Aj ja som sa zapojila do testovania kozmetiky Linola.Veľmi ma potešilo,že som bola vybraná a môžem sa spolu s dcérkou Emily tešiť na balíček!

Linola mi nieje úplne cudzia.Už nám rukami a pokožkou prešlo viacero produktov a ani si už nepamätám čo sme skúsili a čo nám sedelo,pretože sme si prešli ťažkým obdobím atopických zmien na koži a skúšali na nej všetko možné aj nemožné...

Po prvom očkovaní sa na pokožke mojej dcérky spustila vlna mokvavých aj suchých ložísk,začervenaní,fľakov a svrbivých miest.Odvtedy si na výber používanej kozmetiky musím dávať pozor a aj keď jej niečo sadne,po čase to chce zmenu..V chladnom a veternom počasí mám problém s pokožkou aj ja.Trpí hlavne tvár a ruky,na ktorých mi koža praská do krvi.

Toto sú moje postrehy z testovania:

• Linola šampón-príjemná vôňa,dobre pení,pokožka hlavy nás po jeho použití nesvrbela,ako sa nám stáva pri mnohých iných produktoch.Ale!Mne nesadol,použila som ho iba 1x a to z dôvodu,že moje vlasy boli po jeho použití ako drôty,vôbec som ich nevedela rozčesať.Musela som si ich umyť ešte raz a použiť kondicionér.Naopak Emily mala vlásky jemné a ľahko rozčesateľné.Jediné mínus u nej-štípal v očkách.

• Linola Lotion a Lotion light by som označila za skoro rovnaké s rozdielom konzistencie.Lotion light je ľahšie a dokonale sadlo Emilinej detskej pokožke.Ja som skôr používala hustejšie Lotion.Obe majú krásnu jemnú vôňu,rýchlo sa vstrebú,nerobia fľaky na oblečení a pokožka zostáva jemná,premastená a hydratovaná.Pri používaní som nemusela dcérke telo krémovať denne,čomu napomohlo aj používanie 

Viacerých nás zasiahla predvčerajšia smutná správa z Prešova. Niekoľko desiatok rodín prišlo v okamihu o strechu nad hlavou a čaká ich začiatok doslova od nuly. Niekoľkí prišli aj o život a mnohí tak o svojich blízkych a priateľov. Smutné a tragické. 

Žiaľ znova sa našli aj takí, ktorí túto situáciu dokázali zneužiť a bez kúska súcitu sa chceli prostredníctvom klamlivých zbierok obohatiť. Nuž, aj takí sme my ľudia... Je to ale veľmi bolestivá pravda o tom, čoho sme schopní, kam až siaha zloba, ktorá je v niektorých zakorenená o čosi viac a má silu takú veľkú, že nerozprávkovo Zlo nad Dobrom víťazí. 

Ale predsa len sa domnievam, že toho dobra a súcitu bolo predvčerom počuť a badať omnoho viac. Prejavila sa veľká solidarita. Ľudia začali bez zaváhania takmer okamžite pomáhať. A to rôznymi spôsobmi. Modlitbou, finančne, konkrétnou materiálnou pomocou, ponúknutim prístrešia... V bežný pracovný deň, počas zhonu a náhlenia sa, sa mnohí dokázali zastaviť, prestať myslieť na seba a svoje potreby, povinnosti a venovať čas pre druhých. Pre mňa osobne je to nádherný odkaz tohtoročného adventu. 

Piatkova udalosť je veľkým nešťastím. Ale ono tak nejak práve táto a mnohé jej pododbné, dokážu byť často pre "divákov" takýchto situácií veľmi poučné. A to v zmysle uvedomenia si, že naozaj mám vo svojom živote veľmi veľa za čo ďakovať a že nič z toho nie je samozrejmé. Často nás to preberie z nášho frflania a nespokojnosti. V konečnom dôsledku si myslím, že takéto udalosti dokážu byť v istom ohľade aj pre tých, ktorých sa to priamo dotklo, posilňujúce. Mám nádej, že po tom, čo si ľudia prejdú všetkými negatívnymi emóciami a veľmi bolestivým a v mnohých smeroch náročným obdobím, vstanú zo zeme o čosi silnejší. Často počúvame ako takéto životné skúsenosti mnohým zmenili pohľad na život. Je to ťažké, ale verím, že zrniečka nádeje sú schované aj na miestach, kde by sme ich najmenej očakávali a dokážu vzklíčiť a vyrásť v čosi omnoho mohutnejšie a nádhernejšie. Pripomína sa mi veľmi krásny obraz horčičného zrnka. Kto ho už videl naživo, vie aké je naozaj veľmi ale veľmi drobunké. A predsa z neho dokáže vyrásť obrovský a mohutný strom. 

Prajem požehnanú 2. adventnú nedeľu. 🙂

Dobré ránko všetkým! Je 8.12.2019, slávime 2. adventnú nedeľu a spoločne s #pepco by som Vám rada priniesla prvý článok v našom Adventnom kalendári. Zároveň by sme Vás chceli potešiť milou cenou na spríjemnenie Vašej vianočnej pohody. Ako ju získať? Čítajte ďalej 🙂

Vianoce - najkrajšie sviatky v roku sa opäť nezadržateľne blížia a niektorí z nás už pomaly cítia tie vianočné vibrácie. Aj na Modrom koníku je to vidieť a predvianočná atmosféra na nás dýcha z blogov a článkov už niekoľko týždňov dopredu. Maminky pečú, zdobia, dekorujú, vyrábajú, svietniky, vence...apropo...viete prečo práve vence?

Vence vili ľudia zrejme už v časoch vzniku prvých mýtov a bájí. Diadémy a čelenky zo vzácnych kovov s výhonkami brečtanu zdobili hlavy starých Rimanov ako znak statusu a sily, vďaka Grékom sa stal zelený vavrínový veniec v európskej kultúre symbolom oslavy víťazstva. 

Zaužívaný okrúhly tvar venca je univerzálnym symbolom. Kruh bol oddávna mnohými národmi sveta chápaný ako symbol slnka, Zeme a vyššieho božského princípu. Kružnica ako nekonečná priamka stočená do kruhu nemá začiatok ani koniec, každý jej bod je zároveň začiatkom i koncom. Aj preto je kružnica geometricky najjednoduchším vyjadrením večného kolobehu života. 

Krásny veniec na dverách vašich hostí milo privíta a povzbudí ich vojsť ešte skôr, než prekročia prah vášho domova.

