Prvá hračka, na ktorú Grétka zareagovala, bol kohúť Ťuki. Dostala ho ako jeden z darčekov pod vianočným stromčekom, keď mala 1,5 roka. Všetky ostatné darčeky sa stali v tej chvíli nezaujímavé. Kohút bol top. Asi preto je jej obľúbené zviera kohút. Ešte šťastie, že naši bývajú v malom meste a v okruhu necelých 100m od ich bytovky, viacerí susedia chovajú sliepky a tým pádom majú aj kohútov. Tak ako sú niektoré deti fascinované smetiarmi, Grétku fascinovali kohúty. Oproti smetiarom majú dosť nevýhodu, pretože sa dajú sledovať neobmedzene. Smetiari prídu, naložia smeti a idú ďalej. Ešte tak zakývajú deťom na rozlúčku. Žiadna ďalšia akcia sa nekoná. Kohút nekýva. A má dosť v paži, či niekto na neho pozerá. Môžete tam za plotom stáť aj 2 hodiny, neurobí nič iné. Môžeme mi veriť. Mám to overené. Vlastná skúsenosť, takže nič sprostredkované. Presné záznamy nemám, po pár pokusoch ma to prestalo baviť a bola som rada, že som som túto činnosť mohla delegovať na niekoho iného. Ujal sa jej môj ocino. Našťastie.

Mne stačil ten jeden zážitok. Aj ten bol pridlhý. Trval asi 2 hodiny. Presne si to už nepamätám, ale mala som pocit, že je to celá večnosť. Koľko by sa toho dalo stihnúť za 2 hodiny. Bóžinku, to by vyšla aj hodina jogy a tá trvá 1,5hod. Ešte aj s rezervou na cestu. Ak by bola na ceste zápcha, tak aspoň na cestu tam. Škoda, že u našich sa joga necvičí. Tam by som mala postarané aj o babysitting a ja by som mohla chodiť na jogu. Grétka by zatiaľ sledovala kohúty. Každý by bol spokojný…

Sledovať kohúty a liezť za nimi po kurníkoch nie je nič pre mňa. Mala som totiž smolu, že sme boli obdivovať kohúta u susedov a keďže moje dieťa ja maximálne komunikatívne už od najútlejšieho veku, dalo sa do reči aj s majiteľom kohúta. Ten sa prišiel pozrieť kto sa mu to obšmieta okolo jeho sliepok a keď zistil, že sliepky nás nezaujímajú, ale prišli sme pozrieť kohúta, dostali sme možnosť ísť aj do dvora. A do kurníka za kohútom.

Fakt nemusím mať všetko. Mne stačilo stáť aj za plotom a pozorovať kohúta odtiaľ. Po ničom inom som netúžila ako ísť očumovať kohúta do kurníka. Nebudem radšej detailne opisovať po čom som musela stúpať, tá tráva za plotom mala svoje čaro. Keby tak nejaké koloniálne sídlo z 19.storočia, to by ste ma nemuseli ani dlho presviedčať, ale kurník? Asi preto vzniklo slovné spojenie kurník-šopa. Po takomto intenzívnom zážitku.

Cestu späť sa nám potom podarilo predĺžiť si o ďalších 15 minút. Aby sme ten intenzívny zážitok odstránili z topánok. Nie je nič lepšie ako si na prechádzku obuť tenisky. Ak majú špeciálne odľahčené podrážky, aby sa v nich dalo dobre behať a znamená to, že majú kopec zárezov a dokonca vzor, určite to oceníte aj pri pozorovaní kohúta. Najmä ak budeme mať možnosť ísť pozrieťaj do vnútra kurníka. Tie vzory na zemi vytlačené v slepačích „určite vietečo“ ma však v tej chvíli vôbec nezajímali. Už som mala tých zážitkov viac ako som vôbec chcela. A asi som ich iba nevedela oceniť. Tak som sa sústredila na tú trávu za plotom. A dúfala som, že jej bude dosť, aby sme si mohli očistiť topánky obidve. Aj keď Grétke to vôbec nevadilo a sústredila sa iba na kohúta. Keď chcela liezť za kohútom na bidlo, a znamenalo to, že tam budem musieť liezť za ňou, ukončila som to. Asi som vyzerala ako hysterka, ale v tej chvíli mi to bolo fakt že jedno. Pohár mojej trpezlivosti pretiekol už dávno a vôbec nechápem ako som tam mohla vydržať celý ten čas, ale viac som už kohúty nechcela ani vidieť. Tak sme začali chodiť k bráškovi pozorovať kačky na potok, čo mu tečie za domom.

