, knihu Nenásytná húsenička od Erica Carla. Natoľko ho okúzlila, že zatúžil podobnú knihu vytvoriť sám.

Ak sa o Petrovi Horáčkovi chcete dozvedieť viac, odporúčam pozrieť si jeho oficiálnu stránku www.petrhoracek.co.uk/ a webovú adresu Portálu českej literatury www.czechlit.cz/autori/horacek-petr/author.profil/ kde nájdete jeho profil a rozhovory s ním. Odtiaľ vyberám jeden citát: „Děti nejsou o nic hloupější než dospělí. Rozdíl mezi nimi a námi je jen zkušenost. Děti poznají, když je kniha špatná. Nejde jim jen o to, jestli je barevná nebo ne. Všímají si taky jiných věcí.“

Vo vydavateľstve Portál vyšli zatiaľ Nový domek pro myšku, Papuchalk Petr, Husa Líza a Husa Líza a vánoční hvězda.

Nový domek pro myšku/ A New House for Mouse

Kniha Nový domek pro myšku je o myške, ktorá jedného dňa pred svojou malou norou zbadá veľké červené jablko. Hneď na neho dostane chuť a chce ho dostať do domčeka. Otvor do nory je však príš malý a jabko sa cez neho nezmestí. Myška sa rozhodne hľadať nový, väčší domček. Lenže krtkov domček je plný kníh, zajkov plný kapusty a jazvec sa chce pohodlne natiahnuť na svoje vankúše. V ich domčekoch nie je dosť miesta pre myšku a jej jablko. Ako myška hľadá nový domček, postupne od hladu z jablka odkusuje. Nakoniec sa ocitne pred svojím vlastným domčekom, do ktorého sa s už obhryzeným jablkom zmestí a spokojne zaspí vo vlastnej posteli. Príbeh je to krátky a jednoduchý, no pre malé dieťa pútavý aj vďaka výrezom, ktoré kniha má.

Yokococo: Hans and Matilda
Templar Publishing, 2012

Yokococo, vlastným menom Yoko Shima, je japonská ilustrátorka a autorka detských kníh. Z jej tvorby ma zaujala kniha Hans and Matilda. 

Podľa vás, deti sú dobré a poslušné alebo neposlušné a robia „zlobu"? Myslím, že budete so mnou súhlasiť keď napíšem, že väčšina detí sú takí malí anjelikovia s rožkami 🙂 Yokococo v knihe Hans and Matilda túto protichodnosť zachytila nielen v samotnom príbehu, ale aj ilustráciami. Aby kontrast medzi Hansom a Matildou zvýraznila, tak Matildu (dobrá mačička) stvárnila farebne a Hansa (neposlušný kocúrik) čiernobielo.

Kde bolo tam bolo, bola raz jedna mačička, ktorá sa volala Matilda.

A kde bolo tam bolo, bol raz jeden kocúrik, ktorý sa volal Hnas.

Boli veľmi rozdielni.

Pod menom PatrickGeorge sa skrýva manželský pár žijúci v Anglicku - Peter a Ann Scott, ktorí spoločne navrhujú, ilustrujú a publikujú knihy pre deti aj dospelých. Za svoju prácu získali mnoho ocenení. 

PatrickGeorge vo svojich knihách určených pre deti spája zábavu a učenie. Tieto zdanlivo jednoduché knihy s príťažlivými ilustráciami rozširujú slovnú zásobu a podporujú predstavivosť. Napriek tomu, že sú bez textu motivujú k interaktívnemu čítaniu medzi rodičom a dieťaťom. Pre mňa je to anglický Hervé Tullet 🙂

Do našej detskej knižnice som zadovážila OH NO!, Colours, Opposites a Animal Rescue. Všetky spomínané knihy obsahujú transparentné stránky, vďaka ktorým sa pri ich listovaní pred očami detí odohrávajú čary! A navyše sa pritom riadne nasmejete 🙂

OH NO!

Pri čítaní tejto knihy vám nebadane z úst vykĺzne: „Och, nie!"

Keď som Miške dala prvý krát do ruky OH NO!, pri pohľade na obálku povedala: „Toto je mačka a totoooo... ananás" 😀