Odkiaľ však prišla tradícia vešať veniec práve na vchodové dvere príbytkov? Prah, vstup do domu, bol považovaný za akúsi magickú hranicu. Ľudia v minulosti verili, že len kruh ich dokáže ochrániť pred silami zla. Preto si ho na dvere kreslili kriedou. Stáročiami však tradícia nadobudla takú podobu, ako ju poznáme dnes. Vence i venčenky zdobia takmer každé dvere. Je ich možné ich tematicky prispôsobiť ku každému ročnému obdobiu...a viete čo? Poďme si jeden venček vytvoriť aj my...

Jeseň a zima. Moje dve najhoršie obdobia v roku. Hneď po prvom ochladení cítim zmeny na svojej pokožke, hlavne na tvári, a tiež to cíti aj môj 12-ročný synček. Spolu sme dva krásne týždne testovali produkty Linola. Moje prvé dojmy pri prijatí balíčka s výrobkami boli zmiešané. Keďže som si za tie roky prešla už rôznymi výrobkami, ktoré síce občas zabrali, no stále to nebolo to, čo by som od drahých výrobkov očakávala, bola som presvedčená, že ani Linola u mňa neuspeje. Ale poďme pekne po poriadku.

Ja mám celkovo suchú pokožku, v zimnom období sa u mňa objavuje ekzém hlavne na tvári (nos, obočie - to úplne najviac) a vo vlasoch. U kožnej som častejšie ako na manikúre, aj keď nič z toho, čo mi dáva, mi nepomáha dlhodobo, ale len krátko, a potom sa to ešte zhorší. Môj syn má najväčší problém s tvárou, suchý nos, brada, líca, čelo. Úplne najviac ale trpí jeho nos, je veľmi suchý, drapľavý a aj na pohľad nepekný, taký šupinkový. Keď som mu povedala, že ideme testovať nové výrobky, potešil sa. Je celkom ako ja, tiež ho to trápi a chce byť pekný. No čo? Chúdiatko, toto zdedil po mne.

Poďme teda na samotné testovanie.

Prvý produktom, ktorý sme testovali bola Linola Face - krém na každodennú starostlivosť o suchú a citlivú pokožku tváre.

Prvé veľké plus je hustota krému, už s maličkou guličkou som si natrela polovicu tváre. Aj keď prvý dojem mi hovoril, že balenie nám obom dva týždne nijako nemôže stačiť. Omyl! Po dvoch týždňoch a dvoch testovacích tvárach je v tube ešte skoro polovica. Druhé plus je vôňa. Úplne jemná, obom nám vyhovovala. A najväčšie plus: už po treťom natretí synovej tváre som dotykom zistila veľké velikánske plus. Jeho nos už nie je vôbec taký drapľavý ako bol, po dvoch týždňoch úplná bomba. Na pohľad už nevidno vôbec nič, dotykom trochu cítiť suchú pokožku, no syn je spokojný a ja maximálne s ním. V okolí obočia pri nose som mala šupinky a začervenanú pokožku, po týždni používania je začervenanie preč a aj pokožna je na dotyk jemnejšia. Linola Face sa odteraz stala naším krémom číslo 1. Žiadny mínus som nenašla 🙂

Linola Shower and Wash - sprchový a umývací gél na telo a tvár

Jáááááj maminy, nestíham dnešok nejako. Včera od poobedia frmol a dnes ráno taky veselo. Takže sa ospravedlňujem za dnešné omeškanie. 

Stále som taká nejaká kúsok rozhádzaná z tej trmy vrmy a tak trošku neadvnetne nepokojne sa v túto chvílu cítim. Nuž, nie každý deň je nedeľa. Nádych výdych a verím, že sa to aj vo mne ukľudní, lebo veď nehorí. A po včerajšku ale že doslova si to vravím, veď ti strecha nad hlavou nehorí. Vďaka Bohu za to. 

Už celý týždeň mám v hlave nápad na dnešok, pomohla som si aj Vašimi návrhmi, ale možno nechajme si to na celý víkend. Nech je to v takej pohode slobode, kto ako stíha. 

Upeč niečo, uvar a podeľ sa o to so svojimi susedmi.

A skúste to tak možno spoločne aj so svojimi deťmi. Povedzte im o tom a dajte si to ako spoločnú víkendovú úlohu. Upečte bábovku, koláčik... čokoľvek a choďte aj s ratolesťami, zaklopte susedom na dvere. Podajte im koláč aj úsmev, milé slovo. 🙂 

Dnes len tak krátko a v rýchlosti, ale verím, že tento víkend ešte sem sadnem a čosi viac napíšem. Prajem krásny, pokojný a oddychový víkend všetkým. 🙂

Číslo 7 je často krát označované za šťastné číslo. Preto mám radosť, že práve dňom s číslom 7 otvárame okienko so značkou #baby_dove! Čo sa za ním skrýva? Budem rozdávať srdiečka, či vás vianočný škriatok Adventík odmení nejakým pekným balíčkom baby Dove produktov?🤩

Neviem ako vy, ale ja som si vždy pred Vianocami najviac užívala balenie darčekov. Počkala som si, kým budem sama doma, pustila som si vianočnú muzičku, vytiahla darčeky, lepiacu pásku a aspoň 4 druhy stúh a baliacich papierov😌 Keď bolo všetko pekne zabalené, tak som mala srdce na mieste. Na druhej strane ma zaskočilo množstvo odpadu, ktorý vznikol. Nehovoriac o tom, koľko ho vzniklo po odbalení darčekov. Z toľkého papieru či vianočných darčekových taštičiek by som si fakt mohla otvoriť papierníctvo. A keď sa nad tým zamyslím ešte hlbšie, tak sú to vlastne peniaze vyhodené do koša🤷‍♀️ Už minulý rok ma to dosť hnevalo. Takže tento rok som si povedala, že to urobím inak. Keď nie na všetky darčeky, tak aspoň na niečo. Ak aj vy ste vždy zhrozené z toho, koľko odpadu vznikne po balení a odbaľovaní darčekov, tak som si pre vás pripravila dva tipy, ako to urobiť inak. 

Prvým tipom je využiť väčšie a menšie krabičky, od niečoho, čo sa už minulo, alebo to má svoje miesto už inde. Ja som sa rozhodla využiť krabičku z Hankinho mydielka Rich Moisture od baby Dove, pretože má ideálnu veľkosť na malé darčeky. 

