Vo veku 51 rokov Anna Halprin pomaly zomierala. Lekári jej diagnostikovali ťažkú, nevyliečiteľnú rakovinu čriev.

Všetko, čo jej zostávalo, bolo zmieriť sa s blížiacim sa koncom. Namiesto toho však Halprin začala tancovať a — akokoľvek neuveriteľne to znie — napokon nad chorobou zvíťazila.

Odvtedy, už viac než štyri desaťročia, tancuje nie pre umenie, ale pre zdravie. Vo svojich deväťdesiatich dvoch rokoch aktívne vystupuje a vyučuje. Učí iných, ako sa uzdravovať prostredníctvom tanca.

Podľa jej slov v jej príbehu niet nijakej mágie ani nadprirodzených javov. „Mechanizmus prirodzenej samoliečby je zakódovaný v každej bunke nášho tela,“ vysvetľuje. „Treba sa ho len naučiť aktivovať, nič viac.“

Ako tvrdí Halprin, výborným spôsobom, ako tento mechanizmus prebudiť, je tanec — nie však náhodný, ale taký, ktorý prepája pohyb s vlastnými pocitmi a vnútornými prežitkami.

U Anny sa to odohralo nasledovne. Keď sa dozvedela o svojej chorobe, vzala farby a na veľké plátno namaľovala svoj rakovinový nález — tak, ako si ho predstavovala. Vznikla hrozivá abstraktná škvrna. Obraz zavesila na stenu, pozvala niekoľko priateľov a pred plátnom predviedla svoj „Rakovinový tanec“. Zámerom bolo vyjadriť jazykom pohybu svoje obavy a pochybnosti. Pôsobilo to nezvyčajne, miestami až znepokojujúco: Halprin v tanci rozpažovala ruky, robila prudké pohyby, kľačala, syčala i vydávala tlmené zvuky. Malo to v sebe čosi takmer posvätné.

„Ako dieťa som raz videla svojho strýka, ako sa pri modlitbe kolíše,“ spomína Anna Halprin. „Vtedy som si pomyslela, že Boh musí byť tanečník.“

A hoci to znie prekvapivo, „Rakovinový tanec“ jej skutočne pomohol. Anna Halprin sa úplne uzdravila.

„Môj zápas s chorobou sa pre mňa stal vzácnym darom,“ priznáva. „Predtým som žila, aby som tancovala. Potom tancujem, aby som žila.“

Práve toto umenie — tancovať, aby sme žili — odvtedy odovzdáva svojim žiakom.

Jej metóda spočíva v hlbokom prepojení mysle, nevedomia a samotného fyzického tela.

Napríklad vyzýva študentov, aby si vzali papier a zachytili naň svoje obavy, pocity a všetko, čo im príde na myseľ. Následne majú tento obraz prostredníctvom improvizácie „pretancovať“, teda vyrozprávať tie isté emócie jazykom pohybu.

„Učím ľudí načúvať vlastnému telu,“ vysvetľuje Anna Halprin. „Uzdravujú sa sami — ja im len ukazujem, kde hľadať vnútorné zdroje. A predsa ma to nesmierne napĺňa radosťou.“

Dnes, v predvečer svojich deväťdesiatych tretích narodenín, vedie Anna Halprin vo svojom štúdiu dvakrát týždenne trojhodinové lekcie a zároveň organizuje autorské semináre.

Už viac než štyridsať rokov pomáha ľuďom nachádzať uzdravenie prostredníctvom tanca — možno povedať, že tancuje s Bohom.

A zdá sa, že Boh je skutočne znamenitý tanečník.

Mama sa mení. No len málokto si to všíma.

Už nespí tak ako kedysi. Uprostred noci sa prebúdza — celá spotená, aj keď je vonku chladno. Priviera oči, no spánok neprichádza. Jej telo je vyčerpané, akoby na sebe nieslo bremeno, ktoré nik nevidí.

Neraz ju zachváti triaška, inokedy ju znenazdania zaleje vlna horúčavy bez zjavnej príčiny. Srdce jej začne prudko biť, pamäť ju zrádza v maličkostiach a slzy prichádzajú nečakane — aj pre to, čo kedysi mlčky znášala.

Jej pokožka sa zmenila. Vlasy jej postupne rednú. Hľadí do zrkadla a občas nespoznáva ženu, ktorá sa na ňu pozerá späť.