Grétka je empatická. Po maminke. Preto odvtedy vždy keď ideme do obchodu kúpiť chlieb, chce kupovať chleba aj pre kačky. Darmo vysvetľujem, že kačkám sa hádže starý chlieb, nie takýto čerstvý, ešte chrumkavý. Že takýto mňakový máme rady my, nie kačky. Skúsila som ju párkrát ukecať, že môžeme kúpiť kačkám jeden rožok. Obyčajný, nemusí byť zrovna celozrnný. Kačkám je to jedno. Kačkám áno. Grétke nie. Rožok je iba pre ňu. So žiadnymi kačkami sa deliť nebude. Ak sa má kúpiť rožok pre kačky, tak zásadne celozrnný. Taký ona nemá rada. Asi nie je taká empatická ako som si myslela na začiatku.

Tento rok ideme na Silvestra k švagrovcom, takže mi stačí pripraviť pár vecí a nemusím sa starať o prestieranie, program, nocľah, skrátka prídem k tomu ako slepé kura k zrnu 🙂

Avšak určite neplánujem prísť s prázdnymi rukami. Už som pripravila cheesecake-brûlée (recept tu: https://www.modrykonik.sk/blog/nesvadbovo/article/cheesecake-brulee-4k5h4u/), ale chcelo to aj niečo slané. Teda, v mojom prípade poloslané.

Milujem kombináciu sladko-slanej chute a tieto sú naozaj vydarené. Ak radi v kuchyni experimentujete, vyskúšajte ich. Minimálne bude na stole niečo iné, ako chlebíčky a slané pečivo 🙂

Chlebíček s cibuľovým chutney a krémovým syrom

• 250g červenej cibuľky
• lyžica olivového oleja
• 60g korunný cukor trstinový
• 35ml balzamikového octu
• krémový syr

Cibuľku si nakrájame na polkolieska a dáme pražiť na oleji na miernom ohni. Keď cibuľka zmäkne (cca 10 minút), pridáme cukor a ocot. Na malom plameni varíme, kým sa tekutina nevyredukuje.

Ako ovplyvňujú potreby život a výchovu dieťaťa.

Hybnou pákou výchovy sú potreby. Poznanie potrieb vo vývine dieťaťa je predpokladom pre lepšie pochopenie výchovných metód a rôznych výchovných aktivít.

So životom začínajú aj potreby, ktoré aktivujú energiu na ich uspokojenie a tým zabezpečujú fyzické ale aj psychické žitie. Potreby sú vždy spojené s emóciami, ktoré informujú o nutnosti naplniť ich. Už malé dieťa vie plačom, hnevom, krikom signalizovať svoje nenaplnené potreby.

Sú potreby v živote dieťaťa dôležité? Ako ich využiť vo výchove? Ako a nakoľko zabezpečovať potreby dieťaťa? Sú potreby dieťaťa hybnou silou jeho vývoja?
Prečo deti hnevajú, vzdorujú? Prečo majú strach? Prečo sú smutné?
Jediným dôvodom sú neuspokojené potreby alebo nedostatok energie na ich naplnenie.

Možnosť uspokojenia potrieb dieťaťa je hnacou silou v jeho vývine, podporuje jeho motiváciu, snahu, vytrvalosť, túžbu, trpezlivosť, zvedavosť ale aj boj.
Ak máme hlad vynaložíme maximálne úsilie na získanie jedla. Ak sme v nebezpečenstve musíme o svoju bezpečnosť buď bojovať, alebo musíme utiecť. Hlad, smäd, nebezpečie, nedostatok kyslíka majú najväčšiu silu prinútiť nás bojovať, hľadať, loviť, zbierať, ale aj utekať.

… a dneska? Jedlo je naservírované na stole, prípadne je v chladničke, v obchode, sú tu aj starí rodičia kde je jedlo hotové. Bezpečie je samozrejmosťou a voda je dostupná, lásky niekedy veľa.
Dostatok a prebytok jedla a nápojov nenaučí deti cítiť svoje základné potreby a túžiť po ich naplnení.

Zrodenie chleba je rovnako vzrušujúce ako otváranie vianočných darčekov. Až do poslednej chvíle nie je úplne jasné, ako to dopadne. No keď vydarený chlebík vyklopíš a rozkrojíš, zaleje Ťa pocit radosti a zadosťučinenia.

