Kvások obsahuje zmes živých baktérií a kvasiniek - jeho vitalitu je preto potrebné udržiavať dostatočne častým a objemným kŕmením.

Na dokrmovanie kvásku existuje viacero postupov, často neúplne popísaných, bez hlbších súvislostí.

A keďže kvalitný a aktívny kvások je nutným základom dobrých výsledkov pečenia, rozhodla som sa poskytnúť na jeho dokrmovanie komplexnejší pohľad.

Samozrejme, hneď na úvod musím napísať, že na kŕmenie kvásku, ako aj na jednotlivé kroky pečenia s kváskom existuje veľmi veľa názorov, a veľmi často rozporuplných. Informácie v tomto článku teda prosím v žiadnom prípade nepovažujte za istotne správne, jediné správne a ani žiadnym spôsobom nutné "nasledovania" 🙂

Ja sama som pri kŕmení prešla viacerými fázami - od kŕmenia obrovského množstva kvásku trochou múky, cez "lyžicové" kŕmenie, skladovanie v chladničke, až po udržiavanie pri izbovej teplote, kŕmenie chlebovou múkou, neskôr celozrnnou... A je možné, že za pár mesiacov, či možno aj týždňov, to bude opäť inak 🙂

Z mojej strany je to teda skôr snaha poskytnúť námety na vyskúšanie možných alternatív - je samozrejmé, že čo sa osvedčilo mne, nemusí sa každému. Každý kvások je do určitej miery jedinečný, každého podmienky sú iné - samy si musíte nájsť pre vás ten najvhodnejší spôsob. 

Vopred píšem, že recepty sú skopírované zo stránky www.mimibazar.sk a obrázok je ilustračný ;) 🙂

Robia ich v škôlkach, sú priamo odpísané z noriem.

POSTUP PRÍPRAVY

1. Hrianky s maslom a cesnakom

Chlieb pokrájame na porcie, opečieme na sucho. Maslo rozpustíme, pridáme soľ a rozotretý cesnak. Zmesou dobre potrieme opečený chlieb.

2. Nátierka budapeštiansky krém

Do novoročnej súťaže v skupine Čisté zuby sa nekazia sa zapojilo neuveriteľných 104 žien z Modrého Koníka, a to tak, že mi napísali svoje predsavzatia, či lepšie povedané ciele, na rok 2018. Začítala som sa do vašich snov, túžob a plánov a aj keď to asi nie je dostatočne veľká vzorka žien na to, aby bola reprezentatívna, rozhodla som sa zosumarizovať, čo ste si na tento rok zaumienili. Dáva mi to určitý obraz o tom, po čom najčastejšie piští srdce návštevníčky, ak nie Modrého Koníka, tak aspoň mojej skupiny. 

Niektoré z vás uviedli ciele tri, no mnohé i viac než toľko a tak som získala zaujímavé výsledky. Zrátala som ich podľa zamerania a všetky potom zoskupila do piatich skupín, ktoré odrážajú rebríček vašich hodnôt. Stotožňujete sa s ním aj vy? 

Mne sa zdá byť to poradie až idylické. Poďme sa teda pozrieť na jednotlivé kategórie zblízka.

Nie je to len fráza a najviac to vedia tí, ktorým chýba, že zdravie je zo všetkého najdôležitejšie. Viac ako polovica všetkých žien, ktoré sa zapojili do "ankety", nie je spokojných so svojou váhou. 53 z vás plánuje tento rok zhodiť a pravidelne sa hýbať a 3 ženy by si zas priali nejaký ten tuk nabrať. V odpovediach zaznelo pravidelné cvičenie, prechádzky, turistika, beh, fitko, jóga alebo plávanie. No pár chytrých si prialo schudnúť bez námahy. Ach, keby tak šlo poslať kilá cez wifi... 

S úpravou váhy úzko súvisí aj úprava životosprávy a tak každá piata žena uviedla, že plánuje zdravšie jesť, chodievať skôr spať, prestať fajčiť, chodiť pravidelne na lekárske prehliadky alebo podstúpiť odkladanú operáciu kŕčových žíl. Šesť z vás sa rozhodlo poctivo dodržiavať pitný režim. Záväzok starať sa lepšie o svoj chrup či zúbky svojho dieťaťa si dalo 9 zo 104 žien. 

Odpovedí na tému zdravia bolo najviac a tak zaslúžene zaujalo prvé miesto. 