Áno aj z takéhoto úplne obyčajného obalu sa dá vyrobiť pekná, vianočná, darčeková krabička. Budeme potrebovať:
1. Samolepiaci farebný papier
2. Farebné lepiace pásky
3. Nožnice
4. Jutový špagát

Postup je úplne jednoduchý. Farebný papier si postriháme tak, aby sedel tvarovo s krabičkou, ktorú ním oblepíme. 

Do vnútra vložíme darček. Krabičku oblepíme farebnou páskou a obviažeme jutovým špagátom. Hotovo! 

Tenkrát na chirurgii...

Tento príiibeh je smutnýý, napísal ho sám žívót... Dobre, naštastie až taký smutný nie. Ale zato dosť bolestivý. Aj keď v porovnaní s pôrodnými bolesťami... Tak vlastne tento pribeh nie je ani taký bolestivý, ale zas, aj inak si viem predstaviť štvrtkovú noc a piatkový deň. A vlastne aj nasledujúce týždne🙈 Vravíte si: "Dominika, už nás nenaťahuj, čo sa vlastne stalo??" Nuž drahí moji, stal sa mi piatok...

Bola asi jedna hodina nadránom a ja som bola v intenzívnom výrobnom procese môjho vôbec prvého adventného kalendára. Vrece, ihla, niť, dopichané prsty, tavná pištoľ, lepidlo na nechtoch, na prstoch, na stole (-zišlo to dole odvšadiaľ, to len tak keby náhodou), balíčky, darčeky do nich (-skoro do všetkých. Keby sa niekto pýtal posledný rad vrecúšok NIEE JEEE PRÁZDNY NAOZAJ), keď mi došlo, že by som na niektoré vrecka nemusela vystrihovať čísla z farebného papiera, ale z vlaňajšej farebnej lepiacej pásky. Ale kde by mohla byť? Možno v tej hornej skrinke. POZOR PRICHADZA NÁPAD ZA MILIÓN... Prisuniem si k nej barovú stoličku (-ktorá inak nie je vratká, ale áno, nie je ani najnižšia), vyleziem a pozriem sa. A potom sa už len vidím, skoro ako vo filme, v spomalenom zábere, ako strácam rovnováhu a končím na zemi.

Slovnikom detí: "Mama urobila bum-bác. Aj stolička urobila bum-bác." A mama si pomyslela, že snáď tým bum-bácom nezobudila deti! Keď tam tak chvíľu na tých našich pekných parketách, v bolestiach a tichom vzlykote ležala, uľavilo sa jej. Nikoho nezobudila. Tak sa veľmi neesteticky a za použitia veľmi nešarmantných slov pozviechala zo zeme. Vytiahla z chladničky fľašu vína, ktorú sa chystá načať od narodenín, vytiahla pohár na stopke (-nie je predsa barbar), uliala si a dokončila adventný kalendár a pripravila deťom do topánok Mikuláša. Dala si sprchu a šup ho o 4:16 spať. (A potom prestala o sebe písať v tretej osobe).

Pred zaspatím som oznámila mužovi, že nech radšej ráno nejde do práce, že musí byť s deťmi, lebo ja radšej idem na chirurgiu. Lebo samozrejme, ako som ležala v posteli, zdalo sa mi, že mi tŕpnu prsty na nohách a podobné katastrofické scenáre.

Po ranných mikulášskych radostiach a menej radostných pokusoch sadnúť si na záchod, som sa vychystala na chirurgiu. Dostala som číslo 12, čo pri maximálnom počte 15ks je už skoro neskoro. Ale stihla som. Počkala som si dve hoďky, videla pár bizardných situácií, išla po XY rokoch na röntgen, aby som zistila, že zaťahujem brucho, aj keď mi fotia iba kosti, že mám nalomenú kostrč, s ktorou sa musím naučiť žiť v symbióze (a časom snáď aj bez bolesti), že mám miernu skoliózu a fotogenickú panvu. Tie druhé dve zistenia sú čisto bonusové 😅 A vy ste mali aký piatok? Pokojne sa aj chváľte, nemusíte sa len sťažovať ako ja 😉🤗

                                                    Perla de Smaľko

                                                  Princezná Ropucha

 Prvá kapitola

   V krásnom zámku na vysokom kopci, žila princezná Xénia so svojou rodinou otcom kráľom Alfonzom, matkou kráľovnou   Alfónziou a malou sestričkou princeznou Arabelou.

  Princezná Xénia bola veľmi preveľmi nešťastná. Na nikoho sa už dlhú dobu neusmiala. Nič na svete ju nemohlo rozveseliť a pocit úzkosti akoby v nej každým dňom narastal. Jej rodičia skúšali všetko možné, aby Xéniu rozveselili. Dvorný šašovia predvádzali rôzne grimasy, robili všelijaké vylomeniny, celý dvor sa na nich zabával. No princezná nie a nie sa usmiať. Liečitelia, šamani a doktori zo všemožných kútov sveta prišli na zámok, nič nezabralo. Princezná Xénia skúšala dlhé prechádzky po záhrade, veľa spať, málo spať, dokonca držala pôst. Ale smútok v jej srdci sa držal ako kliešť. Xénia závidela svojej maličkej sestre, že sa dokáže smiať na hocakej hlúposti. Jej detský smiech sa rozliehal po celom kráľovstve. Princezná Xénia začala uvažovať nad tým, že či jej smútok náhodou nevyvolala žiarlivosť, ktorú pociťovala k princeznej Arabele. Každý ochkal nad jej krásnou tváričkou a bucľatými líčkami. Xénia sa nepovažovala za peknú. Hnevala sa, že je celá po babke, malé pehy na nose a svetlo hnedé nepoddajné vlasy.

  Princezná Xénia sa skúšala spriateliť s dvornými dámami. Bohužiaľ pre ňu, ju reči o móde a chlapcoch priam uspávali. Div, že pri nich po stojačky nezaspala. Po pár stretnutiach s nimi radšej bez slova odišla. Cítila, že medzi nich nepatrí.  Dvorné dámy, ani nepostrehli, že princezná odišla.

Pamätám si ako malé dieťa som stále túžobne očakávala Mikuláša. Nedá sa povedať, žeby som tým prezlečeným čudným pánom verila, že sú ozajstní Mikuláškovia, ale aj tak som z toho mala stále radosť. Samozrejme, bolo mi jasné, že pod tou vatou na brade sa skrýva oco alebo dedko ale nechcela som im pokaziť radosť… 😀

So sestrami sme dostali každý rok, ráno na sv. Mikuláša balíček, v ktorom boli mandarínky, arašídy, oriešky a nejaké tie drobné sladkosti. Poctivo sme si tieto balíčky odložili a celý týždeň sme si  užívali túto sladkú nádielku. Sladkosti u nás doma neboli samozrejmosťou a preto sme si ich veľmi vážili a nezjedli sme všetko naraz. Či už ste ako dieťa na Mikuláša verili, alebo nie poďme si pripomenúť Mikulášsku tradíciu....