V seriáli Pečieme z kvásku sme sa práve dostali k jeho záveru. Lenka Mančíková zo Zdravého pečenia Ti "ručne stručne" vysvetlila všetko, čo potrebuješ vedieť o pečení domáceho kváskového chlebíka. Nie je to až také náročné, však?

Lenka, ďakujeme!

V závere sa ešte dozvieš o:

• tom, ako rozoznať dobre upečený chlieb,
• krájaní a skladovaní chlebíka,
• možnosti ďalšieho vzdelávania v "kváskovaní".

Pozri si aj iné časti seriálu Pečieme z kvásku:

Je uspokojujúce žiť v domácnosti s vedomím, že nie ste odkázaní na kúpu "supermarketového" chlebíka. Áno, aj nám chutí chrumkavý zemiakový chlieb z obchodu, no tomu domácemu kváskovému sa chuťou a výživovou hodnotou iba ťažko vyrovná.

Ak sleduješ seriál Pečieme z kvásku, tak vieš, že Lenke Mančíkovej zostáva už iba vyklopiť nakvasený chlebík na plech a upiecť ho. Tak do toho!

V piatej časti sa dozvieš o:

• tom, ako preniesť nakvasený chlebík z ošatky na plech,
• dôležitosti horúceho plechu s vodou v rúre,
• teplote a dĺžke pečenia chleba.

Pozri si aj iné časti seriálu Pečieme z kvásku:

Pečieme z kvásku, časť 1.: Založenie kvásku

Pre Lenku Mančíkovú je ručné hnetenie a prekladanie cesta zábavná a zároveň upokojujúca činnosť. A z vlastnej skúsenosti viem, že pre pozorovateľa je táto aktivita naozaj hypnotizujúca. Veď presvedč sa sama!

V nasledujúcej časti seriálu Pečieme z kvásku Ti Lenka zo Zdravého pečenia ukáže všetky zostávajúce aktivity vedúce k samotnému pečeniu chrumkavého chlebíka.

Dozvieš sa o:

• surovinách potrebných na základný chlieb,
• hnetení a prekladaní cesta,
• ošatkách a ich výhodách,
• poslednom kvasení cesta.

Pozri si aj iné časti seriálu Pečieme z kvásku:

Pečieme z kvásku, časť 1.: Založenie kvásku

Podarilo sa Ti založiť kvások podľa návodu Lenky Mančíkovej z prvej časti seriálu Pečieme z kvásku? Či už si to skúšala alebo si získala kvások z "druhej ruky", musíš sa oň pravidelne starať, ináč zahynie. 

V pokračovaní seriálu Ti Lenka ukáže a vysvetlí, ako ľahko sa dokážeš o svoj nový alebo zabehnutý kvások postarať. Stačí naozaj iba pár minút týždenne!

Pozri si aj iné časti seriálu Pečieme z kvásku

Pečieme z kvásku, časť 1.: Založenie kvásku

Pečieme z kvásku, časť 2.: Prikrmovanie kvásku (práve čítaš)

Pečieme z kvásku, časť 3.: Príprava rozkvasu

Upiecť domáci chlieb patrí k základným a ceneným zručnostiam každej ženy. Prináša pocit hrdosti, zadosťučinenia a radosti z tvorby niečoho prvotného, základného. Ak si ešte tento pocit z pečenia chleba nezažila, dlho už čakať nemusíš!

V spolupráci s Lenkou Mančíkovou, blogerkou, inštruktorkou kurzov kváskového pečenia a autorkou knihy Kvások, Ťa totiž prevedieme celým postupom od založenia kvásku až po upečenie krásneho voňavého chleba.

Toto všetko sa udeje v niekoľkodielnom seriáli s názvom Pečieme z kvásku. Dnes predstavujeme prvú časť, v ktorej Ťa naučíme založiť vlastný kvások.

Pozri si aj iné diely seriálu Pečieme z kvásku:

Pečieme z kvásku, časť 1.: Založenie kvásku (práve čítaš)

Pečieme z kvásku, časť 2.: Prikrmovanie kvásku

       Akože, vždy som sa nad tým zamýšľala, ale až dnes som mala potrebu povedať to ďalej. Fakt sme ženy obdivuhodné, nech si hovorí kto chce, čo chce. Tento svet bez nás, a hlavne ten chlapský, by naozaj nevedel existovať. 