Prvá hračka, na ktorú Grétka zareagovala, bol kohúť Ťuki. Dostala ho ako jeden z darčekov pod vianočným stromčekom, keď mala 1,5 roka. Všetky ostatné darčeky sa stali v tej chvíli nezaujímavé. Kohút bol top. Asi preto je jej obľúbené zviera kohút. Ešte šťastie, že naši bývajú v malom meste a v okruhu necelých 100m od ich bytovky, viacerí susedia chovajú sliepky a tým pádom majú aj kohútov. Tak ako sú niektoré deti fascinované smetiarmi, Grétku fascinovali kohúty. Oproti smetiarom majú dosť nevýhodu, pretože sa dajú sledovať neobmedzene. Smetiari prídu, naložia smeti a idú ďalej. Ešte tak zakývajú deťom na rozlúčku. Žiadna ďalšia akcia sa nekoná. Kohút nekýva. A má dosť v paži, či niekto na neho pozerá. Môžete tam za plotom stáť aj 2 hodiny, neurobí nič iné. Môžeme mi veriť. Mám to overené. Vlastná skúsenosť, takže nič sprostredkované. Presné záznamy nemám, po pár pokusoch ma to prestalo baviť a bola som rada, že som som túto činnosť mohla delegovať na niekoho iného. Ujal sa jej môj ocino. Našťastie.

Mne stačil ten jeden zážitok. Aj ten bol pridlhý. Trval asi 2 hodiny. Presne si to už nepamätám, ale mala som pocit, že je to celá večnosť. Koľko by sa toho dalo stihnúť za 2 hodiny. Bóžinku, to by vyšla aj hodina jogy a tá trvá 1,5hod. Ešte aj s rezervou na cestu. Ak by bola na ceste zápcha, tak aspoň na cestu tam. Škoda, že u našich sa joga necvičí. Tam by som mala postarané aj o babysitting a ja by som mohla chodiť na jogu. Grétka by zatiaľ sledovala kohúty. Každý by bol spokojný…

Sledovať kohúty a liezť za nimi po kurníkoch nie je nič pre mňa. Mala som totiž smolu, že sme boli obdivovať kohúta u susedov a keďže moje dieťa ja maximálne komunikatívne už od najútlejšieho veku, dalo sa do reči aj s majiteľom kohúta. Ten sa prišiel pozrieť kto sa mu to obšmieta okolo jeho sliepok a keď zistil, že sliepky nás nezaujímajú, ale prišli sme pozrieť kohúta, dostali sme možnosť ísť aj do dvora. A do kurníka za kohútom.

Fakt nemusím mať všetko. Mne stačilo stáť aj za plotom a pozorovať kohúta odtiaľ. Po ničom inom som netúžila ako ísť očumovať kohúta do kurníka. Nebudem radšej detailne opisovať po čom som musela stúpať, tá tráva za plotom mala svoje čaro. Keby tak nejaké koloniálne sídlo z 19.storočia, to by ste ma nemuseli ani dlho presviedčať, ale kurník? Asi preto vzniklo slovné spojenie kurník-šopa. Po takomto intenzívnom zážitku.

Cestu späť sa nám potom podarilo predĺžiť si o ďalších 15 minút. Aby sme ten intenzívny zážitok odstránili z topánok. Nie je nič lepšie ako si na prechádzku obuť tenisky. Ak majú špeciálne odľahčené podrážky, aby sa v nich dalo dobre behať a znamená to, že majú kopec zárezov a dokonca vzor, určite to oceníte aj pri pozorovaní kohúta. Najmä ak budeme mať možnosť ísť pozrieťaj do vnútra kurníka. Tie vzory na zemi vytlačené v slepačích „určite vietečo“ ma však v tej chvíli vôbec nezajímali. Už som mala tých zážitkov viac ako som vôbec chcela. A asi som ich iba nevedela oceniť. Tak som sa sústredila na tú trávu za plotom. A dúfala som, že jej bude dosť, aby sme si mohli očistiť topánky obidve. Aj keď Grétke to vôbec nevadilo a sústredila sa iba na kohúta. Keď chcela liezť za kohútom na bidlo, a znamenalo to, že tam budem musieť liezť za ňou, ukončila som to. Asi som vyzerala ako hysterka, ale v tej chvíli mi to bolo fakt že jedno. Pohár mojej trpezlivosti pretiekol už dávno a vôbec nechápem ako som tam mohla vydržať celý ten čas, ale viac som už kohúty nechcela ani vidieť. Tak sme začali chodiť k bráškovi pozorovať kačky na potok, čo mu tečie za domom.

Grétka je empatická. Po maminke. Preto odvtedy vždy keď ideme do obchodu kúpiť chlieb, chce kupovať chleba aj pre kačky. Darmo vysvetľujem, že kačkám sa hádže starý chlieb, nie takýto čerstvý, ešte chrumkavý. Že takýto mňakový máme rady my, nie kačky. Skúsila som ju párkrát ukecať, že môžeme kúpiť kačkám jeden rožok. Obyčajný, nemusí byť zrovna celozrnný. Kačkám je to jedno. Kačkám áno. Grétke nie. Rožok je iba pre ňu. So žiadnymi kačkami sa deliť nebude. Ak sa má kúpiť rožok pre kačky, tak zásadne celozrnný. Taký ona nemá rada. Asi nie je taká empatická ako som si myslela na začiatku.