Zrodenie sv. Mikuláša

V predošlom okienku v našom adventnom kalendári ste mali možnosť prečítať si legendu o sv.Mikulášovi a príbeh o tom ako pomohol trom chudobným sestrám. To si pripomíname práve 6. decembra, kedy podľa legendy sv. Mikuláš zomrel. Dnes je patrónom všetkých detí a traduje sa, že každé z detí v noci na 6. decembra obdaruje sladkosťami. 

Vo väčšine krajín sveta sa zachoval pekný zvyk. Jeho podoba je všade iná, no takmer všade platí, že Mikuláš v noci donesie do čižmy, ktorá je položená na okne, sladkosti. Táto tradícia k nám pravdepodobne prišla z Holandska. V Amerike ho pomenovali Santa Claus, ktorý ale dnes darčeky nosí na Vianoce. Tam dostal aj podobu, vďaka ktorej ho pozná celý svet - bradatý pán, v červenom kabáte a s červenou čiapkou. Vo väčšine európskych krajín sa ale jeho podoba značne líši. Najmä v minulosti si ho ľudia predstavovali v biskupskom oblečení, pričom jeho pomocníkmi sú anjel a čert. Podľa tohto zvyku má Mikuláš spolu s anjelom deti obdarovávať a čert má naopak zlé deti trestať a strašiť.

Mikulášske tradície

Komu by sa nepáčilo vypadnúť na pár dní z kolobehu povinností? Kniha v jednej ruke, drink v druhej, pokojná večera a nakoniec relax... Ak však máte malé deti, viete, že výlety a predĺžené víkendy sú skôr aktívne ako pasívne. Takže namiesto baru a možnosti, kde sa zrelaxovať, vás skôr zaujímajú veci ako detský kútik či animačný program. Vitaj, svet rodičov ;)

Patince som si pamätala z mojich detských čias. Množstvo krásnych spomienok na šibalstvá a dobrodružstvá, ktoré sme tam ako deti zažili. Preto som sa na tento výlet obzvlášť tešila. Zbožňujem sa vracať na staré miesta, spomínať a znova si premietať tie šťastné a bezstarostné momenty.*

Taktiež poznám Patince z rozprávania kamarátky, ktorá sa tam pravidelne vracia kvôli úžasným službám Wellness Hotela Patince, ktorý je ako stvorený pre deti. Pretože nie každý hotel je vhodný pre malého "naspeedovaného" hosťa, ktorý neobsedí a potrebuje stále niečo objavovať. Snažím sa preto vyhľadávať hotely, v ktorých môžu byť deti deťmi. A podľa mojich prieskumov Wellness Hotel Patince presne toto sľuboval. Poďte sa pozrieť, ako sme sa mali a zistiť, či je tento hotel to správne miesto aj pre vás. Sľubujem, že sa budem snažiť byť stručná, i keď to nebude ľahká úloha ;)

*P.S. dali sme si aj prechádzku po okolí a podľa starých fotiek sme hľadali miesta, na ktorých som bola ako dieťa. Zub času bol neprehliadnuteľný, avšak ja som si nostalgicky zaspomínala a krpec sa tešil z hry na detektíva.

HOTEL PRE DETI

Na recepcii nás privítala milá recepčná, ktorá nás informovala o všetkom potrebnom. Taktiež nám každému dala „náramok“, vďaka ktorému sme sa dostali nielen do izby, ale aj do wellness či do baru. Opäť sa potvrdilo, že najlepšie hračky sú „nehračky“. Systém „prilož-otvor“ bol pre môjho maléhou tou najlepšou zábavou počas celého pobytu. 

Juhúúúú Mikuláš! 🙂

Tak čo ste si dnes ráno našli v čižme? Ja takto pred dvoma rokmi aj našu najmladšiu bambuľu. 🙂 

Dnes to asi všade bolo veselé. Predpokladám, že najmä pre naše ratolesti. Možno Vás dnes čakajú aj nejaké besiedky, mikulášske vystúpenia... A je piatok. Tak si to aj my dnes spravíme také piatkové, oddychové, už sťa by víkendové. 🙂

Poďme si k tým sladkostiam rozdať aj...

Tipy na dobrý film :D

Poprosím Vás v komentároch počas dňa, ktoré máte chuť sa zapojiť, napíšte jeden tip na film. Nebudem to okliešťovať na komédiu, drámu, scifi... veď možno dnes máme každá náladu na čosi iné. Napíšte názov ale aj žáner. Nech sa nám v tom lepšie orientuje a vyberá. Nechajme sa navzájom inšpirovať a pozrime si čosi z odporúčaní ostatných maminiek. Myslím, že dnes už nie je veľkým problémom si film vyhľadať na nete a stiahnuť, prípadne sa popýtajte známych, alebo si navzájom dohoďte aj linky, dá sa pozrieť online a dokonca ešte stále kdesi aj fungujú DVD požičovne. 

Ahojte baby, prinášam tip na múdro strávený čas s detičkami. Už túto nedeľu - 8.12. o 11.00 privítame v TICHO a spol. na Školskej ulici 14 Divadlo Odivo s predstavením Divočiny. Tento divadelný súbor patrí naozaj medzi to najlepšie a najkvalitnejšie, čo Česko-slovenské divadelníctvo dokáže deťom ponúknuť, o čom svedčí aj množstvo medzinárodných ocenení - na medzinárodnom festivale Mateřinka 2017 v Liberci získala Ivana Macková Cenu za bábky zvierat z inscenácie Divočiny.
A teraz už o samotných Divočinách - Rozprávka o obyčajnom Maxovi s neobyčajnou fantáziou. A o jeho mačke. A o divočinách. A o množstve iných vecí, ktoré sa zmestia do jedného červeného vozíka. Všetky divočiny dopĺňa neslýchaná živá hudba – vibrafón, gitara a bicie. Tešiť sa môžete na raritné bábky z bicyklových súčiastok a zo samorastov z rôznych kútov sveta.
Lístky nájdete na nasledovnom linku - http://bit.ly/divociny
Tešíme sa na Vás!