      Dobre, poviem vám, ako som to mala ja. Muž mi bol v nočnej, oki, ráno som vstala s tým, že nech má fajné raňajky, tak dám variť vajíčka, spravím čaj jemu, synovi a mne kávu (na ktorú sa ešte stále pozerám), medzitým, kým sa dorobia vajíčka, dám rýchlo prať. Super, manžel prišiel, poláskal sa s malým, mne stihol povedať, že je hroozne unavený (som ticho, ale to, že ja som plynule spala asi len tri hodiny, keďže malý mal nejakú bujarú noc som zamlčala). Dobre, odoberá sa kdesi, pozerám za ním, iba keď zakričí: "Na raňajky počkám v izbe!" Som ticho, som ticho, bol v nočnej, je unavený, tak natieram chlieb jemu, ukladám vajíčka, pripravím chlebíky sebe a malému nejakou treťou zázračnou rukou krájam banán. 

      Hurá, raňajky mám, mužíček mi povie, že on ich zje v obývačke, to už kypím, lebo teraz chcel jesť v izbe, pri kuchynskom stole by asi zaspal. No akože, čože? Tak ja už ani neviem, kde mu ten tanier doniesť. Medzitým si malý cikol do nohavíc, utekám s ním na záchod. Doobre mama, tie raňajky možno zješ. Možno neskôr, ale dáš to. Muž dojedol, malý prezlečený, ja už mäso na obed rozmrazené, a tak hybajho do varenia. Drahý zakríčí: "Alivederči" - a ja ešte stále v pyžame pozerám, kde skôr začať. Ahaa, čo tak sa najesť. Najem sa, fakt som sa najedla. Malému, či som chcela, či nie, pustila som rozprávky. Samozrejme, že aj keď má "len" 19 mesiacov, myslí si, že už je na to veľký, a tak mi behá za chrbtom so slovami: "Mama mňam, mama mňam", pozerám zlatko, čo ešte si dnes nezjedol? Slona? Tak sa revom vracia do obývačky. 

      Mäso nakrájané, popritom pijem kávu. Áno, tú, čo ešte nemám dopitú. Dobre, cibuľa je, mäso sa dusí, poďme sa zahrať s maličkým. Ani v tom sa však veľmi nenašiel, premýšľal, čím ma dnes ešte nevytočil. Tak začne skákať po gauči, volume mám na tichom, keďže môj mužíček spinká. Ale nervy mám na prasknutie, napriek tomu, že môj mužíček spinká. "Polhodina, kým pôjde malý spať, to vydržíš mama" - stále si v hlave opakujem. Jasné, 15 minút pred spánkom mi povie, že ide cikať, faaaajne, teším sa, že sa krásne pýta. 

     Utekáme do kúpeľky, žiadny problém, až na tú práčku, do ktorej som dala prať, a ktorá dostala "nohy", takže pricestovala až k dverám (je už staršia, asi nám dáva najavo, že s tým treba niečo robiť). Oki, prenesiem sa cez ňu, rýchlo posadím krpca, a pozerám na tú potečenú vodu, ktorá sa vlečie spopod práčky. Začnem umývať podlahu. Môj malý milovaný medzitým spraví cik a zistí, že mi chce veľmi pomôcť. Zabudol, že má krátke nohy, preto letíííí zo záchodovej misy. Keďže matka má oči aj viete kde, chytám ho, dopad bol jemný. Dieťa sa začne smiať. Dobre, to mne už tečú slzy po lícach, čo som ja komu urobila. Utekám do kuchyne, lebo som si spomenula, že mäso. Áno, myslíte správne, pokrievka pod nátlakom vody skoro vypadáva, potečená celá doska, dieťa za mnou so smiechom. To už si hryziem do jazyka, ale že nenormálne. Hodiny ukazujú jedenásť. Hurááá, zlatíčko, ideme spinkať.

      "Vyhodíme" ocka z izby. No neporazí ťa? Ten chlap si ľahol na gauč do obývačky, tretia spálňa opäť nevyužitá. Tak, zas robíš "intímčo", nech sa mu dobre spinká. Zastrieš žalúzie, stíšiš telku, nech ho nič neruší. Medzitým bežím do sprchy, aj hlavu umyť, lebo práve kvôli nej sme včera s krpcom ani von neboli. Vďaka ti Bože, malý spí. Hodím na seba omietku, však poobede ešte pôjdeme na nákup, tak nech sa ľudia neľakajú. Poďme konečne povešať to prádlo a hodiť obed na tanier. Otvoríš notebook, že ideš niečo žienkam napísať, keď sa ozve vedľa teba: "Koľko je hodín? Dal by som si obedík"..... Jeden, dva, tri.....

