Prestala som rátať dni na "pinelke".. Na Béčku boli tie dni oveľa rýchlejšie. Stále sme mali dáku aktivitu. Od rána začínajúc rozcvičkou, raňajkami, autogenným tréningom po ktorom nasledovala pracovná terapia, fakt som nechápala prečo, po tom ako ma skoro, uspia mam ísť robiť niečo von. Ale asi to malo svoj zmysel a nemusela som rozumieť všetkému.

Potom nasledovala komunita, akože super spotená s pracovky to bola fakt fasa vec.No komunity na B  boli úplne iné, bola som už bez liekov okrem antidepresiv a naozaj som začala rozmýšľať nad tými myšlienkami a hlavne hovoriť. Nevedela som či hovorím k veci, či hovorím dobre, ale hovorila som to čo som v danú chvíľu cítila, čo to znamenalo pre mňa a hlavne som otvárala citlivé a úprimne veci.

Samozrejme ako jediná som vždy pri rozprávaní plakala. Z počiatku som sa za to vždy ospravedlňovala a bolo mi to aj trápne. A pritom to nikto neriešil, nikto ma nevysmial, každý počúval a kto aj nie, nemal potrebu ma zhodiť. Hoci som sa cítila dobre, vždy na komunite prišlo niečo čo ma úplne "rozbilo". Takže áno, uplakaná princezná bola naspäť, ale tentoraz to bolo iné. Nebol to plač, že chcem ísť domov, bol to plač, ktorý bol vo mne dlhú dobu a ja som ho len dusila hlboko dnu. Pretože  pamätáte si ako vám stále niekto hovoril "čo plačeš, čo si malá?" alebo "nerev zay každú  blbosť" a vy ste radšej plakať v spoločnosti prestali. Pretože emócie sú zlé, a je to hanba,alebo ste zbytočná citlivka.

A potom plačete, ako 30 ročná medzi cudzími ľuďmi a pred terapeutkou. No po každom jednom takom mojom výlevy,  sa mi  neskutočne uľavilo a začala som zisťovať, že všetko čo sa v mojom živote udialo malo pôvod na tom, prečo som skončila tu. Toto bol pre mňa hotový objav.

18.7.2022,

myšlienka dňa :

V utorok som sa zase zúčastnila mitingu ale už vonku.. Niekoľko pacientov, ktorí sme sa nahlásili sme dostali priepustku a mohli ísť na miting do PK. Prišli pre nás autami a odviezli nás na mieto, kde sa každý utorok 18:30 stretávali. Hoci sa mi sobotňajší miting vryl do pamäti, teraz som sa cítila zvláštne. Pozerala som na tých ľudí, ktorí sa pomaly začali schádzať. Môj pohľad sa zameral na mladú dievčinu možno v mojom veku, ktorá všetkých ktorí prichádzali vítala úsmevom, objatím. " To čo je" pýtala som sa môjho spolupacienta a dúfala, že ta dievčina nepríde objať aj mňa, fakt som netúžila po tom, aby ma tam niekto cudzí objímal len tak.

Posadali sme si a míting sa začal. Počas tejto hodiny sa mi znova začal prehrávať môj život,hlavne pocity, správanie počas môjho pitia, ale aj života predtým .  Tí ľudia boli zvláštni.. Nevedela som to najskôr pochopiť, ale vedela som jedno. Chcem o tom hovoriť tak ako oni, chcem mať to čo majú oni.. Triezvy život..  Tú vyrovnanosť, ktorú mali...

Pri odchode ma tá objímacia slečna predsa len objala, tak opatrne, nesmelo, ale objala... A ja som sa začala usmievať.. Mojím telom prešiel prúd úžasnej energie, ktorú nedokážem opísať... To  pre mňa vtedy- divné dievča, ktoré objímalo ľudí medzi  dvermi, sa  neskôr stalo mojou veľmi dobrou kamarátkou...

Ale teraz viem, že keď som tam išla som bola ten typický človek čo hodnotí podľa obalu.. Riešila som ako vyzerá, čo má oblečené, ako pôsobí a nevidela som to podstatné... 

Nebola som od nej o nič lepšia ani horšia... Sme rovnaké.. Obe sme choré, obe sme alkoholičky a obe nás spája túžba byť triezve... Chceme žiť najlepšie ako vieme... 

Ale samozrejme od malička v nás je zakorenené porovnávanie sa s druhými... 

Ak máte doma malú slečnu, ktorá túži po malej bábike, tak ste na správnom mieste. 🙂 Mám pre vás prichystaných viac tipov na malé rozkošné a netradičné bábiky. My Garden Baby je nová kolekcia bábik, ktoré dievčatká zaujmú hneď na prvý pohľad. Bábiky sú vo viacerých farebných prevedeniach, s množstvom doplnkov ako je fľaštička, hrkálka, hryzátko, odnímateľné krídla a rozopínacia plienka. 

My máme doma My Garden Baby - fialového motýlika. Liluši robí radosť už nejaký ten čas tak že sme vychytali všetky plusy aj mínusy o ktoré sa s vami radi podelíme. 🙂