A spoločnosť, zahalená do krutosti prezlečenej za žart, len pokrčí plecami:

„Preháňa.“
„Zbytočne sa rozrušuje.“
„Veď to je len vekom.“

Akoby tieto pocity boli voľbou.

Ľudia nechápu, že jej telo uzatvára jednu etapu života. Že znovuobjaviť samu seba nie je jednoduché. Že bolí prechádzať zmenami, ktorým sa len málokto usiluje porozumieť.

Nestala sa „ťažkou“.
Len sa mení.

Prechádza neviditeľným mostom — od ženy, akou bola, k múdrej žene, akou sa stáva.

A pritom sa často cíti neviditeľná, odstrčená, vyčerpaná.

Pretože žijeme vo svete, ktorý obdivuje mladosť, hladkú pleť, módne odevy, účesy, tetovania a sociálne siete — a zabúda sa pristaviť pri žene, ktorá práve teraz tak veľmi potrebuje trpezlivosť, nehu a oporu.

Nepotrebuje odsúdenie.
Potrebuje objatie.
Porozumenie.

Pohľad do očí a jednoduché slová:
„Som tu. Nie si sama.“

A ako úspešne ukončiť dovolenku na Balatone? No predsa langošom a zakývaním turistickému vláčiku na rozlúčku. 👌 😁 Tak nás čaká už iba cesta domov a späť do reality 🥲.

„Nájdi sám seba — tam začína pokoj, na ktorom záleží najviac.“

Ahojte prosím dajte tip na pobyt na predĺžený víkend... Západné a stredné Slovensko... Boli sme teraz vo Fatraparku RK a chceme ísť niekam aj budúci víkend, len neviem kam 🤔 ... Dakujem ... PS: ideme bez detí, takže atrakcie netreba, stačí sa poprechádzať v peknom prostredí

Ak by nejaká bábika mala zosobňovať internetovú mrchu a nenávidenú šéfku (manažérku) v práci, bola by to (podľa mňa) táto. 😁
Ide o fashion doll Xian Xian v outfite tej istej značky. Značka Xian Xian je u mňa v top 3 najobľúbenejších. Bábiky aj outfity sa predávajú samostatne, ide o produkty pre dospelých zberateľov, ale aj deťom cca 6+ by sa páčili. Sú to bábiky v štýle drahých značiek ako Mizi a Integrity toys, ale za omnoho prijateľnejšie ceny. Také "luxusné bábiky pre chudobných" (neberte to doslova, to len ja ich tak v duchu volám). Kúpite ich najmä na Aliexpresse a aj na Temu, kde je ponuka menšia. Až budem mať viac času a hlavne síl, zopár Xian Xian šiat nafotím podrobnejšie. Sú jedným slovom meisterstück!

Dobrý deň cez akú stránku eshop máte overené že sa dá platiť klarnou rozdelenie platieb ďakujem

Ahojte, rozmyslam vyrobit taketo nieco na svadbu pre zenicha a nevestu a dochadzaju mi napady. Neviete poradit nieco vtipne ?

Napr

Zenich : aby si mal silu na vsetko co od teba zena bude chciet a tam tycinka snickers
Aby si nezabudol na narodeniny, meniny atd - budu tam papieriky notes

Zn. Deti uz maju 😂😂😂

Včera sa nám proti Lotyšsku nedarilo. Dúfam, že dnes to bude už výhra 🇸🇰.

Dievčatá poraďte prosím bezdrôtový zvonček na bránu s veľkým dosahom🙏potrebujem cez múr.Viem že sa dá spárovať viac tlačítok,tomu sa zatiaľ chcem vyhnúť.Mali sme 180 a nedočiahne

Ahojte,je tu nejaká výhra?

Krstna dcerka bola nedavno na zapis v skole. Mali tam robit rozne ulohy, ako urcit geometricke tvary, priradit k obrazku spravne zaciatocne pismeno, nieco zarecitovat atd. Zastupkyna riaditelky jej (samozrejme, s nadnesenim) povedala, ze do skoly moze nastupit aj zajtra a ze rovno moze ist na Hviezdoslavov kubin. 😁 Zarecitovala dlhu basen, s ktorou vyhrala poslednu sutaz v skolke. Bola z toho velmi stastna. A ja sa tesim s nou. Som na nu hrda v roznych smeroch. ❤️