Prešli dva roky a ja som sa naučila žiť sama. Obklopila som sa priateľmi a novými záľubami, zmenila som prácu a začala som v nej tráviť oveľa viac času. Určila som si vzdialené ciele a snažila som sa k nim približovať. Mojimi najlepšími kamarátmi boli sarkazmus a irónia, čo zabezpečovalo potrebný odstup od ľudí, vzťahov a sebaľútosti. Dni venované vínu a Matejovi som postupne obmedzila na minimum, až sa z nich úplne odfiltroval Matej a zostalo len víno. Občas som v ňom hľadala pravdu, no akokoľvek som sa snažila, vždy som našla iba dno pohára a miernu bolesť hlavy. 

Janu som celé dva roky nevidela. Nie preto, že by sme už neboli priateľky, ale preto, že naše životy už nič, okrem občasných telefonátov o tom, s kým spala, prečo a prečo už nebude, nespájalo. O tom, s kým som spala ja, som jej nehovorila, pretože som väčšinou ani sama nevedela prečo, iba som vedela, že už nebudem. Štaticky vyhrávali tri dôvody. Buď to boli náhodné stretnutia a ja som okrem krstného mena nevedela o nich nič. Niekedy ani to meno. Alebo boli zadaní, ženatí, prípadne s deťmi, alebo, v horšom prípade, zadaní a ženatí s nejakou mojou známou. Tretí dôvod bol najtragickejší a s týmito adeptmi som okamžite rušila všetky spojenia. Boli to tí, pri ktorých bola šanca, že by som sa mohla zamilovať. Začala som používať zlaté pravidlo tretieho stretnutia. Na žiadne tretie stretnutie som nikdy nešla. Pre istotu. 

Príležitostný sex sa v daný moment javí ako veľmi zábavný a príjemný nápad. Väčšinou je to spôsobené hladinou alkoholu alebo neovládateľných hormónov, ktoré ešte nikto nedokázal prepojiť s mozgovými bunkami. Bohužiaľ po každej príjemnej noci príde nepríjemné ráno a táto nepríjemnosť rastie s večernou príjemnosťou ruka v ruke. 

Keď sa zobudím v cudzom byte, čaká ma potupná cesta domov v šatách, ktoré ani náhodou nezodpovedajú momentálnej situácii v uliciach a makeupe, za ktorý by som mohla byť pokojne súdne trestaná. Po príchode do prázdneho bytu sa musím z celej predošlej noci dôkladne zvliecť, odlíčiť a osprchovať. Následne prichádza fáza zasepijemkávusama na mojom, pre jedného až príliš veľkom, gauči medzi štyrmi stenami. Po tomto rituály môžem pokračovať vo svojom tradičnom dni bez akýchkoľvek výčitiek svedomia a s čiastočným zabudnutím. 

Ak sa stane, že miestom hriechu sa stane môj byt, väčšinou je to príjemnejšie, no o to bolestivejšie vo fáze štyroch stien. Príjemnejšie v tom, že sa zobudím o hodinku skôr ako môj nocľažník a môžem si užívať teplo jeho náručia, spoločnú perinu, úsmev v polospánku a pohľad na nahého muža v mojej posteli. Inak tiež pre jedného až príliš veľkej. Po jeho precitnutí si vypočujem ešte pár teplých slov a medzi dverami dostanem letmú pusu. Nikdy neviem, kam ide, s kým ani prečo sa tak ponáhľa. Teda viem, ale on to nekonkretizuje a ja sa nepýtam. Nie je však nič horšie, ako vidieť nepomer dvoch pohárov z večera a jednej šálky na moju súkromnú rannú kávu. Po druhom prebudení a letmej rannej puse, od toho istého nocľažníka, prichádza možnosť si na takéto rána zvyknúť. To je chvíľa pre spontánny útek a znemožnenie zorganizovať akékoľvek náhodné či plánované tretie stretnutie. Pre istotu.

Tento môj, údajne osamelý, spôsob života denne nedá spávať mojej mamičke, ktorá síce stratila predstavu o svadbe s Matejom, no v žiadnom prípade nestratila predstavu o svadbe s kýmkoľvek. Musím podotknúť, že osamelým sa jej zdá, preto, že sa jej v žiadnom prípade nezdôverujem s jeho detailmi a keďže sa v mojom rétorickom prejave v pravidelných intervaloch neopakuje žiadne mužské meno, má právo byť znepokojená. Teda, to aspoň tvrdí ona. Zvažovala som možnosť predstaviť jej fiktívneho partnera, presvedčiť ju o tom, že je to ten pravý a určite sa budeme časom brať, no teraz má neodkladné pracovné povinnosti a je často na cestách. Vypočula by som si, ako ma zanedbáva a nemala by som nechať so sebou takto manipulovať a zametať, pretože predsa len mám svoju nevyčísliteľnú ľudskú hodnotu, ale prestala by som počúvať o tom, aká som opustená a mala by som s tým niečo robiť, lebo so mnou určite nie je niečo v poriadku. 

A tom som tu, po nejakom čase, zase. Pekne krásne som si popozerala tých vašich malých pomocníkov a musím skonštatovať, že vlastne je nám sveta žiť. 

Aké varenie? Aké pečenie? Veď oni urobia všetko za nás, s úsmevom na tvári, pomôžu, pripravia, odsledujú si to:

Najmä sú z nich hlavní ochutnávači:

Varia a pečú všetko, čo im pod ruku príde:

Nakrájajú, ošúpu, naklepú, natrú...:

Neštítia sa akejkoľvek práce v kuchyni:

A je tu ten čarovný predvianočný čas, 

keď okná treba umyť zas.

Prečo píšem tento článok? Myslím, že som Vám to dlžná. Minulý rok som chcela poradiť, ako tie potvorské okná umyť bez šmúh. Na moje prekvapenie ste radili o 106. A tak celý rok skúšam a skúšam...

A je to tu, konečne som si našla spôsob, ktorý mi vyhovuje a platí tu - menej je viac.

Budete potrebovať:

- vedro

Myslím si, že drevené hračky majú pre deti mnoho výhod. Azda najdôležitejšou je, že učia Vaše deti veci, ktoré ich iné hračky nenaučia. Je to klasika, ktorá zažíva veľký návrat – práve tým, že deti vzdelávajú, podporujú ich fantáziu a zabezpečia zábavu na dlhé hodiny. Toto sú podľa mňa dôvody, prečo je drevo ten najlepší materiál.

Dôvod č. 1: Drevené hračky sú stabilné
Drevo je trváci materiál, a preto ho deti tak ľahko nezničia. V porovnaní s plastovými hračkami a hračkami z iných materiálov je drevo trvanlivý materiál. Toto je sčasti zapríčinené tým, že mnohé drevené hračky sú čiastočne alebo úplne ručne vyrobené.