Tento rok ideme na Silvestra k švagrovcom, takže mi stačí pripraviť pár vecí a nemusím sa starať o prestieranie, program, nocľah, skrátka prídem k tomu ako slepé kura k zrnu 🙂

Avšak určite neplánujem prísť s prázdnymi rukami. Už som pripravila cheesecake-brûlée (recept tu: https://www.modrykonik.sk/blog/nesvadbovo/article/cheesecake-brulee-4k5h4u/), ale chcelo to aj niečo slané. Teda, v mojom prípade poloslané.

Milujem kombináciu sladko-slanej chute a tieto sú naozaj vydarené. Ak radi v kuchyni experimentujete, vyskúšajte ich. Minimálne bude na stole niečo iné, ako chlebíčky a slané pečivo 🙂

Chlebíček s cibuľovým chutney a krémovým syrom

• 250g červenej cibuľky
• lyžica olivového oleja
• 60g korunný cukor trstinový
• 35ml balzamikového octu
• krémový syr

Cibuľku si nakrájame na polkolieska a dáme pražiť na oleji na miernom ohni. Keď cibuľka zmäkne (cca 10 minút), pridáme cukor a ocot. Na malom plameni varíme, kým sa tekutina nevyredukuje.

Ako ovplyvňujú potreby život a výchovu dieťaťa.

Hybnou pákou výchovy sú potreby. Poznanie potrieb vo vývine dieťaťa je predpokladom pre lepšie pochopenie výchovných metód a rôznych výchovných aktivít.

So životom začínajú aj potreby, ktoré aktivujú energiu na ich uspokojenie a tým zabezpečujú fyzické ale aj psychické žitie. Potreby sú vždy spojené s emóciami, ktoré informujú o nutnosti naplniť ich. Už malé dieťa vie plačom, hnevom, krikom signalizovať svoje nenaplnené potreby.

Sú potreby v živote dieťaťa dôležité? Ako ich využiť vo výchove? Ako a nakoľko zabezpečovať potreby dieťaťa? Sú potreby dieťaťa hybnou silou jeho vývoja?
Prečo deti hnevajú, vzdorujú? Prečo majú strach? Prečo sú smutné?
Jediným dôvodom sú neuspokojené potreby alebo nedostatok energie na ich naplnenie.

Možnosť uspokojenia potrieb dieťaťa je hnacou silou v jeho vývine, podporuje jeho motiváciu, snahu, vytrvalosť, túžbu, trpezlivosť, zvedavosť ale aj boj.
Ak máme hlad vynaložíme maximálne úsilie na získanie jedla. Ak sme v nebezpečenstve musíme o svoju bezpečnosť buď bojovať, alebo musíme utiecť. Hlad, smäd, nebezpečie, nedostatok kyslíka majú najväčšiu silu prinútiť nás bojovať, hľadať, loviť, zbierať, ale aj utekať.

… a dneska? Jedlo je naservírované na stole, prípadne je v chladničke, v obchode, sú tu aj starí rodičia kde je jedlo hotové. Bezpečie je samozrejmosťou a voda je dostupná, lásky niekedy veľa.
Dostatok a prebytok jedla a nápojov nenaučí deti cítiť svoje základné potreby a túžiť po ich naplnení.

Zrodenie chleba je rovnako vzrušujúce ako otváranie vianočných darčekov. Až do poslednej chvíle nie je úplne jasné, ako to dopadne. No keď vydarený chlebík vyklopíš a rozkrojíš, zaleje Ťa pocit radosti a zadosťučinenia.

V seriáli Pečieme z kvásku sme sa práve dostali k jeho záveru. Lenka Mančíková zo Zdravého pečenia Ti "ručne stručne" vysvetlila všetko, čo potrebuješ vedieť o pečení domáceho kváskového chlebíka. Nie je to až také náročné, však?

Lenka, ďakujeme!

V závere sa ešte dozvieš o:

• tom, ako rozoznať dobre upečený chlieb,
• krájaní a skladovaní chlebíka,
• možnosti ďalšieho vzdelávania v "kváskovaní".

Pozri si aj iné časti seriálu Pečieme z kvásku:

Je uspokojujúce žiť v domácnosti s vedomím, že nie ste odkázaní na kúpu "supermarketového" chlebíka. Áno, aj nám chutí chrumkavý zemiakový chlieb z obchodu, no tomu domácemu kváskovému sa chuťou a výživovou hodnotou iba ťažko vyrovná.

Ak sleduješ seriál Pečieme z kvásku, tak vieš, že Lenke Mančíkovej zostáva už iba vyklopiť nakvasený chlebík na plech a upiecť ho. Tak do toho!

V piatej časti sa dozvieš o:

• tom, ako preniesť nakvasený chlebík z ošatky na plech,
• dôležitosti horúceho plechu s vodou v rúre,
• teplote a dĺžke pečenia chleba.

Pozri si aj iné časti seriálu Pečieme z kvásku:

Pečieme z kvásku, časť 1.: Založenie kvásku