Ešte nedávno väčšina z nás nemala ani potuchy o tom, že chlieb sa dá piecť aj bez rýchleho pekárenského droždia. Vraciame sa však k spôsobom našich prarodičov a dnes opäť pečieme chlieb doma zo zázraku nazývaného kvások.

Kvások už dávno fascinoval aj súčasnú mamičku troch detí, Lenku Mančíkovú, ktorá mu venuje rozsiahlu časť svojho voľného času, organizuje kurzy pečenia, píše blog a nedávno jej tiež vyšla príjemná knižka s názvom Kvások (teraz, 11/2017, sa čaká na dotlač).

V nasledujúcom rozhovore nás Lenka presvedčí, že pečenie z kvásku (tzv. "kváskovanie") je jednoduché, zábavné a časovo nenáročné. Naozaj?

Chceš získať jednu z troch kníh Kvások od Lenky Mančíkovej?

(Už ukončené! Knihy majú nové majiteľky. Ďakujem všetkým, ktorí sa zapojili.)

Ak áno, stačí keď do komentárov pod tento článok napíšeš svoje skúsenosti s "kváskovaním". Ak z kvásku nepečieš, napíš, čo je to, čo by Ti pomohlo začať. Lenka trom z vás pošle knihu s venovaním hneď, ako bude znovu dostupná na slovenskom trhu. 

Viete, čo je to lepok?

Ak patríte medzi skúsených „bezlepkárov“, bude pre vás odpoveď na nasledujúcu otázku hračkou, ale my ostatní, ruku na srdce. Skutočne viete, čo je to lepok? Lepok je zmes bielkovín, a to dvoch proteínov – gliadínu a glutenínu. Je obsiahnutý v obilninách, ktorými sú:

• pšenica,
• raž,
• jačmeň,
• ovos – ak namietate, že sem ovos nepatrí, máte do istej miery pravdu. Viac sa o ňom dozviete nižšie.

Lepok znamená v preklade z latinčiny lepidlo. Áno, vážne lepidlo, pretože jeho významnou vlastnosťou je práve lepkavosť. K tej dôjde až vtedy, keď sa lepok spojí s vodou, v ktorej sa nerozpustí, ale, naopak, napučiava. Vďaka tomu drží cesto z múky, ktorá obsahuje lepok, lepšie pohromade a dobre sa s ním pracuje. Múky z vyšším obsahom lepku sú považované za tie najkvalitnejšie.

Okrem potravín sa lepok vyskytuje aj v kozmetike a dro­gérii. Nemusíte sa však obávať, že keď váš šampón alebo púder lepok obsahuje, spôsobí vám zaručene zdravotné problémy. Ak ste na lepok alergickí alebo trpíte celiakiou, mali by ste si dať pozor hlavne na rúže a balzamy na pery alebo zubné pasty s obsahom lepku. U nich už hrozí možnosť, že sa dostanú tam, kde by vám mohli ublížiť – do vášho tráviaceho traktu.

Potraviny, ktoré obsahujú lepok

Ktoré potraviny vyškrtne zo svojej stravy, ak nechcete, alebo nesmiete jesť lepok?

Tak toto bolo testovanie, ktoré ma bavilo asi najviac zo všetkých, ktoré som mala možnosť absolvovať. Týmto sa chcem opäť veľmi krásne poďakovať ❤ za túto príležitosť vyskúšať hrnce, po ktorých som túžila už dlhšiu dobu.

Z možných piatich hrncov sa mi ušiel obrovský oválny pekáč Delimano Stone Legend.

Na môj "pekáčik" som čakala síce dlhšie ako som bola zvyknutá, no stálo to za to 🙂 A po odchode kuriéra sa u nas píšťalo od radosti 😀 

Presne tento pekačik som si vysnívala ❤ a dala som sa v tej chvíli na testovanie. A čo ako prvé otestovať na povrchu, kde sa nič nelepí a nič nepripáli? No predsa volské oko 🙂 doslova po povrchu plávalo. A ja som bola nadšená, pretože všetky moje panvice boli antivajíčkové :D Testovanie po tomto zážitku mohlo naplno začať.

Počas môjho testovania som toho napiekla a navarila celkom dosť, občas som musela dokonca využiť mrazničku a zásoby budeme dojedať ešte ďalší mesiac 😀

Moje nadšenie z hrncov Stone Legend od Delimano rástlo každým jedným vydareným jedlom či koláčom... Jednoducho som si ich zamilovala ❤❤❤