Dôvod č. 2: Drevené hračky sú inšpiratívne
Drevené hračky sú jednoduché. Samé o sebe nemajú žiaden zvuk či svetelné efekty, ktoré sa môžu pokaziť. Nepreťažujú tak detské zmysly hlukom a svetlom, ale inšpirujú dieťa, aby použilo svoju fantáziu na hru. Čo to znamená? Že dieťa potrebuje zapojiť svoj intelekt a predstavivosť počas hry a nie je len pasívny prijímateľ informácií. Tento druh hry podporuje kreatívny, sociálny, emočný a verbálny vývoj dieťaťa. Jeho myslenie a argumentačné schopnosti sú tiež posilnené pri hre.

Dôvod č. 3: Drevené hračky sú udržateľné
Chcete mať o niečo viac ekologickú domácnosť? Začnite s hračkami Vašich detí a naučte ich byť viac ekologicky zodpovedným. Väčšina drevených hračiek sa vyrába pomocou trvalo udržateľných lesníckych metód a rýchlo rastúcich stromov.

Dôvod č. 4: Drevené hračky trénujú jemné motorické zručnosti
Či ide o koordináciu, rozhodovanie, flexibilitu alebo hľadanie rovnováhy; drevené hračky pomôžu Vášmu dieťaťu zlepšiť všetky zo spomínaných. Počas hry sa Vaše dieťa nielen zabáva, ale aj učí zručnosti nevyhnutné pre rast jeho intelektu. Napríklad, detské drevené autíčka sú ťažšie ako iné, a preto sa dieťa musí snažiť viac, aby sa kolesá otáčali. Je to teda aj tréning koordinácie a sily, dieťa musí vynaložiť ten správny tlak a energiu, aby sa autíčko hýbalo a dosiahlo požadovanú rýchlosť.

Dôvod č. 5: Drevené hračky robia deti šťastnými
V dnešnej dobe trávia deti množstvo času so smartfónmi a pred televíziou, čo má, samozrejme, určité výhody. Na druhej strane tieto aktivity namáhajú detský mozog a často spôsobujú výkyvy nálad a mrzutosť. Práve drevené hračky dokážu dieťa upokojiť a môže si pri nich oddýchnuť, nakoľko je pri nich samé so svojimi myšlienkami – bez špeciálnych efektov či blikajúcich svetielok.

Dnes je 5.12.2019,  deň kedy všetky maminky chystajú pre svoje detičky (ktoré stále poslúchajú a určite si ich zaslúžia😅☺️) sladké balíčky od Mikuláša.

Deti netrpezlivo večer čistia tú najväčšiu čižmu ( nech sa tam toho čo najviac zmestí 😉)  a už sa len jednu noc vyspinkať a naučiť básničku!

Kto je to však ten Mikuláš a odkiaľ prišiel? To všetko sa dozviete v tomto článku a na záver získate aj .......odmenu! 🙂 

Legenda o Svätom Mikulášovi: 

Pôvod Mikuláša nie je úplne známy. Vieme však, že sa narodil v rozmedzí rokov 260-270 nášho letopočtu v meste Patar na južnom pobreží Malej Ázie. Bol synom bohatých rodičov a aj vďaka tomu rád pomáhal chudobným. Vďaka jeho dobročinnosti a ochote pomáhať bol známy v celej oblasti a neskôr sa stal biskupom. Známe je, že ako kresťan  bol prenasledovaný a väznený, neskôr bol však oslobodený vďaka Milánskemu ediktu.

Najznámejšou legendou o Svätom Mikulášovi je tá, ktorá rozpráva príbeh chudobného otca troch dcér, ktorý nemal dosť peňazí na veno pre všetky tri dcéry. Keďže ich  však chcel dobre vydať rozhodol sa, že z nich urobí neviestky. 

04.12.2019

Bože tie jesenné rána...

Hmla, mrholenie, zima.

Už nech je jar.

Blázinec za nami.

Zháňanie obleku pre maturanta?

"Niekedy naozaj veľa slov netreba." Jáááááj, kiežby som si na túto vetu častejšie spomenula aj ja. Osobne tak nejak badám, že sretávam a poznám naozaj veľmi málo skutočných poslucháčov. Dobrých poslúchačov, pri komunikácii s ktorými mám pocit, že ma počuvajú s úprimným záujmom. 

Sama som často v pozícii, keď rozprávam viac ako je v tej chvíli možno potrebné. Že by mi bolo na osoh vedieť viac počúvať. Asi si to nesiem aj z rodiny, asi si to nesiem aj so svojou povahou. Niektorým z nás to ide tak nejak viac samo od seba a jazyk behá menej a niektoré to stojí viac úsilia držať si ho za zubami. 🙂

Advent je na to viac než dobrý priestor. Advent je časom, kedy sa mnohí z nás snažíme o stíšenie. Ale nech to nie je len stíšenie pasívne. Buďme pri tom aktívni a to tak, že viac napneme svoje uši, viac otvoríme brány svojho srdca a ešte väčmi roztvoríme svoju náruč. Viac počúvajme a prijímajme druhých... skutočne počúvajme, čo nám druhý hovorí. Často sa len počujeme, ale nepočúvame. Neponáhľajme sa tak rýchlo s odpoveďou, nezačnime už v polovici vety toho, kto k nám prehovára, premýšľať nad svojou výpoveďou, ako mu podám svoju skúsenosť, nad radou... Niekedy možno stačí naozaj veľmi málo. "Verím, že je to pre Teba zložitá situácia. Viem ale, že to zvládneš. Si pohotová žena."  "Rozumiem a chápem..." "Budem na Teba myslieť, aby sa Tvoja situácia otočila dobrým smerom."...

Skúsme to... Dnes budem viac počúvať a menej hovoriť.

Skúsme to pri náhodnom stretnutí s kamarátkou, skúsme to v práci, skúsme to doma v komunikácii s manželom, deťmi... 

A možno veľmi dobre uplatniteľné to je aj v osobnej modlitbe. Skúsme pokľaknúť a nič nevravieť. Len počúvať, čo nám Boh hovorí. Aj Jacques Philippe v knihe Čas pre Boha hovorí, že často najkrajšou modlitbou a tým najkrajším prejavom lásky, ktoré môžeme Bohu ponúknuť, je v tichosti sa s ním stretnúť vo svojom srdci. Že práve vtedy sa nám najviac prihovára. 

Facebook, Instagram, televízia, rádio. Z každej strany počúvame, že Vianoce sa blížia, a že sa neoplatí kupovať darčeky na poslednú chvíľu. Lenže ako vybrať darček a čoho sa držať? Kupovať deťom všetky hračky, ktoré chcú? Alebo sa na to pozrieť racionálne a kúpiť iba to, čo považujete za potrebné vy?

Keďže sami poznáme stres pri nákupoch na poslednú chvíľu, rozhodli sme Vám už v predstihu pomôcť s výberom darčekov pre deti.

Stačí sa držať jednoduchého konceptu - Pravidlo štyroch darčekov.
Toto pravidlo je jednoduchý nápad, s ktorým nakúpite darčeky pre deti s menším stresom a budete vedieť, že deti budú z darčekov nadšené.

4 darčeky spadajú do 4 kategórií:

• Niečo na hranie,
• Niečo na nosenie,
• Niečo na čítanie,
• Niečo, s čím sa podelíte.

HRA – darček, po ktorom Vaše dieťa naozaj túži. Je to detský traktor, bábika, hojdací koník alebo hudobný nástroj? Doprajte mu to, po čom jeho srdce túži. 

Téma esenciálne oleje a tehotenstvo je často diskutovaná, pretože práve tehotné ženy sa začínajú zamýšľať nad tým, čo môžu a čo nie. 

Počas tehotenstva sa naši lekári často pýtajú napríklad: „Čo jete?“, „Konzumujete alkohol?“ A „fajčíte?“ Je to preto, že naše rastúce dieťa dostáva od matky všetky svoje rast formujúce látky a živiny. Či už jeme správne, cvičíme alebo konzumujeme kofeín počas tehotenstva, toto všetko môže mať na naše rastúce malé dieťa nejaké účinky. Mnoho z týchto látok prechádza placentov priamo k plodu. 

„Primárnou funkciou placenty je podpora selektívneho transportu živín a odpadových produktov medzi matkou a plodom. Takýto transport je uľahčený tesnou aproximáciou materských a fetálnych vaskulárnych systémov v placente. “

Esenciálne oleje sú organické látky a prechádzajú placentou priamo k plodu.  Z tohto dôvodu pri výbere použitia esenciálnych olejov v prvom trimestri odporúčame veľmi obmedzené použitie. Je to preto, že v tele matky dochádza k mnohým zmenám. Vo všeobecnosti sa neodporúča aktívne alebo denné používanie esenciálnych olejov počas prvého trimestra. Ak však chcete pomôcť s nevoľnosťou, môžete zvážiť pridanie kvapky mäty piepornej alebo pomaranča do osobného inhalátora pre jemnú inhaláciu, aby ste zmiernili niektoré z príznakov tehotenskej nevoľnosti.

Po prvom trimestri môžeme byť trocha menej prísny a začať používať viac olejov.
Najprv si preberieme spôsoby použitia, pretože všetci vieme, že existuje niekoľko rôznych metód použitia esenciálnych olejov. Prostredníctvom lokálnej aplikácie sa do vášho krvného obehu skutočne dostane stredné množstvo oleja a rýchlosť absorpcie je nízka. Prostredníctvom difúzie dostanete inhaláciou vyššiu, ale dlhšie trvajúcu dávku esenciálnych olejov. Parná inhalácia ponúka vysokú, ale veľmi krátku dávku. Nakoniec pri použití osobného aromaterapeutického inhalátora dostávame dávku, ktorá nie je taká silná ako parná inhalácia, ale silnejšia ako difúzia.

Odporúčame používať esenciálne oleje hlavne na zmiernenie príznakov ako je nevoľnosť, nechutenstvo, únava, či bolesť hlavy. V týchto prípadoch je použitie bezpečné aj účinné zároveň. Rovnako efektívne sú esenciálne oleje na zmiernenie tráviacich problémov, ktoré trápia tehotné ženy. Určite odporúčame preventívnu aplikáciu na strie a pokožku pre podporu elasticity. 

Silvestra sme strávili v nemocnici. Popriať šťastný nový rok si môžeme až na druhý deň ráno. Telefonujeme si s mužom a prajeme si krajší a šťastnejší rok ako bol rok 2017. Dúfame, že v ňom nebude toľko prekvapení a hlavne si prajeme zdravie pre každého z nás, obzvlášť pre Sofinku.

Silvestrovský pobyt v nemocnici nám ubehol veľmi pomaly. Sofinke po pár dňoch konečne klesla teplota pod 39, tuším sa začína cítiť lepšie, antibiotiká konečne zaberajú. Na ďalší deň by mali po sviatkoch otvoriť aj oddelenie na našom poschodí na druhej strane chodby určené pre malé deti. Uprostred noci na našu izbu prinášajú ďalšie deti s akútnymi respiračnými ochoreniami. Mám pocit, že každý okrem nás má minimálne zápal priedušiek a len my tu vyčnievame. Na izbe je veľmi teplo a tak hrubý nemocničný paplón prevesím radšej cez vysokú stenu zamrežovanej postieľky. Neviem, či toto ochráni Sofi pred neutíchajúcim kašľom prichádzajúcim odvedľa, ale aspoň pre kľud môjho svedomia, som to musela spraviť. V tú noc sme sa vôbec nevyspali. Prijaté deti chodili sestričky neustále kontrolovať, merali teploty, podávali lieky, infúzie, inhalácie.

Pevne verím, že ráno nás presunú na izbu bez kašľov. Omyl! Otvorili nové oddelenie, ktoré zíva prázdnotou, ale nás presunuli na izbu spolu s jedným zápalom priedušiek. Myslela som, že sa mi sníva. Vybrala som sa opäť do sesterskej izby. Znovu sa pýtam, či je to podľa nich ok, okamžite mi dajú za pravdu. Tentokrát s tým nemajú žiaden problém, rovno sa presúvame o tri izby ďalej k malému dievčatku s inými zdravotnými problémami. Na chvíľu si vydýchnem a rozmýšľam akým štýlom rozmiestňujú deti na prázdne oddelenie... naozaj neviem a som dosť sklamaná. Vždy, keď som sa kvôli Sofinke ohradila, presun bol možný. Nedostatok miesta za tým očividne nebol. Hnevá ma to. Som mama a chcem pre svoje dieťa to najlepšie aj vo chvíľach, v ktorých som odkázaná na pomoc iných. Keď situáciu vyhodnotím ako ohrozujúcu, ozývam sa. Určite by to spravila každá z nás.

Po pár dňoch opäť skúšame, či Sofi stoleruje ústne podanie antibiotík a keď sa ukáže, že áno a má zároveň lepšie výsledky krvi a moču, prepúšťajú nás domov. Hurá, už sa neviem dočkať domáceho pokoja, chlapcov, posviatočných koláčikov a hlavne verím v rýchle doliečenie Sofinky.

Samozrejme, ako bonus sme si domov priniesli tráviace problémy. U mňa sa prejavili minimálne, Sofiu sme rýchlo presunuli na dva dni ku babke a najviac to schytali chalani. Začalo im byť zle akurát na oslave plnej detí! Až sa mi zahmlilo pred očami. Rýchlo s nimi domov. Ešte som sa nestihla dospať z nemocnice a už sme mali nočnú a dennú pohotovosť. V kuse vracali a hnačkovali, nevedeli sme koho ratovať skôr. Dúfala som, že sa do nemocnice nevrátime, ale našťastie sme to zvládli doma a Sofinku ochránili. Pripadala som si ako na infekčnom oddelení aj doma. Muž vyfasoval gumené rukavice, rúšky na tvár, ruky sme si striekali dezinfekciou a Sanytolom, pamätám si ako som chlieb krájala so sáčkom na ruke 🙂 Možno prehnaná verzia pokusu o dezinfekciu a sterilné prostredie, ale zabralo to a črevná pliaga sa našťastie ďalej nešírila.

Dva týždne ubehli ako voda a my pre vás prinášame recenziu produktov LINOLA, ktoré sme otestovali hneď niekoľkokrát. 

Na začiatok by som rada napísala, že pokožka každého človeka je unikátna záležitosť. To, čo postavím na svoj "svätý grál" ja, sa nemusí zhodovať s vaším presvedčením a skúsenosťami. Preto k tejto recenzii pristupujte ako k súboru prospešných informácií, ktoré vás môžu obohatiť, prípadne motivovať k vyskúšaniu tejto známej nemeckej značky.  

Od okamihu, ako som dostala správu od Modrého koníka o možnosti testovať Linolu, som bola plná očakávaní. Vo svojom okolí som počula veľa pozitívnych reakcií ohľadom týchto produktov a s malou dušičkou som dúfala, že toto bude to "ono", ktoré už tak dlho hľadáme. Sme rodina atopikov. Ten názov mi vždy znel smiešne, keď si to takto generalizujem, ale realita, žiaľ, až taká vtipná nie je. 

(Na fotke je moja ruka.)

Od svojho útleho detstva si pamätám hŕbu mastí, emulzií a rôznych typov krémov na atopickú pokožku, ktoré pre mňa mamina nosila domov s nádejou, že práve "to" mi už snáď pomôže. Čo myslíte, pomohlo? Efekt bol vždy krátkodobý, pocit úľavy trval asi tak dlho, ako keď si dáte v 30 stupňovej horúčave jednu sprchu a myslíte, že vás to osvieži na týždeň. Každá kozmetika bola v mojom prípade pokus-omyl. Dovolím si tvrdiť, že za minuté peniaze v lekárni, by sme mali s odstupom času dovolenku na Maldivách.... na mesiac! :/ Tak isto je na tom aj môj priateľ a našej polročnej dcérke sa ekzém prvýkrát objavil ako reakcia po prvom očkovaní. Viete si teda predstaviť, koľko rôznych produktov na atopickú pokožku máme doma. Preto veľmi kritickým okom pristupujeme k novým produktom a toto sú naše výsledky testovania. 

Medzi prvými produktami, ktoré sme skúšali bola:

A bodaj by aj nie. Dnes je krásny dátum, 4.12. a tento deň musí patriť práve BarBORKE a Sunaru. 🙂

Onedlho nám Mikuláš zaklope na dvere a ja už postupne pripravujem mojim drobcom mikulášske balíčky. Priznám sa, je mi trošku smutno z toho, že veľakrát balíčky v škôlkach, školách či tie od našich starých mám, sú plné čokolád, cukríkov a cukrových lízaniek.

 Nechcem teraz tvrdiť, že sladkosti by som úplne vynechala, ale myslím, že by sme nemali zabúdať na to, že existujú aj "zdravšie" varianty sladkého, ktoré sa môžu do balíčkov pridať spolu s ovocím alebo orieškami. 🌰🍌🍏🍊

Preto sa v balíčkoch mojich drobcov bude nachádzať napr. klasický medovník z vianočných trhov, medová lízanka, sušené ovocie a dcérke tam prihodím aj zopár mandlí, ktoré miluje. 🙂

A aby som nezabudla, Mikuláš určite prinesie aj niečo z našich obľúbených Sunar produktov.🙂

Trošku som váhala, čo konkrétne im zo širokej ponuky Sunaru vyberiem. 

Váš vianočný rozpočet sa nemusí bezpodmienečne zrútiť ako domček z kariet. Počas predvianočných akcií môžete dokonca aj výrazne ušetriť.

Značka Samsung si na začiatok tohtoročného adventu pripravila skvelú akciu s názvom Samsung výlov. Každý, kto sa rozhodne od 2. do 8. decembra nakúpiť tri odlišné darčeky v internetovom obchode www.samsung.sk alebo v značkovej predajni Samsung, nemusí za najlacnejší zaplatiť. Farebné varianty jednotlivých produktov ale nie sú považované za odlišný produkt.

Do akcie sú zahrnuté smartfóny, tablety, nositeľné zariadenia, ako sú slúchadlá, inteligentné hodinky, náramky, chladničky, práčky, sušičky, televízory, soundbary, ale aj monitory či pamäťové karty. Pred Vianocami tak môžete kúpiť všetky darčeky a pritom výrazne ušetriť.

Čo si vybrať?

Napríklad pri kúpe televízora The Frame alebo QLED 8K, chladničky Family Hub a smartfónu Samsung Galaxy Note10+ 256GB, môžete mať smartfón v hodnote 1099 Eur v cene prvých dvoch produktov. Alebo ak chcete obdarovať seba a svojich najbližších, môžete skúsiť kombináciu smartfónu Galaxy S10+, štýlových hodín Galaxy Watch Active2 44 mm a bezdrôtových slúchadiel AKG Y500, ktoré majú z tejto trojice najnižšiu cenu, v cene celkového nákupu za prvé dva. Kombinácií je ale ďaleko viac a záleží len na vás, ktoré produkty preferujete, prípadne aké práve potrebujete.

Viac informácií o akcii nájdete na stránke samsung.sk.